najčítanejšie recenzie.
Boarding School
Burning Bright
Ľudia najviac platia za to, čoho sa najviac boja. Aspoň o tom je presvedčený John, ktorý sa rozhodne prerobiť svoj dom na safari ranč. Hlavnou atrakciou má byť tiger, ktorého pre jeho divú povahu nechceli ani v cirkuse. 18. 10. 2010
Bear
Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.
20. 9. 201013 Sins
Bloody Hell
Na začiatku máme mierne trápneho chlapíka, pri ktorom by bola zásadná chyba očakávať, že jeho podivný vnútorný aj vonkajší život vylučuje prekvapivé bojové zručnosti. Vyzerá, že prišiel len nemotorne baliť pracovníčku banky a možnosť zneškodnenia lúpežníkov je len jeho rovnako od reality odtrhnutý sen. Celkom tak to nie je. Síce sa rozpráva sám so sebou, koná impulzívne, nie vždy rozumne a medzi ľuďmi to príliš nezvláda. Takí hrdinovia tu už predsa boli, a ich svojskosť im len pridávala na šarme či ako zdroji fascinácie. Jediné, na čom záleží sú ich bojové schopnosti, a ideálne ak ich využívajú sympatickým spôsobom, alebo sa o to aspoň snažia. Keď už raz rozpútavajú Bloody Hell.
30. 4. 2021recenzie.
Annabelle 3: Návrat
Späť k detským hrám
Nezdá sa, že by sa proces košatenia vesmíru vychádzajúceho zo V zajatí démonov mienil tak skoro zastaviť. Skôr ako keby mal v úmysle dotiahnuť sa na superhrdinské série. Annabelle sa pritom spočiatku zdala skôr ako zúfalý pokus, čomu nasvedčovala nepodarená jednotka. Potom sa jej ale podarilo mierne pozviechať, a keď za niečo stála dvojka, nemohol po nej nenasledovať ďalší diel. Už vieme, akú zhruba môžeme čakať estetiku, lotéria je to akurát so zakaždým kolíšucou a ťažko vyspytateľnou kvalitou. Aká bude pre zmenu Annabelle 3: Návrat?
S dejovými previazaniami prichádzajú obmedzenia, nech sú aj voľné. Také tie veci, o ktorých by ste v sequeli museli počuť, preto sa v prequeli nemohli stať. Pre horor ide o celkom výrazné obmedzenie, najmä čo sa týka počtu obetí. Dostávame sa rovno do situácie, keď tie musia zostať na nule, a vlastne si zaslúži obdiv, ak sa niekomu do takého hororu vôbec chce. Ako keby sme prechádzali incidenty celkom bezvýznamné z hľadiska celkového príbehu, ktoré akurát v osamotenosti svojho priebehu mohli byť akosi drobno zaujímavé, a v ideálnom prípade aj strašidelné. Niečo ako náhodné epizódy zo života Warrenovcov, aj keď v tejto konkrétnej vystupujú minimálne.
„Dej už potom nebude tak celkom tradičný, za experiment môžeme pokladať jeho stlačenie do jediného dňa.“
Postarajú sa len o intro, zahriatie diváka. To sa podarí, tým najprimitívnejším možným spôsobom, cez pokazené auto priamo pred cintorínom. S davom nemŕtvych duchov. A množstvom umelej hmly, tá sa v tejto sérii musí objaviť všade, kde sa niečo deje. Dej už potom nebude tak celkom tradičný, za experiment môžeme pokladať jeho stlačenie do jediného dňa. Nepríde teda k postupnému a neurčitému zjavovaniu, obliehaniu a fixovaniu sa na obeť. Ak aj, prebehnú rýchlo a pomerne jednoducho. Zlo sa uvoľní a rovno začne vystrájať. Možno nejde o úplnú zhodu s ostatnými dielmi, túto malú inkonzistentnosť filmu ale nepochybne radi odpustíme. Inak máme pocit, ako už vlastne všetkému dobre rozumieme, a ako dobre poznáme logiku za zobrazovanými úkazmi. Čo sa dá vnímať pozitívne, hoci je to možno mierne smutné.
„Aj keď zostávame v rámci štýlu primitívneho strašenia, to je často nápadité a rozmanité.“
Trom hlavným postavám môžeme čo to vyčítať pokiaľ ide o ich sympatickosť, a v jednom prípade aj o rozumnosť jej konania. Sú ale uveriteľné a pomerne dobre stvárnené. Pripomínajú nám rodinný film, čomu prispieva aj mierna neškodnosť strašenia. To je efektné, a ako sme v sérii zvyknutí, založené musí byť na vyskakovačkách. Tmavých siluetách a obliehajúcich záhadných postavách. Ich kvalita je štandardná, či skôr mierne nadpriemerná. Aj keď zostávame v rámci štýlu primitívneho strašenia, to je často nápadité a rozmanité. Nejde o ten istý zjav ukazujúci sa dokola, ale veľa rôznych spôsobov náhleho ľakania diváka. Akosi je tu možné stotožniť sa s myšlienkou, že strašiť je skutočným cieľom všetkého zla. Nech sa aj o jeho zmysle dá pochybovať. Hlavné je si ho užiť, a to sa aj dá.
„..film je tak skrátka ladený, ako intenzívna no v konečnom dôsledku neškodná zábavka.“
Problém miestami nastáva, keď film začne byť až príliš hravý. Teda pôsobí, ako keby bol hrou aj vo vzťahu k postavám. Iste, boja sa, miestami aj dosť intenzívne a my ich strach cítime. Nakoniec to ale vyzerá ako strach svojím spôsobom príjemný. Ako keď pozeráte horor, alebo sa idete pre tú srandu prejsť v noci do lesa a kamaráti okolo vás robia čudné zvuky. Že sa nikomu nič nestane nás presviedča nielen znalosť sequelu, film je tak skrátka ladený, ako intenzívna no v konečnom dôsledku neškodná zábavka. K tomu prispieva aj rodinný tón, a všetka tá zábavnosť. Už len vrcholom sú niektoré komické scény, a celá milo vtipná línia s Bobym. Jeho boj s vlkolakom je miestami strašidelný, vážne sa už ale nedá brať ani v rámci tej vážnosti, s akou vnímame duchárske horory.
Annabelle 3: Návrat je opäť mierne iná ako predošlé diely, a pritom k nim celkom zapadá. Výrazný je na nej rodinný prvok, čo sa ak má ísť o horor dá ťažko nevnímať ako negatívum. Svojím spôsobom je aj tak strašidelná, nápaditá a nenudí. Divák by už mal každopádne vedieť, čo asi môže od ďalšieho pokračovania čakať, a v rámci týchto očakávaní by ho film nemal sklamať. Opačný prípad môže pokladať primárne za vlastnú vinu.
