hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

The Visit

Tiež vám tvrdili, že starí rodičia nehryzú?
Pri starých ľuďoch si už človek nemôže byť ničím istý. Nemusia ani mať Alzheimera, všetci ich aj tak berú, že sú skrátka iní. Patrí sa k nim byť tolerantní, oni určitú mieru tolerancie očakávajú, vyžadujú a niekedy si ju zjavne aj užívajú. Priam si z vás s jej pomocou robia žarty. Napríklad ak by pätnásťročné dievča požiadala matka, aby celé vliezlo do rúry, nech ju poriadne vyčistí, asi by mu ani neprišla na rozum možnosť vážnosti tejto požiadavky. To isté spraví babka a dievča ochotne do rúry vlezie. Dokonca sa tam nechá zatvoriť, aby babička zatiaľ zvonka umyla dvierka. U svojich starých rodičov je prvýkrát ako The Visit.
20. 10. 2015

Possessor

Trápenia lupiča tiel

Zaujímavá je už samotná technológia, my ale príliš nepôjdeme do detailov. Dôležití budú tentokrát ľudia, tí, ktorí s ňou pracujú. Film nám ich prezentuje ako to dôležitejšie, ako keby oni s ich schopnosťou správne s technickými možnosťami pracovať a narábať boli kľúčoví, nie to, čo pomocou výdobytku vedy dokážu. Svojím spôsobom ide o humanitný odkaz, pre všetkých, ktorí si myslia, že v pretechnologizovanej dobe sa človek stráca. Nie, stále je dôležitý, niektoré veci stále stoja len na ňom a bez neho nemajú šancu fungovať. On je nielen stredobodom zabijackej metódy, ale aj samotného film, Possessor.

14. 10. 2020

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

The Human Centipede 2: Full Sequence

Naozaj ešte odpornejšie
Prvý diel série The Human Centipede si vzhľadom na svoj rozpočet vyslúžil skutočne nebývalú pozornosť. Jeho trailer na youtube videlo viac ako 15 miliónov divákov a okrem kultúrnych narážok si vyslúžil paródie ako v porne, tak aj v kreslenom seriáli Mestečko Southpark. Už pri release prvého projektu režisér a scenárista Tom Six ohlásil, že to nie je posledný film, ktorý chce o tejto zvrhlosti nakrútiť. A v ďalšom dieli nemala rásť len stonožka, ale aj úroveň odpornosti, ktorý film dosiahne. Teraz máme možnosť sa presvedčiť, že svoj sľub myslel s plnou vážnosťou.
13. 4. 2012

recenzie.

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Andrej Gomora | 6. 10. 2015
0
7/10          
žáner:
claustrophobic, psycho

Čo už mohla vychovať taká matka?


V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.

„Navzájom si robia zle a v chlapcoch rastie presvedčenie, že osoba pod obväzmi ich mamičkou nie je."

V tom sledujeme dvoch chlapcov, práve sa k nim vráti mamička s tvárou takmer neustále obmotanou obväzmi. Žijú bez otca v luxusnom dome na samote. Mamička je totiž televízna moderátorka, peňazí má dosť. Či už sú to maniere, alebo to má skutočne v živote proste ťažké, v dome po jej príchode zavládne nervózna atmosféra. Potrebuje vraj oddychovať, preto musí mať ticho a pokoj, nedovolí žiadne návštevy ani zvieratká. Chvíľami sa s chlapcami hrá, oni sa ale radšej hrajú sami. Mamička im príde čudná a postupne sa s ňou dostanú do otvoreného konfliktu, ktorý neutícha ani pre občasné chvíle rodinnej lásky. Navzájom si robia zle a v chlapcoch rastie presvedčenie, že osoba pod obväzmi ich mamičkou nie je. Bola by skutočná matka schopná s jedným z nich sa vôbec nerozprávať? Tu už nestačí ticho trpieť a čakať. Chlapci musia konať.

Hustá rodinná atmosféra medzi chlapcami a podráždenou, čudnou matkou je zobrazená naozaj nadmieru presvedčivo. Ani by nepotrebovala šváby a mŕtve zvieratá, tie už len zdôrazňujú neštandardnosť situácie. Veľa samozrejme spravia aj obväzy na tvári, a predstavy aj náznaky toho, čo by mohlo byť pod nimi. Veľmi dôležitý je nakoniec je odľahlý dom. Obyvatelia v ňom trpia ponorkovou nemocou, nemajú jeden pred druhým kam utiecť ani si od seba oddýchnuť. Oni predsa ale nie sú nútení byť spolu len tu a v tejto chvíli. Veď sú to deti a ich matka.

„Väčšinu času vlastne film stojí na mieste, čo vďaka dobrému nakrúteniu nie je problém."

Aj keď chlapcov možno sledujeme o niečo viac, nedá sa povedať, že by išlo v protiklade k matke o hlavnú postavu. Oboch vnímame zhruba rovnako výrazne vrátane ich prežívania, strieda sa skôr smer našich sympatií a obáv. Situácia a dusno sú nepríjemné pre všetkých a hoci matkino správanie nie je ideálne, z veľkej časti ho vnímame ako ľudské. Možno až na pár skutočne bizarných chvíľ ju neodsudzujeme a vnímame jej utrpenie. Väčšinu času vlastne film stojí na mieste, čo vďaka dobrému nakrúteniu nie je problém. Stále dokola je to neschopnosť komunikovať a nájsť vzájomnú lásku, čo je stav krátkodobo známy asi každému. Horšie je, že tu skrátka trvá a ani náznakom nesmeruje ku zvyčajnému koncu. Skôr naopak.

„Finále plné akcie a drsností už ale film ťahá dole."

Akčné chvíle a zvraty prídu v záverečnej časti filmu. Nedá sa povedať, že by nešli predvídať, čo ale neznamená, že nemôžu celkovému dojmu uškodiť. Zaujímavé je ešte použitie jednej z klasických hororových pasáží, ktorá v novom kontexte vyznie zaujímavo. Finále plné akcie a drsností už ale film ťahá dole. Nejde len o pomerne lacnú pointu, ktorou potrebujú všetkému dať zmysel. Postavy za účelom toho, čo sa má diať, zmenia svoje správanie. Všetky sa snažia len o to, aby film mohol ísť čo najviac nadoraz. Stráca sa tým značná časť uveriteľnosti a presvedčivosti, tá film dovtedy do značnej miery ťahala. Len preto, aby nám tvorcovia mohli ponúknuť pár chvíľ plných intenzívneho napätia. Pozitívny dojem z dovtedajšieho dusna úplne nezabije, no utrpí predovšetkým psychodramatická časť. Pre tú je to už skutočne trochu priveľa.

Ich seh, ich seh je výborne nakrútený film, ktorému čo sa týka vyhotovenia skutočne niet čo vytknúť. Z veľkej časti v ňom funguje aj kombinácia hororu s artovou psychodrámou, keď sa hororové dusno mieša s psychologickým, ľudským. Škoda len tej nedotiahnutosti na strane príbehu a mierne splašeného zakončenia. Snaha o zrozumiteľnosť aj prinesenie skutočne hororových scén sa tentokrát nevyplatila. Veď ten, kto nemá rád pomalé filmy ho už dovtedy aj tak stihol vypnúť.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy