hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Raw Meat

Len trochu netradičná detektíva

Klasickým prvkom v ňom je postava inšpektora v podaní Donalda Pleasancea, hororovým fanúšikom nepochybne známeho zo série Halloween. Ten je sucho vtipný, nevrlý, priečny a často vyvoláva dojem, ako keby tu o vyšetrovanie ani až tak nešlo. Pravdou je, že s ním do filmu vniká aj dosť televíznej estetiky, takej tej hlúpej a nelogickej konverzačnej zábavy. Niekedy sa skrátka predvádza, inokedy sú scény napísané tak, aby ich vyvrcholením bolo jeho vtipne nepríjemné správanie. Z televíznej komédie je toho vo vyšetrovaní viac, napríklad chlapík s MI5 a jeho gestikulovanie paličkou a klobúkom. Tieto prvky zjavne nie sú myslené príliš vážne. Zďaleka nie sú vo filme jediné.

15. 4. 2019

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

Carrie

Počíta sa znásilnenie mŕtvoly za stratu panenstva?
Asi ešte nikto nedokázal, že remake môže filmu niečo zásadné pridať. Dôkazov ako ho môže pokaziť existuje naopak nespočetne. Znova musíme uvažovať či v nás nádej vidieť film zmodernizovaný a v kine prebije hnev zo znesväcovania klasiky. Ďalšou vykopanou mŕtvolou je Carrie, v predošlej verzii vynikajúco obsadená a zrežírovaná. Šikana je nepochybne večná, takže príbeh by určite mal vedieť čo to ponúknuť aj dnešnému divákovi. Ako bude film fungovať ako celok a koľko prvkov sa v ňom podarí uchrániť sme boli určite všetci zvedaví.
18. 10. 2013

recenzie.

The Spiritual World

Afonka Soby | 11. 3. 2011
0
6/10          
žáner:
ghost

Thajský experiment s duchmi


Predstavte si, že máte nadprirodzené schopnosti a vidíte duše mŕtvych ľudí. Žiadnu väčšiu fantáziu si to od vás nevyžaduje. Videli ste to už predsa najmenej v stopäťdesiatich hororoch a nielen v nich. Výnimkou nie je ani The Spiritual World, ktorý sa už názvom tvári ako úplne klasická duchárčina. Hrdnikou filmu je Ming, mladá senzibilka, o ktorej je známe, že nielen vidí duše mŕtvych, ale dokonca s nimi vie aj komunikovať. Preto ju neustále otravujú ľudia, ktorí sa chcú dozvedieť niečo od svojich zosnulých príbuzných. Väčšinou ich odmieta s vysvetlením, že komunikácia už nie je možná, lebo mŕtvy bol už znovuzrodený, a teda sa už nenachádza v „spirituálnom svete". Keď ju však navštívi je priateľ z detstva a prosí ju, či by sa nemohla spýtať jeho otca, ako presne zomrel, začína to byť až príliš osobné. A Ming sa má dozvedieť krutú pravdu, ktorú dosiaľ v sebe úspešne dusila.

„Ming rieši aj problémy iných duchov, ktoré sú však iba prvoplánovou vatou a našťastie sa nijako zvlášť nerozvíjajú."

Jedna kamarátka mi raz povedala, že Thajcom by mali zakázať nakrúcať filmy. Možno trochu odvážne tvrdenie, no má svoje opodstatnenie. Bežný Európan (áno, aj ja sa za neho pokladám) má problém porozumieť thajskej logike výstavby deja a už len samotný fakt, že väčšina Thajcov rovnakého veku a pohlavia vyzerá takmer rovnako, sťažuje orientáciu v príbehu. Neskúsený divák (za ktorého sa už nepokladám) potom vo výsledku film vníma ako jeden veľký guláš, v ktorom mu často ujdú nielen základné vzťahy medzi postavami, ale nakoniec aj celá pointa - ak ho v čase jej vyjavenia ešte vôbec zaujíma.

The Spiritual World má oproti iným nezrozumiteľným thajským duchárčinám niekoľko výhod. Predovšetkým má iba jednu hlavnú hrdinku (na množstve postáv takmer pohorela antológia Die a Violent Death) a sústreďuje sa na jeden problém. Samozrejme, je to problém pomerne komplexný a ponúka veľký priestor na množstvo digresií. Ming napríklad rieši aj problémy iných duchov, ktoré sú však iba prvoplánovou vatou a našťastie sa nijako zvlášť nerozvíjajú. Sústredíme sa tak najmä na jej minulosť a súčasné hľadanie odpovede na otázku, ako zomrel otec jej kamaráta. I keď naráciu určite nemôžeme nazvať bežnou, typický thajský chaos sa do veľkej miery podarilo eliminovať.

„Výsledok je spleť naozaj čudných záberov, ktoré chcú byť moderné, štýlové, cool a strašidelné zároveň."

Neboli by to však Thajci, keby nám to nejako nesťažili. Príbeh je síce viac-menej lineárny, no zabrať dostala tentoraz forma. Ak ste videli Meat Grinder a zdal sa vám „ufiltrovaný", pri pozeraní The Spiritual World budete doslova plakať. Film je snímaný cez tmavý zelenkavý filter a pri stretnutí s duchom a vstupom do „spirtuálneho sveta" sa obraz nakloní a snaží sa o vytvorenie dojmu akejsi halucinogénnej reality. Chvíľami to vyzerá, akoby kameraman pri rýchlej manipulácii s kamerou stlačil omylom naraz niekoľko gombíkov, ktorých funkciu predtým iba tušil. Výsledok je tak spleť naozaj čudných záberov, ktoré chcú byť moderné, štýlové, cool a strašidelné zároveň. Na jednej strane chválim snahu vytvoriť moderný vizuál, treba si však priznať, že nemusí sadnúť každému.

To, čo však The Spiritual World drží nad vodou, je herečka Nuttamonkan Srinikornchot (ľubozvučné thajské meno) v hlavnej úlohe Ming. Podľa imdb doteraz nehrala v žiadnom inom filme, no určite budem rád, ak ju ešte niekde uvidím. Thajským herečkám nikdy nechýbal zvláštny druh sexepílu, ktorý sa do hororov jednoducho hodí. Tejto navyše nechýba charizma a strach zo spirituálneho sveta som jej stopercentne veril, a to i napriek tomu, že thajské herectvo je predsa trochu expresívnejšie ako to, na ktoré sme zvyknutí povedzme z amerických hororov. Možno niekomu bude prekážať časté vypuľovanie očí a neustále vydesený výraz, no ak vám thajské herectvo imponuje, výkon Nuttamonkan si určite obľúbite. A keďže je v zábere takmer každú minútu filmu, v mojom hodnotení jej patria minimálne dve hviezdičky.

The Spiritual World nie je zlá duchárčina. Nie je to dokonca ani vyslovene zlý film. Je možno trochu príliš natiahnutý a svedčala by mu väčšia vizuálna umiernenosť a menej formálnych experimentov. Jeho sila je naopak tam, kde stavia na istotu: klasickí duchovia s vyvrátenými očami a rozgniavenými tvárami občas vyvolajú (ne)príjemné zimomriavky. Ak si k tomu primyslíte výbornú herečku v hlavnej úlohe, dostanete celkom solídny zážitok, ktorý v rámci kategórie „thajská duchárčina" predstavuje určite nadpriemer.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok