najčítanejšie recenzie.

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov

Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.

12. 11. 2018

Visions

Neviňte dom za jeho obyvateľov

Sú prípady, keď sa hovorí, že herec si film ukradol. Napríklad Orson Welles v Treťom mužovi alebo Marlon Brando v Apokalypse sa objavia len na pár minút, no aj tak ich všetci vnímajú ako hlavné hviezdy týchto diel a spájajú si filmy práve s ich menami. Inokedy sa herec môže stať niečím ako atrakciou. Objaviť sa tiež len na pár minút, no nezaujať svojou charizmou ani výkonom, ale napríklad tým, že ide o notoricky známu seriálovú postavičku. Takže keď sa v obyčajnom horore objaví ako vedľajšia postava Jim Parsons známy ako Sheldon Cooper z Teórie veľkého tresku, diváci si najviac zo všetkého určite zapamätajú jeho. Oplatí sa aj kvôli niečomu inému pozerať horor s názvom Visions?

5. 2. 2016

Masks

Zabudnite na Stanislavského, hrať vás naučí Gdula

Nemecký horor sa vzmáha, a hľadá svoju tvár. Po postapokalyptickom Hell skúša ako mu pristane žltá maska talianskeho Gialla (viac o tomto podžánri nájdete v našom článku). Požičiava si jeho kameru, brutalitu, ženskú obeť, farebnosť aj gýčovitosť. Ako pôjdu dokopy s nemeckom si môžeme pozrieť vo filme Masks.
Už samotný príbeh je odkazom na Suspiriu Daria Argenta. Kým tam prišla Američanka do Nemecka na tanečnú školu, tu ide hlavná postava na hereckú školu založenú poľským učiteľom. Tak ako v Suspirii, aj tu cestou do školy stretne na smrť vyplašenú bývalú žiačku na úteku. A rovnako vidíme, ako ju ten istý večer zabijú. Školu tentokrát neovládajú čarodejnice, aj keď až tak ďaleko od nich nie sme. Jej zakladateľ Matteusz Gdula tu svojho času vyučoval veľmi netradičnou metódou. Študenti zomierali, a on sám nakoniec spáchal samovraždu. Aj keď jeho teória nie je jasne vysvetlená, zdá sa že bral bolesť ako stimulant hereckých výkonov. Film je v tomto smere trochu deravý, keďže napriek všetkému škola stále funguje a hlási sa k svojmu odkazu. Vyučovanie vyzerá viac menej normálne, spolužiaci sú k novoprišelkyni nevrlí, ako sa patrí. Nájde len jednu spriaznenú dušu, ktorá sa ale občas stráca v časti budovy, kam študenti nemajú prístup. Práve tam sa Gdula obesil. Najprv tvrdí, že tam chodí na súkromné hodiny, neskôr prezradí, že tam sa učí Gdulovou metódou. Prejavenú závisť opätuje prosbou o pomoc. Nakoniec sa jediná kamarátka stratí, a naša hlavná hrdinka dostane ponuku byť tou vyvolenou, ktorá sa bude učiť špeciálnou metódou.

5. 3. 2013

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?

V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.

6. 10. 2015

V zajatí démonov 2

To isté s britským akcentom

Keď sa James Wan pred pár rokmi pustil do duchárskych hororov, dosiahol hlavne jedno. Ukázal, že sa dajú robiť aj dobre. Nepriniesol do žánra nič nové, ničím neprekvapil ani neinovoval zaužívané postupy. V jeho podaní ale skrátka fungovali, výborne zvládal filmárske remeslo, čím sa jeho ducháriny pomerne viditeľne odlíšili od množstva odpadu, na ktorý sme v rámci žánra zvyknutí. On sa rozhodol vo svojom úspechu pokračovať, kým to ide. Na svoj zatiaľ asi najpodarenejší duchársky horor, V zajatí démonov, nadväzuje druhým dielom, V zajatí démonov 2.

13. 6. 2016

recenzie.

Gallows Hill

Andrej Gomora | 16. 3. 2015

5/10

žáner:

possession, bizarre, psycho

Dcéra v pivnici nie je automaticky znak pedofílie

Kto šetrí palicu, nenávidí syna. Tak vraví Biblia, no aj tak stále silnejú tlaky za úplný zákaz fyzických trestov detí. Nakoľko nechať rodičom voľnosť čo sa týka výchovy patrí medzi veľké otázky dneška, Voľakedy to bolo všetkým jedno. Nech si s deckom každý robí, čo uzná za vhodné. Ak je zlé, prečo ho napríklad nezamknúť do tmavej búdy v pivnici. Tak to spravil starý pán vo filme Gallows Hill.

„Nakoniec sa pokúsi malú zabiť, pričom si napred sám podreže žily."

Samozrejme, Američania s ničím takým nemôžu súhlasiť. Nie, že by boli vďační za jeho pohostinnosť, hneď sa musia začať starať do jeho výchovných metód. Rovno ho nazvú pedofilom. Dostali sa k nemu vďaka autonehode, z cesty ich zmietla voda. Tiež nie sú len tak nejakí turisti. Osemnásťročná Jill cestuje po svete a venuje sa dobročinnosti. Do Kolumbie za ňou pricestoval otec, chce jej predstaviť svoju nastávajúcu. A dotiahnuť Jill na svadbu. Čo narobí, nadšená asi byť nemôže. Po zapršanej ceste plnej dier sa vybrali zobrať jej pas. Nechala ho u kamarátky, okrem tej s nimi musí ísť aj jej priateľ. Nech im v aute nie je smutno. Po príchode do opusteného hotela, jediného miesta v okolí ich nehody, chceli zohnať doktora pre seba aj pre malú. Vyzerá zúbožená. Akurát ten jej otec alebo dedko, alebo čo to je, si nedá pokoj. Má divné reči, vraj všetci zomrú, ani ruženec ich neochráni. Nakoniec sa pokúsi malú zabiť, pričom si napred sám podreže žily. Stihnú ho zastreliť. No malá potom začne byť nejaká otravná. Asi mal dôvod, že ju držal zamknutú a nemusel ju počúvať.

„Ak môžeme nazvať dve postavy z opusteného hotela zaujímavými, oveľa horšie už je to s príchodzými."

Nápad sa javí výborný. Temné deti majú vždy niečo do seba. Hlavne keď ani nevieme, čo od nich čakať. Veľké čaro má aj postava nevrlého deduška, ktorého nepriateľskosť zjavne pramení zo strachu. Stvárnený je skutočne dobre, cítime aj jeho únavu. Už by aj rezignoval, ale nemôže. Na to ide o príliš vážne veci. Ak môžeme nazvať dve postavy z opusteného hotela zaujímavými, oveľa horšie už je to s príchodzými. Zlé sú herecké výkony, v mnohých prípadoch až iritujúco. Oveľa lepšie na tom ale nie sú ani postavy a ich dialógy. Dospievajúca dcéra, rozhádaná s podozrivo mlado vyzerajúcim otcom, a nesympatická, no dobrácka budúca macocha. Ak ešte osemnásťročné dievčatá majú macochy. Ešte že Kolumbijčania v ich partii majú aspoň to exotické čaro.

„Na film sa spočiatku dá pozerať skôr vďaka vizuálu a latinskoamerickému šarmu ako nejakému budovaniu atmosféry."

Na film sa spočiatku dá pozerať skôr vďaka vizuálu a latinskoamerickému šarmu ako nejakému budovaniu atmosféry. Zo zápletky žiaľ tvorcovia nevládzu vyžmýkať všetok jej potenciál ani neskôr. Vtedy už ale film ťahá akcia a nejaký gore a brutalita. Máme tu neurčitý pocit znepokojenia. Dialógy sa snažia byť drsné, lenže nefungujú. Jednak je v nich veľa klišé, sú silené aj zle napísané. Potom sa hrozba začne naplno prejavovať. Niečím v nás síce strach budí a pokojnými nás rozhodne nenechá. Zároveň je na nej ale aj niečo absurdné, až komické. My totiž nevieme, o čo jej presne ide, čo sa chystá robiť a čoho je schopná.

Aj keď celkový spád kríva, viacero scén sa podarí. Napríklad hlava v okne určite zaujme. Aj krv a snaha o nechutnosť. Zvláštnosť boja s nepriateľom do neho na jednej strane vnáša nádych zúfalstva. Na druhej strane ale práve vďaka nemu podcenili tvorcovia jeho konvenčné aspekty. Ako je určitá sila a priama hrozivosť. Hoci cítime aj oprávnený pocit bezradnosti, kazí ho chaos. Ten sa vyskytuje pomerne bežne, ak sa veci prekomplikujú.

Gallows Hill rozhodne má svoje čaro. Jednak exotické, ale aj hororové. Škoda len, že nie je o niečo lepšie dotiahnutý, či skôr celkom o dosť. Mal dobrý nápad a toľko pozitívnych prvkov, že už aj priemerné nakrútenie z neho mohlo spraviť výrazne príjemný zážitok. Ten je nakoniec určite znesiteľný, ale ani nenadchne.