hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

The Intruder

Nielen duchovia strašia v domoch

V čom má byť film mysteriózny nie je celkom jasné. Nemusíme sa s negatívnou postavou zhodovať vo všetkom, základu jeho rozpoloženia ako ho vidíme sa ale dá rozumieť. Dom postavil jeho dedko, bývali tam jeho predkovia a on sám po celý svoj dovtedajší život. Nech ho predáva z akéhokoľvek dôvodu, je celkom pochopiteľné, že sa mu to nerobí ľahko. Tým, aký je dom krásny. K miestu má silné citové puto, má nutkanie sa tam vracať a bolí ho každý zásah, ktorý do domu noví majitelia vykonajú. Tiež je pochopiteľné, že už pri tomto správaní začne pôsobiť ako Narušiteľ.

7. 4. 2020

The Battery

Jim Jarmusch sa dal na horory?
Prečo by sme sa na svet ovládnutý zombíkmi, kde ľudská spoločnosť prestala existovať, mali pozerať len z negatívnej stránky? Aj poslední dvaja živí ľudia, ktorí sa budú túlať vyprahnutou krajinou, budú stále ľudia. Nie je dôvod, aby sa ich príbeh nedal vyobraziť ľudsky, prihliadajúc aj na ich iné túžby, ako skrátka prežiť. Takto originálny je horor o dvoch postapokalyptických parťákoch, s názvom The Battery.
11. 12. 2013

Posljednji Srbin u Hrvatskoj

Zombíci a balkánsky nacionalizmus

Keďže ide o film v chorvátsko- srbskej koprodukcii, tým pozadím samozrejme musí byť miestny nacionalizmus a národnostné konflikty. Ako vieme z nie tak dávnej histórie, nejde o vôbec až tak nevinnú tému, ktorá ako poznáme miestne povahy ľahko vzplanie ďaleko za hranicu humoru. Podobné témy brané napriek svojej absurdnej podstate príliš vážne sú presne vhodným námetom pre satiru, a s tou sa film snaží pracovať. Okrem nacionalizmu uvidíme aj niečo v zmysle ignorancie veľkých voči malým, a bezohľadnosť zisku. Cieľom satiry teda nie je príliš čo vytknúť, horšie už je to s jej realizáciou ako aj samotnou filmovou podstatou.

1. 4. 2020

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

recenzie.

Outcast

Andrej Gomora | 18. 3. 2011
0
3/10          
žáner:
ghost

Kúzelníci prinášajú len rozčarovanie


Čarodejnícke a mysteriózne horory s prvkom rozprávkovosti sú pre mňa výnimočne príťažlivé a vždy vo mne vzbudzujú veľké nádeje. Ich zasadenie do moderného sveta ich robí ešte zaujímavejšími - ako to bolo v krásne poetickom, ale menej hororovom Nech vojde ten pravý (o ňom a ďalších európskych hororoch tu. O americkom remaku tu.). Ich riziko je vždy v skĺznutí do lacnej, nedomyslenej duchárčiny na úrovni gýčových televíznych seriálov, ako napríklad v prípade filmu Shelter. Nový britsko-írsky počin vedený týmto štýlom sa volá Outcast a je zasadený do viac ako sľubného prostredia írskeho predmestia.

„Pochmúrne sídlisko, ošarpané domy,  hulváti a medzi nimi zloduchovia, ktorí sú kombináciou stereotypných Írov a keltských čarodejníkov."

Začiatok je mätúci a tajomný, tak ako sa patrí. Matka so synom Fergalom sa sťahujú do nového bytu a mama hneď po príchode kreslí nahá na steny tajomné symboly. Niekde inde si typický drsný Ír nechá potetovať celý chrbát a starý muž mu povie o moci, ktorú dostal pre svoj lov. A do tretice vidíme postihnutého mladíka, ktorý so sestrou pozerá televíziu, kým ich mama leží opitá na gauči. Ako prvé sa stretnú osudy syna, dospievajúceho mladíka, s Petronellou - sestrou postihnutého chlapca. Ako vysvitne, nasťahovali sa s mamou do toho domu, kde Petronella býva. Po nezhodách s miestnymi hrubými chlapcami sa jej tichý a viditeľne nespoločensky žijúci Fergal ihneď zapáči. Nechce sa nechať odradiť ani jeho matkou, ktorá ho pred ním vyslovene varuje a žiada, aby ho nechala tak. Rovnako ako dohovára Fergalovi, aby sa dievčatám vyhýbal. Do deja vtedy vstupuje potetovaný muž Cathal so svojím súputníkom Liamom. Loviť prišli chlapca, z ktorého sa vykľuje Fergal, a pre svoj lov majú dôvod, aj magické prostriedky.

Zasadenie filmu hneď od začiatku funguje veľmi dobre. Pochmúrne sídlisko, ošarpané domy,  hulváti a medzi nimi zloduchovia, ktorí sú kombináciou stereotypných Írov a keltských čarodejníkov. Mary, Fergalova matka a asi najpodarenejšia postava vo filme, vystupuje od začiatku nadmieru tajomne, ako síce kladná, ale temná osoba, s ktorou nie sú žarty. Vzťah tichého a stratene vyzerajúceho Fergala s Petronellou je už ťažšie uveriteľný. Kým kontrast, v ktorom je Fergal oproti miestnym obyvateľom, sa dá brať ako dobrý základ pre jeho príťažlivosť, Petronella príliš zapadá do svojho prostredia, aby sme od nej čakali také silné zamilovanie sa do cudzinca. Je prakticky od prvej chvíle Fergalovi absolútne oddaná, čo sa však vôbec nehodí k jej postave a ani k jej stvárneniu. Nepresvedčivá je aj ako starostlivá sestra svojho postihnutého brata a najsilnejšie z nej pôsobí lacnosť a vulgárnosť.

„Samotných čarov vidíme málo a zväčša sú to opozerané „triky" na spôsob zabíjania vtákov."

Lovci Cathal a Liam sú obaja drsní chlapi, a ako to už býva, jeden je skôr zurvalec a neopatrný, druhý ten rozumný. Viac ako ich schematickosť však na nich prekáža to, čo postihlo celý film - nevýraznosť a neurčitosť. Už pri tetovaní a chystaní sa na ich úlohu zostávajú dialógy vo všeobecnej rovine, a to natoľko všeobecnej, že divák má právo pochybovať, či sú tajomne napísané alebo či ani postavy nevedia, o čom hovoria. Rovnako pokračuje začiatok ich cesty, rozhovor s miestnym, ktorý im musí na lov dať povolenie, obsahuje efektné výrazy ako "súhlas mŕtvych" spôsobom, ako keby boli náhodne vložené do viet. Že film nemá o nadprirodzených silách, o ktorých hovorí, a o ich pôvode oveľa lepšiu predstavu ako dezorientovaný divák, je už potom len stále jasnejšie. Na vysvetlenie zápletky hovoria postavy len o "našich ľuďoch", o ktorých sa viac nedozvieme. Samotných čarov vidíme málo a zväčša sú to opozerané „triky" na spôsob zabíjania vtákov. Hľadanie a ukrývanie sa prebieha z väčšej časti konvenčne rovnako ako konečný stret. Hlavne postava Mary, ženy krehkého a napriek tomu nebezpečného zovňajšku, vzbudzuje oveľa väčšie nádeje, ako nakoniec dokáže uspokojiť. V pár scénach pôsobí naozaj štýlovo, keď však v zaujímavosti zostane osamotená, nedokáže potiahnuť celý film.


Z hľadiska atmosféry je nakoniec prostredie tým jediným, čo jej prospieva. Lovci pôsobia príliš bezmocne a hlúpo, aby sme sa o ich obete mohli báť. Tvorcovia asi chceli dať väčšiu váhu vzťahu medzi Fergalom a Petronellou, ktorý by odpútal pozornosť od čudného čarodejníctva a dal by divákovi dôvod, o niekoho sa báť. Tento vzťah však nefunguje, nedá sa mu veriť a nedá sa do neho vžiť. Pre nefunkčnosť ich lásky ako obete nefunguje ani jej ohrozenie zo všetkých strán vrátane Fergalovho pôvodu, ktoré by mohlo publikum prežívať. Tento zásadný nedostatok privedie našu plnú pozornosť tam, kam by sme vidieť ani nemali: na bezmyšlienkovitosť a čisto efektnú mysterióznosť. Pri malom množstve násilia a akcie chýba filmu aj inteligencia a nápaditosť. Táto kombinácia nakoniec divácky zážitok úplne zabíja a dáva pocit potenciálu, ktorý sa ani trochu nepodarilo využiť.

 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy