hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

3 From Hell

Opäť trošku sadizmu

Rob Zombie je nepochybne svojský tvorca, a jeho štýl vám jednoducho musí sadnúť. Konkrétne vás musí baviť vyžívanie sa v pomerne priamočiarej brutalite a intenzívnej akcii. Podobne ako u Eliho Rotha tu cítiť ten cynicko sadistický podtón, môže nám akurát pripadať o niečo hravejší. Ide len o výrazne násilnú zábavku, ktorá od mučenia nie je ďaleko, celkom sa naň ale nesústreďuje. Hrdinami sa tak či onak stávajú postavy, ktoré by inak mali byť negatívne. Keď ale ide o zobrazenie čo najviac smrti, predsa by sme nemohli držať palce obetiam. Tak to bolo v predošlých dieloch série, ktorá dovršuje štatút trilógie filmom 3 From Hell.

17. 10. 2019

Krampus

Trochu drsnejšia vianočná rozprávka
V zime vždy poteší pozrieť si letný, dovolenkový film. Pláže, slnko, žúry, keď vonku zúri chlad vždy zahrejú. Na Vianoce sa tiež všetci tešíme, ale až tak nás v lete neťahá pozerať si niečo, čo nám ich bude evokovať. Nechceme si pripomínať, že leto sa o chvíľu skončí, rovnako ako ďalší rok nášho života. Vianoce sa na nás aj tak o chvíľu budú valiť odvšadiaľ, aj viac, ako by sme si priali. Keď ale predsa zacítite potrebu vidieť sneh, darčeky a dusné rodinné stretnutia, môžete tento zážitok spojiť s pozeraním napríklad hororu. Poslúžiť môže film Krampus.
9. 5. 2016

We Go On

Jeden duch horor nerobí

Existuje jedna pomerne zrozumiteľná až zjavná teória o tom, čo by sa po smrti mohlo diať. Potom je ale množstvo ďalších, ktoré sa ju snažia za každú cenu spochybniť. Znejú menej racionálne a presvedčivo, často si aj navzájom protirečia. Ľudia im ale aj tak často veria. Veď dôkazy nemá nikto, tak prečo by si nemohli vybrať, v čo uveriť. Práve tá neistota, nemožnosť s určitosťou vedieť, čo bude po smrti, by vraj mohla byť jedným z dôvodov, prečo sa smrti bojíme. Tak sa k strachu rozhodne postaviť hlavná postava filmu We Go On.

11. 7. 2017

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

recenzie.

Walled In

Afonka Soby | 23. 6. 2010
1
4/10          
žáner:
ghost

Horor pre architektov


Čerstvá inžinierka Sam sa má stať partnerkou v biznise svojho otca, ktorý šéfuje demoličnej firme. Jej prvou úlohou, ktorá má dokázať, že si túto funkciu zaslúži, je naprojektovanie likvidácie nájomného domu známeho architekta Malestrazzu. Dom je architektonický skvost uprostred totálnej pustiny, kde nefungujú ani mobilné telefóny, a, samozrejme, skrýva svoje temné tajomstvá. Kedysi v ňom vyčíňal masový vrah, ktorý zalieval svoje obete do jeho stien. Boli medzi nimi aj malé dievčatko Julie a architekt Malestrazza. Ale sú naozaj mŕtvi?

Príbeh Walled In sľubuje veľa. Obrovský dom s hŕstkou čudných nájomníkov, jeho zvláštne zákutia a tajné chodby, ktoré naprojektoval zvláštny architekt, a najmä jeho hrubé steny, v ktorých sú možno zamurované obete masového vraha, mali potenciál vytvoriť skvelú a hustú atmosféru. Navyše aj hlavná hrdinka bola napísaná zaujímavo. Dievča v nohaviciach, ktoré robí mužskú prácu. Je bystrá a nechýba jej drzosť. Micha Burton (Homecoming) ju hrá výborne. Niekde sa však stala chyba, lebo napriek spojeniu skvelej hlavnej hrdinky a lákavému námetu vznikol jeden obyčajný "studený čumák", ktorý nie je ani strašidelný, ani zábavný.

Zásadná chyba je v scenári. Okrem toho, že má niekoľko dier (záverečná scéna s demoličnou čatou svojou „logikou" pripomína House of the Dead Uweho Bolla), je aj zle vystavaný a sľubný námet takmer vôbec nevyužíva. Od Saminho vstupu do domu sa Walled In mení na tuctovú duchárčinu, akých sme videli už desiatky, dokonca nemá problém vytasiť lacný „tromf": ducha malého dievčatka, ktoré so svojím šepkaním mena Samantha začína po čase tak iritovať, že máte pocit, že si svoju smrť vykoledovalo. Samozrejme, nechýbajú ani lacné scény strašenia vo vani a iné obohraté „perličky" žánru. O to viac prekvapí, keď sa film postupne od duchárčiny vzďaľuje a začína sa podobať skôr na thriller: zrejme pokus o niečo ako Pod povrchom. Ale žánrový prechod je v prípade Walled In príliš náhly a duchovia sa zrazu strácajú niekde medzi riadkami zlého scenára. Niežeby by mi šepkajúce dievčatko chýbalo, ale scenárista (zároveň režisér filmu) neponúkol dobrý spôsob, ako sa ho zbaviť. Záver nedáva vysvetlenie, skôr vyvoláva otázku: na čo tam vlastne bolo?

Premrhaný potenciál zamrzí viac, keď vidíte skvelú prácu kamery, ktorá sníma zaujímavé priestranné interiéry nájomného domu architekta Malestrazzu. Výprava si dala skutočne záležať a dom naozaj pripomína „niečo z Gotham City uprostred bažiny", ako o ňom hovorí Sam. Horor režiséra Gillesa Paqueta-Brennera tak ocenia najmä architekti a interiéroví dizajnéri.

Galéria k článku
Diskusia k článku (1 príspevok) Pridať príspevok
mischa :) vav
10. 3. 2012, 12:39

mischa barton, nie burton