hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Victor Frankenstein

Znova to isté inak, nudnejšie
Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.
4. 12. 2015

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

Honeymoon

Niekto sa zo svadobnej cesty nechce vrátiť. Iný by aj rád...
Ľudia sa počas života nielen menia. Oni sú iní neustále. Ako to do asi najväčších detailov rozobral Luigi Pirandello, v každom človeku sa skrýva nespočetne identít, z ktorých ani jedna sa nedá označiť za skutočnú. Všetci sme len obrazom v očiach seba samého a v očiach každého človeka, ktorého v živote stretneme. Každý z týchto obrazov je iný a jednotlivec nemá nikdy šancu ich všetky spoznať. Teda nemôže spoznať seba samého, pretože nič také ako skutočný on vlastne neexistuje. Takže, kto vlastne môže povedať, že vie komu to prisahá vernosť až do konca života? Nezačínajú niektorí pochybovať už keď odcestujú na svoj Honeymoon?
10. 2. 2015

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

Knock Knock

Dvere neotvárať, film nepozerať
Predstavte si, že ste muž po štyridsiatke a rodina vám odišla na víkend k moru. Žijete na predmestí, naokolo nikde nikto a na dvere vám zaklopú dve sporo odeté dvadsaťročné dievčatá. Taxikár ich odviezol na zlú adresu, jedna si telefón zabudla, druhej premokol a nefunguje. Potrebovali by sa trocha zohriať, počkať na ďalší taxík. Je to síce trocha trápne, ale šaty majú premočené, v tých nemôžu prísť na party. Nemohli by si ich hodiť do sušičky? Zatiaľ hostiteľovi zo slušnosti pochvália dom, obdivujú jeho zbierku platní. Aj vypracované telo. Z bežných rozhovorov postupne prechádzajú aj na témy o sexe. Skutočne išlo o celkom náhodné Knock Knock?
30. 11. 2015

recenzie.

Neutečieš/ It Follows

Andrej Gomora | 14. 5. 2015
0
10/10          
žáner:
claustrophobic, independent, psycho

Hororová extáza pre klubového diváka


Za dávnych čias, keď bol človek iba obyčajný lovec bez zbraní, vynikal vraj hlavne jedným. Svojou vytrvalosťou. Nebol rýchly ani silný, svoju korisť dokázal skrátka uštvať. Predstavte si, že niekto za vami kráča. Nebeží, neskáče, nelieta ani nepoužíva dopravné prostriedky. Len bez prestania kráča smerom k vám, nech ste kdekoľvek. Môžete mu utiecť, môžete sa autom, vlakom, lietadlom presunúť kdekoľvek chcete. On za vami bude aj tak kráčať, nech k vám dorazí za hodinu, deň či rok. Znova mu utečiete a on bude za vami znova kráčať dňom aj nocou. Skôr či neskôr si to každý musí priznať. Neutečieš, pretože ako hovorí anglický názov, It Follows.
 

Existuje len jeden spôsob, ako sa tej veci zbaviť. Dať ju niekomu inému tak, že sa s ním vyspíte. Tak sa to dostalo k Jay, aj keď treba oceniť ako zodpovedne sa k presunu chlapec postavil. Všetko Jay vysvetlil aj ukázal. Pochopiteľne, keďže na jej prežití má aj sám záujem. Jay by mu napriek všetkému ani neverila. Keby to nezačala vídať sama. Akákoľvek postava sa len tak zjaví, z diaľky k nej kráča. Ostatní ju nevidia, nemôžu Jay varovať. Neponáhľa sa, ale príde za Jay kdekoľvek a nikdy sa nevzdá. Bude za ňou kráčať, až kým sa Jay nevyspí s niekým ďalším. S vedomým, že odvtedy on bude znášať jej osud. A pritom ani ona sama sa ho už nikdy tak úplne nezbaví.

„Čakali sme prejav temna, tu ho máme v plnej nádhere."

Že nejdeme sledovať len temný film ale skutočne horor nám musí ukázať intro. Nech vieme, že tu nejde o žiadnu mysterióznu symboliku. Ale film plný smrti a strachu. Úplne nevinne sa ani nezačína, no dusno je skôr také malomestské. David Lynch sa v podobných umiestneniach vyžíval, kde všetko akosi pokojne plynie. No pod povrchom je všade samé zlo. Presne tú atmosféru nám navodí aj Neutečieš, pomaly a poeticky. Mládež chodí na rande, na koncerty, hrajú sa konverzačné hry. Čítajú Dostojevského. Príchod zla nielen zjavného a výrazného, ale navyše nadprirodzeného aj tak krásne zapadne. Čakali sme prejav temna, tu ho máme v plnej nádhere.

„Vždy sa pred ňou dá utiecť, no svojou prítomnosťou nám vždy pripomenie, že ona tu skrátka je a vráti sa."

Aj keď Jay a jej kamaráti sa snažia situáciu riešiť, nejaký vývoj či spád na nás nepôsobia silne. Film je tak dobre nakrútený, že dlho sa zdá, že ani večné opakovanie príchodu hrozby a Jayinho úteku by nás nemuselo omrzieť. Táto domnienka sa postupne časom vyvráti, no našťastie nie tým spôsobom, že to autori skrátka preženú. Každá zo scén s prichádzajúcou postavou funguje vynikajúco. Nech už je to babka v diaľke, mladé dievča na pláži, pomočená prostitútka alebo vysoký muž, ktorý sa objaví vo dverách. Pôsobí totiž práve vytrvalosť hrozby. Vždy sa pred ňou dá utiecť, no svojou prítomnosťou nám vždy pripomenie, že ona tu skrátka je a vráti sa. Nech bude Jay kdekoľvek. Podobný fatalizmus poznáme z japonských hororov, kde si po prekliateho môžu prísť kedykoľvek a kdekoľvek. Preto je jedno, kedy sa tak stane. On už je vlastne aj tak dávno mŕtvy.

„Už dlho sme tu nemali tak dobre vyhotovený horor, minimálne z pohľadu artového diváka."

Vychádzajúc z intra a citátov z Idiota, čakáme hlavne jedno. Kedy sa Jay vzdá. Na nás pôsobí jej uštvanosť, únava, bezvýchodnosť jej situácie. Tá je o to výraznejšia, o čo viac sa s ňou snaží bojovať. Každý pokus ako keby bol len pre dejové ozvláštnenie, možnosť zopakovať si to isté inak. Divákovi to neprekáža, každá situácia je dobre zvládnutá a každá na neho zapôsobí. Už dlho sme tu totiž nemali tak dobre vyhotovený horor, minimálne z pohľadu artového diváka. Neutešené predmestie ako keby skutočne vykresľoval David Lynch, jeho filmom zodpovedá aj vynikajúca atmosferická hudba. Tá vie naplašiť, potom prejde do veselej melódie, ktorou diváka ešte viac znepokojí. Hlavné ale je, že publikum sa môže dokonale stotožniť s postavami. Tak ako by s nimi prežíval obyčajný príbeh v klubovej dráme, tu prežíva ich dokonalú hrôzu. Predsa čo sa stalo im, prečo by sa nemohlo stať aj jemu.

Neutečieš je prakticky dokonalé spojenie klubového filmu s hororom. Ani na jednom nestráca, čo je obzvlášť pri hororovej zložke obdivuhodné. Ide o niečo, ako keby sme si zobrali strašidelné pasáže Lynchových filmov a dotiahli ich z temnosti do plnokrvného hororu. Má všetko, násilie, krv, brutalitu aj ľakačky. A pritom v ničom nezaostáva v uveriteľnosti až krehkosti svojho zobrazenia. Tým viac, že divák v poslednom čase musel návštevy hororov v kinách ľutovať, tentokrát sa môže skutočne čudovať, ako veľmi sa oplatilo do kina zájsť.

Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy