hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

I Spit on Your Grave (2010)

Film, pri ktorom sa odchádza z kina
Od 70. rokov sa toho síce v horore veľa zmenilo, no ak ide o hixploitation, pravidlá ostali rovnaké. Mestské dievča vs. „vidláci" je konflikt, ktorý stále funguje, tak ako stále funguje nevraživosť medzi mestami a dedinami.  
13. 2. 2011

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Al morir la matinée

Zažiť v kine skutočný horor

Začiatok je mierne pomalý, vyžíva sa hlavne v tom, čoho je v celom filme najviac- kinofilstve. Sme v kine. Všade sú filmové plagáty, dostaneme sa do miestnosti premietačov, priamo k premietaciemu zariadeniu, bavíme sa o jeho obsluhe. Nejde o žiadne intelektuálne debaty, ide tu o vášeň v jej jednoduchej až primitívnej podobe. Milovať kino bez zbytočného premýšľania, milovať krv, akciu, jačanie od hrôzy. A vyznať sa z lásky k talianskemu giallu, syntetizátorovej hudbe, ktorá ho sprevádzala, jeho sýtym farbám a estetickému zobrazovaniu násilia. To zjavne milujú aj v Uruguaji, film nazvali Al morir la matinée.

26. 3. 2021

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

recenzie.

Haunt

Andrej Gomora | 21. 3. 2014
0
6/10          
žáner:
ghost, psycho

Strašenie v dome Asherov


Spočítať koľko ste videli hororov o prekliatych domoch by asi bolo ako spočítať koľko ste za život zjedli jabĺk. Čakať že už žiaden neuvidíte by potom bolo asi ako vzdať sa jednej zo základných zložiek jedálnička. Pravdaže, cení sa aj originalita. Pri dobrej príprave sa ale aj to isté dá pozerať stále dokola, možno s menšími či väčšími prestávkami. Že sa nejde snažiť o nič novátorské hovorí tento horor už názvom. Haunt.
 

„Čoskoro sú duchovia všade. Lezú do sprchy, cez bábiku sa rozprávajú s dievčatkom."

Aby tých klišé nebolo dosť, dve hlavné postavy sú pubertiaci, čo sa sotva zoznámili, už sa do seba zamilovali. Evan sa aj s rodinou prisťahoval do mestečka. V jeho dome žil predtým doktorský pár pediatrička a zubár, ktorým umreli všetky tri deti. Rodina Asherov má rovnako tri deti, okrem stredného Evana jednu veľkú a jednu malú dcéru. Zlovestné náznaky sa objavujú od začiatku, zatiaľ len náznaky. Čudné tiene, čudné zvuky. Problémy sa začnú s príchodom susedky Sam. Napred sa s Evanom stretne uprostred noci v snehu. Druhýkrát mu rovno vlezie do postele, samozrejme pri všetkej počestnosti. Potrebuje sa len vyspať, a ukryť sa pred opitým a agresívnym otcom. S Evanom vojde do miestnosti za malými dvierkami z jeho izby. Nájdu tam prístroj, vraj sa používa na komunikáciu s duchmi. Veru nečakajú, že sa s nejakým duchom aj spoja. Čoskoro sú duchovia všade. Lezú do sprchy, cez bábiku sa rozprávajú s dievčatkom. A keď rodičia s dcérami odídu pozerať školy, konečne sa môžu do krehkých tínedžrov pustiť naplno.

„Zásluhu má predovšetkým výborná kamera, a celkove prepracovaný vizuál."

Znova tu ide o atmosféru, a tá sa buduje všetkými prostriedkami. Na začiatok temné intro na spôsob Zúfalých manželiek, rozprávanie starej pani Morellovej, predošlej obyvateľky domu. Významnú stránku hrá prostredie osamoteného domu, neustále sneženie a tma. Z duchov zas tak veľa neuvidíme. Na začiatok sa nám predstavia a odkážu, že len nevykúkajú, ale aj škrtia. Ich prítomnosť je aj tak po celý čas výrazne citeľná. Film sa vyžíva v scénach, keď sa napred niečo mihne a potom sa počas dlhého záberu na postavy čaká na interakciu medzi nimi. Niekedy príde, niekedy nie. Vo väčšine prípadov tieto scény tak či onak fungujú výborne. Zásluhu má predovšetkým výborná kamera, a celkove prepracovaný vizuál. Vďaka nim všetko čo vidíme pôsobí tak, ako si tvorcovia želali. Horšie je to len so vzhľadom duchov. Hlavný vyzerá skôr ako víla, dokiaľ nevycerí zuby, nie sme si istí, či sa ho báť.

„Keďže celá realizácia je dobrá, aj tá nežná hororovosť stačí na navodenie príjemnej atmosféry."

Dej je v podstate poetický, ide o zbližovanie sa medzi ľudmi a domom, a medzi Evanom a Sam. Kam presne film smeruje nie je veľmi jasné, čakal by sa masaker rodiny, ktorý ale nič nenaznačuje. Ide len o zhusťovanie vzduchu bez jasného vývoja. Flashbacky do minulosti a návšteva u starej pani čo to vysvetľujú, aj keď tiež len poeticky. Dajú nám obrazy a my si ich už máme poskladať dohromady. Ani nie tak do príbehu, ako do pocitu. Skutočnej akcie a ohrozovania postáv je málo. Bez násilného prológu by sme naozaj nemali dôvod báť sa ich. Jeho kombinácia s ich stálou prítomnosťou nás našťastie prenesie až k záveru, kedy sa dočkáme očakávaného. Keďže celá realizácia je dobrá, aj tá nežná hororovosť stačí na navodenie príjemnej atmosféry. Drží sa až po záver, neurčitý ako celý film.

Ak by do všeobecného rozhľadu moderného človeka nepatrila znalosť, že mŕtvi môžu strašiť miesto, kde zomreli násilnou smrťou, Haunt by nedával žiaden zmysel. Vnútri filmu nie je ani náznak snahy vysvetliť dianie a pravidlá, ktorými sa riadi. Pre film je to nakoniec dobre, do ničoho sa nezamotáva, neopakuje obmenené to, čo sme už počuli tisíckrát. Cieľom filmu je vytvoriť pre diváka strašidelnú atmosféru, a tento cieľ aj spĺňa. Takže ak nie ste zrovna duchárinami presýtení, nemal by vám spraviť zle. V opačnom prípade asi radšej počkajte.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy