najčítanejšie recenzie.
Mr. Jones
Ešte tak vedieť, čo je to zač. Celý svet pozná jeho diela, čudné postavičky, ktoré rozposlal náhodným ľuďom. Nikto nevie, ako si adresátov vybral. Všetkým sa začali diať čudné veci, vyhodili ich z práce, opustili manželky alebo oni opustili svoje rodiny. Z postavičiek sa stali známe umelecké diela s obrovskou hodnotou. Existujú rôzne teórie, kto vlastne Mr. Jones je. Nikto nevedel, či ide o jednotlivca alebo skupinu umelcov, ani aký je význam jeho diel. Kým niektorí im pripisujú čisto estetickú hodnotu, pre iných ide o strážcov tohto sveta, ktorí bránia príchodu temných síl. Penny a Scott sú prví, kto Mr. Jones videli na vlastné oči. Navštívili aj jeho ateliér, či skôr pivnicu s množstvom čúd. Radi by o ňom nakrútili dokument. Hoci, rozprávať ani inak s ním komunikovať zjavne nebude veľmi možné.
Boarding School
Demon
Svadba je vraj vždy tak trochu lotéria. Ak si aj myslíte, že človeka, s ktorým sa idete do konca života spojiť, poznáte, zriedka si beriete len jeho. Určite sa budete snažiť jeho rodinu prijať, byť tolerantný a pokúšať sa nájsť si k sebe navzájom cestu. Sú to síce poľskí burani a ožrani, ale nakoniec sú to predsa určite dobrí ľudia. V zásade by to nakoniec asi aj išlo, keby súčasťou ich rodinného dedičstva nebol aj Demon.
13. 9. 2016Panna a netvor
Kto sa so zásadami socialistickej esteticky nestotožnil, snažil sa cez cenzúru čo to prepašovať. Napríklad nevhodné myšlienky. Juraj Herz mal aj tie, navyše mal ale vždy nutkanie vyžívať sa v morbídnostiach a drastických scénach. Jediný film, ktorý podľa vlastných slov nakrútil takmer úplne podľa svojich predstáv, bol Spaľovač mŕtvol. Ten vznikol v začiatkoch jeho kariéry, v roku 1969, a po premiére skončil v trezore. Herz si odvtedy pravidelne vysluhoval zákazy nakrúcať a svoju milovanú hororovosť musel vsúvať do filmov menej nápadne. Vhodnou príležitosťou bolo napríklad nakrúcanie rozprávok, ktoré sa dali v tomto zmysle zaujímavo rozohrať. V roku 1978 sa temne pohral s filmom Panna a netvor.
9. 11. 2016The Taking of Deborah Logan
recenzie.
Unfriended
Pre tých, ktorí ešte nemali na dnes Facebooku dosť
„Troll zo záhrobia sa nakoniec začne hrať hry a dá im jasne najavo, že ukončovať rozhovor by nemalo zmysel."
K tej dohnali Lauru. Nikdy ju nemali radi, preto sa video, kde sa najprv chce pobiť, potom spí s nohavicami plnými výkalov, páči celej škole. Na internete jej písali, že toto je jej koniec, tak si priniesla na školský dvor pištoľ a zastrelila sa. Presne po roku sa v skypeovej telekonferencii náhodou zídu jej najlepšia kamarátka, jej priateľ a pár ďalších známych. Pôvodne na Lauru nemienili spomínať, niekto im ju ale chce pripomenúť. Do ich rozhovoru sa votrie záhadný používateľ bez fotky, nevedia sa ho zbaviť. Je prihlásený z Laurinho účtu. Napred nič nevraví, radšej im vypisuje cez Laurin Facebook. Potom na nich začne vyťahovať nepríjemné reči. Kto koho podviedol, kto koho udal policajtom. A vyčítať im Laurinu smrť. Každý sa na nej nejako podieľal, alebo sa z nej tešil. Troll zo záhrobia sa nakoniec začne hrať hry a dá im jasne najavo, že ukončovať rozhovor by nemalo zmysel. Jeho prítomnosť sa totiž vôbec neobmedzuje na virtuálnu realitu.
„Voyerstvo v podobe hľadenia cez niekoho plece vo chvíli intimity medzi ním a jeho počítačom má určite svoje čaro."
Aj keď film pozostávajúci len z pohľadu na niečiu obrazovku nie je tak celkom novinka, stále ide o pomerne netradičný koncept. Unfriended sa snaží vynikať predovšetkým autentickosťou. Voyerstvo v podobe hľadenia cez niekoho plece vo chvíli intimity medzi ním a jeho počítačom má určite svoje čaro. A nejednému divákovi bude nepochybne behať oko po otvorených záložkách, histórii vyhľadávania či playliste v Spotify. V tejto časti film funguje dobre a skutočne nás ponára do atmosféry vysedávania za počítačom. Ak si predstavíte horory zasadené do krásnej prírodnej scenérie, tu sme sa vlastne dostali k dokonale presnému opaku. Pozeráte sa na to, na čo sa priemerný človek pozerá väčšinu dňa a zvyčajne už mu to celkom lezie na nervy. Cieľom je ale realistickosť, nech sa s obrazovkou zžijeme a sme pripravení sledovať na nej hrôzostrašné udalosti.
Ak aj opomenieme základný problém ako bol v The Den, teda otupenosť človeka vo vzťahu k veciam z internetu, tu je zádrhov ešte viac. Prvým sú nesympatickí pubertiaci. Do hororu s týmto dejom sa možno iní nehodili, trošku menej iritujúce stvárnenie by ale možno prežili. Ďalším problémom je samotný vrah. Z náznakov sa dozvedáme, že by mohlo ísť o internetového ducha. A aj keď o tejto teórii si napred nemôžeme nepomyslieť, že ide o vtip, nakoniec sa s ňou asi musíme uspokojiť. Filmu by sa ale dalo odpustiť aj strašenie bez vysvetlenia, to nech si divák domyslí sám. Len keby to strašenie aspoň za niečo stálo.
„Oku lahodiace nie sú ani ich hysterické reakcie a jačanie."
Trollovanie a virtuálne strašenie rozhodne nie je nič, na čo by sme sa potrebovali pozerať vo filme. Šírenie fotiek z nevhodných situácií už ide trochu ďalej, no tu už narážame na problém, že pubertiakov by sme mali ľutovať. Dá sa to, keď sú hlupáci, navzájom sa podvádzajú, udávajú a vystrájajú kraviny? Oku lahodiace nie sú ani ich hysterické reakcie a jačanie. Ako vlastne všetko ich správanie. Potom začne trollý duch zabíjať. Vždy veľmi stručne, uvidíme len pár rozmazaných či zamrznutých záberov. Malo asi ísť len o vyvrcholenie napätia, či jeho budovanie pre prípad ďalších postáv. No vyvrcholenie niečoho, čo vo filme nie je, veľmi nefunguje. A keď sa nám postavy raz nepáčia, bolo by treba oveľa viac, aby sme sa o ne začali báť.
Unfriended je presvedčivý v spôsobe nakrútenia, o ktorý sa snaží. Ako horor ale na diváka nedokáže veľmi zapôsobiť, nie je strašidelný. Použité postavy možno lepšie prijme mladšie publikum, nedostatok napätia a skutočne strašidelných scén sa ale ospravedlniť nedá. Film sa dá dopozerať len vďaka tomu, že svoj koncept doťahuje do skutočne zaujímavých detailov. Určite nie preto, že by išlo o dobrý horor.
