hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Gwen

Horor zvaný život

Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.

12. 11. 2019

Polaroid

Konečne primeraný trest za selfie?

Na úvodnej vražde je pozitívne, nakoľko priamo ide na vec. V poslednom čase sme si pri duchárinách zvykli na dlhé obliehanie budúcich obetí. Niečo sa na ne upne, nezmyselne sa to dokola zjavuje v ich okolí, primitívne nás to straší. Aby sme vôbec začali pochybovať, či sa to aj na niečo zmôže. Tentokrát je to hneď od začiatku krátky proces. Sekvencia pritom má všetko, čo by mať mala. Postupne hustne, buduje intenzívny strach, niečo sa zjaví, z nejasnej entity sa to sformuje na priamu a nebezpečnú silu. Ktorá svoj úmysel rovno aj dokoná. Stačilo, že niekto sa tu odfotil aparátom značky Polaroid.

2. 7. 2019

Regression

Výsledok rovnaký, akurát mučenie si inkvizítori viac užili
Myslíte si, že samých seba poznáte. Viete, kto ste, čo ste v živote vykonali a čo vykonať by ste boli schopní. Napríklad ak by vám niekto povedal, že necháte znásilniť vlastnú dcéru, neverili by ste mu. Vysmiali ho, ak by vám tá predstava prišla náznakom smiešna. Lenže čo ak niekto tvrdí, že dokáže preskúmať časti vašej mysle, do ktorých sa nedostanete. Pomôže vám odhaliť spomienky, o akých ste ani netušili, že by ste ich mohli mať. Tomu, čo tam nájde by ste neverili, pokiaľ by nešlo o vedeckú metódu, napríklad s názvom Regression.
2. 2. 2016

Bliss

Umelcov poháňajú drogy. A krv.

Umelci vraj tvoria pod vplyvom drog. Niektorí tento mýtus popierajú, a tvrdia, že bez jasnej hlavy to nejde. Iní ho aktívne podporujú. Vraj inak sa tvoriť ani nedá. V tomto prípade je to celkom zjavné, umelkyni to ide dokonca najlepšie v stave, keď si ani nepamätá, že niečo tvorila. Vlastne ani nevie, čo presne za ten čas užila. Čo okrem maľovania robila. Ani čo za maľbu to nakoniec má byť. Ako keby ani netvorila ona sama, len slúžila nejakým zvláštnym silám a procesom. A stavu, ktorý sa dá opísať ako Bliss.

5. 11. 2019

Nevesta na zabitie

Svadobná noc trochu inak

Začiatok je dosť klasický a spĺňa štandardy filmov či komédií o vstupe do rodiny. On je bohatý, ona vyrastala bez rodičov. Snobská rodina ako keby ju nenávidela, hoci sa nevesta tvári nervózne, skôr máme dojem, že jej to je jedno. Ide o obligátny folklór s nedôverujúcimi rodičmi a zazerajúcou tetou. Hlavná je láska, tej cíti od manžela viac než dosť. Zatiaľ. Film si možno na pár výnimiek drží úroveň a vyhýba sa skĺznutiu do uletenosti, aj keď sa tá miestami priam ponúka. Niektoré postavy sú komické, stále ale uveriteľné a zhruba rovnako by mohli vyzerať v nehororovej komédii. Samozrejme, uletená musí byť samotná zápletka.

12. 9. 2019

recenzie.

Annabelle 3: Návrat

Andrej Gomora | 10. 7. 2019
0
6/10          
žáner:
claustrophobic, ghost, mystery

Späť k detským hrám


Nezdá sa, že by sa proces košatenia vesmíru vychádzajúceho zo V zajatí démonov mienil tak skoro zastaviť. Skôr ako keby mal v úmysle dotiahnuť sa na superhrdinské série. Annabelle sa pritom spočiatku zdala skôr ako zúfalý pokus, čomu nasvedčovala nepodarená jednotka. Potom sa jej ale podarilo mierne pozviechať, a keď za niečo stála dvojka, nemohol po nej nenasledovať ďalší diel. Už vieme, akú zhruba môžeme čakať estetiku, lotéria je to akurát so zakaždým kolíšucou a ťažko vyspytateľnou kvalitou. Aká bude pre zmenu Annabelle 3: Návrat?

S dejovými previazaniami prichádzajú obmedzenia, nech sú aj voľné. Také tie veci, o ktorých by ste v sequeli museli počuť, preto sa v prequeli nemohli stať. Pre horor ide o celkom výrazné obmedzenie, najmä čo sa týka počtu obetí. Dostávame sa rovno do situácie, keď tie musia zostať na nule, a vlastne si zaslúži obdiv, ak sa niekomu do takého hororu vôbec chce. Ako keby sme prechádzali incidenty celkom bezvýznamné z hľadiska celkového príbehu, ktoré akurát v osamotenosti svojho priebehu mohli byť akosi drobno zaujímavé, a v ideálnom prípade aj strašidelné. Niečo ako náhodné epizódy zo života Warrenovcov, aj keď v tejto konkrétnej vystupujú minimálne.

„Dej už potom nebude tak celkom tradičný, za experiment môžeme pokladať jeho stlačenie do jediného dňa.“

Postarajú sa len o intro, zahriatie diváka. To sa podarí, tým najprimitívnejším možným spôsobom, cez pokazené auto priamo pred cintorínom. S davom nemŕtvych duchov. A množstvom umelej hmly, tá sa v tejto sérii musí objaviť všade, kde sa niečo deje. Dej už potom nebude tak celkom tradičný, za experiment môžeme pokladať jeho stlačenie do jediného dňa. Nepríde teda k postupnému a neurčitému zjavovaniu, obliehaniu a fixovaniu sa na obeť. Ak aj, prebehnú rýchlo a pomerne jednoducho. Zlo sa uvoľní a rovno začne vystrájať. Možno nejde o úplnú zhodu s ostatnými dielmi, túto malú inkonzistentnosť filmu ale nepochybne radi odpustíme. Inak máme pocit, ako už vlastne všetkému dobre rozumieme, a ako dobre poznáme logiku za zobrazovanými úkazmi. Čo sa dá vnímať pozitívne, hoci je to možno mierne smutné.

„Aj keď zostávame v rámci štýlu primitívneho strašenia, to je často nápadité a rozmanité.“

Trom hlavným postavám môžeme čo to vyčítať pokiaľ ide o ich sympatickosť, a v jednom prípade aj o rozumnosť jej konania. Sú ale uveriteľné a pomerne dobre stvárnené. Pripomínajú nám rodinný film, čomu prispieva aj mierna neškodnosť strašenia. To je efektné, a ako sme v sérii zvyknutí, založené musí byť na vyskakovačkách. Tmavých siluetách a obliehajúcich záhadných postavách. Ich kvalita je štandardná, či skôr mierne nadpriemerná. Aj keď zostávame v rámci štýlu primitívneho strašenia, to je často nápadité a rozmanité. Nejde o ten istý zjav ukazujúci sa dokola, ale veľa rôznych spôsobov náhleho ľakania diváka. Akosi je tu možné stotožniť sa s myšlienkou, že strašiť je skutočným cieľom všetkého zla. Nech sa aj o jeho zmysle dá pochybovať. Hlavné je si ho užiť, a to sa aj dá.

„..film je tak skrátka ladený, ako intenzívna no v konečnom dôsledku neškodná zábavka.“

Problém miestami nastáva, keď film začne byť až príliš hravý. Teda pôsobí, ako keby bol hrou aj vo vzťahu k postavám. Iste, boja sa, miestami aj dosť intenzívne a my ich strach cítime. Nakoniec to ale vyzerá ako strach svojím spôsobom príjemný. Ako keď pozeráte horor, alebo sa idete pre tú srandu prejsť v noci do lesa a kamaráti okolo vás robia čudné zvuky. Že sa nikomu nič nestane nás presviedča nielen znalosť sequelu, film je tak skrátka ladený, ako intenzívna no v konečnom dôsledku neškodná zábavka. K tomu prispieva aj rodinný tón, a všetka tá zábavnosť. Už len vrcholom sú niektoré komické scény, a celá milo vtipná línia s Bobym. Jeho boj s vlkolakom je miestami strašidelný, vážne sa už ale nedá brať ani v rámci tej vážnosti, s akou vnímame duchárske horory.

Annabelle 3: Návrat je opäť mierne iná ako predošlé diely, a pritom k nim celkom zapadá. Výrazný je na nej rodinný prvok, čo sa ak má ísť o horor dá ťažko nevnímať ako negatívum. Svojím spôsobom je aj tak strašidelná, nápaditá a nenudí. Divák by už mal každopádne vedieť, čo asi môže od ďalšieho pokračovania čakať, a v rámci týchto očakávaní by ho film nemal sklamať. Opačný prípad môže pokladať primárne za vlastnú vinu.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy