najčítanejšie recenzie.
La Horde
Romero po francúzsky? Ak ste rovnako naivný ako ja, pravdepodobne vám to už napadlo, keď som spomenul Noc živých mŕtvol. Akákoľvek podobnosť s Romerom však končí pri námete. La Horde vyzerá amatérsky (vo všetkých možných smeroch) vedľa ktoréhokoľvek Romerovho filmu, je jedno, či si na porovnanie zoberieme staručkú Noc alebo najnovšie Survival of the Dead.
17. 6. 2010Primal
47 Metrov
Do postáv sa napriek všetkému dá celkom vžiť, hlavne do tej s odporom k adrenalínovému zážitku. Svojím spôsobom ide o pomerne uveriteľný scenár, pôsobí akurát trochu príliš komplikovane. Dievčatá sú v klietke na dne mora, žraloky nad nimi pôsobia skôr ako konštanta znemožňujúca ich návrat, než ako bezprostredné a napínavé ohrozenie. Film s nimi do značnej miery aj tak pracuje, nesnaží sa nimi prekvapiť. Napína skôr tým, ako ich dlho neukazuje. Postavy dostáva do situácií, kedy by sme útok žraloka čakali každú chvíľu aj bez toho, aby nám túto hrozbu pripomínal. Vďaka tomu sa zaobíde aj bez lacných ľakačiek, stačí mu len žmýkať prostredie. To je celé ako jedna veľká ľakačka.
27. 7. 2017Annabelle
Vittra/ Wither
Skupinka mladých ľudí, čo sa vyberie do osamotenej chaty uprostred lesa, je tu o niečo väčšia. Mladé blondíny a šviháci, niektorí v pároch, niektorí hľadajúci pár. Tešia sa na zábavu, no veľa sa im jej nedostane. Prvá náhodou nájde pivnicu, a samozrejme do nej bez váhania vlezie. Vráti sa iná. Najprv si len myslia, že toho veľa vypila. Kým sa nezačne vrhať na ostatných nie preto, že je nadržaná, a nezačne javiť záujem o úplne iné časti cudzích tiel, ako zvyčajne. Koho uloví, ten sa k nej pridá. Ostatným potom nezostane iné, ako sa schovávať a brániť.
6. 12. 2013recenzie.
Neutečieš/ It Follows
Hororová extáza pre klubového diváka
Existuje len jeden spôsob, ako sa tej veci zbaviť. Dať ju niekomu inému tak, že sa s ním vyspíte. Tak sa to dostalo k Jay, aj keď treba oceniť ako zodpovedne sa k presunu chlapec postavil. Všetko Jay vysvetlil aj ukázal. Pochopiteľne, keďže na jej prežití má aj sám záujem. Jay by mu napriek všetkému ani neverila. Keby to nezačala vídať sama. Akákoľvek postava sa len tak zjaví, z diaľky k nej kráča. Ostatní ju nevidia, nemôžu Jay varovať. Neponáhľa sa, ale príde za Jay kdekoľvek a nikdy sa nevzdá. Bude za ňou kráčať, až kým sa Jay nevyspí s niekým ďalším. S vedomým, že odvtedy on bude znášať jej osud. A pritom ani ona sama sa ho už nikdy tak úplne nezbaví.
„Čakali sme prejav temna, tu ho máme v plnej nádhere."
Že nejdeme sledovať len temný film ale skutočne horor nám musí ukázať intro. Nech vieme, že tu nejde o žiadnu mysterióznu symboliku. Ale film plný smrti a strachu. Úplne nevinne sa ani nezačína, no dusno je skôr také malomestské. David Lynch sa v podobných umiestneniach vyžíval, kde všetko akosi pokojne plynie. No pod povrchom je všade samé zlo. Presne tú atmosféru nám navodí aj Neutečieš, pomaly a poeticky. Mládež chodí na rande, na koncerty, hrajú sa konverzačné hry. Čítajú Dostojevského. Príchod zla nielen zjavného a výrazného, ale navyše nadprirodzeného aj tak krásne zapadne. Čakali sme prejav temna, tu ho máme v plnej nádhere.
„Vždy sa pred ňou dá utiecť, no svojou prítomnosťou nám vždy pripomenie, že ona tu skrátka je a vráti sa."
Aj keď Jay a jej kamaráti sa snažia situáciu riešiť, nejaký vývoj či spád na nás nepôsobia silne. Film je tak dobre nakrútený, že dlho sa zdá, že ani večné opakovanie príchodu hrozby a Jayinho úteku by nás nemuselo omrzieť. Táto domnienka sa postupne časom vyvráti, no našťastie nie tým spôsobom, že to autori skrátka preženú. Každá zo scén s prichádzajúcou postavou funguje vynikajúco. Nech už je to babka v diaľke, mladé dievča na pláži, pomočená prostitútka alebo vysoký muž, ktorý sa objaví vo dverách. Pôsobí totiž práve vytrvalosť hrozby. Vždy sa pred ňou dá utiecť, no svojou prítomnosťou nám vždy pripomenie, že ona tu skrátka je a vráti sa. Nech bude Jay kdekoľvek. Podobný fatalizmus poznáme z japonských hororov, kde si po prekliateho môžu prísť kedykoľvek a kdekoľvek. Preto je jedno, kedy sa tak stane. On už je vlastne aj tak dávno mŕtvy.
„Už dlho sme tu nemali tak dobre vyhotovený horor, minimálne z pohľadu artového diváka."
Vychádzajúc z intra a citátov z Idiota, čakáme hlavne jedno. Kedy sa Jay vzdá. Na nás pôsobí jej uštvanosť, únava, bezvýchodnosť jej situácie. Tá je o to výraznejšia, o čo viac sa s ňou snaží bojovať. Každý pokus ako keby bol len pre dejové ozvláštnenie, možnosť zopakovať si to isté inak. Divákovi to neprekáža, každá situácia je dobre zvládnutá a každá na neho zapôsobí. Už dlho sme tu totiž nemali tak dobre vyhotovený horor, minimálne z pohľadu artového diváka. Neutešené predmestie ako keby skutočne vykresľoval David Lynch, jeho filmom zodpovedá aj vynikajúca atmosferická hudba. Tá vie naplašiť, potom prejde do veselej melódie, ktorou diváka ešte viac znepokojí. Hlavné ale je, že publikum sa môže dokonale stotožniť s postavami. Tak ako by s nimi prežíval obyčajný príbeh v klubovej dráme, tu prežíva ich dokonalú hrôzu. Predsa čo sa stalo im, prečo by sa nemohlo stať aj jemu.
Neutečieš je prakticky dokonalé spojenie klubového filmu s hororom. Ani na jednom nestráca, čo je obzvlášť pri hororovej zložke obdivuhodné. Ide o niečo, ako keby sme si zobrali strašidelné pasáže Lynchových filmov a dotiahli ich z temnosti do plnokrvného hororu. Má všetko, násilie, krv, brutalitu aj ľakačky. A pritom v ničom nezaostáva v uveriteľnosti až krehkosti svojho zobrazenia. Tým viac, že divák v poslednom čase musel návštevy hororov v kinách ľutovať, tentokrát sa môže skutočne čudovať, ako veľmi sa oplatilo do kina zájsť.
