hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

I Spit on Your Grave (2010)

Film, pri ktorom sa odchádza z kina
Od 70. rokov sa toho síce v horore veľa zmenilo, no ak ide o hixploitation, pravidlá ostali rovnaké. Mestské dievča vs. „vidláci" je konflikt, ktorý stále funguje, tak ako stále funguje nevraživosť medzi mestami a dedinami.  
13. 2. 2011

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Al morir la matinée

Zažiť v kine skutočný horor

Začiatok je mierne pomalý, vyžíva sa hlavne v tom, čoho je v celom filme najviac- kinofilstve. Sme v kine. Všade sú filmové plagáty, dostaneme sa do miestnosti premietačov, priamo k premietaciemu zariadeniu, bavíme sa o jeho obsluhe. Nejde o žiadne intelektuálne debaty, ide tu o vášeň v jej jednoduchej až primitívnej podobe. Milovať kino bez zbytočného premýšľania, milovať krv, akciu, jačanie od hrôzy. A vyznať sa z lásky k talianskemu giallu, syntetizátorovej hudbe, ktorá ho sprevádzala, jeho sýtym farbám a estetickému zobrazovaniu násilia. To zjavne milujú aj v Uruguaji, film nazvali Al morir la matinée.

26. 3. 2021

recenzie.

1922

Andrej Gomora | 25. 1. 2018
0
6/10          
žáner:
psycho

Milovať pôdu viac ako ženu


Nejde len o jednoduchý rozdiel v záujmoch manželov. Ona chce žiť v meste, on miluje farmu. Problém je v tom, že pre neho je farma a čo najväčší pozemok jedinou životnou hodnotou. Či jednou z dvoch, tou druhou je syn, o ktorého ho chce manželka tiež obrať. Musí vyrastať s matkou, preto by tiež mal ísť do mesta. Svojím spôsobom ide o obmedzený fanatizmus, kde človek na niečom chorobne lipne, a ničomu nedovolí ho o to obrať. Pritom ani sám nevie, prečo mu na tom tak záleží. Šťastie ani bohatstvo mu pôda veru neprinesie. Tak bol skrátka vychovaný, také boli hodnoty ľudí v roku 1922.

„Má svoj vlastný svet, do ktorého je uzavretý, a predstava, že by ho z neho niekto mohol vytrhnúť, je jednoducho neprípustná.“

Minimálne pre neho osobne to boli navyše hodnoty dôležitejšie ako rodina či ako ľudský život. Vraví, že svoju ženu začal nenávidieť, nešlo teda len o vraždu kvôli peniazom. Film sa nám snaží počínajúc takmer nezrozumiteľným prízvukom hlavnej postavy dať najavo, o akého primitíva ide. Má svoj vlastný svet, do ktorého je uzavretý, a predstava, že by ho z neho niekto mohol vytrhnúť je jednoducho neprípustná. Pri pohľade na podobné manželstvo sa akurát nedá nezmyslieť, ako sa k sebe postavy vôbec dostali, a ako to dovtedy vydržali. Stalo sa, možno práve blízkosť pozemkov, dúfala, že sa on zmení, že ona sa zmení, kým sa dalo, držali sa spolu kvôli synovi...

Divák sa samozrejme so žiadnou z postáv nemôže stotožniť, vžiť sa do ich situácie zato ide celkom ľahko. Manželka ako obeť pôsobí možno najnesympatickejšie, no je to práve tým, ako do prostredia nezapadá. Potom sú s ňou problémy. Pri postavách tak, ako nám ich vykreslia, sa sled udalostí dá relatívne chápať aj prijať, a vražda skutočne miestami pôsobí ako jednoduché a logické riešenie. Film môže využívať, ako málo toho vieme o fungovaní justície v Amerike pred sto rokmi, a či by vyšetrovanie skutočne až tak odflákli. Pohľad burana ale taký pokojne byť môže, z čoho pramení aj jeho motivácia zjednodušiť si život.

„Neobjaví nič, z čoho by sme mohli cítiť priame ohrozenie pre hlavnú postavu, a teda kvôli čomu by sme mohli mať strach.“

Na farme je dusno viac menej od začiatku, už len prítomnosťou zraniteľnej no priečnej matky v surovom prostredí. Škoda je len, že atmosféra sa nijako výrazne nestupňuje. Hlodavce sú možno zľahka nechutní, nie ale celkom hororoví. V tomto zmysle sa neobjaví nič, z čoho by sme mohli cítiť priame ohrozenie pre hlavnú postavu, a teda kvôli čomu by sme mohli mať strach. Aj práca z duchom naznačuje skôr výčitky, človeka prichádzajúceho o rozum. Pár ľakačiek je na hranici lacnosti, inak ale ako keby aj nadprirodzené a potenciálne hrozivé prvky mali mať skôr dramatický účel.

„Má ísť o príbeh skazy, úpadku a neschopnosti uniknúť trestu, nikto nesľuboval náhle zvraty či prekvapenia.“

Film je možné si užiť aj v tejto rovine, hoci sa nestupňuje hrôzou, napreduje dejovo a nijako nenudí. Niektoré udalosti sú predvídateľné a divák viac menej od začiatku tuší, kam asi budeme smerovať, čo sa ale javí aj ako účel. Má ísť totiž o príbeh skazy, úpadku a neschopnosti uniknúť trestu, nikto nesľuboval náhle zvraty či prekvapenia. Kvalitná predloha od Stephena Kinga sa snaží pohrať s postavami, príbeh stavia pútavo a divácky príjemne. Vyhotovenie je kvalitné po všetkých stránkach vrátane hereckých výkonov. Ani to všetko ale nedokáže spraviť zážitok z pozerania skutočne výnimočným.

1922 je film ktorému nie je veľa čo vytknúť, no chýba mu práve niečo pomerne podstatné. Niečo, čím by dokázal skutočne zaujať a kvôli čomu by mohol mať divák dôvod si ho zapamätať. Pomaly sa rozvíja vo svojom dusne, ničím ale nenastraší, nevzruší a jeho atmosféra sa nijako nestupňuje. Ak s tým počítate, nemal by vás sklamať, o plnohodnotný horor ale celkom nejde.


Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy