hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

Potomok

Túžite po nadanom dieťati?

Krásna jednoduchosť bez vymýšľania zložitých duchárin, a využijúc jeden z najtradičnejších konceptov možno má svoje čaro. Všetci sme počuli o minulých životoch a mnoho ľudí na ne skutočne aj verí. Mierne bizarne pôsobí len scéna, kde o nej doktori hovoria rodičom s veľkou tajomnosťou, ako o čomsi záhadnom a pre nás neznámom. Práve to, že ide o príliš známy koncept môže byť prekážka, aby divák ľahko prijal reinkarnáciu ako dôvod celkom neštandardného a vražedného správania malého dieťaťa. Oproti rôznym duchárskym a podobne mysterióznym zápletkám tu ale určite je výhoda v priamočiarosti.

19. 2. 2019

The Haunter

Veľká Miss Afekt
Každý duchársky horor si musí vytvoriť pravidlá sveta, v ktorom sa odohrá. Čo duchovia môžu, čo chcú a hlavne, ako sa ich dá zbaviť. Všeobecnou zásadou býva, čím jednoduchšie tým lepšie. S komplikovanými konštruktmi sa dá v lepšom prípade dostať k vtipnosti (Drag Me to Hell). Tých horších je neúrekom a zväčša sa končia ako mysteriózny nezmysel bez hlavy a päty (Shelter). Na dorazenie diváckeho zážitku je potom najlepšie nedopriať mu ani možnosť tváriť sa, že si všetky nelogickosti nevšimol. Zložitá myšlienka je aj za filmom The Haunter, ako asi svoju úlohu zvládol?
Lisa prežíva dokola ten istý deň. Budí ju brat s pirátskym pokladom, mama ju posiela prať a otec opravuje auto. A v dome sa ešte objaví aj pár duchov. Hlasov, nočných návštev, snažia sa s Lisou komunikovať. Napred sa bojí, postupne si na nich zvyká a začnú ju zaujímať. S ich pomocou nájde záznamy, koľko dievčat už v okolí zahynulo, a že práve tie k nej prichádzajú. Potom je jedného dňa všetko inak. Je to ten istý deň, lenže všetci sa správajú odlišne. Príde opravár telefónov, všetky predošlé dni nefunkčných. Má v očiach smrť, a povie to Lise jasne. S duchmi nech sa nesnaží komunikovať. Inak bude trpieť. Ukáže jej, že to on ovláda všetko, čo sa deje. Je to jeho dom, on tam vyrastal a vraždil, a mieni pokračovať. Až kým ho Lisa nezastaví.
9. 1. 2014

Carrie

Počíta sa znásilnenie mŕtvoly za stratu panenstva?
Asi ešte nikto nedokázal, že remake môže filmu niečo zásadné pridať. Dôkazov ako ho môže pokaziť existuje naopak nespočetne. Znova musíme uvažovať či v nás nádej vidieť film zmodernizovaný a v kine prebije hnev zo znesväcovania klasiky. Ďalšou vykopanou mŕtvolou je Carrie, v predošlej verzii vynikajúco obsadená a zrežírovaná. Šikana je nepochybne večná, takže príbeh by určite mal vedieť čo to ponúknuť aj dnešnému divákovi. Ako bude film fungovať ako celok a koľko prvkov sa v ňom podarí uchrániť sme boli určite všetci zvedaví.
18. 10. 2013

Honeymoon

Niekto sa zo svadobnej cesty nechce vrátiť. Iný by aj rád...
Ľudia sa počas života nielen menia. Oni sú iní neustále. Ako to do asi najväčších detailov rozobral Luigi Pirandello, v každom človeku sa skrýva nespočetne identít, z ktorých ani jedna sa nedá označiť za skutočnú. Všetci sme len obrazom v očiach seba samého a v očiach každého človeka, ktorého v živote stretneme. Každý z týchto obrazov je iný a jednotlivec nemá nikdy šancu ich všetky spoznať. Teda nemôže spoznať seba samého, pretože nič také ako skutočný on vlastne neexistuje. Takže, kto vlastne môže povedať, že vie komu to prisahá vernosť až do konca života? Nezačínajú niektorí pochybovať už keď odcestujú na svoj Honeymoon?
10. 2. 2015

recenzie.

Outcast

Andrej Gomora | 18. 3. 2011
0
3/10          
žáner:
ghost

Kúzelníci prinášajú len rozčarovanie


Čarodejnícke a mysteriózne horory s prvkom rozprávkovosti sú pre mňa výnimočne príťažlivé a vždy vo mne vzbudzujú veľké nádeje. Ich zasadenie do moderného sveta ich robí ešte zaujímavejšími - ako to bolo v krásne poetickom, ale menej hororovom Nech vojde ten pravý (o ňom a ďalších európskych hororoch tu. O americkom remaku tu.). Ich riziko je vždy v skĺznutí do lacnej, nedomyslenej duchárčiny na úrovni gýčových televíznych seriálov, ako napríklad v prípade filmu Shelter. Nový britsko-írsky počin vedený týmto štýlom sa volá Outcast a je zasadený do viac ako sľubného prostredia írskeho predmestia.

„Pochmúrne sídlisko, ošarpané domy,  hulváti a medzi nimi zloduchovia, ktorí sú kombináciou stereotypných Írov a keltských čarodejníkov."

Začiatok je mätúci a tajomný, tak ako sa patrí. Matka so synom Fergalom sa sťahujú do nového bytu a mama hneď po príchode kreslí nahá na steny tajomné symboly. Niekde inde si typický drsný Ír nechá potetovať celý chrbát a starý muž mu povie o moci, ktorú dostal pre svoj lov. A do tretice vidíme postihnutého mladíka, ktorý so sestrou pozerá televíziu, kým ich mama leží opitá na gauči. Ako prvé sa stretnú osudy syna, dospievajúceho mladíka, s Petronellou - sestrou postihnutého chlapca. Ako vysvitne, nasťahovali sa s mamou do toho domu, kde Petronella býva. Po nezhodách s miestnymi hrubými chlapcami sa jej tichý a viditeľne nespoločensky žijúci Fergal ihneď zapáči. Nechce sa nechať odradiť ani jeho matkou, ktorá ho pred ním vyslovene varuje a žiada, aby ho nechala tak. Rovnako ako dohovára Fergalovi, aby sa dievčatám vyhýbal. Do deja vtedy vstupuje potetovaný muž Cathal so svojím súputníkom Liamom. Loviť prišli chlapca, z ktorého sa vykľuje Fergal, a pre svoj lov majú dôvod, aj magické prostriedky.

Zasadenie filmu hneď od začiatku funguje veľmi dobre. Pochmúrne sídlisko, ošarpané domy,  hulváti a medzi nimi zloduchovia, ktorí sú kombináciou stereotypných Írov a keltských čarodejníkov. Mary, Fergalova matka a asi najpodarenejšia postava vo filme, vystupuje od začiatku nadmieru tajomne, ako síce kladná, ale temná osoba, s ktorou nie sú žarty. Vzťah tichého a stratene vyzerajúceho Fergala s Petronellou je už ťažšie uveriteľný. Kým kontrast, v ktorom je Fergal oproti miestnym obyvateľom, sa dá brať ako dobrý základ pre jeho príťažlivosť, Petronella príliš zapadá do svojho prostredia, aby sme od nej čakali také silné zamilovanie sa do cudzinca. Je prakticky od prvej chvíle Fergalovi absolútne oddaná, čo sa však vôbec nehodí k jej postave a ani k jej stvárneniu. Nepresvedčivá je aj ako starostlivá sestra svojho postihnutého brata a najsilnejšie z nej pôsobí lacnosť a vulgárnosť.

„Samotných čarov vidíme málo a zväčša sú to opozerané „triky" na spôsob zabíjania vtákov."

Lovci Cathal a Liam sú obaja drsní chlapi, a ako to už býva, jeden je skôr zurvalec a neopatrný, druhý ten rozumný. Viac ako ich schematickosť však na nich prekáža to, čo postihlo celý film - nevýraznosť a neurčitosť. Už pri tetovaní a chystaní sa na ich úlohu zostávajú dialógy vo všeobecnej rovine, a to natoľko všeobecnej, že divák má právo pochybovať, či sú tajomne napísané alebo či ani postavy nevedia, o čom hovoria. Rovnako pokračuje začiatok ich cesty, rozhovor s miestnym, ktorý im musí na lov dať povolenie, obsahuje efektné výrazy ako "súhlas mŕtvych" spôsobom, ako keby boli náhodne vložené do viet. Že film nemá o nadprirodzených silách, o ktorých hovorí, a o ich pôvode oveľa lepšiu predstavu ako dezorientovaný divák, je už potom len stále jasnejšie. Na vysvetlenie zápletky hovoria postavy len o "našich ľuďoch", o ktorých sa viac nedozvieme. Samotných čarov vidíme málo a zväčša sú to opozerané „triky" na spôsob zabíjania vtákov. Hľadanie a ukrývanie sa prebieha z väčšej časti konvenčne rovnako ako konečný stret. Hlavne postava Mary, ženy krehkého a napriek tomu nebezpečného zovňajšku, vzbudzuje oveľa väčšie nádeje, ako nakoniec dokáže uspokojiť. V pár scénach pôsobí naozaj štýlovo, keď však v zaujímavosti zostane osamotená, nedokáže potiahnuť celý film.


Z hľadiska atmosféry je nakoniec prostredie tým jediným, čo jej prospieva. Lovci pôsobia príliš bezmocne a hlúpo, aby sme sa o ich obete mohli báť. Tvorcovia asi chceli dať väčšiu váhu vzťahu medzi Fergalom a Petronellou, ktorý by odpútal pozornosť od čudného čarodejníctva a dal by divákovi dôvod, o niekoho sa báť. Tento vzťah však nefunguje, nedá sa mu veriť a nedá sa do neho vžiť. Pre nefunkčnosť ich lásky ako obete nefunguje ani jej ohrozenie zo všetkých strán vrátane Fergalovho pôvodu, ktoré by mohlo publikum prežívať. Tento zásadný nedostatok privedie našu plnú pozornosť tam, kam by sme vidieť ani nemali: na bezmyšlienkovitosť a čisto efektnú mysterióznosť. Pri malom množstve násilia a akcie chýba filmu aj inteligencia a nápaditosť. Táto kombinácia nakoniec divácky zážitok úplne zabíja a dáva pocit potenciálu, ktorý sa ani trochu nepodarilo využiť.

 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok