hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Gwen

Horor zvaný život

Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.

12. 11. 2019

Polaroid

Konečne primeraný trest za selfie?

Na úvodnej vražde je pozitívne, nakoľko priamo ide na vec. V poslednom čase sme si pri duchárinách zvykli na dlhé obliehanie budúcich obetí. Niečo sa na ne upne, nezmyselne sa to dokola zjavuje v ich okolí, primitívne nás to straší. Aby sme vôbec začali pochybovať, či sa to aj na niečo zmôže. Tentokrát je to hneď od začiatku krátky proces. Sekvencia pritom má všetko, čo by mať mala. Postupne hustne, buduje intenzívny strach, niečo sa zjaví, z nejasnej entity sa to sformuje na priamu a nebezpečnú silu. Ktorá svoj úmysel rovno aj dokoná. Stačilo, že niekto sa tu odfotil aparátom značky Polaroid.

2. 7. 2019

Nočné mory z temnôt

Čím sa strašia malé deti

Ako keby hlavným cieľom hororov posledných rokov malo byť vrátiť divákov stredného veku do detstva. Najznámejším nositeľom týchto snáh je samozrejme seriál Stranger Things, mysterióznej produkcie, ktorá má buď detských hrdinov, alebo sa odohráva pred pár desaťročiami, alebo využíva retro estetiku, je ale v poslednej dobe neúrekom. Ideálne samozrejme všetko naraz, ako je to v spomínanom seriáli. Naivným príbehom môže podobné ladenie skutočne dodať čaro, či zachrániť ich od požiadaviek na realizmus a presvedčivosť. Je to celé len svojská hra, spomienky na strašenie, a na to, čo nás vedelo naľakať, kým sme boli deti. Napríklad nejaké Nočné mory z temnôt.

27. 8. 2019

Annabelle 3: Návrat

Späť k detským hrám

S dejovými previazaniami prichádzajú obmedzenia, nech sú aj voľné. Také tie veci, o ktorých by ste v sequeli museli počuť, preto sa v prequeli nemohli stať. Pre horor ide o celkom výrazné obmedzenie, najmä čo sa týka počtu obetí. Dostávame sa rovno do situácie, keď tie musia zostať na nule, a vlastne si zaslúži obdiv, ak sa niekomu do takého hororu vôbec chce. Ako keby sme prechádzali incidenty celkom bezvýznamné z hľadiska celkového príbehu, ktoré akurát v osamotenosti svojho priebehu mohli byť akosi drobno zaujímavé, a v ideálnom prípade aj strašidelné. Niečo ako náhodné epizódy zo života Warrenovcov, aj keď v tejto konkrétnej vystupujú minimálne.

10. 7. 2019

Regression

Výsledok rovnaký, akurát mučenie si inkvizítori viac užili
Myslíte si, že samých seba poznáte. Viete, kto ste, čo ste v živote vykonali a čo vykonať by ste boli schopní. Napríklad ak by vám niekto povedal, že necháte znásilniť vlastnú dcéru, neverili by ste mu. Vysmiali ho, ak by vám tá predstava prišla náznakom smiešna. Lenže čo ak niekto tvrdí, že dokáže preskúmať časti vašej mysle, do ktorých sa nedostanete. Pomôže vám odhaliť spomienky, o akých ste ani netušili, že by ste ich mohli mať. Tomu, čo tam nájde by ste neverili, pokiaľ by nešlo o vedeckú metódu, napríklad s názvom Regression.
2. 2. 2016

recenzie.

Citadel

Andrej Gomora | 25. 4. 2013
0
5/10          
žáner:
claustrophobic, independent, psycho

Aj strach len s mierou


Nebýva zvykom, aby hlavná postava hororu bola od začiatku tak na dne, že už len čakáme, kedy spácha samovraždu. Dobre, vieme že tak nespraví, pretože sa musí o niekoho starať. Ale pozerať sa na terorizovanie človeka v dokonale zúfalej životnej situácii, jedno veľké klbko nešťastia, už prestáva byť zábava. Trochu zvláštna kombinácia sociálnej a psychologickej drámy s hororom sa volá Citadel.
 

Tommymu pred jeho očami traja výrastkovia napadnú tehotnú partnerku a nemôže nič spraviť pretože je zaseknutý vo výťahu. Dieťa prežije, žena nie. Priamo na pohrebe mu čudný kňaz, ktorý takmer do každej vety vsúva nejakú tú nadávku, pripomenie, že si po ňu prídu. Tommy trpí agorafóbiou, je z neho obeť. Nedokáže vyjsť z domu, bez prestania sa trasie od strachu. Kiežby ale nemal dôvod. Že všade vidí nebezpečie ešte neznamená že tam skutočne aj nie je. Vlámu sa mu do domu, niekto sa v jeho blízkosti stále potuluje. Chce odísť, ale do spustošenej, vyľudnenej štvrte chodí len jeden autobus denne. Pomôcť mu chce sestrička Marie, ukazuje mu že sa niet čoho báť, stačí len prejsť na zastávku. Veru, také jednoduché to nie je.

„Predstava, že Tommymu alebo jeho dieťaťu by sa malo ešte niečo stať je nepríjemná, divák s ním súcití."

Strach z chuligánov a feťákov, slobodný otec hystericky opatrujúci svoje dieťa. To nie je horor. Atmosféra je ťaživá, ale nie hororovo ťaživá, skôr psychologicky. Jediné čo pripomína horor je tma a čudné postavy. Predstava, že Tommymu alebo jeho dieťaťu by sa malo ešte niečo stať je nepríjemná, divák s ním súcití. Na horor sa film začína podobať, keď sa objavia mysteriózne prvky. Zlo, démoni a prostitútka, ktorá porodila dvojčatá a zomrela. Hneď ako film upustí od realizmu, prichádza aj o veľkú časť svojho čara. Začne byť zjavné, že sa bude držať pravidiel, podľa ktorých musí všetko dobre dopadnúť, a nech sa deje čokoľvek, skutočný strach sa nenávratne stratí.

Hororová časť asi najviac pripomína kúzelnícky horor Outcast, keď tiež kombinuje neutešené predmestie s čarami. Sama osebe nie je zlá, má svoju myšlienku aj niekoľko efektných scén. Problém je že sa v podstate vylučuje s prvou časťou filmu. Tommy sa premení z trosky na jedného z hrdinov, akí sa vždy na konci hororu vyhrabú z kopy mŕtvol. Po životnej beznádeji nie je ani stopa, bez zaváhania si ide za svojím cieľom, a niet pochýb, že ho aj dosiahne.

„Aj keď zloduchov vidíme málo, majú svoju charizmu a hororovosti filmu výrazne pomáhajú."

Aj keď zloduchov vidíme málo, majú svoju charizmu a hororovosti filmu výrazne pomáhajú. Zjavne sa podobajú na stvorenia z Cronenbergovho Brood, opísaných v našom článku. Deravá teória o ich pôvode a cieli existencie sa zhruba vyvažuje s ich zaujímavým pohľadom na svet. Rovnako väčšina postáv zostala niekde na pol ceste. V prípade Tommyho bola výsledkom dokonalá neuveriteľnosť, aj keď sa nedá povedať, že by nebol v obidvoch častiach sympatický, najmä vďaka vynikajúcemu stvárneniu. Druhá najvýraznejšia postava, kňaz, je zmes šialenca, záchrancu a kajúcnika. Ani v jednej z týchto polôh mu to príliš nejde, a primitívne zábavná je len jeho priamosť.

„Atmosféra je hrozivá, len nie tak, ako by asi divák chcel vidieť."

Krv nevidíme skoro žiadnu. Vzhľadom na ťaživé prostredie zapôsobí aj slabo zobrazené násilie, problém je že viac smutne ako hororovo. Skoro celá realizácia zodpovedá skôr sociálnej dráme, také je prostredie aj kamera. Nemá žiadne výrazné chyby, len netriafa celkom do žánra. Atmosféra je hrozivá, len nie tak, ako by asi divák chcel vidieť.

Nazvať Citadel zlým hororom alebo zlým filmom by bolo prehnané. V mnohom ide o sympatický počin, ktorý sa akurát snaží zmiešať navzájom sa odpudzujúce prvky. Ak by aj obidve časti samostatne fungovali, vzájomným kombinovaním sa oslabujú. Horor zabíja uveriteľnosť, dráma robí veľkú časť napätia nepríjemne ťaživou. Filmu zostáva poetika a symbolický význam, čo síce nie je veľa, spolu s originalitou ale dosť, aby sa oplatilo film si pozrieť.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy