hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Gwen

Horor zvaný život

Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.

12. 11. 2019

Polaroid

Konečne primeraný trest za selfie?

Na úvodnej vražde je pozitívne, nakoľko priamo ide na vec. V poslednom čase sme si pri duchárinách zvykli na dlhé obliehanie budúcich obetí. Niečo sa na ne upne, nezmyselne sa to dokola zjavuje v ich okolí, primitívne nás to straší. Aby sme vôbec začali pochybovať, či sa to aj na niečo zmôže. Tentokrát je to hneď od začiatku krátky proces. Sekvencia pritom má všetko, čo by mať mala. Postupne hustne, buduje intenzívny strach, niečo sa zjaví, z nejasnej entity sa to sformuje na priamu a nebezpečnú silu. Ktorá svoj úmysel rovno aj dokoná. Stačilo, že niekto sa tu odfotil aparátom značky Polaroid.

2. 7. 2019

Annabelle 3: Návrat

Späť k detským hrám

S dejovými previazaniami prichádzajú obmedzenia, nech sú aj voľné. Také tie veci, o ktorých by ste v sequeli museli počuť, preto sa v prequeli nemohli stať. Pre horor ide o celkom výrazné obmedzenie, najmä čo sa týka počtu obetí. Dostávame sa rovno do situácie, keď tie musia zostať na nule, a vlastne si zaslúži obdiv, ak sa niekomu do takého hororu vôbec chce. Ako keby sme prechádzali incidenty celkom bezvýznamné z hľadiska celkového príbehu, ktoré akurát v osamotenosti svojho priebehu mohli byť akosi drobno zaujímavé, a v ideálnom prípade aj strašidelné. Niečo ako náhodné epizódy zo života Warrenovcov, aj keď v tejto konkrétnej vystupujú minimálne.

10. 7. 2019

Regression

Výsledok rovnaký, akurát mučenie si inkvizítori viac užili
Myslíte si, že samých seba poznáte. Viete, kto ste, čo ste v živote vykonali a čo vykonať by ste boli schopní. Napríklad ak by vám niekto povedal, že necháte znásilniť vlastnú dcéru, neverili by ste mu. Vysmiali ho, ak by vám tá predstava prišla náznakom smiešna. Lenže čo ak niekto tvrdí, že dokáže preskúmať časti vašej mysle, do ktorých sa nedostanete. Pomôže vám odhaliť spomienky, o akých ste ani netušili, že by ste ich mohli mať. Tomu, čo tam nájde by ste neverili, pokiaľ by nešlo o vedeckú metódu, napríklad s názvom Regression.
2. 2. 2016

Bliss

Umelcov poháňajú drogy. A krv.

Umelci vraj tvoria pod vplyvom drog. Niektorí tento mýtus popierajú, a tvrdia, že bez jasnej hlavy to nejde. Iní ho aktívne podporujú. Vraj inak sa tvoriť ani nedá. V tomto prípade je to celkom zjavné, umelkyni to ide dokonca najlepšie v stave, keď si ani nepamätá, že niečo tvorila. Vlastne ani nevie, čo presne za ten čas užila. Čo okrem maľovania robila. Ani čo za maľbu to nakoniec má byť. Ako keby ani netvorila ona sama, len slúžila nejakým zvláštnym silám a procesom. A stavu, ktorý sa dá opísať ako Bliss.

5. 11. 2019

recenzie.

1922

Andrej Gomora | 25. 1. 2018
0
6/10          
žáner:
psycho

Milovať pôdu viac ako ženu


Nejde len o jednoduchý rozdiel v záujmoch manželov. Ona chce žiť v meste, on miluje farmu. Problém je v tom, že pre neho je farma a čo najväčší pozemok jedinou životnou hodnotou. Či jednou z dvoch, tou druhou je syn, o ktorého ho chce manželka tiež obrať. Musí vyrastať s matkou, preto by tiež mal ísť do mesta. Svojím spôsobom ide o obmedzený fanatizmus, kde človek na niečom chorobne lipne, a ničomu nedovolí ho o to obrať. Pritom ani sám nevie, prečo mu na tom tak záleží. Šťastie ani bohatstvo mu pôda veru neprinesie. Tak bol skrátka vychovaný, také boli hodnoty ľudí v roku 1922.

„Má svoj vlastný svet, do ktorého je uzavretý, a predstava, že by ho z neho niekto mohol vytrhnúť, je jednoducho neprípustná.“

Minimálne pre neho osobne to boli navyše hodnoty dôležitejšie ako rodina či ako ľudský život. Vraví, že svoju ženu začal nenávidieť, nešlo teda len o vraždu kvôli peniazom. Film sa nám snaží počínajúc takmer nezrozumiteľným prízvukom hlavnej postavy dať najavo, o akého primitíva ide. Má svoj vlastný svet, do ktorého je uzavretý, a predstava, že by ho z neho niekto mohol vytrhnúť je jednoducho neprípustná. Pri pohľade na podobné manželstvo sa akurát nedá nezmyslieť, ako sa k sebe postavy vôbec dostali, a ako to dovtedy vydržali. Stalo sa, možno práve blízkosť pozemkov, dúfala, že sa on zmení, že ona sa zmení, kým sa dalo, držali sa spolu kvôli synovi...

Divák sa samozrejme so žiadnou z postáv nemôže stotožniť, vžiť sa do ich situácie zato ide celkom ľahko. Manželka ako obeť pôsobí možno najnesympatickejšie, no je to práve tým, ako do prostredia nezapadá. Potom sú s ňou problémy. Pri postavách tak, ako nám ich vykreslia, sa sled udalostí dá relatívne chápať aj prijať, a vražda skutočne miestami pôsobí ako jednoduché a logické riešenie. Film môže využívať, ako málo toho vieme o fungovaní justície v Amerike pred sto rokmi, a či by vyšetrovanie skutočne až tak odflákli. Pohľad burana ale taký pokojne byť môže, z čoho pramení aj jeho motivácia zjednodušiť si život.

„Neobjaví nič, z čoho by sme mohli cítiť priame ohrozenie pre hlavnú postavu, a teda kvôli čomu by sme mohli mať strach.“

Na farme je dusno viac menej od začiatku, už len prítomnosťou zraniteľnej no priečnej matky v surovom prostredí. Škoda je len, že atmosféra sa nijako výrazne nestupňuje. Hlodavce sú možno zľahka nechutní, nie ale celkom hororoví. V tomto zmysle sa neobjaví nič, z čoho by sme mohli cítiť priame ohrozenie pre hlavnú postavu, a teda kvôli čomu by sme mohli mať strach. Aj práca z duchom naznačuje skôr výčitky, človeka prichádzajúceho o rozum. Pár ľakačiek je na hranici lacnosti, inak ale ako keby aj nadprirodzené a potenciálne hrozivé prvky mali mať skôr dramatický účel.

„Má ísť o príbeh skazy, úpadku a neschopnosti uniknúť trestu, nikto nesľuboval náhle zvraty či prekvapenia.“

Film je možné si užiť aj v tejto rovine, hoci sa nestupňuje hrôzou, napreduje dejovo a nijako nenudí. Niektoré udalosti sú predvídateľné a divák viac menej od začiatku tuší, kam asi budeme smerovať, čo sa ale javí aj ako účel. Má ísť totiž o príbeh skazy, úpadku a neschopnosti uniknúť trestu, nikto nesľuboval náhle zvraty či prekvapenia. Kvalitná predloha od Stephena Kinga sa snaží pohrať s postavami, príbeh stavia pútavo a divácky príjemne. Vyhotovenie je kvalitné po všetkých stránkach vrátane hereckých výkonov. Ani to všetko ale nedokáže spraviť zážitok z pozerania skutočne výnimočným.

1922 je film ktorému nie je veľa čo vytknúť, no chýba mu práve niečo pomerne podstatné. Niečo, čím by dokázal skutočne zaujať a kvôli čomu by mohol mať divák dôvod si ho zapamätať. Pomaly sa rozvíja vo svojom dusne, ničím ale nenastraší, nevzruší a jeho atmosféra sa nijako nestupňuje. Ak s tým počítate, nemal by vás sklamať, o plnohodnotný horor ale celkom nejde.


Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy