recenzie.

1922

Andrej Gomora | 25. 1. 2018

0

6/10          

žáner:

psycho

Milovať pôdu viac ako ženu

Nejde len o jednoduchý rozdiel v záujmoch manželov. Ona chce žiť v meste, on miluje farmu. Problém je v tom, že pre neho je farma a čo najväčší pozemok jedinou životnou hodnotou. Či jednou z dvoch, tou druhou je syn, o ktorého ho chce manželka tiež obrať. Musí vyrastať s matkou, preto by tiež mal ísť do mesta. Svojím spôsobom ide o obmedzený fanatizmus, kde človek na niečom chorobne lipne, a ničomu nedovolí ho o to obrať. Pritom ani sám nevie, prečo mu na tom tak záleží. Šťastie ani bohatstvo mu pôda veru neprinesie. Tak bol skrátka vychovaný, také boli hodnoty ľudí v roku 1922.

„Má svoj vlastný svet, do ktorého je uzavretý, a predstava, že by ho z neho niekto mohol vytrhnúť, je jednoducho neprípustná.“

Minimálne pre neho osobne to boli navyše hodnoty dôležitejšie ako rodina či ako ľudský život. Vraví, že svoju ženu začal nenávidieť, nešlo teda len o vraždu kvôli peniazom. Film sa nám snaží počínajúc takmer nezrozumiteľným prízvukom hlavnej postavy dať najavo, o akého primitíva ide. Má svoj vlastný svet, do ktorého je uzavretý, a predstava, že by ho z neho niekto mohol vytrhnúť je jednoducho neprípustná. Pri pohľade na podobné manželstvo sa akurát nedá nezmyslieť, ako sa k sebe postavy vôbec dostali, a ako to dovtedy vydržali. Stalo sa, možno práve blízkosť pozemkov, dúfala, že sa on zmení, že ona sa zmení, kým sa dalo, držali sa spolu kvôli synovi...

Divák sa samozrejme so žiadnou z postáv nemôže stotožniť, vžiť sa do ich situácie zato ide celkom ľahko. Manželka ako obeť pôsobí možno najnesympatickejšie, no je to práve tým, ako do prostredia nezapadá. Potom sú s ňou problémy. Pri postavách tak, ako nám ich vykreslia, sa sled udalostí dá relatívne chápať aj prijať, a vražda skutočne miestami pôsobí ako jednoduché a logické riešenie. Film môže využívať, ako málo toho vieme o fungovaní justície v Amerike pred sto rokmi, a či by vyšetrovanie skutočne až tak odflákli. Pohľad burana ale taký pokojne byť môže, z čoho pramení aj jeho motivácia zjednodušiť si život.

„Neobjaví nič, z čoho by sme mohli cítiť priame ohrozenie pre hlavnú postavu, a teda kvôli čomu by sme mohli mať strach.“

Na farme je dusno viac menej od začiatku, už len prítomnosťou zraniteľnej no priečnej matky v surovom prostredí. Škoda je len, že atmosféra sa nijako výrazne nestupňuje. Hlodavce sú možno zľahka nechutní, nie ale celkom hororoví. V tomto zmysle sa neobjaví nič, z čoho by sme mohli cítiť priame ohrozenie pre hlavnú postavu, a teda kvôli čomu by sme mohli mať strach. Aj práca z duchom naznačuje skôr výčitky, človeka prichádzajúceho o rozum. Pár ľakačiek je na hranici lacnosti, inak ale ako keby aj nadprirodzené a potenciálne hrozivé prvky mali mať skôr dramatický účel.

„Má ísť o príbeh skazy, úpadku a neschopnosti uniknúť trestu, nikto nesľuboval náhle zvraty či prekvapenia.“

Film je možné si užiť aj v tejto rovine, hoci sa nestupňuje hrôzou, napreduje dejovo a nijako nenudí. Niektoré udalosti sú predvídateľné a divák viac menej od začiatku tuší, kam asi budeme smerovať, čo sa ale javí aj ako účel. Má ísť totiž o príbeh skazy, úpadku a neschopnosti uniknúť trestu, nikto nesľuboval náhle zvraty či prekvapenia. Kvalitná predloha od Stephena Kinga sa snaží pohrať s postavami, príbeh stavia pútavo a divácky príjemne. Vyhotovenie je kvalitné po všetkých stránkach vrátane hereckých výkonov. Ani to všetko ale nedokáže spraviť zážitok z pozerania skutočne výnimočným.

1922 je film ktorému nie je veľa čo vytknúť, no chýba mu práve niečo pomerne podstatné. Niečo, čím by dokázal skutočne zaujať a kvôli čomu by mohol mať divák dôvod si ho zapamätať. Pomaly sa rozvíja vo svojom dusne, ničím ale nenastraší, nevzruší a jeho atmosféra sa nijako nestupňuje. Ak s tým počítate, nemal by vás sklamať, o plnohodnotný horor ale celkom nejde.