hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

I Spit on Your Grave (2010)

Film, pri ktorom sa odchádza z kina
Od 70. rokov sa toho síce v horore veľa zmenilo, no ak ide o hixploitation, pravidlá ostali rovnaké. Mestské dievča vs. „vidláci" je konflikt, ktorý stále funguje, tak ako stále funguje nevraživosť medzi mestami a dedinami.  
13. 2. 2011

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Al morir la matinée

Zažiť v kine skutočný horor

Začiatok je mierne pomalý, vyžíva sa hlavne v tom, čoho je v celom filme najviac- kinofilstve. Sme v kine. Všade sú filmové plagáty, dostaneme sa do miestnosti premietačov, priamo k premietaciemu zariadeniu, bavíme sa o jeho obsluhe. Nejde o žiadne intelektuálne debaty, ide tu o vášeň v jej jednoduchej až primitívnej podobe. Milovať kino bez zbytočného premýšľania, milovať krv, akciu, jačanie od hrôzy. A vyznať sa z lásky k talianskemu giallu, syntetizátorovej hudbe, ktorá ho sprevádzala, jeho sýtym farbám a estetickému zobrazovaniu násilia. To zjavne milujú aj v Uruguaji, film nazvali Al morir la matinée.

26. 3. 2021

recenzie.

Moja ex

Afonka Soby | 25. 6. 2010
0
5/10          
žáner:
ghost

Buď ma miluješ, alebo zomrieš


Čo najhoršie môžete urobiť, keď vám vaša priateľka povie, že je tehotná? Vďaka Kenovi, hlavnému hrdinovi thajského hororu Moja ex (orig. Fan kao), to už vieme. Spýtať sa jej s obviňujúcim výrazom v tvári: „Si si vôbec istá, že je to moje?" Povedzte to sto ženám a možno to prežijete. Povedzte to žene ako Meen a máte zo života peklo. Alebo ho má ona?

Moja ex rieši fundamentálnu otázku všetkých zaľúbencov: Je iba jedna „tá pravá"? Pre Kena, populárneho thajského herca, ktorý neprejde ani krok bez toho, aby bol sledovaný paparazzom, sa stane odpoveď osudnou. V bulvári je známy ako sukničkár, lebo často strieda ženy. Ken je však v skutočnosti celkom sympatický chlapík, ktorý keď pozerá na seba v televízii, vypne ju a otočí sa na svoju priateľku so slovami: „Načo to chceš pozerať? Veď sedím hneď vedľa teba." Nie je to typická samoľúba hviezda, ako zvyknú takýto typ vykresľovať v iných filmoch. Zdá sa, že len chce žiť svoj život a nájsť tú pravú. Odmietanie prijatia zodpovednosti za svoje činy však z neho robí sebca, ktorý za sebou necháva spúšť v podobe zlámaných sŕdc. A za to sa, minimálne vo filmoch, platí.

Meen ako vykonávateľka pomsty mu znepríjemňuje život záhadným spôsobom. Ken počuje hlasy, ktoré volajú jeho meno. Zjavuje sa mu mŕtva žena. Ľudia okolo neho zomierajú. Meen ho pokúša a snaží sa ho oddeliť od jeho súčasnej priateľky Ploy. A jej metódy sú čoraz tvrdšie.

Škoda, že sa Moja ex veľmi rýchlo zmení na príliš klasickú duchárčinu v ázijskom štýle. Jadro filmu tvoria variácie na tému sto plus jeden stretnutí s duchom. Raz je to v aute, raz vo vani, raz v obývačke, pričom postup je väčšinou rovnaký: odniekiaľ sa ozve „Ken" a po chvíli „napätia" sa zjaví žena s čudnou grimasou na tvári. Hrdina vypliešťa oči a lapá po dychu, prípadne sa krčí k zemi. Režisér Piyapan Choopetch sa rozhodol vniesť do tejto nudy trocha osvieženia digitálnou „hrou s kamerou" (spomaľovanie záberu, používanie flitrov). Výsledok však pripomína niektoré videá na YouTube. Niekto sa zrejme rozhodol preskúmať všetky funkcie, ktoré jeho kamera ponúka. 

Pokojne môžete pretočiť na záver, ktorý je výborný. Možno si spomeniete na začiatok filmu, ktorý sľuboval niečo v tomto štýle. Na jednej strane klasický ázijský záverečný zlepenec flashbackov, ktoré majú celý film vysvetliť a obrátiť všetko naruby, na druhej strane, ak to celé funguje, aj dobre zvládnuté remeslo sa cení. Možno aj zabudnete na to, koľko vaty v sebe má tento film a opäť sa vrátite k jeho fundamentálnej otázke z úvodu. Je iba jedna tá pravá?

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy