recenzie.

Zánik domu Usherovcov

Andrej Gomora | 15. 1. 2015

0

8/10          

žáner:

claustrophobic, psycho, retro

V akej hlave sa asi rodia podobné príbehy

Edgar Allan Poe nezaložil len horor. Pripisuje sa mu vznik poviedky ako takej a ešte aj detektívky. Množstvom diel adaptovaných na filmy sa pritom na svojho moderného kolegu Stephena Kinga nedoťahuje ani náhodou. Čo narobíme, ľudí viac zaujímajú príbehy zasadené do dnešných čias. Poeove príbehy sa navyše od dnešných hororov dosť líšia aj dejom či atmosférou. Sám vraj mnohé napísal v alkoholickom delíriu, preto sú plné temna a vnútorných démonov. Vynikajú svojou atmosférou a poetikou, nie dejom. Ten sa sústreďuje do jednej priehľadnej, no aj tak údernej pointy. Najznámejšiu sériu filmov podľa jeho diel nakrútil v šesťdesiatych rokoch režisér Roger Corman v spolupráci s hercom Vincentom Priceom, inak známym aj z filmov o Dr. Phibesovi. Hneď prvým z nich bol Zánik domu Usherovcov.

„Ich rod čaká neodvratný zánik a Madeline sa mu svojím odchodom nesmie pokúsiť zabrániť."

Dej si tu tvorcovia mierne pozmenili, museli tam prepašovať lásku. Preto na statok Usherovcov neputuje len nejaký starý známy, ale snúbenec Philip si ide po svoju lásku Madeline. Hlavné je tu aj tak prostredie, rozpadajúci sa dom uprostred vyprahnutej krajiny. Verný sluha, málo ochotný ku svojim zamestnávateľom kohokoľvek pustiť. Domáci pán, citlivý na každý lúč svetla, každé zašuchotanie. A samotná Madeline, údajne chorá a v žiadnom prípade nie schopná odísť. Philip je rád, keď ju vôbec zbadá, skutočne bledú a slabú. No ako vidí, sama by s ním chcela ísť. Nepustí ju jej brat. Vraví, že dom sa rozpadáva a s ním aj oni. Ich rod čaká neodvratný zánik a Madeline sa mu svojím odchodom nesmie pokúsiť zabrániť. Celá ich rodina trpela šialenstvom, všetci ich predkovia boli najhorší kriminálnici. V nich a v ich dome sa nazbieralo neskutočné zlo a ako všetci vieme, musí prísť chvíľa, kedy samo seba zničí.

„Philip slúži predovšetkým na kontrast, obyčajný živý človek uprostred dokonávajúcej sa skazy."

Dej asi ani nemusíte poznať z poviedky, aj tak vám bude jasné, že veľké zvraty čakať nemusíte. Rozdiel je len v tom, že tentokrát je Philip osobne zaangažovaný v osude Usherovcov, snaží sa s ním bojovať. Prostredie ale funguje výborne. Každého rozdrví a dovoľuje len jeden možný smer udalostí. Philip pobehuje, kričí, narieka, snaží sa. Aj tak sa nedostane ani len na úroveň stíhanej obete. Je skrátka nikto. V pár scénach ho akože dom vyháňa, hrozí mu smrť. Tieto scény ale divákom nepohnú, či už úmyselne, alebo nie. Philip slúži predovšetkým na kontrast, obyčajný živý človek uprostred dokonávajúcej sa skazy. O tej totiž nenecháva vôbec nič od začiatku pochybovať. Predovšetkým výborný Price ako brat Roderick nie len svojimi slovami, ale aj správaním dáva najavo, že s ničím iným ako koncom sa nedá počítať. Divák tento pocit vďaka nemu prijme ako nespochybniteľný fakt. Ten podporuje jednak samotný dom a jeho vzhľad. A jediný racionálny človek, sluha Bristol. Aj keď o jeho psychickom zdraví nemáme od začiatku dôvod pochybovať, aj on sa chystá na koniec rodiny, s ktorou strávil celý život a ktorú už nemieni opustiť.

„Jej vystrájanie aj pochovanie zaživa by nás inokedy nepochybne vzrušili. Sem ale jednoducho zapadajú."

Postava Madeline má vo filme jediná potenciál byť plnohodnotnou obeťou, no zjavne oň nemá záujem. Na jednej strane sa zdá, že brat ju drží takmer násilím, ona sama prejaví záujem s Philipom odísť. V iných chvíľach ale sama hovorí, že sem patrí a odísť nemôže. Také je jej vnútorné presvedčenie a my pochopíme, že nie je možné, aby konala v rozpore s ním. Ona a jej správanie nám inak zostáva záhadou. Aj keď vieme, ako skončí, čo bude dovtedy robiť a čo sa s ňou bude diať sa nám ťažko predpovedá aj chápe. Jej vystrájanie aj pochovanie zaživa by nás inokedy nepochybne vzrušili. Sem ale jednoducho zapadajú.

Pri Zániku domu Usherovcov sa ani raz nezľaknete, film vás vlastne za celý čas vôbec nevzruší. Je rovnaký od začiatku do konca, takmer nehybný obraz skazy a rozpadu. Obraz je to takmer dokonale namaľovaný. Krásny je dom a jeho vnútro, práca s prostredím vrátane temnej hrobky. Herci na čele s Priceom podávajú vynikajúce výkony a zobrazenie už len doplňuje krásna hudba. Atmosféra funguje dokonale, problém len je, že to nie je klasicky hororová atmosféra. Ide skôr o poetickú temnotu v ktorej strach nenachádza veľa priestoru. Ak vás nezaujíma temná krása, asi sa budete dosť nudiť.