hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

The Intruder

Nielen duchovia strašia v domoch

V čom má byť film mysteriózny nie je celkom jasné. Nemusíme sa s negatívnou postavou zhodovať vo všetkom, základu jeho rozpoloženia ako ho vidíme sa ale dá rozumieť. Dom postavil jeho dedko, bývali tam jeho predkovia a on sám po celý svoj dovtedajší život. Nech ho predáva z akéhokoľvek dôvodu, je celkom pochopiteľné, že sa mu to nerobí ľahko. Tým, aký je dom krásny. K miestu má silné citové puto, má nutkanie sa tam vracať a bolí ho každý zásah, ktorý do domu noví majitelia vykonajú. Tiež je pochopiteľné, že už pri tomto správaní začne pôsobiť ako Narušiteľ.

7. 4. 2020

The Battery

Jim Jarmusch sa dal na horory?
Prečo by sme sa na svet ovládnutý zombíkmi, kde ľudská spoločnosť prestala existovať, mali pozerať len z negatívnej stránky? Aj poslední dvaja živí ľudia, ktorí sa budú túlať vyprahnutou krajinou, budú stále ľudia. Nie je dôvod, aby sa ich príbeh nedal vyobraziť ľudsky, prihliadajúc aj na ich iné túžby, ako skrátka prežiť. Takto originálny je horor o dvoch postapokalyptických parťákoch, s názvom The Battery.
11. 12. 2013

The Spiritual World

Thajský experiment s duchmi
Predstavte si, že máte nadprirodzené schopnosti a vidíte duše mŕtvych ľudí. Žiadnu väčšiu fantáziu si to od vás nevyžaduje. Videli ste to už predsa najmenej v stopäťdesiatich hororoch a nielen v nich. Výnimkou nie je ani The Spiritual World, ktorý sa už názvom tvári ako úplne klasická duchárčina. 11. 3. 2011

Red Riding Hood

Človek človeku vlk(olak)om
Červená čiapočka nám vyrástla. Už to nie je to malé dievčatko, ktoré sa s košíkom plným dobrôt vydá cez les navštíviť svoju babičku. Do 21. storočia vchádza ako mladé príťažlivé dievča, ktoré okrem vlkolaka ohrozujúceho jej rodnú dedinu musí riešiť najmä citové problémy. Áno, pôjde o lásku, pretože po Valerii, ako sa dnes Čiapočka volá, túžia odrazu dvaja muži.
7. 6. 2011

Posljednji Srbin u Hrvatskoj

Zombíci a balkánsky nacionalizmus

Keďže ide o film v chorvátsko- srbskej koprodukcii, tým pozadím samozrejme musí byť miestny nacionalizmus a národnostné konflikty. Ako vieme z nie tak dávnej histórie, nejde o vôbec až tak nevinnú tému, ktorá ako poznáme miestne povahy ľahko vzplanie ďaleko za hranicu humoru. Podobné témy brané napriek svojej absurdnej podstate príliš vážne sú presne vhodným námetom pre satiru, a s tou sa film snaží pracovať. Okrem nacionalizmu uvidíme aj niečo v zmysle ignorancie veľkých voči malým, a bezohľadnosť zisku. Cieľom satiry teda nie je príliš čo vytknúť, horšie už je to s jej realizáciou ako aj samotnou filmovou podstatou.

1. 4. 2020

recenzie.

Unfriended

Andrej Gomora | 26. 8. 2015
0
4/10          
žáner:
found footage/ mockumentary, ghost, psycho, teen

Pre tých, ktorí ešte nemali na dnes Facebooku dosť


Voľakedy to bývalo jednoduchšie. Mohli ste sa opiť a znemožniť, povracať, zaspať niekde so špinavými nohavicami. Maximálne ste sa nejaký čas museli pár svedkom vyhýbať, prípadne s nimi styky prerušiť natrvalo. Aj keď neboli natoľko taktní, aby si to, čo videli, nechali pre seba, ústne šírenie opileckých zážitkov už predsa nemá silu až tak vám uškodiť. Prakticky čokoľvek sa v nich zvyčajne stane komickým, navyše poslucháči vždy počítajú s určitou mierou nadsadenia. Len keď už dnes má každý telefón s fotoaparátom, vaše výstrelky môže zrazu sledovať oveľa väčšie množstvo ľudí. Vlastne každý. To už môže byť skutočne na samovraždu, ako nám ukazuje horor Unfriended.
 

„Troll zo záhrobia sa nakoniec začne hrať hry a dá im jasne najavo, že ukončovať rozhovor by nemalo zmysel."

K tej dohnali Lauru. Nikdy ju nemali radi, preto sa video, kde sa najprv chce pobiť, potom spí s nohavicami plnými výkalov, páči celej škole. Na internete jej písali, že toto je jej koniec, tak si priniesla na školský dvor pištoľ a zastrelila sa. Presne po roku sa v skypeovej telekonferencii náhodou zídu jej najlepšia kamarátka, jej priateľ a pár ďalších známych. Pôvodne na Lauru nemienili spomínať, niekto im ju ale chce pripomenúť. Do ich rozhovoru sa votrie záhadný používateľ bez fotky, nevedia sa ho zbaviť. Je prihlásený z Laurinho účtu. Napred nič nevraví, radšej im vypisuje cez Laurin Facebook. Potom na nich začne vyťahovať nepríjemné reči. Kto koho podviedol, kto koho udal policajtom. A vyčítať im Laurinu smrť. Každý sa na nej nejako podieľal, alebo sa z nej tešil. Troll zo záhrobia sa nakoniec začne hrať hry a dá im jasne najavo, že ukončovať rozhovor by nemalo zmysel. Jeho prítomnosť sa totiž vôbec neobmedzuje na virtuálnu realitu.

„Voyerstvo v podobe hľadenia cez niekoho plece vo chvíli intimity medzi ním a jeho počítačom má určite svoje čaro."

Aj keď film pozostávajúci len z pohľadu na niečiu obrazovku nie je tak celkom novinka, stále ide o pomerne netradičný koncept. Unfriended sa snaží vynikať predovšetkým autentickosťou. Voyerstvo v podobe hľadenia cez niekoho plece vo chvíli intimity medzi ním a jeho počítačom má určite svoje čaro. A nejednému divákovi bude nepochybne behať oko po otvorených záložkách, histórii vyhľadávania či playliste v Spotify. V tejto časti film funguje dobre a skutočne nás ponára do atmosféry vysedávania za počítačom. Ak si predstavíte horory zasadené do krásnej prírodnej scenérie, tu sme sa vlastne dostali k dokonale presnému opaku. Pozeráte sa na to, na čo sa priemerný človek pozerá väčšinu dňa a zvyčajne už mu to celkom lezie na nervy. Cieľom je ale realistickosť, nech sa s obrazovkou zžijeme a sme pripravení sledovať na nej hrôzostrašné udalosti.

Ak aj opomenieme základný problém ako bol v The Den, teda otupenosť človeka vo vzťahu k veciam z internetu, tu je zádrhov ešte viac. Prvým sú nesympatickí pubertiaci. Do hororu s týmto dejom sa možno iní nehodili, trošku menej iritujúce stvárnenie by ale možno prežili. Ďalším problémom je samotný vrah. Z náznakov sa dozvedáme, že by mohlo ísť o internetového ducha. A aj keď o tejto teórii si napred nemôžeme nepomyslieť, že ide o vtip, nakoniec sa s ňou asi musíme uspokojiť. Filmu by sa ale dalo odpustiť aj strašenie bez vysvetlenia, to nech si divák domyslí sám. Len keby to strašenie aspoň za niečo stálo.

„Oku lahodiace nie sú ani ich hysterické reakcie a jačanie."

Trollovanie a virtuálne strašenie rozhodne nie je nič, na čo by sme sa potrebovali pozerať vo filme. Šírenie fotiek z nevhodných situácií už ide trochu ďalej, no tu už narážame na problém, že pubertiakov by sme mali ľutovať. Dá sa to, keď sú hlupáci, navzájom sa podvádzajú, udávajú a vystrájajú kraviny? Oku lahodiace nie sú ani ich hysterické reakcie a jačanie. Ako vlastne všetko ich správanie. Potom začne trollý duch zabíjať. Vždy veľmi stručne, uvidíme len pár rozmazaných či zamrznutých záberov. Malo asi ísť len o vyvrcholenie napätia, či jeho budovanie pre prípad ďalších postáv. No vyvrcholenie niečoho, čo vo filme nie je, veľmi nefunguje. A keď sa nám postavy raz nepáčia, bolo by treba oveľa viac, aby sme sa o ne začali báť.

Unfriended je presvedčivý v spôsobe nakrútenia, o ktorý sa snaží. Ako horor ale na diváka nedokáže veľmi zapôsobiť, nie je strašidelný. Použité postavy možno lepšie prijme mladšie publikum, nedostatok napätia a skutočne strašidelných scén sa ale ospravedlniť nedá. Film sa dá dopozerať len vďaka tomu, že svoj koncept doťahuje do skutočne zaujímavých detailov. Určite nie preto, že by išlo o dobrý horor.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy