hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

The Intruder

Nielen duchovia strašia v domoch

V čom má byť film mysteriózny nie je celkom jasné. Nemusíme sa s negatívnou postavou zhodovať vo všetkom, základu jeho rozpoloženia ako ho vidíme sa ale dá rozumieť. Dom postavil jeho dedko, bývali tam jeho predkovia a on sám po celý svoj dovtedajší život. Nech ho predáva z akéhokoľvek dôvodu, je celkom pochopiteľné, že sa mu to nerobí ľahko. Tým, aký je dom krásny. K miestu má silné citové puto, má nutkanie sa tam vracať a bolí ho každý zásah, ktorý do domu noví majitelia vykonajú. Tiež je pochopiteľné, že už pri tomto správaní začne pôsobiť ako Narušiteľ.

7. 4. 2020

The Battery

Jim Jarmusch sa dal na horory?
Prečo by sme sa na svet ovládnutý zombíkmi, kde ľudská spoločnosť prestala existovať, mali pozerať len z negatívnej stránky? Aj poslední dvaja živí ľudia, ktorí sa budú túlať vyprahnutou krajinou, budú stále ľudia. Nie je dôvod, aby sa ich príbeh nedal vyobraziť ľudsky, prihliadajúc aj na ich iné túžby, ako skrátka prežiť. Takto originálny je horor o dvoch postapokalyptických parťákoch, s názvom The Battery.
11. 12. 2013

The Spiritual World

Thajský experiment s duchmi
Predstavte si, že máte nadprirodzené schopnosti a vidíte duše mŕtvych ľudí. Žiadnu väčšiu fantáziu si to od vás nevyžaduje. Videli ste to už predsa najmenej v stopäťdesiatich hororoch a nielen v nich. Výnimkou nie je ani The Spiritual World, ktorý sa už názvom tvári ako úplne klasická duchárčina. 11. 3. 2011

Red Riding Hood

Človek človeku vlk(olak)om
Červená čiapočka nám vyrástla. Už to nie je to malé dievčatko, ktoré sa s košíkom plným dobrôt vydá cez les navštíviť svoju babičku. Do 21. storočia vchádza ako mladé príťažlivé dievča, ktoré okrem vlkolaka ohrozujúceho jej rodnú dedinu musí riešiť najmä citové problémy. Áno, pôjde o lásku, pretože po Valerii, ako sa dnes Čiapočka volá, túžia odrazu dvaja muži.
7. 6. 2011

Posljednji Srbin u Hrvatskoj

Zombíci a balkánsky nacionalizmus

Keďže ide o film v chorvátsko- srbskej koprodukcii, tým pozadím samozrejme musí byť miestny nacionalizmus a národnostné konflikty. Ako vieme z nie tak dávnej histórie, nejde o vôbec až tak nevinnú tému, ktorá ako poznáme miestne povahy ľahko vzplanie ďaleko za hranicu humoru. Podobné témy brané napriek svojej absurdnej podstate príliš vážne sú presne vhodným námetom pre satiru, a s tou sa film snaží pracovať. Okrem nacionalizmu uvidíme aj niečo v zmysle ignorancie veľkých voči malým, a bezohľadnosť zisku. Cieľom satiry teda nie je príliš čo vytknúť, horšie už je to s jej realizáciou ako aj samotnou filmovou podstatou.

1. 4. 2020

recenzie.

Annabelle 3: Návrat

Andrej Gomora | 10. 7. 2019
0
6/10          
žáner:
claustrophobic, ghost, mystery

Späť k detským hrám


Nezdá sa, že by sa proces košatenia vesmíru vychádzajúceho zo V zajatí démonov mienil tak skoro zastaviť. Skôr ako keby mal v úmysle dotiahnuť sa na superhrdinské série. Annabelle sa pritom spočiatku zdala skôr ako zúfalý pokus, čomu nasvedčovala nepodarená jednotka. Potom sa jej ale podarilo mierne pozviechať, a keď za niečo stála dvojka, nemohol po nej nenasledovať ďalší diel. Už vieme, akú zhruba môžeme čakať estetiku, lotéria je to akurát so zakaždým kolíšucou a ťažko vyspytateľnou kvalitou. Aká bude pre zmenu Annabelle 3: Návrat?

S dejovými previazaniami prichádzajú obmedzenia, nech sú aj voľné. Také tie veci, o ktorých by ste v sequeli museli počuť, preto sa v prequeli nemohli stať. Pre horor ide o celkom výrazné obmedzenie, najmä čo sa týka počtu obetí. Dostávame sa rovno do situácie, keď tie musia zostať na nule, a vlastne si zaslúži obdiv, ak sa niekomu do takého hororu vôbec chce. Ako keby sme prechádzali incidenty celkom bezvýznamné z hľadiska celkového príbehu, ktoré akurát v osamotenosti svojho priebehu mohli byť akosi drobno zaujímavé, a v ideálnom prípade aj strašidelné. Niečo ako náhodné epizódy zo života Warrenovcov, aj keď v tejto konkrétnej vystupujú minimálne.

„Dej už potom nebude tak celkom tradičný, za experiment môžeme pokladať jeho stlačenie do jediného dňa.“

Postarajú sa len o intro, zahriatie diváka. To sa podarí, tým najprimitívnejším možným spôsobom, cez pokazené auto priamo pred cintorínom. S davom nemŕtvych duchov. A množstvom umelej hmly, tá sa v tejto sérii musí objaviť všade, kde sa niečo deje. Dej už potom nebude tak celkom tradičný, za experiment môžeme pokladať jeho stlačenie do jediného dňa. Nepríde teda k postupnému a neurčitému zjavovaniu, obliehaniu a fixovaniu sa na obeť. Ak aj, prebehnú rýchlo a pomerne jednoducho. Zlo sa uvoľní a rovno začne vystrájať. Možno nejde o úplnú zhodu s ostatnými dielmi, túto malú inkonzistentnosť filmu ale nepochybne radi odpustíme. Inak máme pocit, ako už vlastne všetkému dobre rozumieme, a ako dobre poznáme logiku za zobrazovanými úkazmi. Čo sa dá vnímať pozitívne, hoci je to možno mierne smutné.

„Aj keď zostávame v rámci štýlu primitívneho strašenia, to je často nápadité a rozmanité.“

Trom hlavným postavám môžeme čo to vyčítať pokiaľ ide o ich sympatickosť, a v jednom prípade aj o rozumnosť jej konania. Sú ale uveriteľné a pomerne dobre stvárnené. Pripomínajú nám rodinný film, čomu prispieva aj mierna neškodnosť strašenia. To je efektné, a ako sme v sérii zvyknutí, založené musí byť na vyskakovačkách. Tmavých siluetách a obliehajúcich záhadných postavách. Ich kvalita je štandardná, či skôr mierne nadpriemerná. Aj keď zostávame v rámci štýlu primitívneho strašenia, to je často nápadité a rozmanité. Nejde o ten istý zjav ukazujúci sa dokola, ale veľa rôznych spôsobov náhleho ľakania diváka. Akosi je tu možné stotožniť sa s myšlienkou, že strašiť je skutočným cieľom všetkého zla. Nech sa aj o jeho zmysle dá pochybovať. Hlavné je si ho užiť, a to sa aj dá.

„..film je tak skrátka ladený, ako intenzívna no v konečnom dôsledku neškodná zábavka.“

Problém miestami nastáva, keď film začne byť až príliš hravý. Teda pôsobí, ako keby bol hrou aj vo vzťahu k postavám. Iste, boja sa, miestami aj dosť intenzívne a my ich strach cítime. Nakoniec to ale vyzerá ako strach svojím spôsobom príjemný. Ako keď pozeráte horor, alebo sa idete pre tú srandu prejsť v noci do lesa a kamaráti okolo vás robia čudné zvuky. Že sa nikomu nič nestane nás presviedča nielen znalosť sequelu, film je tak skrátka ladený, ako intenzívna no v konečnom dôsledku neškodná zábavka. K tomu prispieva aj rodinný tón, a všetka tá zábavnosť. Už len vrcholom sú niektoré komické scény, a celá milo vtipná línia s Bobym. Jeho boj s vlkolakom je miestami strašidelný, vážne sa už ale nedá brať ani v rámci tej vážnosti, s akou vnímame duchárske horory.

Annabelle 3: Návrat je opäť mierne iná ako predošlé diely, a pritom k nim celkom zapadá. Výrazný je na nej rodinný prvok, čo sa ak má ísť o horor dá ťažko nevnímať ako negatívum. Svojím spôsobom je aj tak strašidelná, nápaditá a nenudí. Divák by už mal každopádne vedieť, čo asi môže od ďalšieho pokračovania čakať, a v rámci týchto očakávaní by ho film nemal sklamať. Opačný prípad môže pokladať primárne za vlastnú vinu.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy