najčítanejšie recenzie.
Boarding School
Bird Box
Princíp slepoty ako záchrany, či nevyhnutnosti zakrývať si oči určite má svoje čaro, aj nad možnosti jeho metaforického využitia. Horšie je to s jeho praktickou realizáciou. Čo presne ľudia nesmú vidieť nám nikdy neukážu. Ako inak, veď by sme umreli. Ono sa to ale aj drží skôr na úrovni metafory, v zmysle že si treba zakrývať oči. Presné a zmysluplné pravidlá ako sa to šíri už by sme ale hľadali márne, a ťažko sa nám verí v možnosť ich existencie. Podobne zložité je to aj s tým, ako postavy prežívajú. Samozrejme sa nám, vidiacim, môže zrak javiť nevyhnutnejším než akým v skutočnosti je. Napríklad streľbu na cieľ si bez neho ale ťažko predstaviť, vôbec snahu sa o niečo podobné pokúšať. Film nám ako zložité predostrie viacero činností. Ako šoférovanie, či plavba po rieke alebo beh po lese, medzi stromami a konármi. Často sa ale skôr ako zložité javia v skutočnosti jednoducho nemožné.
After Midnight
Ak ste náhodou videli The Battery, asi si na túto zombícku road movie aj po rokoch pamätáte. Nezávislý film nakrútený v minimalistickom štýle podobnom Jimovi Jarmuschovi sa v niečom odlišoval od prakticky čohokoľvek, čo sa za posledné roky vyskytlo na hororovej scéne. Režisér a scenárista Jeremy Gardner sa teraz vracia po ôsmych rokoch s autorským počinom. Opäť s celkom zanedbateľným rozpočtom, ktorý mu opäť nijako nechýba. Namiesto zombíkov príde iné monštrum, postapokalyptický svet nahradí svet ľúbostných trápení, vo filme s názvom After Midnight.
The Abominable Dr. Phibes
I Am Not a Serial Killer
John spĺňa všetky predpoklady začať vo veľkom vraždiť ľudí. Vyskytujú sa u neho charakteristiky, ktoré napĺňalo 95% sériových vrahov. Samému mu ani nenapadlo, že by krutosť ku zvieratám mohla byť zlá, až kvôli tomu znepokojivému predpokladu ho začala trápiť. Mame chodí pomáhať do pitevne, tá je mu druhým domovom. A všetky školské práce píše o masových vrahoch, podľa riaditeľa školy sa nimi zaoberá oveľa viac, ako by mal. Má osobného psychoterapeuta, ten sleduje jeho vývoj. Podľa neho napreduje dobre. Ako vhodná otázka sa javí, či pozornosť venovaná jeho potenciálnej nebezpečnosti môže byť pri Johnovi naozaj užitočná. Alebo či ho skôr netlačí k tomu sa so všetkými obavami ohľadne jeho osoby stotožniť. A byť tým, čo od neho všetci očakávajú. Zatiaľ si môže hovoriť I Am Not a Serial Killer, no sledovať toho skutočného, ktorý začal terorizovať malé mestečko, ho nepochybne fascinuje.
25. 4. 2017recenzie.
Gallows Hill
Dcéra v pivnici nie je automaticky znak pedofílie
„Nakoniec sa pokúsi malú zabiť, pričom si napred sám podreže žily."
Samozrejme, Američania s ničím takým nemôžu súhlasiť. Nie, že by boli vďační za jeho pohostinnosť, hneď sa musia začať starať do jeho výchovných metód. Rovno ho nazvú pedofilom. Dostali sa k nemu vďaka autonehode, z cesty ich zmietla voda. Tiež nie sú len tak nejakí turisti. Osemnásťročná Jill cestuje po svete a venuje sa dobročinnosti. Do Kolumbie za ňou pricestoval otec, chce jej predstaviť svoju nastávajúcu. A dotiahnuť Jill na svadbu. Čo narobí, nadšená asi byť nemôže. Po zapršanej ceste plnej dier sa vybrali zobrať jej pas. Nechala ho u kamarátky, okrem tej s nimi musí ísť aj jej priateľ. Nech im v aute nie je smutno. Po príchode do opusteného hotela, jediného miesta v okolí ich nehody, chceli zohnať doktora pre seba aj pre malú. Vyzerá zúbožená. Akurát ten jej otec alebo dedko, alebo čo to je, si nedá pokoj. Má divné reči, vraj všetci zomrú, ani ruženec ich neochráni. Nakoniec sa pokúsi malú zabiť, pričom si napred sám podreže žily. Stihnú ho zastreliť. No malá potom začne byť nejaká otravná. Asi mal dôvod, že ju držal zamknutú a nemusel ju počúvať.
„Ak môžeme nazvať dve postavy z opusteného hotela zaujímavými, oveľa horšie už je to s príchodzými."
Nápad sa javí výborný. Temné deti majú vždy niečo do seba. Hlavne keď ani nevieme, čo od nich čakať. Veľké čaro má aj postava nevrlého deduška, ktorého nepriateľskosť zjavne pramení zo strachu. Stvárnený je skutočne dobre, cítime aj jeho únavu. Už by aj rezignoval, ale nemôže. Na to ide o príliš vážne veci. Ak môžeme nazvať dve postavy z opusteného hotela zaujímavými, oveľa horšie už je to s príchodzými. Zlé sú herecké výkony, v mnohých prípadoch až iritujúco. Oveľa lepšie na tom ale nie sú ani postavy a ich dialógy. Dospievajúca dcéra, rozhádaná s podozrivo mlado vyzerajúcim otcom, a nesympatická, no dobrácka budúca macocha. Ak ešte osemnásťročné dievčatá majú macochy. Ešte že Kolumbijčania v ich partii majú aspoň to exotické čaro.
„Na film sa spočiatku dá pozerať skôr vďaka vizuálu a latinskoamerickému šarmu ako nejakému budovaniu atmosféry."
Na film sa spočiatku dá pozerať skôr vďaka vizuálu a latinskoamerickému šarmu ako nejakému budovaniu atmosféry. Zo zápletky žiaľ tvorcovia nevládzu vyžmýkať všetok jej potenciál ani neskôr. Vtedy už ale film ťahá akcia a nejaký gore a brutalita. Máme tu neurčitý pocit znepokojenia. Dialógy sa snažia byť drsné, lenže nefungujú. Jednak je v nich veľa klišé, sú silené aj zle napísané. Potom sa hrozba začne naplno prejavovať. Niečím v nás síce strach budí a pokojnými nás rozhodne nenechá. Zároveň je na nej ale aj niečo absurdné, až komické. My totiž nevieme, o čo jej presne ide, čo sa chystá robiť a čoho je schopná.
Aj keď celkový spád kríva, viacero scén sa podarí. Napríklad hlava v okne určite zaujme. Aj krv a snaha o nechutnosť. Zvláštnosť boja s nepriateľom do neho na jednej strane vnáša nádych zúfalstva. Na druhej strane ale práve vďaka nemu podcenili tvorcovia jeho konvenčné aspekty. Ako je určitá sila a priama hrozivosť. Hoci cítime aj oprávnený pocit bezradnosti, kazí ho chaos. Ten sa vyskytuje pomerne bežne, ak sa veci prekomplikujú.
Gallows Hill rozhodne má svoje čaro. Jednak exotické, ale aj hororové. Škoda len, že nie je o niečo lepšie dotiahnutý, či skôr celkom o dosť. Mal dobrý nápad a toľko pozitívnych prvkov, že už aj priemerné nakrútenie z neho mohlo spraviť výrazne príjemný zážitok. Ten je nakoniec určite znesiteľný, ale ani nenadchne.
