hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Black Water: Abyss

Jaskyňa a málo viac

Intro s turistami dosť výrazne naznačí tón celého filmu, ktorému to s napínavými scénami skrátka príliš nejde. Hlavne, aby sme vedeli, že niečo sa tu diať bude, že v jaskyni niečo číha a ešte nech máme dojem, že ide o niečo tajomné. Škoda, že úvod je natoľko nepresvedčivý a kostrbatý. Kiežby ale takým bol len ten. Skupinka priateľov neočarí ale nemá ani zásadné nedostatky. Tie začnú prichádzať skôr postupne, keď sa zložité situácie vytvárajú tam, kde ničomu príliš nepomôžu. Určite nie dielu ako hororu, ako keby chceli len akokoľvek spestriť pozeranie.

23. 9. 2020

Ratu Ilmu Hitam

Duchárske gorno

Dejových zvratov bude viac, tých na spôsob, že veci sú vlastne celkom inak než ste si mali dovtedy myslieť. Napred prichádzajú odrastenci detského domova pozrieť svojho umierajúceho vychovávateľa. Bol im ako otec, bez neho by ich životy vyzerali celkom inak. V rámci možností mal byť život v domove idylka, postarali sa o nich, mali ich radi, chránili ich. Čo zlé sa stalo, boli len nehody, prípadne podivné jednorazové skraty. Vlastne nie. Niekto tu bol zlý, dialo sa niečo nekalé, napred trochu, potom dosť zásadne, skoncentrovalo sa tu obrovské zlo. Záver je ten, že deťom bude vlastne lepšie mŕtvym ako na tomto svete. A nie je to vinou kráľovnej čiernej mágie, Ratu Ilmu Hitam.

5. 8. 2020

I Spit on Your Grave 2

Znásilneniu už chýba len interaktivita
Nečakajme že žáner rape&revenge sa bude snažiť o niečo iné ako šokovať. O nič iné mu nejde, a každý nový film sa viac ako o inováciu snaží o pritvrdenie. Taký bol pôvodný I Spit on Your Grave z roku 1978 a rovnako aj jeho remake z roku 2010. Čo čakať ak sa k filmu spraví sequel? Ženu znova znásilnia a ona využije svoju prax v mučení? Alebo je pokračovanie len zopakovaním toho istého len trochu inak, a označenie za sequel má zabrániť obvineniam z vykrádania? V prípade pokračovania I Spit on Your Grave platí druhá možnosť.
1. 10. 2013

Očista: Anarchia

Prvá časť bolo demo, tu je plná verzia
Prvá Očista mala myšlienku, na rozsiahlejšiu realizáciu už jej chýbal rozpočet. Po jej úspechu nebol dôvod čakať čokoľvek iné ako ďalšie žmýkanie toho istého nápadu, teraz už poriadne. Noc, keď sa všetko môže, je v podstate len zasadenie, reycklovanie v rozumnej miere mu nemusí ublížiť. Všetko záleží na príbehu, ten už tentokrát nemusel zostať zavretý v jednom dome. Vyšiel do ulíc a na vlastnej koži si vyskúšal divoké bezprávie počas Očisty: Anarchie.
Hlavné dejové línie sú spočiatku tri, až kým sa nespoja. Prvou je dvojica vo fáze rozchodu. Priaznivci očisty im prerežú káble na aute, takže chvíľu pred zaznením zvukového signálu uviaznu uprostred cesty neďaleko downtownu. Ďalej sledujeme černošskú čašníčku s dospievajúcou dcérou. Napred sa im do bytu vlámal opitý a nadržaný sused. Zachráni ich dobre vyzbrojené a organizované komando, akých po meste v kamiónoch brázdi podozrivo veľa. Záchrana je samozrejme len dočasná, dámy chcú odniesť veľkému daddymu pre jeho osobnú očistu. Vo chvíli keď ich nakladajú do kamiónu, zoznámia sa s naším posledným hrdinom. Na rozdiel od predošlých, on sa nesnažil očistu prežiť v bezpečí domova. Tam nechal výstrižok z novín o chybe prokurátora, po ktorej zostal nepotrestaný vrah malého chlapca. Po zuby ozbrojený, dobre fyzicky pripravený vyrazil v obrnenom aute vziať spravodlivosť do vlastných rúk. To by mu ale nemohlo prísť černošiek ľúto, a počas ich zachraňovania by sa mu do auta nemohli votrieť ďalší dvaja cudzinci. Teraz sa musí držať s nimi, pomôcť im prežiť a zároveň sa do rána dopracovať k svojmu cieľu.
5. 8. 2014

Oculus

Zrkadlá nenútia len chudnúť
Myslím, teda som. Ničím iným si nemôžem byť istý. Všetky ostatné poznatky mi sprostredkujú moje zmysly, náchylné sa mýliť ba občas aj klamať. Nemám ako zistiť čo sa skutočne deje, a čo sú len umelé vnemy. Som ja ten čo stojí v vonku na tráve, alebo ten ktorého vidím cez okno čakať v pasci? Má zmysel vyrábať si kotvu v realite, alebo vás nakoniec aj tak oklame Oculus?
27. 6. 2014

recenzie.

The Spiritual World

Afonka Soby | 11. 3. 2011
0
6/10          
žáner:
ghost

Thajský experiment s duchmi


Predstavte si, že máte nadprirodzené schopnosti a vidíte duše mŕtvych ľudí. Žiadnu väčšiu fantáziu si to od vás nevyžaduje. Videli ste to už predsa najmenej v stopäťdesiatich hororoch a nielen v nich. Výnimkou nie je ani The Spiritual World, ktorý sa už názvom tvári ako úplne klasická duchárčina. Hrdnikou filmu je Ming, mladá senzibilka, o ktorej je známe, že nielen vidí duše mŕtvych, ale dokonca s nimi vie aj komunikovať. Preto ju neustále otravujú ľudia, ktorí sa chcú dozvedieť niečo od svojich zosnulých príbuzných. Väčšinou ich odmieta s vysvetlením, že komunikácia už nie je možná, lebo mŕtvy bol už znovuzrodený, a teda sa už nenachádza v „spirituálnom svete". Keď ju však navštívi je priateľ z detstva a prosí ju, či by sa nemohla spýtať jeho otca, ako presne zomrel, začína to byť až príliš osobné. A Ming sa má dozvedieť krutú pravdu, ktorú dosiaľ v sebe úspešne dusila.

„Ming rieši aj problémy iných duchov, ktoré sú však iba prvoplánovou vatou a našťastie sa nijako zvlášť nerozvíjajú."

Jedna kamarátka mi raz povedala, že Thajcom by mali zakázať nakrúcať filmy. Možno trochu odvážne tvrdenie, no má svoje opodstatnenie. Bežný Európan (áno, aj ja sa za neho pokladám) má problém porozumieť thajskej logike výstavby deja a už len samotný fakt, že väčšina Thajcov rovnakého veku a pohlavia vyzerá takmer rovnako, sťažuje orientáciu v príbehu. Neskúsený divák (za ktorého sa už nepokladám) potom vo výsledku film vníma ako jeden veľký guláš, v ktorom mu často ujdú nielen základné vzťahy medzi postavami, ale nakoniec aj celá pointa - ak ho v čase jej vyjavenia ešte vôbec zaujíma.

The Spiritual World má oproti iným nezrozumiteľným thajským duchárčinám niekoľko výhod. Predovšetkým má iba jednu hlavnú hrdinku (na množstve postáv takmer pohorela antológia Die a Violent Death) a sústreďuje sa na jeden problém. Samozrejme, je to problém pomerne komplexný a ponúka veľký priestor na množstvo digresií. Ming napríklad rieši aj problémy iných duchov, ktoré sú však iba prvoplánovou vatou a našťastie sa nijako zvlášť nerozvíjajú. Sústredíme sa tak najmä na jej minulosť a súčasné hľadanie odpovede na otázku, ako zomrel otec jej kamaráta. I keď naráciu určite nemôžeme nazvať bežnou, typický thajský chaos sa do veľkej miery podarilo eliminovať.

„Výsledok je spleť naozaj čudných záberov, ktoré chcú byť moderné, štýlové, cool a strašidelné zároveň."

Neboli by to však Thajci, keby nám to nejako nesťažili. Príbeh je síce viac-menej lineárny, no zabrať dostala tentoraz forma. Ak ste videli Meat Grinder a zdal sa vám „ufiltrovaný", pri pozeraní The Spiritual World budete doslova plakať. Film je snímaný cez tmavý zelenkavý filter a pri stretnutí s duchom a vstupom do „spirtuálneho sveta" sa obraz nakloní a snaží sa o vytvorenie dojmu akejsi halucinogénnej reality. Chvíľami to vyzerá, akoby kameraman pri rýchlej manipulácii s kamerou stlačil omylom naraz niekoľko gombíkov, ktorých funkciu predtým iba tušil. Výsledok je tak spleť naozaj čudných záberov, ktoré chcú byť moderné, štýlové, cool a strašidelné zároveň. Na jednej strane chválim snahu vytvoriť moderný vizuál, treba si však priznať, že nemusí sadnúť každému.

To, čo však The Spiritual World drží nad vodou, je herečka Nuttamonkan Srinikornchot (ľubozvučné thajské meno) v hlavnej úlohe Ming. Podľa imdb doteraz nehrala v žiadnom inom filme, no určite budem rád, ak ju ešte niekde uvidím. Thajským herečkám nikdy nechýbal zvláštny druh sexepílu, ktorý sa do hororov jednoducho hodí. Tejto navyše nechýba charizma a strach zo spirituálneho sveta som jej stopercentne veril, a to i napriek tomu, že thajské herectvo je predsa trochu expresívnejšie ako to, na ktoré sme zvyknutí povedzme z amerických hororov. Možno niekomu bude prekážať časté vypuľovanie očí a neustále vydesený výraz, no ak vám thajské herectvo imponuje, výkon Nuttamonkan si určite obľúbite. A keďže je v zábere takmer každú minútu filmu, v mojom hodnotení jej patria minimálne dve hviezdičky.

The Spiritual World nie je zlá duchárčina. Nie je to dokonca ani vyslovene zlý film. Je možno trochu príliš natiahnutý a svedčala by mu väčšia vizuálna umiernenosť a menej formálnych experimentov. Jeho sila je naopak tam, kde stavia na istotu: klasickí duchovia s vyvrátenými očami a rozgniavenými tvárami občas vyvolajú (ne)príjemné zimomriavky. Ak si k tomu primyslíte výbornú herečku v hlavnej úlohe, dostanete celkom solídny zážitok, ktorý v rámci kategórie „thajská duchárčina" predstavuje určite nadpriemer.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy