hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Victor Frankenstein

Znova to isté inak, nudnejšie
Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.
4. 12. 2015

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

Honeymoon

Niekto sa zo svadobnej cesty nechce vrátiť. Iný by aj rád...
Ľudia sa počas života nielen menia. Oni sú iní neustále. Ako to do asi najväčších detailov rozobral Luigi Pirandello, v každom človeku sa skrýva nespočetne identít, z ktorých ani jedna sa nedá označiť za skutočnú. Všetci sme len obrazom v očiach seba samého a v očiach každého človeka, ktorého v živote stretneme. Každý z týchto obrazov je iný a jednotlivec nemá nikdy šancu ich všetky spoznať. Teda nemôže spoznať seba samého, pretože nič také ako skutočný on vlastne neexistuje. Takže, kto vlastne môže povedať, že vie komu to prisahá vernosť až do konca života? Nezačínajú niektorí pochybovať už keď odcestujú na svoj Honeymoon?
10. 2. 2015

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

Knock Knock

Dvere neotvárať, film nepozerať
Predstavte si, že ste muž po štyridsiatke a rodina vám odišla na víkend k moru. Žijete na predmestí, naokolo nikde nikto a na dvere vám zaklopú dve sporo odeté dvadsaťročné dievčatá. Taxikár ich odviezol na zlú adresu, jedna si telefón zabudla, druhej premokol a nefunguje. Potrebovali by sa trocha zohriať, počkať na ďalší taxík. Je to síce trocha trápne, ale šaty majú premočené, v tých nemôžu prísť na party. Nemohli by si ich hodiť do sušičky? Zatiaľ hostiteľovi zo slušnosti pochvália dom, obdivujú jeho zbierku platní. Aj vypracované telo. Z bežných rozhovorov postupne prechádzajú aj na témy o sexe. Skutočne išlo o celkom náhodné Knock Knock?
30. 11. 2015

recenzie.

Citadel

Andrej Gomora | 25. 4. 2013
0
5/10          
žáner:
claustrophobic, independent, psycho

Aj strach len s mierou


Nebýva zvykom, aby hlavná postava hororu bola od začiatku tak na dne, že už len čakáme, kedy spácha samovraždu. Dobre, vieme že tak nespraví, pretože sa musí o niekoho starať. Ale pozerať sa na terorizovanie človeka v dokonale zúfalej životnej situácii, jedno veľké klbko nešťastia, už prestáva byť zábava. Trochu zvláštna kombinácia sociálnej a psychologickej drámy s hororom sa volá Citadel.
 

Tommymu pred jeho očami traja výrastkovia napadnú tehotnú partnerku a nemôže nič spraviť pretože je zaseknutý vo výťahu. Dieťa prežije, žena nie. Priamo na pohrebe mu čudný kňaz, ktorý takmer do každej vety vsúva nejakú tú nadávku, pripomenie, že si po ňu prídu. Tommy trpí agorafóbiou, je z neho obeť. Nedokáže vyjsť z domu, bez prestania sa trasie od strachu. Kiežby ale nemal dôvod. Že všade vidí nebezpečie ešte neznamená že tam skutočne aj nie je. Vlámu sa mu do domu, niekto sa v jeho blízkosti stále potuluje. Chce odísť, ale do spustošenej, vyľudnenej štvrte chodí len jeden autobus denne. Pomôcť mu chce sestrička Marie, ukazuje mu že sa niet čoho báť, stačí len prejsť na zastávku. Veru, také jednoduché to nie je.

„Predstava, že Tommymu alebo jeho dieťaťu by sa malo ešte niečo stať je nepríjemná, divák s ním súcití."

Strach z chuligánov a feťákov, slobodný otec hystericky opatrujúci svoje dieťa. To nie je horor. Atmosféra je ťaživá, ale nie hororovo ťaživá, skôr psychologicky. Jediné čo pripomína horor je tma a čudné postavy. Predstava, že Tommymu alebo jeho dieťaťu by sa malo ešte niečo stať je nepríjemná, divák s ním súcití. Na horor sa film začína podobať, keď sa objavia mysteriózne prvky. Zlo, démoni a prostitútka, ktorá porodila dvojčatá a zomrela. Hneď ako film upustí od realizmu, prichádza aj o veľkú časť svojho čara. Začne byť zjavné, že sa bude držať pravidiel, podľa ktorých musí všetko dobre dopadnúť, a nech sa deje čokoľvek, skutočný strach sa nenávratne stratí.

Hororová časť asi najviac pripomína kúzelnícky horor Outcast, keď tiež kombinuje neutešené predmestie s čarami. Sama osebe nie je zlá, má svoju myšlienku aj niekoľko efektných scén. Problém je že sa v podstate vylučuje s prvou časťou filmu. Tommy sa premení z trosky na jedného z hrdinov, akí sa vždy na konci hororu vyhrabú z kopy mŕtvol. Po životnej beznádeji nie je ani stopa, bez zaváhania si ide za svojím cieľom, a niet pochýb, že ho aj dosiahne.

„Aj keď zloduchov vidíme málo, majú svoju charizmu a hororovosti filmu výrazne pomáhajú."

Aj keď zloduchov vidíme málo, majú svoju charizmu a hororovosti filmu výrazne pomáhajú. Zjavne sa podobajú na stvorenia z Cronenbergovho Brood, opísaných v našom článku. Deravá teória o ich pôvode a cieli existencie sa zhruba vyvažuje s ich zaujímavým pohľadom na svet. Rovnako väčšina postáv zostala niekde na pol ceste. V prípade Tommyho bola výsledkom dokonalá neuveriteľnosť, aj keď sa nedá povedať, že by nebol v obidvoch častiach sympatický, najmä vďaka vynikajúcemu stvárneniu. Druhá najvýraznejšia postava, kňaz, je zmes šialenca, záchrancu a kajúcnika. Ani v jednej z týchto polôh mu to príliš nejde, a primitívne zábavná je len jeho priamosť.

„Atmosféra je hrozivá, len nie tak, ako by asi divák chcel vidieť."

Krv nevidíme skoro žiadnu. Vzhľadom na ťaživé prostredie zapôsobí aj slabo zobrazené násilie, problém je že viac smutne ako hororovo. Skoro celá realizácia zodpovedá skôr sociálnej dráme, také je prostredie aj kamera. Nemá žiadne výrazné chyby, len netriafa celkom do žánra. Atmosféra je hrozivá, len nie tak, ako by asi divák chcel vidieť.

Nazvať Citadel zlým hororom alebo zlým filmom by bolo prehnané. V mnohom ide o sympatický počin, ktorý sa akurát snaží zmiešať navzájom sa odpudzujúce prvky. Ak by aj obidve časti samostatne fungovali, vzájomným kombinovaním sa oslabujú. Horor zabíja uveriteľnosť, dráma robí veľkú časť napätia nepríjemne ťaživou. Filmu zostáva poetika a symbolický význam, čo síce nie je veľa, spolu s originalitou ale dosť, aby sa oplatilo film si pozrieť.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy