hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Black Water: Abyss

Jaskyňa a málo viac

Intro s turistami dosť výrazne naznačí tón celého filmu, ktorému to s napínavými scénami skrátka príliš nejde. Hlavne, aby sme vedeli, že niečo sa tu diať bude, že v jaskyni niečo číha a ešte nech máme dojem, že ide o niečo tajomné. Škoda, že úvod je natoľko nepresvedčivý a kostrbatý. Kiežby ale takým bol len ten. Skupinka priateľov neočarí ale nemá ani zásadné nedostatky. Tie začnú prichádzať skôr postupne, keď sa zložité situácie vytvárajú tam, kde ničomu príliš nepomôžu. Určite nie dielu ako hororu, ako keby chceli len akokoľvek spestriť pozeranie.

23. 9. 2020

Ratu Ilmu Hitam

Duchárske gorno

Dejových zvratov bude viac, tých na spôsob, že veci sú vlastne celkom inak než ste si mali dovtedy myslieť. Napred prichádzajú odrastenci detského domova pozrieť svojho umierajúceho vychovávateľa. Bol im ako otec, bez neho by ich životy vyzerali celkom inak. V rámci možností mal byť život v domove idylka, postarali sa o nich, mali ich radi, chránili ich. Čo zlé sa stalo, boli len nehody, prípadne podivné jednorazové skraty. Vlastne nie. Niekto tu bol zlý, dialo sa niečo nekalé, napred trochu, potom dosť zásadne, skoncentrovalo sa tu obrovské zlo. Záver je ten, že deťom bude vlastne lepšie mŕtvym ako na tomto svete. A nie je to vinou kráľovnej čiernej mágie, Ratu Ilmu Hitam.

5. 8. 2020

I Spit on Your Grave 2

Znásilneniu už chýba len interaktivita
Nečakajme že žáner rape&revenge sa bude snažiť o niečo iné ako šokovať. O nič iné mu nejde, a každý nový film sa viac ako o inováciu snaží o pritvrdenie. Taký bol pôvodný I Spit on Your Grave z roku 1978 a rovnako aj jeho remake z roku 2010. Čo čakať ak sa k filmu spraví sequel? Ženu znova znásilnia a ona využije svoju prax v mučení? Alebo je pokračovanie len zopakovaním toho istého len trochu inak, a označenie za sequel má zabrániť obvineniam z vykrádania? V prípade pokračovania I Spit on Your Grave platí druhá možnosť.
1. 10. 2013

Očista: Anarchia

Prvá časť bolo demo, tu je plná verzia
Prvá Očista mala myšlienku, na rozsiahlejšiu realizáciu už jej chýbal rozpočet. Po jej úspechu nebol dôvod čakať čokoľvek iné ako ďalšie žmýkanie toho istého nápadu, teraz už poriadne. Noc, keď sa všetko môže, je v podstate len zasadenie, reycklovanie v rozumnej miere mu nemusí ublížiť. Všetko záleží na príbehu, ten už tentokrát nemusel zostať zavretý v jednom dome. Vyšiel do ulíc a na vlastnej koži si vyskúšal divoké bezprávie počas Očisty: Anarchie.
Hlavné dejové línie sú spočiatku tri, až kým sa nespoja. Prvou je dvojica vo fáze rozchodu. Priaznivci očisty im prerežú káble na aute, takže chvíľu pred zaznením zvukového signálu uviaznu uprostred cesty neďaleko downtownu. Ďalej sledujeme černošskú čašníčku s dospievajúcou dcérou. Napred sa im do bytu vlámal opitý a nadržaný sused. Zachráni ich dobre vyzbrojené a organizované komando, akých po meste v kamiónoch brázdi podozrivo veľa. Záchrana je samozrejme len dočasná, dámy chcú odniesť veľkému daddymu pre jeho osobnú očistu. Vo chvíli keď ich nakladajú do kamiónu, zoznámia sa s naším posledným hrdinom. Na rozdiel od predošlých, on sa nesnažil očistu prežiť v bezpečí domova. Tam nechal výstrižok z novín o chybe prokurátora, po ktorej zostal nepotrestaný vrah malého chlapca. Po zuby ozbrojený, dobre fyzicky pripravený vyrazil v obrnenom aute vziať spravodlivosť do vlastných rúk. To by mu ale nemohlo prísť černošiek ľúto, a počas ich zachraňovania by sa mu do auta nemohli votrieť ďalší dvaja cudzinci. Teraz sa musí držať s nimi, pomôcť im prežiť a zároveň sa do rána dopracovať k svojmu cieľu.
5. 8. 2014

Oculus

Zrkadlá nenútia len chudnúť
Myslím, teda som. Ničím iným si nemôžem byť istý. Všetky ostatné poznatky mi sprostredkujú moje zmysly, náchylné sa mýliť ba občas aj klamať. Nemám ako zistiť čo sa skutočne deje, a čo sú len umelé vnemy. Som ja ten čo stojí v vonku na tráve, alebo ten ktorého vidím cez okno čakať v pasci? Má zmysel vyrábať si kotvu v realite, alebo vás nakoniec aj tak oklame Oculus?
27. 6. 2014

recenzie.

Mara

Andrej Gomora | 16. 10. 2018
0
4/10          
žáner:
ghost, mystery, psycho

Niečo na dobrú noc


Moderný človek v civilizovanom svete veľa príležitostí prežiť na vlastnej koži smrteľnú hrôzu veru nemá. Iste, poznáme stresy, tlaky, nestíhanie, strach o prácu, existenciálne neistoty a dilemy. Lenže to, čo vídame v hororoch, vieme nejako skĺbiť s vlastnými životmi len veľmi ťažko. Výnimkou sú len sny. V tých sa nám stávajú neuveriteľné zážitky, v ktorých môžu pokojne vystupovať duchovia, môžeme sa cítiť blízko smrti, v nebezpečenstve ľubovoľného druhu. A v tej chvíli mu subjektívne celkom veríme, tú inak nie príliš poznanú hrôzu si dokážeme celkom, či zhruba, autenticky prežiť. Napríklad ako že si po nás ide démon menom Mara.

„Aké by to asi mohlo byť, ak by tie čudné veci, ktoré človek v stave spánkovej paralýze zazrie, mohli byť skutočné.“

Toho vsunutie do fázy medzi spánkom a bdením, známej ako spánková paralýza, sa nejaví vôbec ako zlý nápad. Práve preto, že veľa divákov si presne bude vedieť predstaviť, ako by sa cítili na mieste postáv. Podľa titulkov filmu je vídanie démonov v tomto stave bežný jav, ťažko povedať, nakoľko sa dá toto tvrdenie pokladať za hodnoverné. Človek má pocit, že bdie, v skutočnosti sa mu ale realita ešte stále mieša s predstavami. Čo môže byť o to nepríjemnejšie, že sa nedokáže hýbať. Film nám teda predostiera akúsi hypotézu. Aké by to asi mohlo byť, ak by tie čudné veci, ktoré človek v stave spánkovej paralýze zazrie, mohli byť skutočné. Máme si odmyslieť, že vieme, že nimi nie sú. To je trochu ako žiadať diváka, nech pre trvanie filmu uverí, že zem je plochá a môže spadnúť z jej okraja. Ale dajme tomu.

„O Mare vedia všetci, vie o nej otec, mama, dcéra.“

Dej s rozpadajúcou sa rodinou, tajomným Japoncom, drsným veteránom, doktorom a angažovanou policajtkou naráža trocha na problém v konvenčnom a lineárnom šírení démona. Krúžok zle spiacich je ešte plne uveriteľný, čo človek vidí pri zobúdzaní už je ale súkromnejšia záležitosť. O Mare vedia všetci, vie o nej otec, mama, dcéra. Všetci ju poznajú, neberú ju ako prelud, ako by sa dalo pri náznakom normálnych ľuďoch predpokladať. Tiež musíme pripustiť, že Mara dokáže asi spánkovú paralýzu nejakým spôsobom navodzovať. Ide o stav, ktorý človek bežne zažije párkrát za život. Nie každú noc, pri každej sieste, každom zdriemnutí si vo vani.

„Pozeráme sa na hrdinku ako zaspí, následne sa tým istým spôsobom zobudí a my presne vieme, čo bude nasledovať.“

Záber ako postava otvorí oči, zaborí sa do postele, divák vníma jej nehybnosť a pohľad na strašidelnú postavu funguje prvých pár razov. Hlavne prvýkrát sa dá intenzívne vnímať jej bezmocnosť, a pocit, že tu niečo nie je v poriadku. Potom to ale začne byť stále dokola to isté. Pozeráme sa na hrdinku ako zaspí, následne sa tým istým spôsobom zobudí a my presne vieme, čo bude nasledovať. Mara sa približuje, zakaždým z nej uvidíme viac, čím jej ale na strašidelnosti skôr ubúda. Navyše máme pocit, že vieme, komu hrozí nebezpečie, a s kým sa len tak hrajká. Kladom filmu by tak mohlo byť aj zúfalstvo, ktoré cítime z postáv očakávajúcich bezprostrednú smrť. To je ale skôr smutné a beznádejné, nie tak celkom hororovo príjemné.

„Nie je možné celkom sa vžiť do postáv a viacero scén snažiacich sa o dramatický efekt vyznie celkom komicky.“

Prečo film nedokázal potenciálne muchy a diery zatlačiť viac do pozadia nám môže naznačiť aj to, nakoľko zle je v niektorých scénach zvládnutá réžia a koľko iných nedostatkov má scenár. Olga Kurylenko ako predstaviteľka hlavnej hrdinky by predsa mala byť hviezda nad hororový štandard, čo ale na jej výkone a presvedčivosti jej postavy nevidno ani náhodou. Nejde len o viaceré čudné zvraty, ktoré nám autori cítia potrebu ešte aj detailne rozpitvávať, nech si plne užijeme ich nepochopiteľnosť. Nie je možné celkom sa vžiť do postáv a viacero scén snažiacich sa o dramatický efekt vyznie celkom komicky. Jediné, čo je vo filme ako tak presvedčivé, je démon, a pohľad na neho očami paralyzovaného zobúdzajúceho sa. Teda len celkom základné rozvinutie nápadu a vybudovanie tajomne pôsobiacej zápletky okolo neho.

Mara je teda opäť filmom, ktorý má námet a takmer nič navyše. Nie je nakrútená celkom amatérsky, no vôbec aby sa remeselne doťahovala na priemer jej čo to chýba. Pri pár scénach diváka zamrazí, veľa ich ale nie je. A okolo nich je dosť tých, ktorého skôr podráždia či otrávia.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy