najčítanejšie recenzie.
Revenge of the Pontianak
Terminológia sa pritom líši podľa oblasti, pontianak býva údajne žena, ktorá umrela tehotná, v Malajzii tá, ktorej sa narodilo mŕtve dieťa. Lang suir by mala byť žena, ktorá skonala pri pôrode, v našom prípade to ale nakoniec bude ešte zložitejšie. Až tak na tom nezáleží, hlavne nie nám, ignorantom. Pontianak môže každopádne túžiť po pomste voči konkrétnemu mužovi, a to sa tu aj deje. Ide na to akurát mierne zoširoka, veď prečo nie. Všetko sa začne počas svadby, jeden z hostí už sa domov nevráti, jeho krvavé telo zostane visieť vysoko na strome. Pontianak vraj zvykne prebývať v banánovníkoch. Šaman odporúča vyčistiť dom, udalosti sa ale kopia. Miestni by najradšej zlynčovali novomanželku, tá za nič nemôže. Nie vždy prichádza zlo zvonka.
Sinister
Tokyo Gore Police
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011
Yoga Hakwon/Yoga Institute
Na jogistický tréning v podivnom inštitúte sa prihlási aj Hyo-jeong, dievča z teleshopingu, ktoré v televízii promuje značkové oblečenie. V práci sa jej darí, no nemôže konkurovať svojej novej kolegyni, čerstvej absolventke súťaže krásy. Frustrovaná životom vo svete, kde krása znamená všetko, sa nechá zlákať svojou bývalou spolužiačkou, kedysi triednou outsiderkou, dnes úspešnou a krásnou ženou, a rozhodne sa absolvovať týždeň jogy... 26. 1. 2011
Ghoul
recenzie.
Unfriended
Pre tých, ktorí ešte nemali na dnes Facebooku dosť
„Troll zo záhrobia sa nakoniec začne hrať hry a dá im jasne najavo, že ukončovať rozhovor by nemalo zmysel."
K tej dohnali Lauru. Nikdy ju nemali radi, preto sa video, kde sa najprv chce pobiť, potom spí s nohavicami plnými výkalov, páči celej škole. Na internete jej písali, že toto je jej koniec, tak si priniesla na školský dvor pištoľ a zastrelila sa. Presne po roku sa v skypeovej telekonferencii náhodou zídu jej najlepšia kamarátka, jej priateľ a pár ďalších známych. Pôvodne na Lauru nemienili spomínať, niekto im ju ale chce pripomenúť. Do ich rozhovoru sa votrie záhadný používateľ bez fotky, nevedia sa ho zbaviť. Je prihlásený z Laurinho účtu. Napred nič nevraví, radšej im vypisuje cez Laurin Facebook. Potom na nich začne vyťahovať nepríjemné reči. Kto koho podviedol, kto koho udal policajtom. A vyčítať im Laurinu smrť. Každý sa na nej nejako podieľal, alebo sa z nej tešil. Troll zo záhrobia sa nakoniec začne hrať hry a dá im jasne najavo, že ukončovať rozhovor by nemalo zmysel. Jeho prítomnosť sa totiž vôbec neobmedzuje na virtuálnu realitu.
„Voyerstvo v podobe hľadenia cez niekoho plece vo chvíli intimity medzi ním a jeho počítačom má určite svoje čaro."
Aj keď film pozostávajúci len z pohľadu na niečiu obrazovku nie je tak celkom novinka, stále ide o pomerne netradičný koncept. Unfriended sa snaží vynikať predovšetkým autentickosťou. Voyerstvo v podobe hľadenia cez niekoho plece vo chvíli intimity medzi ním a jeho počítačom má určite svoje čaro. A nejednému divákovi bude nepochybne behať oko po otvorených záložkách, histórii vyhľadávania či playliste v Spotify. V tejto časti film funguje dobre a skutočne nás ponára do atmosféry vysedávania za počítačom. Ak si predstavíte horory zasadené do krásnej prírodnej scenérie, tu sme sa vlastne dostali k dokonale presnému opaku. Pozeráte sa na to, na čo sa priemerný človek pozerá väčšinu dňa a zvyčajne už mu to celkom lezie na nervy. Cieľom je ale realistickosť, nech sa s obrazovkou zžijeme a sme pripravení sledovať na nej hrôzostrašné udalosti.
Ak aj opomenieme základný problém ako bol v The Den, teda otupenosť človeka vo vzťahu k veciam z internetu, tu je zádrhov ešte viac. Prvým sú nesympatickí pubertiaci. Do hororu s týmto dejom sa možno iní nehodili, trošku menej iritujúce stvárnenie by ale možno prežili. Ďalším problémom je samotný vrah. Z náznakov sa dozvedáme, že by mohlo ísť o internetového ducha. A aj keď o tejto teórii si napred nemôžeme nepomyslieť, že ide o vtip, nakoniec sa s ňou asi musíme uspokojiť. Filmu by sa ale dalo odpustiť aj strašenie bez vysvetlenia, to nech si divák domyslí sám. Len keby to strašenie aspoň za niečo stálo.
„Oku lahodiace nie sú ani ich hysterické reakcie a jačanie."
Trollovanie a virtuálne strašenie rozhodne nie je nič, na čo by sme sa potrebovali pozerať vo filme. Šírenie fotiek z nevhodných situácií už ide trochu ďalej, no tu už narážame na problém, že pubertiakov by sme mali ľutovať. Dá sa to, keď sú hlupáci, navzájom sa podvádzajú, udávajú a vystrájajú kraviny? Oku lahodiace nie sú ani ich hysterické reakcie a jačanie. Ako vlastne všetko ich správanie. Potom začne trollý duch zabíjať. Vždy veľmi stručne, uvidíme len pár rozmazaných či zamrznutých záberov. Malo asi ísť len o vyvrcholenie napätia, či jeho budovanie pre prípad ďalších postáv. No vyvrcholenie niečoho, čo vo filme nie je, veľmi nefunguje. A keď sa nám postavy raz nepáčia, bolo by treba oveľa viac, aby sme sa o ne začali báť.
Unfriended je presvedčivý v spôsobe nakrútenia, o ktorý sa snaží. Ako horor ale na diváka nedokáže veľmi zapôsobiť, nie je strašidelný. Použité postavy možno lepšie prijme mladšie publikum, nedostatok napätia a skutočne strašidelných scén sa ale ospravedlniť nedá. Film sa dá dopozerať len vďaka tomu, že svoj koncept doťahuje do skutočne zaujímavých detailov. Určite nie preto, že by išlo o dobrý horor.
