najčítanejšie recenzie.
Hellions
Antiviral
Predstavte si svet, v ktorom sú ľudia natoľko posadnutí celebritami, že sa dávajú dobrovoľne infikovať ich chorobami. A dokonca sú ochotní za to aj celkom slušne platiť. 3. 5. 2013
Body Cam
Celková výstavba deja je prinajmenšom zvláštna. Často zostáva celkom na povrchu a zároveň využíva množstvo nie veľmi logických skratiek. Miestami nám to môže pripomínať lacnú televíznu zábavu, inokedy sa môžeme snažiť vidieť úmyselne využité prostriedky. Práca s nadprirodzenými prvkami totiž nie je vôbec nejak konvenčne duchárska, snaží sa nás buď jednoducho zabaviť, alebo nám niečo povedať. Hoci s brutalitou nejdeme do žiadneho extrému, cítime, že dielo je ladené príliš mládežnícky až nasládlo, aby sa jej tam hodilo viac. Napätie pritom celkom nechýba. Nie je intenzívne hororové ani ťaživé, divákovi ale nedá celkom vydýchnuť a darí sa mu držať si jeho pozornosť a udržiavať v ňom určitú mieru strachu.
The Lodge
Opäť situácia s miernymi nedostatkami na strane logiky, teda tak v základoch, kde na nás našťastie nekričia. Že sa psychiater zamiluje do pacientky je vec, ktorá sa určite stať môže. Tiež že sa kvôli nej rozvedie, a chce sa s ňou oženiť. Rovnako je pochopiteľné, ak mu záleží na tom, aby ju prijali jeho deti. V inom prípade by možno dávalo zmysel, ak by chcel, nech spolu strávia pár dní. On ale pozná jej zdravotný stav. Aj ako ju deti nenávidia a určite sa jej nebudú snažiť život uľahčiť. Môže to dopadnúť inak než tragicky? Ak spolu na pár dní zavítajú do celkom osamotenej a snehom od sveta odrezanej The Lodge?
I Spit on Your Grave (2010)
recenzie.
The Innocents (1961)
Detská nevinnosť proti gotickej samote
„Nepriznávajú, že ich vidia, pretože duchovia mŕtvych zostúpili do detí."
Slečnu Giddensovú si najme istý starý mládenec, aby odcestovala na vidiek, starať sa o deti jemu zverené. Rovno jej zdôrazní, že sám jej nemieni s ničím pomáhať a čokoľvek sa stane, je na to sama. Guvernantka prácu prijme, a do nádhernej usadlosti sa ihneď zamiluje. Idylku sprvu nič nenarúša, roztomilé dievčatko Flora aj ochotná pani Groseová robia jej pobyt nadmieru príjemným. Prvý mráčik sa objaví, keď dorazí list z internátnej školy chlapčeka Milesa. Vraj ho vylúčili a okamžite ho posielajú domov. Slečna Giddensová nerozumie, prečo by takého dobrého chlapčeka posielali preč. Až postupne začne zisťovať, že jeho zdvorilé vystupovanie má aj svoju temnú stránku. Deti sa jej postupne vymykajú spod kontroly. Aj keď nerobia nič zlé, vidí, že majú vlastný svet. Svet plný temných tajomstiev, kam ju nepustia. A do toho tí duchovia. Mužská aj ženská postava sa objavujú v rôznych časoch na rôznych miestach. Nikto iný ich nevidí. Na fotke muža spozná slečna Giddensová sluhu Quinta, a žena musí byť slúžka slečna Jesselová. Svojou láskou sa netajili, nehanbili sa prejavovať ju ani pred deťmi. Quint bol navyše ku svojej milej krutý, vyžíval sa v jej utrpení. Tá po jeho smrti neuniesla žiaľ, a skočila do jazera. Slečna Giddensová je presvedčená, že správanie detí s duchmi súvisí. Nepriznávajú, že ich vidia, pretože duchovia mŕtvych zostúpili do detí. Ona ich teraz musí dostať von.
„Na guvernantke vidíme jej stratenosť, naopak deti sú krásne vo svojej tajomnosti."
Keďže v celom filme ide len o atmosféru, dej sa jej v plnej miere musí podriadiť. Nečakajte vysvetlenia ani zvraty, čo sa skutočne stalo sa môžete rozhodnúť sami. Spád stojí na guvernantke a jej vnímaní diania v usadlosti. Jej interakcia s deťmi a duchmi skutočne film vypĺňa, hlavne vďaka vynikajúcemu spracovaniu po všetkých stránkach. Na jednej strane je to klasické využitie kamery v podobe záberov z rôznych uhlov, presúvania diania medzi popredím a pozadím, ale aj rýchlych pohybov a priblížení. Je možné, že pri posudzovaní hereckých výkonov a dialógov sa nám ťažšie hľadá chyby vzhľadom na ich exotickosť z dnešného pohľadu. Guvernantka aj deti sú ale v každom prípade presne tým, čím by chceli byť. Na guvernantke vidíme jej stratenosť, naopak deti sú krásne vo svojej tajomnosti. Strácame sa v nich presne, ako slečna Giddensová. Ich obstarožné vyjadrenia sa nádherne počúvajú, a pochybnosti, či vtedy aj deti takto hovorili môžeme zviesť aj na ich mysterióznosť.
„Každá miestnosť, záhrada aj jazierko vyzerajú ako navrhnuté za účelom strašenia."
Aj keď by to malo byť zjavné, asi je lepšie to zopakovať. Krv ani násilie nečakajte. Nečakajte ani vznášajúcich sa duchov s bledými tvárami. Obe postavy pôsobia čiste cez svoje využitie. Sú zasadené v správnom čase na správne miesto, a na nás sa zvalí všetka hrôza, ktorú z nich slečna guvernantka má. Opakovaná smutná pesnička, no a samozrejme ten dom. Obrovský a tmavý, neustále zahalený v hmle. Každá miestnosť, záhrada aj jazierko vyzerajú ako navrhnuté za účelom strašenia, čo je len dôkaz výbornej práce s nimi. Celkovému dojmu nakoniec nahráva aj čiernobiele spracovanie, ako by sa už šedý príbeh na šedom mieste dal vyobraziť vo farbách.
Ak sa pri niektorých filmoch hovorí, že predbehli svoju dobu, The Innocents si ju naopak naplno užili. Kvality oceňované už v čase ich vzniku dnes vďaka dokonalej odlišnosti oproti súčasnej tvorbe môžu ešte viac vyniknúť. Pomerne radikálne sa akurát zúžil okruh divákov schopných toto dielo stráviť. Tých pár ale táto lahôdka určite poteší.
