recenzie.

Walled In

Afonka Soby | 23. 6. 2010

1

4/10          

žáner:

ghost

Horor pre architektov

Čerstvá inžinierka Sam sa má stať partnerkou v biznise svojho otca, ktorý šéfuje demoličnej firme. Jej prvou úlohou, ktorá má dokázať, že si túto funkciu zaslúži, je naprojektovanie likvidácie nájomného domu známeho architekta Malestrazzu. Dom je architektonický skvost uprostred totálnej pustiny, kde nefungujú ani mobilné telefóny, a, samozrejme, skrýva svoje temné tajomstvá. Kedysi v ňom vyčíňal masový vrah, ktorý zalieval svoje obete do jeho stien. Boli medzi nimi aj malé dievčatko Julie a architekt Malestrazza. Ale sú naozaj mŕtvi?

Príbeh Walled In sľubuje veľa. Obrovský dom s hŕstkou čudných nájomníkov, jeho zvláštne zákutia a tajné chodby, ktoré naprojektoval zvláštny architekt, a najmä jeho hrubé steny, v ktorých sú možno zamurované obete masového vraha, mali potenciál vytvoriť skvelú a hustú atmosféru. Navyše aj hlavná hrdinka bola napísaná zaujímavo. Dievča v nohaviciach, ktoré robí mužskú prácu. Je bystrá a nechýba jej drzosť. Micha Burton (Homecoming) ju hrá výborne. Niekde sa však stala chyba, lebo napriek spojeniu skvelej hlavnej hrdinky a lákavému námetu vznikol jeden obyčajný "studený čumák", ktorý nie je ani strašidelný, ani zábavný.

Zásadná chyba je v scenári. Okrem toho, že má niekoľko dier (záverečná scéna s demoličnou čatou svojou „logikou" pripomína House of the Dead Uweho Bolla), je aj zle vystavaný a sľubný námet takmer vôbec nevyužíva. Od Saminho vstupu do domu sa Walled In mení na tuctovú duchárčinu, akých sme videli už desiatky, dokonca nemá problém vytasiť lacný „tromf": ducha malého dievčatka, ktoré so svojím šepkaním mena Samantha začína po čase tak iritovať, že máte pocit, že si svoju smrť vykoledovalo. Samozrejme, nechýbajú ani lacné scény strašenia vo vani a iné obohraté „perličky" žánru. O to viac prekvapí, keď sa film postupne od duchárčiny vzďaľuje a začína sa podobať skôr na thriller: zrejme pokus o niečo ako Pod povrchom. Ale žánrový prechod je v prípade Walled In príliš náhly a duchovia sa zrazu strácajú niekde medzi riadkami zlého scenára. Niežeby by mi šepkajúce dievčatko chýbalo, ale scenárista (zároveň režisér filmu) neponúkol dobrý spôsob, ako sa ho zbaviť. Záver nedáva vysvetlenie, skôr vyvoláva otázku: na čo tam vlastne bolo?

Premrhaný potenciál zamrzí viac, keď vidíte skvelú prácu kamery, ktorá sníma zaujímavé priestranné interiéry nájomného domu architekta Malestrazzu. Výprava si dala skutočne záležať a dom naozaj pripomína „niečo z Gotham City uprostred bažiny", ako o ňom hovorí Sam. Horor režiséra Gillesa Paqueta-Brennera tak ocenia najmä architekti a interiéroví dizajnéri.