recenzie.

Annabelle 3: Návrat

Andrej Gomora | 10. 7. 2019

0

6/10          

žáner:

claustrophobic, ghost, mystery

Späť k detským hrám

Nezdá sa, že by sa proces košatenia vesmíru vychádzajúceho zo V zajatí démonov mienil tak skoro zastaviť. Skôr ako keby mal v úmysle dotiahnuť sa na superhrdinské série. Annabelle sa pritom spočiatku zdala skôr ako zúfalý pokus, čomu nasvedčovala nepodarená jednotka. Potom sa jej ale podarilo mierne pozviechať, a keď za niečo stála dvojka, nemohol po nej nenasledovať ďalší diel. Už vieme, akú zhruba môžeme čakať estetiku, lotéria je to akurát so zakaždým kolíšucou a ťažko vyspytateľnou kvalitou. Aká bude pre zmenu Annabelle 3: Návrat?

S dejovými previazaniami prichádzajú obmedzenia, nech sú aj voľné. Také tie veci, o ktorých by ste v sequeli museli počuť, preto sa v prequeli nemohli stať. Pre horor ide o celkom výrazné obmedzenie, najmä čo sa týka počtu obetí. Dostávame sa rovno do situácie, keď tie musia zostať na nule, a vlastne si zaslúži obdiv, ak sa niekomu do takého hororu vôbec chce. Ako keby sme prechádzali incidenty celkom bezvýznamné z hľadiska celkového príbehu, ktoré akurát v osamotenosti svojho priebehu mohli byť akosi drobno zaujímavé, a v ideálnom prípade aj strašidelné. Niečo ako náhodné epizódy zo života Warrenovcov, aj keď v tejto konkrétnej vystupujú minimálne.

„Dej už potom nebude tak celkom tradičný, za experiment môžeme pokladať jeho stlačenie do jediného dňa.“

Postarajú sa len o intro, zahriatie diváka. To sa podarí, tým najprimitívnejším možným spôsobom, cez pokazené auto priamo pred cintorínom. S davom nemŕtvych duchov. A množstvom umelej hmly, tá sa v tejto sérii musí objaviť všade, kde sa niečo deje. Dej už potom nebude tak celkom tradičný, za experiment môžeme pokladať jeho stlačenie do jediného dňa. Nepríde teda k postupnému a neurčitému zjavovaniu, obliehaniu a fixovaniu sa na obeť. Ak aj, prebehnú rýchlo a pomerne jednoducho. Zlo sa uvoľní a rovno začne vystrájať. Možno nejde o úplnú zhodu s ostatnými dielmi, túto malú inkonzistentnosť filmu ale nepochybne radi odpustíme. Inak máme pocit, ako už vlastne všetkému dobre rozumieme, a ako dobre poznáme logiku za zobrazovanými úkazmi. Čo sa dá vnímať pozitívne, hoci je to možno mierne smutné.

„Aj keď zostávame v rámci štýlu primitívneho strašenia, to je často nápadité a rozmanité.“

Trom hlavným postavám môžeme čo to vyčítať pokiaľ ide o ich sympatickosť, a v jednom prípade aj o rozumnosť jej konania. Sú ale uveriteľné a pomerne dobre stvárnené. Pripomínajú nám rodinný film, čomu prispieva aj mierna neškodnosť strašenia. To je efektné, a ako sme v sérii zvyknutí, založené musí byť na vyskakovačkách. Tmavých siluetách a obliehajúcich záhadných postavách. Ich kvalita je štandardná, či skôr mierne nadpriemerná. Aj keď zostávame v rámci štýlu primitívneho strašenia, to je často nápadité a rozmanité. Nejde o ten istý zjav ukazujúci sa dokola, ale veľa rôznych spôsobov náhleho ľakania diváka. Akosi je tu možné stotožniť sa s myšlienkou, že strašiť je skutočným cieľom všetkého zla. Nech sa aj o jeho zmysle dá pochybovať. Hlavné je si ho užiť, a to sa aj dá.

„..film je tak skrátka ladený, ako intenzívna no v konečnom dôsledku neškodná zábavka.“

Problém miestami nastáva, keď film začne byť až príliš hravý. Teda pôsobí, ako keby bol hrou aj vo vzťahu k postavám. Iste, boja sa, miestami aj dosť intenzívne a my ich strach cítime. Nakoniec to ale vyzerá ako strach svojím spôsobom príjemný. Ako keď pozeráte horor, alebo sa idete pre tú srandu prejsť v noci do lesa a kamaráti okolo vás robia čudné zvuky. Že sa nikomu nič nestane nás presviedča nielen znalosť sequelu, film je tak skrátka ladený, ako intenzívna no v konečnom dôsledku neškodná zábavka. K tomu prispieva aj rodinný tón, a všetka tá zábavnosť. Už len vrcholom sú niektoré komické scény, a celá milo vtipná línia s Bobym. Jeho boj s vlkolakom je miestami strašidelný, vážne sa už ale nedá brať ani v rámci tej vážnosti, s akou vnímame duchárske horory.

Annabelle 3: Návrat je opäť mierne iná ako predošlé diely, a pritom k nim celkom zapadá. Výrazný je na nej rodinný prvok, čo sa ak má ísť o horor dá ťažko nevnímať ako negatívum. Svojím spôsobom je aj tak strašidelná, nápaditá a nenudí. Divák by už mal každopádne vedieť, čo asi môže od ďalšieho pokračovania čakať, a v rámci týchto očakávaní by ho film nemal sklamať. Opačný prípad môže pokladať primárne za vlastnú vinu.