hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

The Intruder

Nielen duchovia strašia v domoch

V čom má byť film mysteriózny nie je celkom jasné. Nemusíme sa s negatívnou postavou zhodovať vo všetkom, základu jeho rozpoloženia ako ho vidíme sa ale dá rozumieť. Dom postavil jeho dedko, bývali tam jeho predkovia a on sám po celý svoj dovtedajší život. Nech ho predáva z akéhokoľvek dôvodu, je celkom pochopiteľné, že sa mu to nerobí ľahko. Tým, aký je dom krásny. K miestu má silné citové puto, má nutkanie sa tam vracať a bolí ho každý zásah, ktorý do domu noví majitelia vykonajú. Tiež je pochopiteľné, že už pri tomto správaní začne pôsobiť ako Narušiteľ.

7. 4. 2020

The Battery

Jim Jarmusch sa dal na horory?
Prečo by sme sa na svet ovládnutý zombíkmi, kde ľudská spoločnosť prestala existovať, mali pozerať len z negatívnej stránky? Aj poslední dvaja živí ľudia, ktorí sa budú túlať vyprahnutou krajinou, budú stále ľudia. Nie je dôvod, aby sa ich príbeh nedal vyobraziť ľudsky, prihliadajúc aj na ich iné túžby, ako skrátka prežiť. Takto originálny je horor o dvoch postapokalyptických parťákoch, s názvom The Battery.
11. 12. 2013

The Spiritual World

Thajský experiment s duchmi
Predstavte si, že máte nadprirodzené schopnosti a vidíte duše mŕtvych ľudí. Žiadnu väčšiu fantáziu si to od vás nevyžaduje. Videli ste to už predsa najmenej v stopäťdesiatich hororoch a nielen v nich. Výnimkou nie je ani The Spiritual World, ktorý sa už názvom tvári ako úplne klasická duchárčina. 11. 3. 2011

Red Riding Hood

Človek človeku vlk(olak)om
Červená čiapočka nám vyrástla. Už to nie je to malé dievčatko, ktoré sa s košíkom plným dobrôt vydá cez les navštíviť svoju babičku. Do 21. storočia vchádza ako mladé príťažlivé dievča, ktoré okrem vlkolaka ohrozujúceho jej rodnú dedinu musí riešiť najmä citové problémy. Áno, pôjde o lásku, pretože po Valerii, ako sa dnes Čiapočka volá, túžia odrazu dvaja muži.
7. 6. 2011

Posljednji Srbin u Hrvatskoj

Zombíci a balkánsky nacionalizmus

Keďže ide o film v chorvátsko- srbskej koprodukcii, tým pozadím samozrejme musí byť miestny nacionalizmus a národnostné konflikty. Ako vieme z nie tak dávnej histórie, nejde o vôbec až tak nevinnú tému, ktorá ako poznáme miestne povahy ľahko vzplanie ďaleko za hranicu humoru. Podobné témy brané napriek svojej absurdnej podstate príliš vážne sú presne vhodným námetom pre satiru, a s tou sa film snaží pracovať. Okrem nacionalizmu uvidíme aj niečo v zmysle ignorancie veľkých voči malým, a bezohľadnosť zisku. Cieľom satiry teda nie je príliš čo vytknúť, horšie už je to s jej realizáciou ako aj samotnou filmovou podstatou.

1. 4. 2020

recenzie.

1922

Andrej Gomora | 25. 1. 2018
0
6/10          
žáner:
psycho

Milovať pôdu viac ako ženu


Nejde len o jednoduchý rozdiel v záujmoch manželov. Ona chce žiť v meste, on miluje farmu. Problém je v tom, že pre neho je farma a čo najväčší pozemok jedinou životnou hodnotou. Či jednou z dvoch, tou druhou je syn, o ktorého ho chce manželka tiež obrať. Musí vyrastať s matkou, preto by tiež mal ísť do mesta. Svojím spôsobom ide o obmedzený fanatizmus, kde človek na niečom chorobne lipne, a ničomu nedovolí ho o to obrať. Pritom ani sám nevie, prečo mu na tom tak záleží. Šťastie ani bohatstvo mu pôda veru neprinesie. Tak bol skrátka vychovaný, také boli hodnoty ľudí v roku 1922.

„Má svoj vlastný svet, do ktorého je uzavretý, a predstava, že by ho z neho niekto mohol vytrhnúť, je jednoducho neprípustná.“

Minimálne pre neho osobne to boli navyše hodnoty dôležitejšie ako rodina či ako ľudský život. Vraví, že svoju ženu začal nenávidieť, nešlo teda len o vraždu kvôli peniazom. Film sa nám snaží počínajúc takmer nezrozumiteľným prízvukom hlavnej postavy dať najavo, o akého primitíva ide. Má svoj vlastný svet, do ktorého je uzavretý, a predstava, že by ho z neho niekto mohol vytrhnúť je jednoducho neprípustná. Pri pohľade na podobné manželstvo sa akurát nedá nezmyslieť, ako sa k sebe postavy vôbec dostali, a ako to dovtedy vydržali. Stalo sa, možno práve blízkosť pozemkov, dúfala, že sa on zmení, že ona sa zmení, kým sa dalo, držali sa spolu kvôli synovi...

Divák sa samozrejme so žiadnou z postáv nemôže stotožniť, vžiť sa do ich situácie zato ide celkom ľahko. Manželka ako obeť pôsobí možno najnesympatickejšie, no je to práve tým, ako do prostredia nezapadá. Potom sú s ňou problémy. Pri postavách tak, ako nám ich vykreslia, sa sled udalostí dá relatívne chápať aj prijať, a vražda skutočne miestami pôsobí ako jednoduché a logické riešenie. Film môže využívať, ako málo toho vieme o fungovaní justície v Amerike pred sto rokmi, a či by vyšetrovanie skutočne až tak odflákli. Pohľad burana ale taký pokojne byť môže, z čoho pramení aj jeho motivácia zjednodušiť si život.

„Neobjaví nič, z čoho by sme mohli cítiť priame ohrozenie pre hlavnú postavu, a teda kvôli čomu by sme mohli mať strach.“

Na farme je dusno viac menej od začiatku, už len prítomnosťou zraniteľnej no priečnej matky v surovom prostredí. Škoda je len, že atmosféra sa nijako výrazne nestupňuje. Hlodavce sú možno zľahka nechutní, nie ale celkom hororoví. V tomto zmysle sa neobjaví nič, z čoho by sme mohli cítiť priame ohrozenie pre hlavnú postavu, a teda kvôli čomu by sme mohli mať strach. Aj práca z duchom naznačuje skôr výčitky, človeka prichádzajúceho o rozum. Pár ľakačiek je na hranici lacnosti, inak ale ako keby aj nadprirodzené a potenciálne hrozivé prvky mali mať skôr dramatický účel.

„Má ísť o príbeh skazy, úpadku a neschopnosti uniknúť trestu, nikto nesľuboval náhle zvraty či prekvapenia.“

Film je možné si užiť aj v tejto rovine, hoci sa nestupňuje hrôzou, napreduje dejovo a nijako nenudí. Niektoré udalosti sú predvídateľné a divák viac menej od začiatku tuší, kam asi budeme smerovať, čo sa ale javí aj ako účel. Má ísť totiž o príbeh skazy, úpadku a neschopnosti uniknúť trestu, nikto nesľuboval náhle zvraty či prekvapenia. Kvalitná predloha od Stephena Kinga sa snaží pohrať s postavami, príbeh stavia pútavo a divácky príjemne. Vyhotovenie je kvalitné po všetkých stránkach vrátane hereckých výkonov. Ani to všetko ale nedokáže spraviť zážitok z pozerania skutočne výnimočným.

1922 je film ktorému nie je veľa čo vytknúť, no chýba mu práve niečo pomerne podstatné. Niečo, čím by dokázal skutočne zaujať a kvôli čomu by mohol mať divák dôvod si ho zapamätať. Pomaly sa rozvíja vo svojom dusne, ničím ale nenastraší, nevzruší a jeho atmosféra sa nijako nestupňuje. Ak s tým počítate, nemal by vás sklamať, o plnohodnotný horor ale celkom nejde.


Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy