najčítanejšie recenzie.
The Intruder
V čom má byť film mysteriózny nie je celkom jasné. Nemusíme sa s negatívnou postavou zhodovať vo všetkom, základu jeho rozpoloženia ako ho vidíme sa ale dá rozumieť. Dom postavil jeho dedko, bývali tam jeho predkovia a on sám po celý svoj dovtedajší život. Nech ho predáva z akéhokoľvek dôvodu, je celkom pochopiteľné, že sa mu to nerobí ľahko. Tým, aký je dom krásny. K miestu má silné citové puto, má nutkanie sa tam vracať a bolí ho každý zásah, ktorý do domu noví majitelia vykonajú. Tiež je pochopiteľné, že už pri tomto správaní začne pôsobiť ako Narušiteľ.
Posljednji Srbin u Hrvatskoj
Keďže ide o film v chorvátsko- srbskej koprodukcii, tým pozadím samozrejme musí byť miestny nacionalizmus a národnostné konflikty. Ako vieme z nie tak dávnej histórie, nejde o vôbec až tak nevinnú tému, ktorá ako poznáme miestne povahy ľahko vzplanie ďaleko za hranicu humoru. Podobné témy brané napriek svojej absurdnej podstate príliš vážne sú presne vhodným námetom pre satiru, a s tou sa film snaží pracovať. Okrem nacionalizmu uvidíme aj niečo v zmysle ignorancie veľkých voči malým, a bezohľadnosť zisku. Cieľom satiry teda nie je príliš čo vytknúť, horšie už je to s jej realizáciou ako aj samotnou filmovou podstatou.
The Battery
Shadow
Vojak David sa vrátil z Iraku, plný nepríjemných spomienok, a potrebuje si poriadne prečistiť hlavu. Keďže odmalička bolo jeho záľubou jazdenie na bicykli po horách, vyberá sa do oblasti Shadow, ktorú mu spolubojovník odporučil ako bicyklový raj na zemi. 14. 4. 2011
Giallo
Názov Giallo bolo v taliančine pôvodne označenie pre nenáročnú literatúru s kriminálnymi motívmi, ktorú preslávili žlté obaly. Rovnaký názov sa potom automaticky vžil aj pre podobné filmy, ktoré začali v sedemdesiatych rokoch nakrúcať režiséri ako Mario Bava či Dario Argento. Názov Argentovho nového filmu je teda zrejmým odkazom na jeho predošlú prácu a rovnako aj sľubom, že nechce skúšať nič nové. 17. 9. 2010
recenzie.
The Innocents (1961)
Detská nevinnosť proti gotickej samote
„Nepriznávajú, že ich vidia, pretože duchovia mŕtvych zostúpili do detí."
Slečnu Giddensovú si najme istý starý mládenec, aby odcestovala na vidiek, starať sa o deti jemu zverené. Rovno jej zdôrazní, že sám jej nemieni s ničím pomáhať a čokoľvek sa stane, je na to sama. Guvernantka prácu prijme, a do nádhernej usadlosti sa ihneď zamiluje. Idylku sprvu nič nenarúša, roztomilé dievčatko Flora aj ochotná pani Groseová robia jej pobyt nadmieru príjemným. Prvý mráčik sa objaví, keď dorazí list z internátnej školy chlapčeka Milesa. Vraj ho vylúčili a okamžite ho posielajú domov. Slečna Giddensová nerozumie, prečo by takého dobrého chlapčeka posielali preč. Až postupne začne zisťovať, že jeho zdvorilé vystupovanie má aj svoju temnú stránku. Deti sa jej postupne vymykajú spod kontroly. Aj keď nerobia nič zlé, vidí, že majú vlastný svet. Svet plný temných tajomstiev, kam ju nepustia. A do toho tí duchovia. Mužská aj ženská postava sa objavujú v rôznych časoch na rôznych miestach. Nikto iný ich nevidí. Na fotke muža spozná slečna Giddensová sluhu Quinta, a žena musí byť slúžka slečna Jesselová. Svojou láskou sa netajili, nehanbili sa prejavovať ju ani pred deťmi. Quint bol navyše ku svojej milej krutý, vyžíval sa v jej utrpení. Tá po jeho smrti neuniesla žiaľ, a skočila do jazera. Slečna Giddensová je presvedčená, že správanie detí s duchmi súvisí. Nepriznávajú, že ich vidia, pretože duchovia mŕtvych zostúpili do detí. Ona ich teraz musí dostať von.
„Na guvernantke vidíme jej stratenosť, naopak deti sú krásne vo svojej tajomnosti."
Keďže v celom filme ide len o atmosféru, dej sa jej v plnej miere musí podriadiť. Nečakajte vysvetlenia ani zvraty, čo sa skutočne stalo sa môžete rozhodnúť sami. Spád stojí na guvernantke a jej vnímaní diania v usadlosti. Jej interakcia s deťmi a duchmi skutočne film vypĺňa, hlavne vďaka vynikajúcemu spracovaniu po všetkých stránkach. Na jednej strane je to klasické využitie kamery v podobe záberov z rôznych uhlov, presúvania diania medzi popredím a pozadím, ale aj rýchlych pohybov a priblížení. Je možné, že pri posudzovaní hereckých výkonov a dialógov sa nám ťažšie hľadá chyby vzhľadom na ich exotickosť z dnešného pohľadu. Guvernantka aj deti sú ale v každom prípade presne tým, čím by chceli byť. Na guvernantke vidíme jej stratenosť, naopak deti sú krásne vo svojej tajomnosti. Strácame sa v nich presne, ako slečna Giddensová. Ich obstarožné vyjadrenia sa nádherne počúvajú, a pochybnosti, či vtedy aj deti takto hovorili môžeme zviesť aj na ich mysterióznosť.
„Každá miestnosť, záhrada aj jazierko vyzerajú ako navrhnuté za účelom strašenia."
Aj keď by to malo byť zjavné, asi je lepšie to zopakovať. Krv ani násilie nečakajte. Nečakajte ani vznášajúcich sa duchov s bledými tvárami. Obe postavy pôsobia čiste cez svoje využitie. Sú zasadené v správnom čase na správne miesto, a na nás sa zvalí všetka hrôza, ktorú z nich slečna guvernantka má. Opakovaná smutná pesnička, no a samozrejme ten dom. Obrovský a tmavý, neustále zahalený v hmle. Každá miestnosť, záhrada aj jazierko vyzerajú ako navrhnuté za účelom strašenia, čo je len dôkaz výbornej práce s nimi. Celkovému dojmu nakoniec nahráva aj čiernobiele spracovanie, ako by sa už šedý príbeh na šedom mieste dal vyobraziť vo farbách.
Ak sa pri niektorých filmoch hovorí, že predbehli svoju dobu, The Innocents si ju naopak naplno užili. Kvality oceňované už v čase ich vzniku dnes vďaka dokonalej odlišnosti oproti súčasnej tvorbe môžu ešte viac vyniknúť. Pomerne radikálne sa akurát zúžil okruh divákov schopných toto dielo stráviť. Tých pár ale táto lahôdka určite poteší.
