hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

3 From Hell

Opäť trošku sadizmu

Rob Zombie je nepochybne svojský tvorca, a jeho štýl vám jednoducho musí sadnúť. Konkrétne vás musí baviť vyžívanie sa v pomerne priamočiarej brutalite a intenzívnej akcii. Podobne ako u Eliho Rotha tu cítiť ten cynicko sadistický podtón, môže nám akurát pripadať o niečo hravejší. Ide len o výrazne násilnú zábavku, ktorá od mučenia nie je ďaleko, celkom sa naň ale nesústreďuje. Hrdinami sa tak či onak stávajú postavy, ktoré by inak mali byť negatívne. Keď ale ide o zobrazenie čo najviac smrti, predsa by sme nemohli držať palce obetiam. Tak to bolo v predošlých dieloch série, ktorá dovršuje štatút trilógie filmom 3 From Hell.

17. 10. 2019

Krampus

Trochu drsnejšia vianočná rozprávka
V zime vždy poteší pozrieť si letný, dovolenkový film. Pláže, slnko, žúry, keď vonku zúri chlad vždy zahrejú. Na Vianoce sa tiež všetci tešíme, ale až tak nás v lete neťahá pozerať si niečo, čo nám ich bude evokovať. Nechceme si pripomínať, že leto sa o chvíľu skončí, rovnako ako ďalší rok nášho života. Vianoce sa na nás aj tak o chvíľu budú valiť odvšadiaľ, aj viac, ako by sme si priali. Keď ale predsa zacítite potrebu vidieť sneh, darčeky a dusné rodinné stretnutia, môžete tento zážitok spojiť s pozeraním napríklad hororu. Poslúžiť môže film Krampus.
9. 5. 2016

We Go On

Jeden duch horor nerobí

Existuje jedna pomerne zrozumiteľná až zjavná teória o tom, čo by sa po smrti mohlo diať. Potom je ale množstvo ďalších, ktoré sa ju snažia za každú cenu spochybniť. Znejú menej racionálne a presvedčivo, často si aj navzájom protirečia. Ľudia im ale aj tak často veria. Veď dôkazy nemá nikto, tak prečo by si nemohli vybrať, v čo uveriť. Práve tá neistota, nemožnosť s určitosťou vedieť, čo bude po smrti, by vraj mohla byť jedným z dôvodov, prečo sa smrti bojíme. Tak sa k strachu rozhodne postaviť hlavná postava filmu We Go On.

11. 7. 2017

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

recenzie.

The Innocents (1961)

Andrej Gomora | 11. 3. 2014
0
9/10          
žáner:
ghost, psycho, retro

Detská nevinnosť proti gotickej samote


Osamotený gotický dom na anglickom vidieku s dvoma deťmi a novou guvernantkou. Stará slúžka, ktorá nevie ani len čítať, a príbeh o dvoch nedávno zosnulých milencoch. Niektoré námety sa už dnes jednoducho spracovať nedajú. Našťastie pred päťdesiatimi rokmi nikomu neprekážala pomalosť a poetika, a gotická atmosféra sa dala bez zbytočných prímesí žmýkať donekonečna. Vtedy vznikol aj film The Innocents, podľa novely známeho psychológa Henryho Jamesa.
 

„Nepriznávajú, že ich vidia, pretože duchovia mŕtvych zostúpili do detí."

Slečnu Giddensovú si najme istý starý mládenec, aby odcestovala na vidiek, starať sa o deti jemu zverené. Rovno jej zdôrazní, že sám jej nemieni s ničím pomáhať a čokoľvek sa stane, je na to sama. Guvernantka prácu prijme, a do nádhernej usadlosti sa ihneď zamiluje. Idylku sprvu nič nenarúša, roztomilé dievčatko Flora aj ochotná pani Groseová robia jej pobyt nadmieru príjemným. Prvý mráčik sa objaví, keď dorazí list z internátnej školy chlapčeka Milesa. Vraj ho vylúčili a okamžite ho posielajú domov. Slečna Giddensová nerozumie, prečo by takého dobrého chlapčeka posielali preč. Až postupne začne zisťovať, že jeho zdvorilé vystupovanie má aj svoju temnú stránku. Deti sa jej postupne vymykajú spod kontroly. Aj keď nerobia nič zlé, vidí, že majú vlastný svet. Svet plný temných tajomstiev, kam ju nepustia. A do toho tí duchovia. Mužská aj ženská postava sa objavujú v rôznych časoch na rôznych miestach. Nikto iný ich nevidí. Na fotke muža spozná slečna Giddensová sluhu Quinta, a žena musí byť slúžka slečna Jesselová. Svojou láskou sa netajili, nehanbili sa prejavovať ju ani pred deťmi. Quint bol navyše ku svojej milej krutý, vyžíval sa v jej utrpení. Tá po jeho smrti neuniesla žiaľ, a skočila do jazera. Slečna Giddensová je presvedčená, že správanie detí s duchmi súvisí. Nepriznávajú, že ich vidia, pretože duchovia mŕtvych zostúpili do detí. Ona ich teraz musí dostať von.

„Na guvernantke vidíme jej stratenosť, naopak deti sú krásne vo svojej tajomnosti."

Keďže v celom filme ide len o atmosféru, dej sa jej v plnej miere musí podriadiť. Nečakajte vysvetlenia ani zvraty, čo sa skutočne stalo sa môžete rozhodnúť sami. Spád stojí na guvernantke a jej vnímaní diania v usadlosti. Jej interakcia s deťmi a duchmi skutočne film vypĺňa, hlavne vďaka vynikajúcemu spracovaniu po všetkých stránkach. Na jednej strane je to klasické využitie kamery v podobe záberov z rôznych uhlov, presúvania diania medzi popredím a pozadím, ale aj rýchlych pohybov a priblížení. Je možné, že pri posudzovaní hereckých výkonov a dialógov sa nám ťažšie hľadá chyby vzhľadom na ich exotickosť z dnešného pohľadu. Guvernantka aj deti sú ale v každom prípade presne tým, čím by chceli byť. Na guvernantke vidíme jej stratenosť, naopak deti sú krásne vo svojej tajomnosti. Strácame sa v nich presne, ako slečna Giddensová. Ich obstarožné vyjadrenia sa nádherne počúvajú, a pochybnosti, či vtedy aj deti takto hovorili môžeme zviesť aj na ich mysterióznosť.

„Každá miestnosť, záhrada aj jazierko vyzerajú ako navrhnuté za účelom strašenia."

Aj keď by to malo byť zjavné, asi je lepšie to zopakovať. Krv ani násilie nečakajte. Nečakajte ani vznášajúcich sa duchov s bledými tvárami. Obe postavy pôsobia čiste cez svoje využitie. Sú zasadené v správnom čase na správne miesto, a na nás sa zvalí všetka hrôza, ktorú z nich slečna guvernantka má. Opakovaná smutná pesnička, no a samozrejme ten dom. Obrovský a tmavý, neustále zahalený v hmle. Každá miestnosť, záhrada aj jazierko vyzerajú ako navrhnuté za účelom strašenia, čo je len dôkaz výbornej práce s nimi. Celkovému dojmu nakoniec nahráva aj čiernobiele spracovanie, ako by sa už šedý príbeh na šedom mieste dal vyobraziť vo farbách.

Ak sa pri niektorých filmoch hovorí, že predbehli svoju dobu, The Innocents si ju naopak naplno užili. Kvality oceňované už v čase ich vzniku dnes vďaka dokonalej odlišnosti oproti súčasnej tvorbe môžu ešte viac vyniknúť. Pomerne radikálne sa akurát zúžil okruh divákov schopných toto dielo stráviť. Tých pár ale táto lahôdka určite poteší.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy