najčítanejšie recenzie.
Boarding School
I Spit on Your Grave (2010)
Bear
Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.
20. 9. 2010Al morir la matinée
Začiatok je mierne pomalý, vyžíva sa hlavne v tom, čoho je v celom filme najviac- kinofilstve. Sme v kine. Všade sú filmové plagáty, dostaneme sa do miestnosti premietačov, priamo k premietaciemu zariadeniu, bavíme sa o jeho obsluhe. Nejde o žiadne intelektuálne debaty, ide tu o vášeň v jej jednoduchej až primitívnej podobe. Milovať kino bez zbytočného premýšľania, milovať krv, akciu, jačanie od hrôzy. A vyznať sa z lásky k talianskemu giallu, syntetizátorovej hudbe, ktorá ho sprevádzala, jeho sýtym farbám a estetickému zobrazovaniu násilia. To zjavne milujú aj v Uruguaji, film nazvali Al morir la matinée.
26. 3. 2021Smrtiaci príliv
V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.
5. 9. 2016recenzie.
Unfriended
Pre tých, ktorí ešte nemali na dnes Facebooku dosť
„Troll zo záhrobia sa nakoniec začne hrať hry a dá im jasne najavo, že ukončovať rozhovor by nemalo zmysel."
K tej dohnali Lauru. Nikdy ju nemali radi, preto sa video, kde sa najprv chce pobiť, potom spí s nohavicami plnými výkalov, páči celej škole. Na internete jej písali, že toto je jej koniec, tak si priniesla na školský dvor pištoľ a zastrelila sa. Presne po roku sa v skypeovej telekonferencii náhodou zídu jej najlepšia kamarátka, jej priateľ a pár ďalších známych. Pôvodne na Lauru nemienili spomínať, niekto im ju ale chce pripomenúť. Do ich rozhovoru sa votrie záhadný používateľ bez fotky, nevedia sa ho zbaviť. Je prihlásený z Laurinho účtu. Napred nič nevraví, radšej im vypisuje cez Laurin Facebook. Potom na nich začne vyťahovať nepríjemné reči. Kto koho podviedol, kto koho udal policajtom. A vyčítať im Laurinu smrť. Každý sa na nej nejako podieľal, alebo sa z nej tešil. Troll zo záhrobia sa nakoniec začne hrať hry a dá im jasne najavo, že ukončovať rozhovor by nemalo zmysel. Jeho prítomnosť sa totiž vôbec neobmedzuje na virtuálnu realitu.
„Voyerstvo v podobe hľadenia cez niekoho plece vo chvíli intimity medzi ním a jeho počítačom má určite svoje čaro."
Aj keď film pozostávajúci len z pohľadu na niečiu obrazovku nie je tak celkom novinka, stále ide o pomerne netradičný koncept. Unfriended sa snaží vynikať predovšetkým autentickosťou. Voyerstvo v podobe hľadenia cez niekoho plece vo chvíli intimity medzi ním a jeho počítačom má určite svoje čaro. A nejednému divákovi bude nepochybne behať oko po otvorených záložkách, histórii vyhľadávania či playliste v Spotify. V tejto časti film funguje dobre a skutočne nás ponára do atmosféry vysedávania za počítačom. Ak si predstavíte horory zasadené do krásnej prírodnej scenérie, tu sme sa vlastne dostali k dokonale presnému opaku. Pozeráte sa na to, na čo sa priemerný človek pozerá väčšinu dňa a zvyčajne už mu to celkom lezie na nervy. Cieľom je ale realistickosť, nech sa s obrazovkou zžijeme a sme pripravení sledovať na nej hrôzostrašné udalosti.
Ak aj opomenieme základný problém ako bol v The Den, teda otupenosť človeka vo vzťahu k veciam z internetu, tu je zádrhov ešte viac. Prvým sú nesympatickí pubertiaci. Do hororu s týmto dejom sa možno iní nehodili, trošku menej iritujúce stvárnenie by ale možno prežili. Ďalším problémom je samotný vrah. Z náznakov sa dozvedáme, že by mohlo ísť o internetového ducha. A aj keď o tejto teórii si napred nemôžeme nepomyslieť, že ide o vtip, nakoniec sa s ňou asi musíme uspokojiť. Filmu by sa ale dalo odpustiť aj strašenie bez vysvetlenia, to nech si divák domyslí sám. Len keby to strašenie aspoň za niečo stálo.
„Oku lahodiace nie sú ani ich hysterické reakcie a jačanie."
Trollovanie a virtuálne strašenie rozhodne nie je nič, na čo by sme sa potrebovali pozerať vo filme. Šírenie fotiek z nevhodných situácií už ide trochu ďalej, no tu už narážame na problém, že pubertiakov by sme mali ľutovať. Dá sa to, keď sú hlupáci, navzájom sa podvádzajú, udávajú a vystrájajú kraviny? Oku lahodiace nie sú ani ich hysterické reakcie a jačanie. Ako vlastne všetko ich správanie. Potom začne trollý duch zabíjať. Vždy veľmi stručne, uvidíme len pár rozmazaných či zamrznutých záberov. Malo asi ísť len o vyvrcholenie napätia, či jeho budovanie pre prípad ďalších postáv. No vyvrcholenie niečoho, čo vo filme nie je, veľmi nefunguje. A keď sa nám postavy raz nepáčia, bolo by treba oveľa viac, aby sme sa o ne začali báť.
Unfriended je presvedčivý v spôsobe nakrútenia, o ktorý sa snaží. Ako horor ale na diváka nedokáže veľmi zapôsobiť, nie je strašidelný. Použité postavy možno lepšie prijme mladšie publikum, nedostatok napätia a skutočne strašidelných scén sa ale ospravedlniť nedá. Film sa dá dopozerať len vďaka tomu, že svoj koncept doťahuje do skutočne zaujímavých detailov. Určite nie preto, že by išlo o dobrý horor.
