hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Bliss

Umelcov poháňajú drogy. A krv.

Umelci vraj tvoria pod vplyvom drog. Niektorí tento mýtus popierajú, a tvrdia, že bez jasnej hlavy to nejde. Iní ho aktívne podporujú. Vraj inak sa tvoriť ani nedá. V tomto prípade je to celkom zjavné, umelkyni to ide dokonca najlepšie v stave, keď si ani nepamätá, že niečo tvorila. Vlastne ani nevie, čo presne za ten čas užila. Čo okrem maľovania robila. Ani čo za maľbu to nakoniec má byť. Ako keby ani netvorila ona sama, len slúžila nejakým zvláštnym silám a procesom. A stavu, ktorý sa dá opísať ako Bliss.

5. 11. 2019

Jeruzalem

Úvod do biblickej Apokalypsy
Mali sme tu The Den a Unfriended nakrútene cez webkameru počítača. Pomaly už ale aj tak prestáva byť potrebné vysvetľovať, ako záznam určitej etapy ľudského života vznikol. Aj tak nás stále niekto špehuje, existuje ešte vôbec možnosť zomrieť sám a v pokoji? Čoskoro budeme mať v hlavách čipy, tie zaznamenajú nielen čo vidíme, ale aj čo počujeme a cítime. Namiesto pozerania hororu nám ho budú premietať priamo do hlavy. Vtedy až pocítime, čo to je smrteľná hrôza. Kým čakáme na podobné technológie, máme tu ešte horor nakrútený cez inteligentné okuliare, teda len kúsok od mozgu. Volá sa podľa miesta, kde sa odohráva, Jeruzalem.
12. 4. 2016

The Devil Inside

Malý dôvod na návštevu kina
Zrejme je to lacné. Možno toto si hovoríte, keď trocha sledujete hororový žáner (nielen to úbohé percento z neho, ktorá sa dostane do našej distribúcie) a zaskočil vás nedávny boom tzv. „found footage" filmov, t. j. hororov, ktoré sa svojou formou tvária ako posledné zábery pred smrťou. 3. 3. 2012

Ghoul

Snažia sa Česi nakrútiť horšie 3D ako Jean- Luc Godard?
Andrej Čikatilo bol masový vrah, ktorý sa priznal k 56 vraždám žien a detí, Svoje obete často jedol a len pri zabíjaní údajne dokázal dosiahnuť orgazmus. Inak bol impotentný. Jeho detstvo poznačil Stalinov hladomor na Ukrajine, aby prežili, musela vraj rodina zjesť jeho brata Stepana. O Čikatilovi ale nič nevie skupinka filmárov, ktorí sa vydali nakrúcať príbeh iného kanibala vo filme Ghoul.
10. 3. 2015

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

recenzie.

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Andrej Gomora | 6. 10. 2015
0
7/10          
žáner:
claustrophobic, psycho

Čo už mohla vychovať taká matka?


V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.

„Navzájom si robia zle a v chlapcoch rastie presvedčenie, že osoba pod obväzmi ich mamičkou nie je."

V tom sledujeme dvoch chlapcov, práve sa k nim vráti mamička s tvárou takmer neustále obmotanou obväzmi. Žijú bez otca v luxusnom dome na samote. Mamička je totiž televízna moderátorka, peňazí má dosť. Či už sú to maniere, alebo to má skutočne v živote proste ťažké, v dome po jej príchode zavládne nervózna atmosféra. Potrebuje vraj oddychovať, preto musí mať ticho a pokoj, nedovolí žiadne návštevy ani zvieratká. Chvíľami sa s chlapcami hrá, oni sa ale radšej hrajú sami. Mamička im príde čudná a postupne sa s ňou dostanú do otvoreného konfliktu, ktorý neutícha ani pre občasné chvíle rodinnej lásky. Navzájom si robia zle a v chlapcoch rastie presvedčenie, že osoba pod obväzmi ich mamičkou nie je. Bola by skutočná matka schopná s jedným z nich sa vôbec nerozprávať? Tu už nestačí ticho trpieť a čakať. Chlapci musia konať.

Hustá rodinná atmosféra medzi chlapcami a podráždenou, čudnou matkou je zobrazená naozaj nadmieru presvedčivo. Ani by nepotrebovala šváby a mŕtve zvieratá, tie už len zdôrazňujú neštandardnosť situácie. Veľa samozrejme spravia aj obväzy na tvári, a predstavy aj náznaky toho, čo by mohlo byť pod nimi. Veľmi dôležitý je nakoniec je odľahlý dom. Obyvatelia v ňom trpia ponorkovou nemocou, nemajú jeden pred druhým kam utiecť ani si od seba oddýchnuť. Oni predsa ale nie sú nútení byť spolu len tu a v tejto chvíli. Veď sú to deti a ich matka.

„Väčšinu času vlastne film stojí na mieste, čo vďaka dobrému nakrúteniu nie je problém."

Aj keď chlapcov možno sledujeme o niečo viac, nedá sa povedať, že by išlo v protiklade k matke o hlavnú postavu. Oboch vnímame zhruba rovnako výrazne vrátane ich prežívania, strieda sa skôr smer našich sympatií a obáv. Situácia a dusno sú nepríjemné pre všetkých a hoci matkino správanie nie je ideálne, z veľkej časti ho vnímame ako ľudské. Možno až na pár skutočne bizarných chvíľ ju neodsudzujeme a vnímame jej utrpenie. Väčšinu času vlastne film stojí na mieste, čo vďaka dobrému nakrúteniu nie je problém. Stále dokola je to neschopnosť komunikovať a nájsť vzájomnú lásku, čo je stav krátkodobo známy asi každému. Horšie je, že tu skrátka trvá a ani náznakom nesmeruje ku zvyčajnému koncu. Skôr naopak.

„Finále plné akcie a drsností už ale film ťahá dole."

Akčné chvíle a zvraty prídu v záverečnej časti filmu. Nedá sa povedať, že by nešli predvídať, čo ale neznamená, že nemôžu celkovému dojmu uškodiť. Zaujímavé je ešte použitie jednej z klasických hororových pasáží, ktorá v novom kontexte vyznie zaujímavo. Finále plné akcie a drsností už ale film ťahá dole. Nejde len o pomerne lacnú pointu, ktorou potrebujú všetkému dať zmysel. Postavy za účelom toho, čo sa má diať, zmenia svoje správanie. Všetky sa snažia len o to, aby film mohol ísť čo najviac nadoraz. Stráca sa tým značná časť uveriteľnosti a presvedčivosti, tá film dovtedy do značnej miery ťahala. Len preto, aby nám tvorcovia mohli ponúknuť pár chvíľ plných intenzívneho napätia. Pozitívny dojem z dovtedajšieho dusna úplne nezabije, no utrpí predovšetkým psychodramatická časť. Pre tú je to už skutočne trochu priveľa.

Ich seh, ich seh je výborne nakrútený film, ktorému čo sa týka vyhotovenia skutočne niet čo vytknúť. Z veľkej časti v ňom funguje aj kombinácia hororu s artovou psychodrámou, keď sa hororové dusno mieša s psychologickým, ľudským. Škoda len tej nedotiahnutosti na strane príbehu a mierne splašeného zakončenia. Snaha o zrozumiteľnosť aj prinesenie skutočne hororových scén sa tentokrát nevyplatila. Veď ten, kto nemá rád pomalé filmy ho už dovtedy aj tak stihol vypnúť.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy