hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

The Intruder

Nielen duchovia strašia v domoch

V čom má byť film mysteriózny nie je celkom jasné. Nemusíme sa s negatívnou postavou zhodovať vo všetkom, základu jeho rozpoloženia ako ho vidíme sa ale dá rozumieť. Dom postavil jeho dedko, bývali tam jeho predkovia a on sám po celý svoj dovtedajší život. Nech ho predáva z akéhokoľvek dôvodu, je celkom pochopiteľné, že sa mu to nerobí ľahko. Tým, aký je dom krásny. K miestu má silné citové puto, má nutkanie sa tam vracať a bolí ho každý zásah, ktorý do domu noví majitelia vykonajú. Tiež je pochopiteľné, že už pri tomto správaní začne pôsobiť ako Narušiteľ.

7. 4. 2020

Posljednji Srbin u Hrvatskoj

Zombíci a balkánsky nacionalizmus

Keďže ide o film v chorvátsko- srbskej koprodukcii, tým pozadím samozrejme musí byť miestny nacionalizmus a národnostné konflikty. Ako vieme z nie tak dávnej histórie, nejde o vôbec až tak nevinnú tému, ktorá ako poznáme miestne povahy ľahko vzplanie ďaleko za hranicu humoru. Podobné témy brané napriek svojej absurdnej podstate príliš vážne sú presne vhodným námetom pre satiru, a s tou sa film snaží pracovať. Okrem nacionalizmu uvidíme aj niečo v zmysle ignorancie veľkých voči malým, a bezohľadnosť zisku. Cieľom satiry teda nie je príliš čo vytknúť, horšie už je to s jej realizáciou ako aj samotnou filmovou podstatou.

1. 4. 2020

The Battery

Jim Jarmusch sa dal na horory?
Prečo by sme sa na svet ovládnutý zombíkmi, kde ľudská spoločnosť prestala existovať, mali pozerať len z negatívnej stránky? Aj poslední dvaja živí ľudia, ktorí sa budú túlať vyprahnutou krajinou, budú stále ľudia. Nie je dôvod, aby sa ich príbeh nedal vyobraziť ľudsky, prihliadajúc aj na ich iné túžby, ako skrátka prežiť. Takto originálny je horor o dvoch postapokalyptických parťákoch, s názvom The Battery.
11. 12. 2013

Shadow

Hory, bicykle, mučenie a žiadna zábava
Vojak David sa vrátil z Iraku, plný nepríjemných spomienok, a potrebuje si poriadne prečistiť hlavu. Keďže odmalička bolo jeho záľubou jazdenie na bicykli po horách, vyberá sa do oblasti Shadow, ktorú mu spolubojovník odporučil ako bicyklový raj na zemi. 14. 4. 2011

Giallo

Dario Argento sa drží hesla „raz to vyjsť musí“
Názov Giallo bolo v taliančine pôvodne označenie pre nenáročnú literatúru s kriminálnymi motívmi, ktorú preslávili žlté obaly. Rovnaký názov sa potom automaticky vžil aj pre podobné filmy, ktoré začali v sedemdesiatych rokoch nakrúcať režiséri ako Mario Bava či Dario Argento. Názov Argentovho nového filmu je teda zrejmým odkazom na jeho predošlú prácu a rovnako aj sľubom, že nechce skúšať nič nové. 17. 9. 2010

recenzie.

Moja ex

Afonka Soby | 25. 6. 2010
0
5/10          
žáner:
ghost

Buď ma miluješ, alebo zomrieš


Čo najhoršie môžete urobiť, keď vám vaša priateľka povie, že je tehotná? Vďaka Kenovi, hlavnému hrdinovi thajského hororu Moja ex (orig. Fan kao), to už vieme. Spýtať sa jej s obviňujúcim výrazom v tvári: „Si si vôbec istá, že je to moje?" Povedzte to sto ženám a možno to prežijete. Povedzte to žene ako Meen a máte zo života peklo. Alebo ho má ona?

Moja ex rieši fundamentálnu otázku všetkých zaľúbencov: Je iba jedna „tá pravá"? Pre Kena, populárneho thajského herca, ktorý neprejde ani krok bez toho, aby bol sledovaný paparazzom, sa stane odpoveď osudnou. V bulvári je známy ako sukničkár, lebo často strieda ženy. Ken je však v skutočnosti celkom sympatický chlapík, ktorý keď pozerá na seba v televízii, vypne ju a otočí sa na svoju priateľku so slovami: „Načo to chceš pozerať? Veď sedím hneď vedľa teba." Nie je to typická samoľúba hviezda, ako zvyknú takýto typ vykresľovať v iných filmoch. Zdá sa, že len chce žiť svoj život a nájsť tú pravú. Odmietanie prijatia zodpovednosti za svoje činy však z neho robí sebca, ktorý za sebou necháva spúšť v podobe zlámaných sŕdc. A za to sa, minimálne vo filmoch, platí.

Meen ako vykonávateľka pomsty mu znepríjemňuje život záhadným spôsobom. Ken počuje hlasy, ktoré volajú jeho meno. Zjavuje sa mu mŕtva žena. Ľudia okolo neho zomierajú. Meen ho pokúša a snaží sa ho oddeliť od jeho súčasnej priateľky Ploy. A jej metódy sú čoraz tvrdšie.

Škoda, že sa Moja ex veľmi rýchlo zmení na príliš klasickú duchárčinu v ázijskom štýle. Jadro filmu tvoria variácie na tému sto plus jeden stretnutí s duchom. Raz je to v aute, raz vo vani, raz v obývačke, pričom postup je väčšinou rovnaký: odniekiaľ sa ozve „Ken" a po chvíli „napätia" sa zjaví žena s čudnou grimasou na tvári. Hrdina vypliešťa oči a lapá po dychu, prípadne sa krčí k zemi. Režisér Piyapan Choopetch sa rozhodol vniesť do tejto nudy trocha osvieženia digitálnou „hrou s kamerou" (spomaľovanie záberu, používanie flitrov). Výsledok však pripomína niektoré videá na YouTube. Niekto sa zrejme rozhodol preskúmať všetky funkcie, ktoré jeho kamera ponúka. 

Pokojne môžete pretočiť na záver, ktorý je výborný. Možno si spomeniete na začiatok filmu, ktorý sľuboval niečo v tomto štýle. Na jednej strane klasický ázijský záverečný zlepenec flashbackov, ktoré majú celý film vysvetliť a obrátiť všetko naruby, na druhej strane, ak to celé funguje, aj dobre zvládnuté remeslo sa cení. Možno aj zabudnete na to, koľko vaty v sebe má tento film a opäť sa vrátite k jeho fundamentálnej otázke z úvodu. Je iba jedna tá pravá?

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy