hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Visions

Neviňte dom za jeho obyvateľov
Sú prípady, keď sa hovorí, že herec si film ukradol. Napríklad Orson Welles v Treťom mužovi alebo Marlon Brando v Apokalypse sa objavia len na pár minút, no aj tak ich všetci vnímajú ako hlavné hviezdy týchto diel a spájajú si filmy práve s ich menami. Inokedy sa herec môže stať niečím ako atrakciou. Objaviť sa tiež len na pár minút, no nezaujať svojou charizmou ani výkonom, ale napríklad tým, že ide o notoricky známu seriálovú postavičku. Takže keď sa v obyčajnom horore objaví ako vedľajšia postava Jim Parsons známy ako Sheldon Cooper z Teórie veľkého tresku, diváci si najviac zo všetkého určite zapamätajú jeho. Oplatí sa aj kvôli niečomu inému pozerať horor s názvom Visions?
5. 2. 2016

Masks

Zabudnite na Stanislavského, hrať vás naučí Gdula
Nemecký horor sa vzmáha, a hľadá svoju tvár. Po postapokalyptickom Hell skúša ako mu pristane žltá maska talianskeho Gialla (viac o tomto podžánri nájdete v našom článku). Požičiava si jeho kameru, brutalitu, ženskú obeť, farebnosť aj gýčovitosť. Ako pôjdu dokopy s nemeckom si môžeme pozrieť vo filme Masks.
Už samotný príbeh je odkazom na Suspiriu Daria Argenta. Kým tam prišla Američanka do Nemecka na tanečnú školu, tu ide hlavná postava na hereckú školu založenú poľským učiteľom. Tak ako v Suspirii, aj tu cestou do školy stretne na smrť vyplašenú bývalú žiačku na úteku. A rovnako vidíme, ako ju ten istý večer zabijú. Školu tentokrát neovládajú čarodejnice, aj keď až tak ďaleko od nich nie sme. Jej zakladateľ Matteusz Gdula tu svojho času vyučoval veľmi netradičnou metódou. Študenti zomierali, a on sám nakoniec spáchal samovraždu. Aj keď jeho teória nie je jasne vysvetlená, zdá sa že bral bolesť ako stimulant hereckých výkonov. Film je v tomto smere trochu deravý, keďže napriek všetkému škola stále funguje a hlási sa k svojmu odkazu. Vyučovanie vyzerá viac menej normálne, spolužiaci sú k novoprišelkyni nevrlí, ako sa patrí. Nájde len jednu spriaznenú dušu, ktorá sa ale občas stráca v časti budovy, kam študenti nemajú prístup. Práve tam sa Gdula obesil. Najprv tvrdí, že tam chodí na súkromné hodiny, neskôr prezradí, že tam sa učí Gdulovou metódou. Prejavenú závisť opätuje prosbou o pomoc. Nakoniec sa jediná kamarátka stratí, a naša hlavná hrdinka dostane ponuku byť tou vyvolenou, ktorá sa bude učiť špeciálnou metódou.
5. 3. 2013

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

The Perfection

V dokonalosti je hrôza

Všetko sa to začína tak nejako milo, pozitívne, so štýlom a leskom. Pravdaže s výnimkou matky, zosnulej po dlhej chorobe. Tá bola len dočasnou komplikáciou, Charlotte sa vracia do sveta virtuozity, ktorý ju víta s otvorenou náručou. A do ktorého okamžite zapadne, ako keby nikdy neodišla. Všetko je tu také krásne, všetci takí úžasní. Ide o svet dokonalosti, mohli by sme čakať, že bude náročný, tu sú ale všetci šťastní, milujú svoju prácu a hlavne seba navzájom. Obávali by sme sa, že medzi zašlou hviezdou a tou súčasnou to bude inak? Ani náhodou, nič nenarúša The Perfection.

13. 8. 2019

recenzie.

Outcast

Andrej Gomora | 18. 3. 2011
0
3/10          
žáner:
ghost

Kúzelníci prinášajú len rozčarovanie


Čarodejnícke a mysteriózne horory s prvkom rozprávkovosti sú pre mňa výnimočne príťažlivé a vždy vo mne vzbudzujú veľké nádeje. Ich zasadenie do moderného sveta ich robí ešte zaujímavejšími - ako to bolo v krásne poetickom, ale menej hororovom Nech vojde ten pravý (o ňom a ďalších európskych hororoch tu. O americkom remaku tu.). Ich riziko je vždy v skĺznutí do lacnej, nedomyslenej duchárčiny na úrovni gýčových televíznych seriálov, ako napríklad v prípade filmu Shelter. Nový britsko-írsky počin vedený týmto štýlom sa volá Outcast a je zasadený do viac ako sľubného prostredia írskeho predmestia.

„Pochmúrne sídlisko, ošarpané domy,  hulváti a medzi nimi zloduchovia, ktorí sú kombináciou stereotypných Írov a keltských čarodejníkov."

Začiatok je mätúci a tajomný, tak ako sa patrí. Matka so synom Fergalom sa sťahujú do nového bytu a mama hneď po príchode kreslí nahá na steny tajomné symboly. Niekde inde si typický drsný Ír nechá potetovať celý chrbát a starý muž mu povie o moci, ktorú dostal pre svoj lov. A do tretice vidíme postihnutého mladíka, ktorý so sestrou pozerá televíziu, kým ich mama leží opitá na gauči. Ako prvé sa stretnú osudy syna, dospievajúceho mladíka, s Petronellou - sestrou postihnutého chlapca. Ako vysvitne, nasťahovali sa s mamou do toho domu, kde Petronella býva. Po nezhodách s miestnymi hrubými chlapcami sa jej tichý a viditeľne nespoločensky žijúci Fergal ihneď zapáči. Nechce sa nechať odradiť ani jeho matkou, ktorá ho pred ním vyslovene varuje a žiada, aby ho nechala tak. Rovnako ako dohovára Fergalovi, aby sa dievčatám vyhýbal. Do deja vtedy vstupuje potetovaný muž Cathal so svojím súputníkom Liamom. Loviť prišli chlapca, z ktorého sa vykľuje Fergal, a pre svoj lov majú dôvod, aj magické prostriedky.

Zasadenie filmu hneď od začiatku funguje veľmi dobre. Pochmúrne sídlisko, ošarpané domy,  hulváti a medzi nimi zloduchovia, ktorí sú kombináciou stereotypných Írov a keltských čarodejníkov. Mary, Fergalova matka a asi najpodarenejšia postava vo filme, vystupuje od začiatku nadmieru tajomne, ako síce kladná, ale temná osoba, s ktorou nie sú žarty. Vzťah tichého a stratene vyzerajúceho Fergala s Petronellou je už ťažšie uveriteľný. Kým kontrast, v ktorom je Fergal oproti miestnym obyvateľom, sa dá brať ako dobrý základ pre jeho príťažlivosť, Petronella príliš zapadá do svojho prostredia, aby sme od nej čakali také silné zamilovanie sa do cudzinca. Je prakticky od prvej chvíle Fergalovi absolútne oddaná, čo sa však vôbec nehodí k jej postave a ani k jej stvárneniu. Nepresvedčivá je aj ako starostlivá sestra svojho postihnutého brata a najsilnejšie z nej pôsobí lacnosť a vulgárnosť.

„Samotných čarov vidíme málo a zväčša sú to opozerané „triky" na spôsob zabíjania vtákov."

Lovci Cathal a Liam sú obaja drsní chlapi, a ako to už býva, jeden je skôr zurvalec a neopatrný, druhý ten rozumný. Viac ako ich schematickosť však na nich prekáža to, čo postihlo celý film - nevýraznosť a neurčitosť. Už pri tetovaní a chystaní sa na ich úlohu zostávajú dialógy vo všeobecnej rovine, a to natoľko všeobecnej, že divák má právo pochybovať, či sú tajomne napísané alebo či ani postavy nevedia, o čom hovoria. Rovnako pokračuje začiatok ich cesty, rozhovor s miestnym, ktorý im musí na lov dať povolenie, obsahuje efektné výrazy ako "súhlas mŕtvych" spôsobom, ako keby boli náhodne vložené do viet. Že film nemá o nadprirodzených silách, o ktorých hovorí, a o ich pôvode oveľa lepšiu predstavu ako dezorientovaný divák, je už potom len stále jasnejšie. Na vysvetlenie zápletky hovoria postavy len o "našich ľuďoch", o ktorých sa viac nedozvieme. Samotných čarov vidíme málo a zväčša sú to opozerané „triky" na spôsob zabíjania vtákov. Hľadanie a ukrývanie sa prebieha z väčšej časti konvenčne rovnako ako konečný stret. Hlavne postava Mary, ženy krehkého a napriek tomu nebezpečného zovňajšku, vzbudzuje oveľa väčšie nádeje, ako nakoniec dokáže uspokojiť. V pár scénach pôsobí naozaj štýlovo, keď však v zaujímavosti zostane osamotená, nedokáže potiahnuť celý film.


Z hľadiska atmosféry je nakoniec prostredie tým jediným, čo jej prospieva. Lovci pôsobia príliš bezmocne a hlúpo, aby sme sa o ich obete mohli báť. Tvorcovia asi chceli dať väčšiu váhu vzťahu medzi Fergalom a Petronellou, ktorý by odpútal pozornosť od čudného čarodejníctva a dal by divákovi dôvod, o niekoho sa báť. Tento vzťah však nefunguje, nedá sa mu veriť a nedá sa do neho vžiť. Pre nefunkčnosť ich lásky ako obete nefunguje ani jej ohrozenie zo všetkých strán vrátane Fergalovho pôvodu, ktoré by mohlo publikum prežívať. Tento zásadný nedostatok privedie našu plnú pozornosť tam, kam by sme vidieť ani nemali: na bezmyšlienkovitosť a čisto efektnú mysterióznosť. Pri malom množstve násilia a akcie chýba filmu aj inteligencia a nápaditosť. Táto kombinácia nakoniec divácky zážitok úplne zabíja a dáva pocit potenciálu, ktorý sa ani trochu nepodarilo využiť.

 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok