hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Korisť

Žraločí horor, len s aligátorom

Žraločie horory sme tu mali tri letá po sebe, už ten posledný cítil, že toho začína byť priveľa, musí sa trocha odlíšiť. Bez vodného zvieraťa to nešlo, nech majú ľudia na čo myslieť, keď sa pôjdu kúpať. Aligátory severoamerické majú ročne na svedomí zhruba rovnako zanedbateľný počet obetí ako žraloky, na rozdiel od takého krokodíla nílskeho. Ten ročne zožerie až do tisícky ľudí a medzi predátormi loviacimi ľudí ako korisť sa mu často prisudzuje svetové prvenstvo. Zato aligátor má to šťastie, že žije v privilegovanej Amerike. Preto z neho toho leto spravili hviezdu filmu Korisť.

16. 7. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

recenzie.

Moja ex

Afonka Soby | 25. 6. 2010
0
5/10          
žáner:
ghost

Buď ma miluješ, alebo zomrieš


Čo najhoršie môžete urobiť, keď vám vaša priateľka povie, že je tehotná? Vďaka Kenovi, hlavnému hrdinovi thajského hororu Moja ex (orig. Fan kao), to už vieme. Spýtať sa jej s obviňujúcim výrazom v tvári: „Si si vôbec istá, že je to moje?" Povedzte to sto ženám a možno to prežijete. Povedzte to žene ako Meen a máte zo života peklo. Alebo ho má ona?

Moja ex rieši fundamentálnu otázku všetkých zaľúbencov: Je iba jedna „tá pravá"? Pre Kena, populárneho thajského herca, ktorý neprejde ani krok bez toho, aby bol sledovaný paparazzom, sa stane odpoveď osudnou. V bulvári je známy ako sukničkár, lebo často strieda ženy. Ken je však v skutočnosti celkom sympatický chlapík, ktorý keď pozerá na seba v televízii, vypne ju a otočí sa na svoju priateľku so slovami: „Načo to chceš pozerať? Veď sedím hneď vedľa teba." Nie je to typická samoľúba hviezda, ako zvyknú takýto typ vykresľovať v iných filmoch. Zdá sa, že len chce žiť svoj život a nájsť tú pravú. Odmietanie prijatia zodpovednosti za svoje činy však z neho robí sebca, ktorý za sebou necháva spúšť v podobe zlámaných sŕdc. A za to sa, minimálne vo filmoch, platí.

Meen ako vykonávateľka pomsty mu znepríjemňuje život záhadným spôsobom. Ken počuje hlasy, ktoré volajú jeho meno. Zjavuje sa mu mŕtva žena. Ľudia okolo neho zomierajú. Meen ho pokúša a snaží sa ho oddeliť od jeho súčasnej priateľky Ploy. A jej metódy sú čoraz tvrdšie.

Škoda, že sa Moja ex veľmi rýchlo zmení na príliš klasickú duchárčinu v ázijskom štýle. Jadro filmu tvoria variácie na tému sto plus jeden stretnutí s duchom. Raz je to v aute, raz vo vani, raz v obývačke, pričom postup je väčšinou rovnaký: odniekiaľ sa ozve „Ken" a po chvíli „napätia" sa zjaví žena s čudnou grimasou na tvári. Hrdina vypliešťa oči a lapá po dychu, prípadne sa krčí k zemi. Režisér Piyapan Choopetch sa rozhodol vniesť do tejto nudy trocha osvieženia digitálnou „hrou s kamerou" (spomaľovanie záberu, používanie flitrov). Výsledok však pripomína niektoré videá na YouTube. Niekto sa zrejme rozhodol preskúmať všetky funkcie, ktoré jeho kamera ponúka. 

Pokojne môžete pretočiť na záver, ktorý je výborný. Možno si spomeniete na začiatok filmu, ktorý sľuboval niečo v tomto štýle. Na jednej strane klasický ázijský záverečný zlepenec flashbackov, ktoré majú celý film vysvetliť a obrátiť všetko naruby, na druhej strane, ak to celé funguje, aj dobre zvládnuté remeslo sa cení. Možno aj zabudnete na to, koľko vaty v sebe má tento film a opäť sa vrátite k jeho fundamentálnej otázke z úvodu. Je iba jedna tá pravá?

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok