recenzie.

Citadel

Andrej Gomora | 25. 4. 2013

0

5/10          

žáner:

claustrophobic, independent, psycho

Aj strach len s mierou

Tommymu pred jeho očami traja výrastkovia napadnú tehotnú partnerku a nemôže nič spraviť pretože je zaseknutý vo výťahu. Dieťa prežije, žena nie. Priamo na pohrebe mu čudný kňaz, ktorý takmer do každej vety vsúva nejakú tú nadávku, pripomenie, že si po ňu prídu. Tommy trpí agorafóbiou, je z neho obeť. Nedokáže vyjsť z domu, bez prestania sa trasie od strachu. Kiežby ale nemal dôvod. Že všade vidí nebezpečie ešte neznamená že tam skutočne aj nie je. Vlámu sa mu do domu, niekto sa v jeho blízkosti stále potuluje. Chce odísť, ale do spustošenej, vyľudnenej štvrte chodí len jeden autobus denne. Pomôcť mu chce sestrička Marie, ukazuje mu že sa niet čoho báť, stačí len prejsť na zastávku. Veru, také jednoduché to nie je.

„Predstava, že Tommymu alebo jeho dieťaťu by sa malo ešte niečo stať je nepríjemná, divák s ním súcití."

Strach z chuligánov a feťákov, slobodný otec hystericky opatrujúci svoje dieťa. To nie je horor. Atmosféra je ťaživá, ale nie hororovo ťaživá, skôr psychologicky. Jediné čo pripomína horor je tma a čudné postavy. Predstava, že Tommymu alebo jeho dieťaťu by sa malo ešte niečo stať je nepríjemná, divák s ním súcití. Na horor sa film začína podobať, keď sa objavia mysteriózne prvky. Zlo, démoni a prostitútka, ktorá porodila dvojčatá a zomrela. Hneď ako film upustí od realizmu, prichádza aj o veľkú časť svojho čara. Začne byť zjavné, že sa bude držať pravidiel, podľa ktorých musí všetko dobre dopadnúť, a nech sa deje čokoľvek, skutočný strach sa nenávratne stratí.

Hororová časť asi najviac pripomína kúzelnícky horor Outcast, keď tiež kombinuje neutešené predmestie s čarami. Sama osebe nie je zlá, má svoju myšlienku aj niekoľko efektných scén. Problém je že sa v podstate vylučuje s prvou časťou filmu. Tommy sa premení z trosky na jedného z hrdinov, akí sa vždy na konci hororu vyhrabú z kopy mŕtvol. Po životnej beznádeji nie je ani stopa, bez zaváhania si ide za svojím cieľom, a niet pochýb, že ho aj dosiahne.

„Aj keď zloduchov vidíme málo, majú svoju charizmu a hororovosti filmu výrazne pomáhajú."

Aj keď zloduchov vidíme málo, majú svoju charizmu a hororovosti filmu výrazne pomáhajú. Zjavne sa podobajú na stvorenia z Cronenbergovho Brood, opísaných v našom článku. Deravá teória o ich pôvode a cieli existencie sa zhruba vyvažuje s ich zaujímavým pohľadom na svet. Rovnako väčšina postáv zostala niekde na pol ceste. V prípade Tommyho bola výsledkom dokonalá neuveriteľnosť, aj keď sa nedá povedať, že by nebol v obidvoch častiach sympatický, najmä vďaka vynikajúcemu stvárneniu. Druhá najvýraznejšia postava, kňaz, je zmes šialenca, záchrancu a kajúcnika. Ani v jednej z týchto polôh mu to príliš nejde, a primitívne zábavná je len jeho priamosť.

„Atmosféra je hrozivá, len nie tak, ako by asi divák chcel vidieť."

Krv nevidíme skoro žiadnu. Vzhľadom na ťaživé prostredie zapôsobí aj slabo zobrazené násilie, problém je že viac smutne ako hororovo. Skoro celá realizácia zodpovedá skôr sociálnej dráme, také je prostredie aj kamera. Nemá žiadne výrazné chyby, len netriafa celkom do žánra. Atmosféra je hrozivá, len nie tak, ako by asi divák chcel vidieť.

Nazvať Citadel zlým hororom alebo zlým filmom by bolo prehnané. V mnohom ide o sympatický počin, ktorý sa akurát snaží zmiešať navzájom sa odpudzujúce prvky. Ak by aj obidve časti samostatne fungovali, vzájomným kombinovaním sa oslabujú. Horor zabíja uveriteľnosť, dráma robí veľkú časť napätia nepríjemne ťaživou. Filmu zostáva poetika a symbolický význam, čo síce nie je veľa, spolu s originalitou ale dosť, aby sa oplatilo film si pozrieť.