najčítanejšie recenzie.

Mara

Niečo na dobrú noc

Toho vsunutie do fázy medzi spánkom a bdením, známej ako spánková paralýza, sa nejaví vôbec ako zlý nápad. Práve preto, že veľa divákov si presne bude vedieť predstaviť, ako by sa cítili na mieste postáv. Podľa titulkov filmu je vídanie démonov v tomto stave bežný jav, ťažko povedať, nakoľko sa dá toto tvrdenie pokladať za hodnoverné. Človek má pocit, že bdie, v skutočnosti sa mu ale realita ešte stále mieša s predstavami. Čo môže byť o to nepríjemnejšie, že sa nedokáže hýbať. Film nám teda predostiera akúsi hypotézu. Aké by to asi mohlo byť, ak by tie čudné veci, ktoré človek v stave spánkovej paralýze zazrie, mohli byť skutočné. Máme si odmyslieť, že vieme, že nimi nie sú. To je trochu ako žiadať diváka, nech pre trvanie filmu uverí, že zem je plochá a môže spadnúť z jej okraja. Ale dajme tomu.

16. 10. 2018

Očista: Volebný rok

Priveľa politiky zabije každú myšlienku

Podľa Sigmunda Freuda je existencia božieho prikázania "Nezabiješ" dôkazom, že všetci pochádzame z rodu vrahov. Túžbu vraždiť mali v krvi a niet dôvod predpokladať, že sa stratila. Niekde hlboko v nás stále je, preto si tento zákaz musíme dokola pripomínať a byť pod dozorom zákonov. Už dvakrát sme videli čo sa stane, keď podľa novej tradície v USA prestanú na jednu noc zákony platiť. Tentokrát sa tradičná noc smrti stane súčasťou predvolebného boja, preto Očista: Volebná noc.

15. 7. 2016

Outcast

Kúzelníci prinášajú len rozčarovanie

Čarodejnícke a mysteriózne horory s prvkom rozprávkovosti sú pre mňa výnimočne príťažlivé a vždy vo mne vzbudzujú veľké nádeje. Ich zasadenie do moderného sveta ich robí ešte zaujímavejšími - ako to bolo v krásne poetickom, ale menej hororovom Nech vojde ten pravý (o ňom a ďalších európskych hororoch tu. 18. 3. 2011

Tusk

Kto by nechcel mať doma mroža?

Čo robí človeka človekom, kde je hranica medzi človekom a zvieraťom, a čím by sme vlastne radšej mali chcieť byť? Podobné otázky si kladie klasický horor Island of Lost Souls, inšpirovaný literárnou predlohou H.G.Wellsa. V tom robil šialený vedec experimenty na zvieratách, snažil sa zrýchliť v nich evolúciu a vytvoriť z nich ľudí. Keď Simpsonovci film parodovali, smer premeny otočili. Z ľudí sa stávali zvieratá a konečne boli šťastní. Nie až tak iný bol vlastne aj šialený doktor v Ľudskej stonožke, ktorý si tiež vyrábal z ľudí nového domáceho miláčika. Teraz ho pomerne zjavne napodobňuje ďalší šialenec, vo filme menom Tusk.

14. 4. 2015

Victor Frankenstein

Znova to isté inak, nudnejšie

Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.

4. 12. 2015

recenzie.

Gallows Hill

Andrej Gomora | 16. 3. 2015

5/10

žáner:

possession, bizarre, psycho

Dcéra v pivnici nie je automaticky znak pedofílie

Kto šetrí palicu, nenávidí syna. Tak vraví Biblia, no aj tak stále silnejú tlaky za úplný zákaz fyzických trestov detí. Nakoľko nechať rodičom voľnosť čo sa týka výchovy patrí medzi veľké otázky dneška, Voľakedy to bolo všetkým jedno. Nech si s deckom každý robí, čo uzná za vhodné. Ak je zlé, prečo ho napríklad nezamknúť do tmavej búdy v pivnici. Tak to spravil starý pán vo filme Gallows Hill.

„Nakoniec sa pokúsi malú zabiť, pričom si napred sám podreže žily."

Samozrejme, Američania s ničím takým nemôžu súhlasiť. Nie, že by boli vďační za jeho pohostinnosť, hneď sa musia začať starať do jeho výchovných metód. Rovno ho nazvú pedofilom. Dostali sa k nemu vďaka autonehode, z cesty ich zmietla voda. Tiež nie sú len tak nejakí turisti. Osemnásťročná Jill cestuje po svete a venuje sa dobročinnosti. Do Kolumbie za ňou pricestoval otec, chce jej predstaviť svoju nastávajúcu. A dotiahnuť Jill na svadbu. Čo narobí, nadšená asi byť nemôže. Po zapršanej ceste plnej dier sa vybrali zobrať jej pas. Nechala ho u kamarátky, okrem tej s nimi musí ísť aj jej priateľ. Nech im v aute nie je smutno. Po príchode do opusteného hotela, jediného miesta v okolí ich nehody, chceli zohnať doktora pre seba aj pre malú. Vyzerá zúbožená. Akurát ten jej otec alebo dedko, alebo čo to je, si nedá pokoj. Má divné reči, vraj všetci zomrú, ani ruženec ich neochráni. Nakoniec sa pokúsi malú zabiť, pričom si napred sám podreže žily. Stihnú ho zastreliť. No malá potom začne byť nejaká otravná. Asi mal dôvod, že ju držal zamknutú a nemusel ju počúvať.

„Ak môžeme nazvať dve postavy z opusteného hotela zaujímavými, oveľa horšie už je to s príchodzými."

Nápad sa javí výborný. Temné deti majú vždy niečo do seba. Hlavne keď ani nevieme, čo od nich čakať. Veľké čaro má aj postava nevrlého deduška, ktorého nepriateľskosť zjavne pramení zo strachu. Stvárnený je skutočne dobre, cítime aj jeho únavu. Už by aj rezignoval, ale nemôže. Na to ide o príliš vážne veci. Ak môžeme nazvať dve postavy z opusteného hotela zaujímavými, oveľa horšie už je to s príchodzými. Zlé sú herecké výkony, v mnohých prípadoch až iritujúco. Oveľa lepšie na tom ale nie sú ani postavy a ich dialógy. Dospievajúca dcéra, rozhádaná s podozrivo mlado vyzerajúcim otcom, a nesympatická, no dobrácka budúca macocha. Ak ešte osemnásťročné dievčatá majú macochy. Ešte že Kolumbijčania v ich partii majú aspoň to exotické čaro.

„Na film sa spočiatku dá pozerať skôr vďaka vizuálu a latinskoamerickému šarmu ako nejakému budovaniu atmosféry."

Na film sa spočiatku dá pozerať skôr vďaka vizuálu a latinskoamerickému šarmu ako nejakému budovaniu atmosféry. Zo zápletky žiaľ tvorcovia nevládzu vyžmýkať všetok jej potenciál ani neskôr. Vtedy už ale film ťahá akcia a nejaký gore a brutalita. Máme tu neurčitý pocit znepokojenia. Dialógy sa snažia byť drsné, lenže nefungujú. Jednak je v nich veľa klišé, sú silené aj zle napísané. Potom sa hrozba začne naplno prejavovať. Niečím v nás síce strach budí a pokojnými nás rozhodne nenechá. Zároveň je na nej ale aj niečo absurdné, až komické. My totiž nevieme, o čo jej presne ide, čo sa chystá robiť a čoho je schopná.

Aj keď celkový spád kríva, viacero scén sa podarí. Napríklad hlava v okne určite zaujme. Aj krv a snaha o nechutnosť. Zvláštnosť boja s nepriateľom do neho na jednej strane vnáša nádych zúfalstva. Na druhej strane ale práve vďaka nemu podcenili tvorcovia jeho konvenčné aspekty. Ako je určitá sila a priama hrozivosť. Hoci cítime aj oprávnený pocit bezradnosti, kazí ho chaos. Ten sa vyskytuje pomerne bežne, ak sa veci prekomplikujú.

Gallows Hill rozhodne má svoje čaro. Jednak exotické, ale aj hororové. Škoda len, že nie je o niečo lepšie dotiahnutý, či skôr celkom o dosť. Mal dobrý nápad a toľko pozitívnych prvkov, že už aj priemerné nakrútenie z neho mohlo spraviť výrazne príjemný zážitok. Ten je nakoniec určite znesiteľný, ale ani nenadchne.