najčítanejšie recenzie.
Hellions
Potomok
Krásna jednoduchosť bez vymýšľania zložitých duchárin, a využijúc jeden z najtradičnejších konceptov možno má svoje čaro. Všetci sme počuli o minulých životoch a mnoho ľudí na ne skutočne aj verí. Mierne bizarne pôsobí len scéna, kde o nej doktori hovoria rodičom s veľkou tajomnosťou, ako o čomsi záhadnom a pre nás neznámom. Práve to, že ide o príliš známy koncept môže byť prekážka, aby divák ľahko prijal reinkarnáciu ako dôvod celkom neštandardného a vražedného správania malého dieťaťa. Oproti rôznym duchárskym a podobne mysterióznym zápletkám tu ale určite je výhoda v priamočiarosti.
The Haunter
Lisa prežíva dokola ten istý deň. Budí ju brat s pirátskym pokladom, mama ju posiela prať a otec opravuje auto. A v dome sa ešte objaví aj pár duchov. Hlasov, nočných návštev, snažia sa s Lisou komunikovať. Napred sa bojí, postupne si na nich zvyká a začnú ju zaujímať. S ich pomocou nájde záznamy, koľko dievčat už v okolí zahynulo, a že práve tie k nej prichádzajú. Potom je jedného dňa všetko inak. Je to ten istý deň, lenže všetci sa správajú odlišne. Príde opravár telefónov, všetky predošlé dni nefunkčných. Má v očiach smrť, a povie to Lise jasne. S duchmi nech sa nesnaží komunikovať. Inak bude trpieť. Ukáže jej, že to on ovláda všetko, čo sa deje. Je to jeho dom, on tam vyrastal a vraždil, a mieni pokračovať. Až kým ho Lisa nezastaví.
Carrie
Honeymoon
recenzie.
Haunt
Strašenie v dome Asherov
„Čoskoro sú duchovia všade. Lezú do sprchy, cez bábiku sa rozprávajú s dievčatkom."
Aby tých klišé nebolo dosť, dve hlavné postavy sú pubertiaci, čo sa sotva zoznámili, už sa do seba zamilovali. Evan sa aj s rodinou prisťahoval do mestečka. V jeho dome žil predtým doktorský pár pediatrička a zubár, ktorým umreli všetky tri deti. Rodina Asherov má rovnako tri deti, okrem stredného Evana jednu veľkú a jednu malú dcéru. Zlovestné náznaky sa objavujú od začiatku, zatiaľ len náznaky. Čudné tiene, čudné zvuky. Problémy sa začnú s príchodom susedky Sam. Napred sa s Evanom stretne uprostred noci v snehu. Druhýkrát mu rovno vlezie do postele, samozrejme pri všetkej počestnosti. Potrebuje sa len vyspať, a ukryť sa pred opitým a agresívnym otcom. S Evanom vojde do miestnosti za malými dvierkami z jeho izby. Nájdu tam prístroj, vraj sa používa na komunikáciu s duchmi. Veru nečakajú, že sa s nejakým duchom aj spoja. Čoskoro sú duchovia všade. Lezú do sprchy, cez bábiku sa rozprávajú s dievčatkom. A keď rodičia s dcérami odídu pozerať školy, konečne sa môžu do krehkých tínedžrov pustiť naplno.
„Zásluhu má predovšetkým výborná kamera, a celkove prepracovaný vizuál."
Znova tu ide o atmosféru, a tá sa buduje všetkými prostriedkami. Na začiatok temné intro na spôsob Zúfalých manželiek, rozprávanie starej pani Morellovej, predošlej obyvateľky domu. Významnú stránku hrá prostredie osamoteného domu, neustále sneženie a tma. Z duchov zas tak veľa neuvidíme. Na začiatok sa nám predstavia a odkážu, že len nevykúkajú, ale aj škrtia. Ich prítomnosť je aj tak po celý čas výrazne citeľná. Film sa vyžíva v scénach, keď sa napred niečo mihne a potom sa počas dlhého záberu na postavy čaká na interakciu medzi nimi. Niekedy príde, niekedy nie. Vo väčšine prípadov tieto scény tak či onak fungujú výborne. Zásluhu má predovšetkým výborná kamera, a celkove prepracovaný vizuál. Vďaka nim všetko čo vidíme pôsobí tak, ako si tvorcovia želali. Horšie je to len so vzhľadom duchov. Hlavný vyzerá skôr ako víla, dokiaľ nevycerí zuby, nie sme si istí, či sa ho báť.
„Keďže celá realizácia je dobrá, aj tá nežná hororovosť stačí na navodenie príjemnej atmosféry."
Dej je v podstate poetický, ide o zbližovanie sa medzi ľudmi a domom, a medzi Evanom a Sam. Kam presne film smeruje nie je veľmi jasné, čakal by sa masaker rodiny, ktorý ale nič nenaznačuje. Ide len o zhusťovanie vzduchu bez jasného vývoja. Flashbacky do minulosti a návšteva u starej pani čo to vysvetľujú, aj keď tiež len poeticky. Dajú nám obrazy a my si ich už máme poskladať dohromady. Ani nie tak do príbehu, ako do pocitu. Skutočnej akcie a ohrozovania postáv je málo. Bez násilného prológu by sme naozaj nemali dôvod báť sa ich. Jeho kombinácia s ich stálou prítomnosťou nás našťastie prenesie až k záveru, kedy sa dočkáme očakávaného. Keďže celá realizácia je dobrá, aj tá nežná hororovosť stačí na navodenie príjemnej atmosféry. Drží sa až po záver, neurčitý ako celý film.
Ak by do všeobecného rozhľadu moderného človeka nepatrila znalosť, že mŕtvi môžu strašiť miesto, kde zomreli násilnou smrťou, Haunt by nedával žiaden zmysel. Vnútri filmu nie je ani náznak snahy vysvetliť dianie a pravidlá, ktorými sa riadi. Pre film je to nakoniec dobre, do ničoho sa nezamotáva, neopakuje obmenené to, čo sme už počuli tisíckrát. Cieľom filmu je vytvoriť pre diváka strašidelnú atmosféru, a tento cieľ aj spĺňa. Takže ak nie ste zrovna duchárinami presýtení, nemal by vám spraviť zle. V opačnom prípade asi radšej počkajte.
