najčítanejšie recenzie.
Hellions
Body Cam
Celková výstavba deja je prinajmenšom zvláštna. Často zostáva celkom na povrchu a zároveň využíva množstvo nie veľmi logických skratiek. Miestami nám to môže pripomínať lacnú televíznu zábavu, inokedy sa môžeme snažiť vidieť úmyselne využité prostriedky. Práca s nadprirodzenými prvkami totiž nie je vôbec nejak konvenčne duchárska, snaží sa nás buď jednoducho zabaviť, alebo nám niečo povedať. Hoci s brutalitou nejdeme do žiadneho extrému, cítime, že dielo je ladené príliš mládežnícky až nasládlo, aby sa jej tam hodilo viac. Napätie pritom celkom nechýba. Nie je intenzívne hororové ani ťaživé, divákovi ale nedá celkom vydýchnuť a darí sa mu držať si jeho pozornosť a udržiavať v ňom určitú mieru strachu.
The Lodge
Opäť situácia s miernymi nedostatkami na strane logiky, teda tak v základoch, kde na nás našťastie nekričia. Že sa psychiater zamiluje do pacientky je vec, ktorá sa určite stať môže. Tiež že sa kvôli nej rozvedie, a chce sa s ňou oženiť. Rovnako je pochopiteľné, ak mu záleží na tom, aby ju prijali jeho deti. V inom prípade by možno dávalo zmysel, ak by chcel, nech spolu strávia pár dní. On ale pozná jej zdravotný stav. Aj ako ju deti nenávidia a určite sa jej nebudú snažiť život uľahčiť. Môže to dopadnúť inak než tragicky? Ak spolu na pár dní zavítajú do celkom osamotenej a snehom od sveta odrezanej The Lodge?
Dark House
I Spit on Your Grave (2010)
recenzie.
Haunt
Strašenie v dome Asherov
„Čoskoro sú duchovia všade. Lezú do sprchy, cez bábiku sa rozprávajú s dievčatkom."
Aby tých klišé nebolo dosť, dve hlavné postavy sú pubertiaci, čo sa sotva zoznámili, už sa do seba zamilovali. Evan sa aj s rodinou prisťahoval do mestečka. V jeho dome žil predtým doktorský pár pediatrička a zubár, ktorým umreli všetky tri deti. Rodina Asherov má rovnako tri deti, okrem stredného Evana jednu veľkú a jednu malú dcéru. Zlovestné náznaky sa objavujú od začiatku, zatiaľ len náznaky. Čudné tiene, čudné zvuky. Problémy sa začnú s príchodom susedky Sam. Napred sa s Evanom stretne uprostred noci v snehu. Druhýkrát mu rovno vlezie do postele, samozrejme pri všetkej počestnosti. Potrebuje sa len vyspať, a ukryť sa pred opitým a agresívnym otcom. S Evanom vojde do miestnosti za malými dvierkami z jeho izby. Nájdu tam prístroj, vraj sa používa na komunikáciu s duchmi. Veru nečakajú, že sa s nejakým duchom aj spoja. Čoskoro sú duchovia všade. Lezú do sprchy, cez bábiku sa rozprávajú s dievčatkom. A keď rodičia s dcérami odídu pozerať školy, konečne sa môžu do krehkých tínedžrov pustiť naplno.
„Zásluhu má predovšetkým výborná kamera, a celkove prepracovaný vizuál."
Znova tu ide o atmosféru, a tá sa buduje všetkými prostriedkami. Na začiatok temné intro na spôsob Zúfalých manželiek, rozprávanie starej pani Morellovej, predošlej obyvateľky domu. Významnú stránku hrá prostredie osamoteného domu, neustále sneženie a tma. Z duchov zas tak veľa neuvidíme. Na začiatok sa nám predstavia a odkážu, že len nevykúkajú, ale aj škrtia. Ich prítomnosť je aj tak po celý čas výrazne citeľná. Film sa vyžíva v scénach, keď sa napred niečo mihne a potom sa počas dlhého záberu na postavy čaká na interakciu medzi nimi. Niekedy príde, niekedy nie. Vo väčšine prípadov tieto scény tak či onak fungujú výborne. Zásluhu má predovšetkým výborná kamera, a celkove prepracovaný vizuál. Vďaka nim všetko čo vidíme pôsobí tak, ako si tvorcovia želali. Horšie je to len so vzhľadom duchov. Hlavný vyzerá skôr ako víla, dokiaľ nevycerí zuby, nie sme si istí, či sa ho báť.
„Keďže celá realizácia je dobrá, aj tá nežná hororovosť stačí na navodenie príjemnej atmosféry."
Dej je v podstate poetický, ide o zbližovanie sa medzi ľudmi a domom, a medzi Evanom a Sam. Kam presne film smeruje nie je veľmi jasné, čakal by sa masaker rodiny, ktorý ale nič nenaznačuje. Ide len o zhusťovanie vzduchu bez jasného vývoja. Flashbacky do minulosti a návšteva u starej pani čo to vysvetľujú, aj keď tiež len poeticky. Dajú nám obrazy a my si ich už máme poskladať dohromady. Ani nie tak do príbehu, ako do pocitu. Skutočnej akcie a ohrozovania postáv je málo. Bez násilného prológu by sme naozaj nemali dôvod báť sa ich. Jeho kombinácia s ich stálou prítomnosťou nás našťastie prenesie až k záveru, kedy sa dočkáme očakávaného. Keďže celá realizácia je dobrá, aj tá nežná hororovosť stačí na navodenie príjemnej atmosféry. Drží sa až po záver, neurčitý ako celý film.
Ak by do všeobecného rozhľadu moderného človeka nepatrila znalosť, že mŕtvi môžu strašiť miesto, kde zomreli násilnou smrťou, Haunt by nedával žiaden zmysel. Vnútri filmu nie je ani náznak snahy vysvetliť dianie a pravidlá, ktorými sa riadi. Pre film je to nakoniec dobre, do ničoho sa nezamotáva, neopakuje obmenené to, čo sme už počuli tisíckrát. Cieľom filmu je vytvoriť pre diváka strašidelnú atmosféru, a tento cieľ aj spĺňa. Takže ak nie ste zrovna duchárinami presýtení, nemal by vám spraviť zle. V opačnom prípade asi radšej počkajte.
