hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

The Intruder

Nielen duchovia strašia v domoch

V čom má byť film mysteriózny nie je celkom jasné. Nemusíme sa s negatívnou postavou zhodovať vo všetkom, základu jeho rozpoloženia ako ho vidíme sa ale dá rozumieť. Dom postavil jeho dedko, bývali tam jeho predkovia a on sám po celý svoj dovtedajší život. Nech ho predáva z akéhokoľvek dôvodu, je celkom pochopiteľné, že sa mu to nerobí ľahko. Tým, aký je dom krásny. K miestu má silné citové puto, má nutkanie sa tam vracať a bolí ho každý zásah, ktorý do domu noví majitelia vykonajú. Tiež je pochopiteľné, že už pri tomto správaní začne pôsobiť ako Narušiteľ.

7. 4. 2020

The Battery

Jim Jarmusch sa dal na horory?
Prečo by sme sa na svet ovládnutý zombíkmi, kde ľudská spoločnosť prestala existovať, mali pozerať len z negatívnej stránky? Aj poslední dvaja živí ľudia, ktorí sa budú túlať vyprahnutou krajinou, budú stále ľudia. Nie je dôvod, aby sa ich príbeh nedal vyobraziť ľudsky, prihliadajúc aj na ich iné túžby, ako skrátka prežiť. Takto originálny je horor o dvoch postapokalyptických parťákoch, s názvom The Battery.
11. 12. 2013

Posljednji Srbin u Hrvatskoj

Zombíci a balkánsky nacionalizmus

Keďže ide o film v chorvátsko- srbskej koprodukcii, tým pozadím samozrejme musí byť miestny nacionalizmus a národnostné konflikty. Ako vieme z nie tak dávnej histórie, nejde o vôbec až tak nevinnú tému, ktorá ako poznáme miestne povahy ľahko vzplanie ďaleko za hranicu humoru. Podobné témy brané napriek svojej absurdnej podstate príliš vážne sú presne vhodným námetom pre satiru, a s tou sa film snaží pracovať. Okrem nacionalizmu uvidíme aj niečo v zmysle ignorancie veľkých voči malým, a bezohľadnosť zisku. Cieľom satiry teda nie je príliš čo vytknúť, horšie už je to s jej realizáciou ako aj samotnou filmovou podstatou.

1. 4. 2020

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

recenzie.

Neutečieš/ It Follows

Andrej Gomora | 14. 5. 2015
0
10/10          
žáner:
claustrophobic, independent, psycho

Hororová extáza pre klubového diváka


Za dávnych čias, keď bol človek iba obyčajný lovec bez zbraní, vynikal vraj hlavne jedným. Svojou vytrvalosťou. Nebol rýchly ani silný, svoju korisť dokázal skrátka uštvať. Predstavte si, že niekto za vami kráča. Nebeží, neskáče, nelieta ani nepoužíva dopravné prostriedky. Len bez prestania kráča smerom k vám, nech ste kdekoľvek. Môžete mu utiecť, môžete sa autom, vlakom, lietadlom presunúť kdekoľvek chcete. On za vami bude aj tak kráčať, nech k vám dorazí za hodinu, deň či rok. Znova mu utečiete a on bude za vami znova kráčať dňom aj nocou. Skôr či neskôr si to každý musí priznať. Neutečieš, pretože ako hovorí anglický názov, It Follows.
 

Existuje len jeden spôsob, ako sa tej veci zbaviť. Dať ju niekomu inému tak, že sa s ním vyspíte. Tak sa to dostalo k Jay, aj keď treba oceniť ako zodpovedne sa k presunu chlapec postavil. Všetko Jay vysvetlil aj ukázal. Pochopiteľne, keďže na jej prežití má aj sám záujem. Jay by mu napriek všetkému ani neverila. Keby to nezačala vídať sama. Akákoľvek postava sa len tak zjaví, z diaľky k nej kráča. Ostatní ju nevidia, nemôžu Jay varovať. Neponáhľa sa, ale príde za Jay kdekoľvek a nikdy sa nevzdá. Bude za ňou kráčať, až kým sa Jay nevyspí s niekým ďalším. S vedomým, že odvtedy on bude znášať jej osud. A pritom ani ona sama sa ho už nikdy tak úplne nezbaví.

„Čakali sme prejav temna, tu ho máme v plnej nádhere."

Že nejdeme sledovať len temný film ale skutočne horor nám musí ukázať intro. Nech vieme, že tu nejde o žiadnu mysterióznu symboliku. Ale film plný smrti a strachu. Úplne nevinne sa ani nezačína, no dusno je skôr také malomestské. David Lynch sa v podobných umiestneniach vyžíval, kde všetko akosi pokojne plynie. No pod povrchom je všade samé zlo. Presne tú atmosféru nám navodí aj Neutečieš, pomaly a poeticky. Mládež chodí na rande, na koncerty, hrajú sa konverzačné hry. Čítajú Dostojevského. Príchod zla nielen zjavného a výrazného, ale navyše nadprirodzeného aj tak krásne zapadne. Čakali sme prejav temna, tu ho máme v plnej nádhere.

„Vždy sa pred ňou dá utiecť, no svojou prítomnosťou nám vždy pripomenie, že ona tu skrátka je a vráti sa."

Aj keď Jay a jej kamaráti sa snažia situáciu riešiť, nejaký vývoj či spád na nás nepôsobia silne. Film je tak dobre nakrútený, že dlho sa zdá, že ani večné opakovanie príchodu hrozby a Jayinho úteku by nás nemuselo omrzieť. Táto domnienka sa postupne časom vyvráti, no našťastie nie tým spôsobom, že to autori skrátka preženú. Každá zo scén s prichádzajúcou postavou funguje vynikajúco. Nech už je to babka v diaľke, mladé dievča na pláži, pomočená prostitútka alebo vysoký muž, ktorý sa objaví vo dverách. Pôsobí totiž práve vytrvalosť hrozby. Vždy sa pred ňou dá utiecť, no svojou prítomnosťou nám vždy pripomenie, že ona tu skrátka je a vráti sa. Nech bude Jay kdekoľvek. Podobný fatalizmus poznáme z japonských hororov, kde si po prekliateho môžu prísť kedykoľvek a kdekoľvek. Preto je jedno, kedy sa tak stane. On už je vlastne aj tak dávno mŕtvy.

„Už dlho sme tu nemali tak dobre vyhotovený horor, minimálne z pohľadu artového diváka."

Vychádzajúc z intra a citátov z Idiota, čakáme hlavne jedno. Kedy sa Jay vzdá. Na nás pôsobí jej uštvanosť, únava, bezvýchodnosť jej situácie. Tá je o to výraznejšia, o čo viac sa s ňou snaží bojovať. Každý pokus ako keby bol len pre dejové ozvláštnenie, možnosť zopakovať si to isté inak. Divákovi to neprekáža, každá situácia je dobre zvládnutá a každá na neho zapôsobí. Už dlho sme tu totiž nemali tak dobre vyhotovený horor, minimálne z pohľadu artového diváka. Neutešené predmestie ako keby skutočne vykresľoval David Lynch, jeho filmom zodpovedá aj vynikajúca atmosferická hudba. Tá vie naplašiť, potom prejde do veselej melódie, ktorou diváka ešte viac znepokojí. Hlavné ale je, že publikum sa môže dokonale stotožniť s postavami. Tak ako by s nimi prežíval obyčajný príbeh v klubovej dráme, tu prežíva ich dokonalú hrôzu. Predsa čo sa stalo im, prečo by sa nemohlo stať aj jemu.

Neutečieš je prakticky dokonalé spojenie klubového filmu s hororom. Ani na jednom nestráca, čo je obzvlášť pri hororovej zložke obdivuhodné. Ide o niečo, ako keby sme si zobrali strašidelné pasáže Lynchových filmov a dotiahli ich z temnosti do plnokrvného hororu. Má všetko, násilie, krv, brutalitu aj ľakačky. A pritom v ničom nezaostáva v uveriteľnosti až krehkosti svojho zobrazenia. Tým viac, že divák v poslednom čase musel návštevy hororov v kinách ľutovať, tentokrát sa môže skutočne čudovať, ako veľmi sa oplatilo do kina zájsť.

Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy