hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

47 Meters Down: Uncaged

Bez klietky, s jaskyňou

V čom vlastne ide o sequel k 47 metrom si môžeme len domýšľať. Iste, Čeľuste mali tiež viac pokračovaní, ktoré spájal akurát žralok v úlohe zabijaka. Tak ako nespočet ďalších filmov. Tu máme opäť tematiku potápania, pozorovania podmorského života. A tých istých tvorcov, ktorí skúšajú niečo podobné len trochu inak. Ak si spomenieme, nakoľko minimálny dej malo prvé pokračovanie, určite môžeme byť radi, že v tomto smere sa autori rozhodli príliš sa neopakovať. Názov 47 Meters Down: Uncaged neklame- do žiadnej klietky sa veru nevraciame.

28. 11. 2019

Tarantula

Úspešný pokus spoznáte podľa jasného výsledku
Sú nápady, ktoré znejú ako vtip, no kým ich nevyskúšate, istý si byť skrátka nemôžete. Ak aj dnes niekto nakrúti horor o zmutovanom obrovskom zvierati, pri najlepšom marketingu sa prepracuje možno do distribúcie v novinových stánkoch. Lenže predstavte si, že nikto by nič podobné nikdy neskúsil. Známy hollywoodsky producent by sa v neistote, či je ten kto za ním prišiel s podobným nápadom blázon alebo génius, rozhodol neriskovať, že mu ho vyfúknu. V 3D by uviedol stomiliónový projekt o obrovskej mačke, ktorá terorizuje nevinné mestečko. To už sa nestane sa. Túto cestu už našťastie preskúmali filmy ako Tarantula, a podali jasné svedectvo, čo na nej možno nájsť.
6. 10. 2014

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Furies

Krásky a zvieratá, pretože na gore iné netreba

Krátky úvod nám predstaví jediné dve postavy diela, ktoré sa snaží nejako rozpracovať aj ako ľudí. Presnejšie len ich vzťah, aká je jedna neschopná, stratená a odkázaná, a ako tá druhá túži, aby sa konečne dala dokopy. Nebude pri nej vždy, čo sa následne aj potvrdí. Kayla sa ocitne celkom sama. Vylezie z drevenej debne niekde uprostred divočiny, a samozrejme jej nenapadne nič lepšie, ako začať kričať na Maddie. Kde trčí? Tá sa zatiaľ neobjaví. Miesto nej začnú okolo Kayly pobehovať akísi čudáci, nejakí Furies.

20. 11. 2019

Žena v čiernom 2: Anjel smrti

Odetá v klišé, tvár zahalená gýčom
Žene v čiernom zobrali syna, preto ona teraz vykonáva svoju pomstu na cudzích deťoch. Núti ich páchať samovraždy. To sme sa aspoň dozvedeli v prvom diele. Hlavný hrdina so ženou bojoval, a vďaka modernej technike- autu, s pomocou ktorého vytiahol telo jej syna z močiara, chcel upokojiť jej hnev. Čo iné mohla chcieť, ako aby sa jeho pozostatkom dostalo skutočného pohrebu, a oni dvaja sa mohli v smrti spojiť? Nuž, ako sme videli na konci filmu, úplne spokojná asi nebola. Preto sa o pár rokov vracia znova, teraz ako Žena v čiernom 2: Anjel smrti.
11. 2. 2015

recenzie.

The Innocents (1961)

Andrej Gomora | 11. 3. 2014
0
9/10          
žáner:
ghost, psycho, retro

Detská nevinnosť proti gotickej samote


Osamotený gotický dom na anglickom vidieku s dvoma deťmi a novou guvernantkou. Stará slúžka, ktorá nevie ani len čítať, a príbeh o dvoch nedávno zosnulých milencoch. Niektoré námety sa už dnes jednoducho spracovať nedajú. Našťastie pred päťdesiatimi rokmi nikomu neprekážala pomalosť a poetika, a gotická atmosféra sa dala bez zbytočných prímesí žmýkať donekonečna. Vtedy vznikol aj film The Innocents, podľa novely známeho psychológa Henryho Jamesa.
 

„Nepriznávajú, že ich vidia, pretože duchovia mŕtvych zostúpili do detí."

Slečnu Giddensovú si najme istý starý mládenec, aby odcestovala na vidiek, starať sa o deti jemu zverené. Rovno jej zdôrazní, že sám jej nemieni s ničím pomáhať a čokoľvek sa stane, je na to sama. Guvernantka prácu prijme, a do nádhernej usadlosti sa ihneď zamiluje. Idylku sprvu nič nenarúša, roztomilé dievčatko Flora aj ochotná pani Groseová robia jej pobyt nadmieru príjemným. Prvý mráčik sa objaví, keď dorazí list z internátnej školy chlapčeka Milesa. Vraj ho vylúčili a okamžite ho posielajú domov. Slečna Giddensová nerozumie, prečo by takého dobrého chlapčeka posielali preč. Až postupne začne zisťovať, že jeho zdvorilé vystupovanie má aj svoju temnú stránku. Deti sa jej postupne vymykajú spod kontroly. Aj keď nerobia nič zlé, vidí, že majú vlastný svet. Svet plný temných tajomstiev, kam ju nepustia. A do toho tí duchovia. Mužská aj ženská postava sa objavujú v rôznych časoch na rôznych miestach. Nikto iný ich nevidí. Na fotke muža spozná slečna Giddensová sluhu Quinta, a žena musí byť slúžka slečna Jesselová. Svojou láskou sa netajili, nehanbili sa prejavovať ju ani pred deťmi. Quint bol navyše ku svojej milej krutý, vyžíval sa v jej utrpení. Tá po jeho smrti neuniesla žiaľ, a skočila do jazera. Slečna Giddensová je presvedčená, že správanie detí s duchmi súvisí. Nepriznávajú, že ich vidia, pretože duchovia mŕtvych zostúpili do detí. Ona ich teraz musí dostať von.

„Na guvernantke vidíme jej stratenosť, naopak deti sú krásne vo svojej tajomnosti."

Keďže v celom filme ide len o atmosféru, dej sa jej v plnej miere musí podriadiť. Nečakajte vysvetlenia ani zvraty, čo sa skutočne stalo sa môžete rozhodnúť sami. Spád stojí na guvernantke a jej vnímaní diania v usadlosti. Jej interakcia s deťmi a duchmi skutočne film vypĺňa, hlavne vďaka vynikajúcemu spracovaniu po všetkých stránkach. Na jednej strane je to klasické využitie kamery v podobe záberov z rôznych uhlov, presúvania diania medzi popredím a pozadím, ale aj rýchlych pohybov a priblížení. Je možné, že pri posudzovaní hereckých výkonov a dialógov sa nám ťažšie hľadá chyby vzhľadom na ich exotickosť z dnešného pohľadu. Guvernantka aj deti sú ale v každom prípade presne tým, čím by chceli byť. Na guvernantke vidíme jej stratenosť, naopak deti sú krásne vo svojej tajomnosti. Strácame sa v nich presne, ako slečna Giddensová. Ich obstarožné vyjadrenia sa nádherne počúvajú, a pochybnosti, či vtedy aj deti takto hovorili môžeme zviesť aj na ich mysterióznosť.

„Každá miestnosť, záhrada aj jazierko vyzerajú ako navrhnuté za účelom strašenia."

Aj keď by to malo byť zjavné, asi je lepšie to zopakovať. Krv ani násilie nečakajte. Nečakajte ani vznášajúcich sa duchov s bledými tvárami. Obe postavy pôsobia čiste cez svoje využitie. Sú zasadené v správnom čase na správne miesto, a na nás sa zvalí všetka hrôza, ktorú z nich slečna guvernantka má. Opakovaná smutná pesnička, no a samozrejme ten dom. Obrovský a tmavý, neustále zahalený v hmle. Každá miestnosť, záhrada aj jazierko vyzerajú ako navrhnuté za účelom strašenia, čo je len dôkaz výbornej práce s nimi. Celkovému dojmu nakoniec nahráva aj čiernobiele spracovanie, ako by sa už šedý príbeh na šedom mieste dal vyobraziť vo farbách.

Ak sa pri niektorých filmoch hovorí, že predbehli svoju dobu, The Innocents si ju naopak naplno užili. Kvality oceňované už v čase ich vzniku dnes vďaka dokonalej odlišnosti oproti súčasnej tvorbe môžu ešte viac vyniknúť. Pomerne radikálne sa akurát zúžil okruh divákov schopných toto dielo stráviť. Tých pár ale táto lahôdka určite poteší.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy