najčítanejšie recenzie.

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov

Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.

12. 11. 2018

Visions

Neviňte dom za jeho obyvateľov

Sú prípady, keď sa hovorí, že herec si film ukradol. Napríklad Orson Welles v Treťom mužovi alebo Marlon Brando v Apokalypse sa objavia len na pár minút, no aj tak ich všetci vnímajú ako hlavné hviezdy týchto diel a spájajú si filmy práve s ich menami. Inokedy sa herec môže stať niečím ako atrakciou. Objaviť sa tiež len na pár minút, no nezaujať svojou charizmou ani výkonom, ale napríklad tým, že ide o notoricky známu seriálovú postavičku. Takže keď sa v obyčajnom horore objaví ako vedľajšia postava Jim Parsons známy ako Sheldon Cooper z Teórie veľkého tresku, diváci si najviac zo všetkého určite zapamätajú jeho. Oplatí sa aj kvôli niečomu inému pozerať horor s názvom Visions?

5. 2. 2016

Masks

Zabudnite na Stanislavského, hrať vás naučí Gdula

Nemecký horor sa vzmáha, a hľadá svoju tvár. Po postapokalyptickom Hell skúša ako mu pristane žltá maska talianskeho Gialla (viac o tomto podžánri nájdete v našom článku). Požičiava si jeho kameru, brutalitu, ženskú obeť, farebnosť aj gýčovitosť. Ako pôjdu dokopy s nemeckom si môžeme pozrieť vo filme Masks.
Už samotný príbeh je odkazom na Suspiriu Daria Argenta. Kým tam prišla Američanka do Nemecka na tanečnú školu, tu ide hlavná postava na hereckú školu založenú poľským učiteľom. Tak ako v Suspirii, aj tu cestou do školy stretne na smrť vyplašenú bývalú žiačku na úteku. A rovnako vidíme, ako ju ten istý večer zabijú. Školu tentokrát neovládajú čarodejnice, aj keď až tak ďaleko od nich nie sme. Jej zakladateľ Matteusz Gdula tu svojho času vyučoval veľmi netradičnou metódou. Študenti zomierali, a on sám nakoniec spáchal samovraždu. Aj keď jeho teória nie je jasne vysvetlená, zdá sa že bral bolesť ako stimulant hereckých výkonov. Film je v tomto smere trochu deravý, keďže napriek všetkému škola stále funguje a hlási sa k svojmu odkazu. Vyučovanie vyzerá viac menej normálne, spolužiaci sú k novoprišelkyni nevrlí, ako sa patrí. Nájde len jednu spriaznenú dušu, ktorá sa ale občas stráca v časti budovy, kam študenti nemajú prístup. Práve tam sa Gdula obesil. Najprv tvrdí, že tam chodí na súkromné hodiny, neskôr prezradí, že tam sa učí Gdulovou metódou. Prejavenú závisť opätuje prosbou o pomoc. Nakoniec sa jediná kamarátka stratí, a naša hlavná hrdinka dostane ponuku byť tou vyvolenou, ktorá sa bude učiť špeciálnou metódou.

5. 3. 2013

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?

V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.

6. 10. 2015

V zajatí démonov 2

To isté s britským akcentom

Keď sa James Wan pred pár rokmi pustil do duchárskych hororov, dosiahol hlavne jedno. Ukázal, že sa dajú robiť aj dobre. Nepriniesol do žánra nič nové, ničím neprekvapil ani neinovoval zaužívané postupy. V jeho podaní ale skrátka fungovali, výborne zvládal filmárske remeslo, čím sa jeho ducháriny pomerne viditeľne odlíšili od množstva odpadu, na ktorý sme v rámci žánra zvyknutí. On sa rozhodol vo svojom úspechu pokračovať, kým to ide. Na svoj zatiaľ asi najpodarenejší duchársky horor, V zajatí démonov, nadväzuje druhým dielom, V zajatí démonov 2.

13. 6. 2016

recenzie.

The Innocents (1961)

Andrej Gomora | 11. 3. 2014

9/10

žáner:

ghost, psycho, retro

Detská nevinnosť proti gotickej samote

Osamotený gotický dom na anglickom vidieku s dvoma deťmi a novou guvernantkou. Stará slúžka, ktorá nevie ani len čítať, a príbeh o dvoch nedávno zosnulých milencoch. Niektoré námety sa už dnes jednoducho spracovať nedajú. Našťastie pred päťdesiatimi rokmi nikomu neprekážala pomalosť a poetika, a gotická atmosféra sa dala bez zbytočných prímesí žmýkať donekonečna. Vtedy vznikol aj film The Innocents, podľa novely známeho psychológa Henryho Jamesa.

„Nepriznávajú, že ich vidia, pretože duchovia mŕtvych zostúpili do detí."

Slečnu Giddensovú si najme istý starý mládenec, aby odcestovala na vidiek, starať sa o deti jemu zverené. Rovno jej zdôrazní, že sám jej nemieni s ničím pomáhať a čokoľvek sa stane, je na to sama. Guvernantka prácu prijme, a do nádhernej usadlosti sa ihneď zamiluje. Idylku sprvu nič nenarúša, roztomilé dievčatko Flora aj ochotná pani Groseová robia jej pobyt nadmieru príjemným. Prvý mráčik sa objaví, keď dorazí list z internátnej školy chlapčeka Milesa. Vraj ho vylúčili a okamžite ho posielajú domov. Slečna Giddensová nerozumie, prečo by takého dobrého chlapčeka posielali preč. Až postupne začne zisťovať, že jeho zdvorilé vystupovanie má aj svoju temnú stránku. Deti sa jej postupne vymykajú spod kontroly. Aj keď nerobia nič zlé, vidí, že majú vlastný svet. Svet plný temných tajomstiev, kam ju nepustia. A do toho tí duchovia. Mužská aj ženská postava sa objavujú v rôznych časoch na rôznych miestach. Nikto iný ich nevidí. Na fotke muža spozná slečna Giddensová sluhu Quinta, a žena musí byť slúžka slečna Jesselová. Svojou láskou sa netajili, nehanbili sa prejavovať ju ani pred deťmi. Quint bol navyše ku svojej milej krutý, vyžíval sa v jej utrpení. Tá po jeho smrti neuniesla žiaľ, a skočila do jazera. Slečna Giddensová je presvedčená, že správanie detí s duchmi súvisí. Nepriznávajú, že ich vidia, pretože duchovia mŕtvych zostúpili do detí. Ona ich teraz musí dostať von.

„Na guvernantke vidíme jej stratenosť, naopak deti sú krásne vo svojej tajomnosti."

Keďže v celom filme ide len o atmosféru, dej sa jej v plnej miere musí podriadiť. Nečakajte vysvetlenia ani zvraty, čo sa skutočne stalo sa môžete rozhodnúť sami. Spád stojí na guvernantke a jej vnímaní diania v usadlosti. Jej interakcia s deťmi a duchmi skutočne film vypĺňa, hlavne vďaka vynikajúcemu spracovaniu po všetkých stránkach. Na jednej strane je to klasické využitie kamery v podobe záberov z rôznych uhlov, presúvania diania medzi popredím a pozadím, ale aj rýchlych pohybov a priblížení. Je možné, že pri posudzovaní hereckých výkonov a dialógov sa nám ťažšie hľadá chyby vzhľadom na ich exotickosť z dnešného pohľadu. Guvernantka aj deti sú ale v každom prípade presne tým, čím by chceli byť. Na guvernantke vidíme jej stratenosť, naopak deti sú krásne vo svojej tajomnosti. Strácame sa v nich presne, ako slečna Giddensová. Ich obstarožné vyjadrenia sa nádherne počúvajú, a pochybnosti, či vtedy aj deti takto hovorili môžeme zviesť aj na ich mysterióznosť.

„Každá miestnosť, záhrada aj jazierko vyzerajú ako navrhnuté za účelom strašenia."

Aj keď by to malo byť zjavné, asi je lepšie to zopakovať. Krv ani násilie nečakajte. Nečakajte ani vznášajúcich sa duchov s bledými tvárami. Obe postavy pôsobia čiste cez svoje využitie. Sú zasadené v správnom čase na správne miesto, a na nás sa zvalí všetka hrôza, ktorú z nich slečna guvernantka má. Opakovaná smutná pesnička, no a samozrejme ten dom. Obrovský a tmavý, neustále zahalený v hmle. Každá miestnosť, záhrada aj jazierko vyzerajú ako navrhnuté za účelom strašenia, čo je len dôkaz výbornej práce s nimi. Celkovému dojmu nakoniec nahráva aj čiernobiele spracovanie, ako by sa už šedý príbeh na šedom mieste dal vyobraziť vo farbách.

Ak sa pri niektorých filmoch hovorí, že predbehli svoju dobu, The Innocents si ju naopak naplno užili. Kvality oceňované už v čase ich vzniku dnes vďaka dokonalej odlišnosti oproti súčasnej tvorbe môžu ešte viac vyniknúť. Pomerne radikálne sa akurát zúžil okruh divákov schopných toto dielo stráviť. Tých pár ale táto lahôdka určite poteší.