hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Korisť

Žraločí horor, len s aligátorom

Žraločie horory sme tu mali tri letá po sebe, už ten posledný cítil, že toho začína byť priveľa, musí sa trocha odlíšiť. Bez vodného zvieraťa to nešlo, nech majú ľudia na čo myslieť, keď sa pôjdu kúpať. Aligátory severoamerické majú ročne na svedomí zhruba rovnako zanedbateľný počet obetí ako žraloky, na rozdiel od takého krokodíla nílskeho. Ten ročne zožerie až do tisícky ľudí a medzi predátormi loviacimi ľudí ako korisť sa mu často prisudzuje svetové prvenstvo. Zato aligátor má to šťastie, že žije v privilegovanej Amerike. Preto z neho toho leto spravili hviezdu filmu Korisť.

16. 7. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

recenzie.

Annabelle 3: Návrat

Andrej Gomora | 10. 7. 2019
0
6/10          
žáner:
claustrophobic, ghost, mystery

Späť k detským hrám


Nezdá sa, že by sa proces košatenia vesmíru vychádzajúceho zo V zajatí démonov mienil tak skoro zastaviť. Skôr ako keby mal v úmysle dotiahnuť sa na superhrdinské série. Annabelle sa pritom spočiatku zdala skôr ako zúfalý pokus, čomu nasvedčovala nepodarená jednotka. Potom sa jej ale podarilo mierne pozviechať, a keď za niečo stála dvojka, nemohol po nej nenasledovať ďalší diel. Už vieme, akú zhruba môžeme čakať estetiku, lotéria je to akurát so zakaždým kolíšucou a ťažko vyspytateľnou kvalitou. Aká bude pre zmenu Annabelle 3: Návrat?

S dejovými previazaniami prichádzajú obmedzenia, nech sú aj voľné. Také tie veci, o ktorých by ste v sequeli museli počuť, preto sa v prequeli nemohli stať. Pre horor ide o celkom výrazné obmedzenie, najmä čo sa týka počtu obetí. Dostávame sa rovno do situácie, keď tie musia zostať na nule, a vlastne si zaslúži obdiv, ak sa niekomu do takého hororu vôbec chce. Ako keby sme prechádzali incidenty celkom bezvýznamné z hľadiska celkového príbehu, ktoré akurát v osamotenosti svojho priebehu mohli byť akosi drobno zaujímavé, a v ideálnom prípade aj strašidelné. Niečo ako náhodné epizódy zo života Warrenovcov, aj keď v tejto konkrétnej vystupujú minimálne.

„Dej už potom nebude tak celkom tradičný, za experiment môžeme pokladať jeho stlačenie do jediného dňa.“

Postarajú sa len o intro, zahriatie diváka. To sa podarí, tým najprimitívnejším možným spôsobom, cez pokazené auto priamo pred cintorínom. S davom nemŕtvych duchov. A množstvom umelej hmly, tá sa v tejto sérii musí objaviť všade, kde sa niečo deje. Dej už potom nebude tak celkom tradičný, za experiment môžeme pokladať jeho stlačenie do jediného dňa. Nepríde teda k postupnému a neurčitému zjavovaniu, obliehaniu a fixovaniu sa na obeť. Ak aj, prebehnú rýchlo a pomerne jednoducho. Zlo sa uvoľní a rovno začne vystrájať. Možno nejde o úplnú zhodu s ostatnými dielmi, túto malú inkonzistentnosť filmu ale nepochybne radi odpustíme. Inak máme pocit, ako už vlastne všetkému dobre rozumieme, a ako dobre poznáme logiku za zobrazovanými úkazmi. Čo sa dá vnímať pozitívne, hoci je to možno mierne smutné.

„Aj keď zostávame v rámci štýlu primitívneho strašenia, to je často nápadité a rozmanité.“

Trom hlavným postavám môžeme čo to vyčítať pokiaľ ide o ich sympatickosť, a v jednom prípade aj o rozumnosť jej konania. Sú ale uveriteľné a pomerne dobre stvárnené. Pripomínajú nám rodinný film, čomu prispieva aj mierna neškodnosť strašenia. To je efektné, a ako sme v sérii zvyknutí, založené musí byť na vyskakovačkách. Tmavých siluetách a obliehajúcich záhadných postavách. Ich kvalita je štandardná, či skôr mierne nadpriemerná. Aj keď zostávame v rámci štýlu primitívneho strašenia, to je často nápadité a rozmanité. Nejde o ten istý zjav ukazujúci sa dokola, ale veľa rôznych spôsobov náhleho ľakania diváka. Akosi je tu možné stotožniť sa s myšlienkou, že strašiť je skutočným cieľom všetkého zla. Nech sa aj o jeho zmysle dá pochybovať. Hlavné je si ho užiť, a to sa aj dá.

„..film je tak skrátka ladený, ako intenzívna no v konečnom dôsledku neškodná zábavka.“

Problém miestami nastáva, keď film začne byť až príliš hravý. Teda pôsobí, ako keby bol hrou aj vo vzťahu k postavám. Iste, boja sa, miestami aj dosť intenzívne a my ich strach cítime. Nakoniec to ale vyzerá ako strach svojím spôsobom príjemný. Ako keď pozeráte horor, alebo sa idete pre tú srandu prejsť v noci do lesa a kamaráti okolo vás robia čudné zvuky. Že sa nikomu nič nestane nás presviedča nielen znalosť sequelu, film je tak skrátka ladený, ako intenzívna no v konečnom dôsledku neškodná zábavka. K tomu prispieva aj rodinný tón, a všetka tá zábavnosť. Už len vrcholom sú niektoré komické scény, a celá milo vtipná línia s Bobym. Jeho boj s vlkolakom je miestami strašidelný, vážne sa už ale nedá brať ani v rámci tej vážnosti, s akou vnímame duchárske horory.

Annabelle 3: Návrat je opäť mierne iná ako predošlé diely, a pritom k nim celkom zapadá. Výrazný je na nej rodinný prvok, čo sa ak má ísť o horor dá ťažko nevnímať ako negatívum. Svojím spôsobom je aj tak strašidelná, nápaditá a nenudí. Divák by už mal každopádne vedieť, čo asi môže od ďalšieho pokračovania čakať, a v rámci týchto očakávaní by ho film nemal sklamať. Opačný prípad môže pokladať primárne za vlastnú vinu.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy