hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Visions

Neviňte dom za jeho obyvateľov
Sú prípady, keď sa hovorí, že herec si film ukradol. Napríklad Orson Welles v Treťom mužovi alebo Marlon Brando v Apokalypse sa objavia len na pár minút, no aj tak ich všetci vnímajú ako hlavné hviezdy týchto diel a spájajú si filmy práve s ich menami. Inokedy sa herec môže stať niečím ako atrakciou. Objaviť sa tiež len na pár minút, no nezaujať svojou charizmou ani výkonom, ale napríklad tým, že ide o notoricky známu seriálovú postavičku. Takže keď sa v obyčajnom horore objaví ako vedľajšia postava Jim Parsons známy ako Sheldon Cooper z Teórie veľkého tresku, diváci si najviac zo všetkého určite zapamätajú jeho. Oplatí sa aj kvôli niečomu inému pozerať horor s názvom Visions?
5. 2. 2016

Masks

Zabudnite na Stanislavského, hrať vás naučí Gdula
Nemecký horor sa vzmáha, a hľadá svoju tvár. Po postapokalyptickom Hell skúša ako mu pristane žltá maska talianskeho Gialla (viac o tomto podžánri nájdete v našom článku). Požičiava si jeho kameru, brutalitu, ženskú obeť, farebnosť aj gýčovitosť. Ako pôjdu dokopy s nemeckom si môžeme pozrieť vo filme Masks.
Už samotný príbeh je odkazom na Suspiriu Daria Argenta. Kým tam prišla Američanka do Nemecka na tanečnú školu, tu ide hlavná postava na hereckú školu založenú poľským učiteľom. Tak ako v Suspirii, aj tu cestou do školy stretne na smrť vyplašenú bývalú žiačku na úteku. A rovnako vidíme, ako ju ten istý večer zabijú. Školu tentokrát neovládajú čarodejnice, aj keď až tak ďaleko od nich nie sme. Jej zakladateľ Matteusz Gdula tu svojho času vyučoval veľmi netradičnou metódou. Študenti zomierali, a on sám nakoniec spáchal samovraždu. Aj keď jeho teória nie je jasne vysvetlená, zdá sa že bral bolesť ako stimulant hereckých výkonov. Film je v tomto smere trochu deravý, keďže napriek všetkému škola stále funguje a hlási sa k svojmu odkazu. Vyučovanie vyzerá viac menej normálne, spolužiaci sú k novoprišelkyni nevrlí, ako sa patrí. Nájde len jednu spriaznenú dušu, ktorá sa ale občas stráca v časti budovy, kam študenti nemajú prístup. Práve tam sa Gdula obesil. Najprv tvrdí, že tam chodí na súkromné hodiny, neskôr prezradí, že tam sa učí Gdulovou metódou. Prejavenú závisť opätuje prosbou o pomoc. Nakoniec sa jediná kamarátka stratí, a naša hlavná hrdinka dostane ponuku byť tou vyvolenou, ktorá sa bude učiť špeciálnou metódou.
5. 3. 2013

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

The Perfection

V dokonalosti je hrôza

Všetko sa to začína tak nejako milo, pozitívne, so štýlom a leskom. Pravdaže s výnimkou matky, zosnulej po dlhej chorobe. Tá bola len dočasnou komplikáciou, Charlotte sa vracia do sveta virtuozity, ktorý ju víta s otvorenou náručou. A do ktorého okamžite zapadne, ako keby nikdy neodišla. Všetko je tu také krásne, všetci takí úžasní. Ide o svet dokonalosti, mohli by sme čakať, že bude náročný, tu sú ale všetci šťastní, milujú svoju prácu a hlavne seba navzájom. Obávali by sme sa, že medzi zašlou hviezdou a tou súčasnou to bude inak? Ani náhodou, nič nenarúša The Perfection.

13. 8. 2019

recenzie.

Unfriended

Andrej Gomora | 26. 8. 2015
0
4/10          
žáner:
found footage/ mockumentary, ghost, psycho, teen

Pre tých, ktorí ešte nemali na dnes Facebooku dosť


Voľakedy to bývalo jednoduchšie. Mohli ste sa opiť a znemožniť, povracať, zaspať niekde so špinavými nohavicami. Maximálne ste sa nejaký čas museli pár svedkom vyhýbať, prípadne s nimi styky prerušiť natrvalo. Aj keď neboli natoľko taktní, aby si to, čo videli, nechali pre seba, ústne šírenie opileckých zážitkov už predsa nemá silu až tak vám uškodiť. Prakticky čokoľvek sa v nich zvyčajne stane komickým, navyše poslucháči vždy počítajú s určitou mierou nadsadenia. Len keď už dnes má každý telefón s fotoaparátom, vaše výstrelky môže zrazu sledovať oveľa väčšie množstvo ľudí. Vlastne každý. To už môže byť skutočne na samovraždu, ako nám ukazuje horor Unfriended.
 

„Troll zo záhrobia sa nakoniec začne hrať hry a dá im jasne najavo, že ukončovať rozhovor by nemalo zmysel."

K tej dohnali Lauru. Nikdy ju nemali radi, preto sa video, kde sa najprv chce pobiť, potom spí s nohavicami plnými výkalov, páči celej škole. Na internete jej písali, že toto je jej koniec, tak si priniesla na školský dvor pištoľ a zastrelila sa. Presne po roku sa v skypeovej telekonferencii náhodou zídu jej najlepšia kamarátka, jej priateľ a pár ďalších známych. Pôvodne na Lauru nemienili spomínať, niekto im ju ale chce pripomenúť. Do ich rozhovoru sa votrie záhadný používateľ bez fotky, nevedia sa ho zbaviť. Je prihlásený z Laurinho účtu. Napred nič nevraví, radšej im vypisuje cez Laurin Facebook. Potom na nich začne vyťahovať nepríjemné reči. Kto koho podviedol, kto koho udal policajtom. A vyčítať im Laurinu smrť. Každý sa na nej nejako podieľal, alebo sa z nej tešil. Troll zo záhrobia sa nakoniec začne hrať hry a dá im jasne najavo, že ukončovať rozhovor by nemalo zmysel. Jeho prítomnosť sa totiž vôbec neobmedzuje na virtuálnu realitu.

„Voyerstvo v podobe hľadenia cez niekoho plece vo chvíli intimity medzi ním a jeho počítačom má určite svoje čaro."

Aj keď film pozostávajúci len z pohľadu na niečiu obrazovku nie je tak celkom novinka, stále ide o pomerne netradičný koncept. Unfriended sa snaží vynikať predovšetkým autentickosťou. Voyerstvo v podobe hľadenia cez niekoho plece vo chvíli intimity medzi ním a jeho počítačom má určite svoje čaro. A nejednému divákovi bude nepochybne behať oko po otvorených záložkách, histórii vyhľadávania či playliste v Spotify. V tejto časti film funguje dobre a skutočne nás ponára do atmosféry vysedávania za počítačom. Ak si predstavíte horory zasadené do krásnej prírodnej scenérie, tu sme sa vlastne dostali k dokonale presnému opaku. Pozeráte sa na to, na čo sa priemerný človek pozerá väčšinu dňa a zvyčajne už mu to celkom lezie na nervy. Cieľom je ale realistickosť, nech sa s obrazovkou zžijeme a sme pripravení sledovať na nej hrôzostrašné udalosti.

Ak aj opomenieme základný problém ako bol v The Den, teda otupenosť človeka vo vzťahu k veciam z internetu, tu je zádrhov ešte viac. Prvým sú nesympatickí pubertiaci. Do hororu s týmto dejom sa možno iní nehodili, trošku menej iritujúce stvárnenie by ale možno prežili. Ďalším problémom je samotný vrah. Z náznakov sa dozvedáme, že by mohlo ísť o internetového ducha. A aj keď o tejto teórii si napred nemôžeme nepomyslieť, že ide o vtip, nakoniec sa s ňou asi musíme uspokojiť. Filmu by sa ale dalo odpustiť aj strašenie bez vysvetlenia, to nech si divák domyslí sám. Len keby to strašenie aspoň za niečo stálo.

„Oku lahodiace nie sú ani ich hysterické reakcie a jačanie."

Trollovanie a virtuálne strašenie rozhodne nie je nič, na čo by sme sa potrebovali pozerať vo filme. Šírenie fotiek z nevhodných situácií už ide trochu ďalej, no tu už narážame na problém, že pubertiakov by sme mali ľutovať. Dá sa to, keď sú hlupáci, navzájom sa podvádzajú, udávajú a vystrájajú kraviny? Oku lahodiace nie sú ani ich hysterické reakcie a jačanie. Ako vlastne všetko ich správanie. Potom začne trollý duch zabíjať. Vždy veľmi stručne, uvidíme len pár rozmazaných či zamrznutých záberov. Malo asi ísť len o vyvrcholenie napätia, či jeho budovanie pre prípad ďalších postáv. No vyvrcholenie niečoho, čo vo filme nie je, veľmi nefunguje. A keď sa nám postavy raz nepáčia, bolo by treba oveľa viac, aby sme sa o ne začali báť.

Unfriended je presvedčivý v spôsobe nakrútenia, o ktorý sa snaží. Ako horor ale na diváka nedokáže veľmi zapôsobiť, nie je strašidelný. Použité postavy možno lepšie prijme mladšie publikum, nedostatok napätia a skutočne strašidelných scén sa ale ospravedlniť nedá. Film sa dá dopozerať len vďaka tomu, že svoj koncept doťahuje do skutočne zaujímavých detailov. Určite nie preto, že by išlo o dobrý horor.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy