hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Korisť

Žraločí horor, len s aligátorom

Žraločie horory sme tu mali tri letá po sebe, už ten posledný cítil, že toho začína byť priveľa, musí sa trocha odlíšiť. Bez vodného zvieraťa to nešlo, nech majú ľudia na čo myslieť, keď sa pôjdu kúpať. Aligátory severoamerické majú ročne na svedomí zhruba rovnako zanedbateľný počet obetí ako žraloky, na rozdiel od takého krokodíla nílskeho. Ten ročne zožerie až do tisícky ľudí a medzi predátormi loviacimi ľudí ako korisť sa mu často prisudzuje svetové prvenstvo. Zato aligátor má to šťastie, že žije v privilegovanej Amerike. Preto z neho toho leto spravili hviezdu filmu Korisť.

16. 7. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

recenzie.

1922

Andrej Gomora | 25. 1. 2018
0
6/10          
žáner:
psycho

Milovať pôdu viac ako ženu


Nejde len o jednoduchý rozdiel v záujmoch manželov. Ona chce žiť v meste, on miluje farmu. Problém je v tom, že pre neho je farma a čo najväčší pozemok jedinou životnou hodnotou. Či jednou z dvoch, tou druhou je syn, o ktorého ho chce manželka tiež obrať. Musí vyrastať s matkou, preto by tiež mal ísť do mesta. Svojím spôsobom ide o obmedzený fanatizmus, kde človek na niečom chorobne lipne, a ničomu nedovolí ho o to obrať. Pritom ani sám nevie, prečo mu na tom tak záleží. Šťastie ani bohatstvo mu pôda veru neprinesie. Tak bol skrátka vychovaný, také boli hodnoty ľudí v roku 1922.

„Má svoj vlastný svet, do ktorého je uzavretý, a predstava, že by ho z neho niekto mohol vytrhnúť, je jednoducho neprípustná.“

Minimálne pre neho osobne to boli navyše hodnoty dôležitejšie ako rodina či ako ľudský život. Vraví, že svoju ženu začal nenávidieť, nešlo teda len o vraždu kvôli peniazom. Film sa nám snaží počínajúc takmer nezrozumiteľným prízvukom hlavnej postavy dať najavo, o akého primitíva ide. Má svoj vlastný svet, do ktorého je uzavretý, a predstava, že by ho z neho niekto mohol vytrhnúť je jednoducho neprípustná. Pri pohľade na podobné manželstvo sa akurát nedá nezmyslieť, ako sa k sebe postavy vôbec dostali, a ako to dovtedy vydržali. Stalo sa, možno práve blízkosť pozemkov, dúfala, že sa on zmení, že ona sa zmení, kým sa dalo, držali sa spolu kvôli synovi...

Divák sa samozrejme so žiadnou z postáv nemôže stotožniť, vžiť sa do ich situácie zato ide celkom ľahko. Manželka ako obeť pôsobí možno najnesympatickejšie, no je to práve tým, ako do prostredia nezapadá. Potom sú s ňou problémy. Pri postavách tak, ako nám ich vykreslia, sa sled udalostí dá relatívne chápať aj prijať, a vražda skutočne miestami pôsobí ako jednoduché a logické riešenie. Film môže využívať, ako málo toho vieme o fungovaní justície v Amerike pred sto rokmi, a či by vyšetrovanie skutočne až tak odflákli. Pohľad burana ale taký pokojne byť môže, z čoho pramení aj jeho motivácia zjednodušiť si život.

„Neobjaví nič, z čoho by sme mohli cítiť priame ohrozenie pre hlavnú postavu, a teda kvôli čomu by sme mohli mať strach.“

Na farme je dusno viac menej od začiatku, už len prítomnosťou zraniteľnej no priečnej matky v surovom prostredí. Škoda je len, že atmosféra sa nijako výrazne nestupňuje. Hlodavce sú možno zľahka nechutní, nie ale celkom hororoví. V tomto zmysle sa neobjaví nič, z čoho by sme mohli cítiť priame ohrozenie pre hlavnú postavu, a teda kvôli čomu by sme mohli mať strach. Aj práca z duchom naznačuje skôr výčitky, človeka prichádzajúceho o rozum. Pár ľakačiek je na hranici lacnosti, inak ale ako keby aj nadprirodzené a potenciálne hrozivé prvky mali mať skôr dramatický účel.

„Má ísť o príbeh skazy, úpadku a neschopnosti uniknúť trestu, nikto nesľuboval náhle zvraty či prekvapenia.“

Film je možné si užiť aj v tejto rovine, hoci sa nestupňuje hrôzou, napreduje dejovo a nijako nenudí. Niektoré udalosti sú predvídateľné a divák viac menej od začiatku tuší, kam asi budeme smerovať, čo sa ale javí aj ako účel. Má ísť totiž o príbeh skazy, úpadku a neschopnosti uniknúť trestu, nikto nesľuboval náhle zvraty či prekvapenia. Kvalitná predloha od Stephena Kinga sa snaží pohrať s postavami, príbeh stavia pútavo a divácky príjemne. Vyhotovenie je kvalitné po všetkých stránkach vrátane hereckých výkonov. Ani to všetko ale nedokáže spraviť zážitok z pozerania skutočne výnimočným.

1922 je film ktorému nie je veľa čo vytknúť, no chýba mu práve niečo pomerne podstatné. Niečo, čím by dokázal skutočne zaujať a kvôli čomu by mohol mať divák dôvod si ho zapamätať. Pomaly sa rozvíja vo svojom dusne, ničím ale nenastraší, nevzruší a jeho atmosféra sa nijako nestupňuje. Ak s tým počítate, nemal by vás sklamať, o plnohodnotný horor ale celkom nejde.


Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy