hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

Potomok

Túžite po nadanom dieťati?

Krásna jednoduchosť bez vymýšľania zložitých duchárin, a využijúc jeden z najtradičnejších konceptov možno má svoje čaro. Všetci sme počuli o minulých životoch a mnoho ľudí na ne skutočne aj verí. Mierne bizarne pôsobí len scéna, kde o nej doktori hovoria rodičom s veľkou tajomnosťou, ako o čomsi záhadnom a pre nás neznámom. Práve to, že ide o príliš známy koncept môže byť prekážka, aby divák ľahko prijal reinkarnáciu ako dôvod celkom neštandardného a vražedného správania malého dieťaťa. Oproti rôznym duchárskym a podobne mysterióznym zápletkám tu ale určite je výhoda v priamočiarosti.

19. 2. 2019

The Haunter

Veľká Miss Afekt
Každý duchársky horor si musí vytvoriť pravidlá sveta, v ktorom sa odohrá. Čo duchovia môžu, čo chcú a hlavne, ako sa ich dá zbaviť. Všeobecnou zásadou býva, čím jednoduchšie tým lepšie. S komplikovanými konštruktmi sa dá v lepšom prípade dostať k vtipnosti (Drag Me to Hell). Tých horších je neúrekom a zväčša sa končia ako mysteriózny nezmysel bez hlavy a päty (Shelter). Na dorazenie diváckeho zážitku je potom najlepšie nedopriať mu ani možnosť tváriť sa, že si všetky nelogickosti nevšimol. Zložitá myšlienka je aj za filmom The Haunter, ako asi svoju úlohu zvládol?
Lisa prežíva dokola ten istý deň. Budí ju brat s pirátskym pokladom, mama ju posiela prať a otec opravuje auto. A v dome sa ešte objaví aj pár duchov. Hlasov, nočných návštev, snažia sa s Lisou komunikovať. Napred sa bojí, postupne si na nich zvyká a začnú ju zaujímať. S ich pomocou nájde záznamy, koľko dievčat už v okolí zahynulo, a že práve tie k nej prichádzajú. Potom je jedného dňa všetko inak. Je to ten istý deň, lenže všetci sa správajú odlišne. Príde opravár telefónov, všetky predošlé dni nefunkčných. Má v očiach smrť, a povie to Lise jasne. S duchmi nech sa nesnaží komunikovať. Inak bude trpieť. Ukáže jej, že to on ovláda všetko, čo sa deje. Je to jeho dom, on tam vyrastal a vraždil, a mieni pokračovať. Až kým ho Lisa nezastaví.
9. 1. 2014

Carrie

Počíta sa znásilnenie mŕtvoly za stratu panenstva?
Asi ešte nikto nedokázal, že remake môže filmu niečo zásadné pridať. Dôkazov ako ho môže pokaziť existuje naopak nespočetne. Znova musíme uvažovať či v nás nádej vidieť film zmodernizovaný a v kine prebije hnev zo znesväcovania klasiky. Ďalšou vykopanou mŕtvolou je Carrie, v predošlej verzii vynikajúco obsadená a zrežírovaná. Šikana je nepochybne večná, takže príbeh by určite mal vedieť čo to ponúknuť aj dnešnému divákovi. Ako bude film fungovať ako celok a koľko prvkov sa v ňom podarí uchrániť sme boli určite všetci zvedaví.
18. 10. 2013

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

recenzie.

Gokseong/ The Wailing

Andrej Gomora | 17. 2. 2017
0
8/10          
žáner:
mystery, ghost, psycho

Pochúťka na pomalé prežúvanie


Gokseong je dlhý film, preto si môže dovoliť rozbehnúť viacero hier a navštíviť viacero žánrov. Začne sa temnými udalosťami, dažďom nás sprevádza k mŕtvolám. Pred cestou k nim sa ale policajt musí naraňajkovať. Ide o bucľatú postavičku s až nepríjemne komickým nádychom, ako z nie príliš inteligentnej komédie. Jeho očami pokračujeme v pozorovaní zla. To sa zatiaľ nesnaží byť temné, tiež sa nevyhne komickému nádychu. Áno, mŕtvoly sú krvavé a na skutkoch je niečo zlovestné. Tí čierni ľudia sú ale akýsi smiešni, vrhajú sa naokolo, len tak skáču na okolostojacich, pôsobia bezradne. Policajti len jačia, navzájom sa na sebe smejú. Zo zmätku sa ale zrazu dostaneme ku konkrétnemu problému. Zdá sa, že prekliatie sa dostalo aj k policajtovej dcére. Začne byť zvláštna, a on stratí chuť byť smiešny. Mnohí si myslia, že zlo prišlo s istým Japoncom, policajt ho navštívi, nájde u neho predmety patriace obetiam, fotky mŕtvych tiel. Nezdvorilo ho požiada, aby odišiel, asi trochu naivne. Na pomoc zavolá šamana, ten sa snaží dcéru od zla oslobodiť. Aspoň to tvrdí. Zdroj prekliatia totiž nemusí byť ľahké rozpoznať.

„Úplne nehororový je počiatočný komický a neseriózny tón, bez toho by sa veľa divákov asi radšej zaobišlo.“

Úvodná časť s minimálnymi prvkami hororu nie je v žánri ničím výnimočným, rozdiel je len ten, že tu trvá zhruba hodinu. Nejde o to, že by sa v jej rámci nič nedialo, krvi je dosť od začiatku. Úplne nehororový je komický a neseriózny tón, bez toho by sa veľa divákov asi radšej zaobišlo. Jeho význam sa ale ukáže hneď, ako sa veci začnú rozvíjať a v atmosfére zacítime hororovosť. Nejde len o precítenie posunu od bezstarostnej nahlúplosti k ťaživej temnosti, tiež sme si stihli na postavy zvyknúť. Zlo, ktoré sa dovtedy neurčito vznášalo naokolo, sa zrazu vo veľmi konkrétnej podobe znesie priamo na dcéru hlavnej postavy.

„Všetko nadprirodzené dianie je zobrazené ako neoddeliteľná súčasť reality, ľudia sa k nemu musia stavať ako k hocijakému inému problému vo svojich životoch.“

Výrazný ľudský rozmer vo filme pocítime pri príchode šamana. Ten nie je žiaden čudák, ale obyčajný človek s bežnými starosťami a nezdarmi. Všetko nadprirodzené dianie je zobrazené ako neoddeliteľná súčasť reality, ľudia sa k nemu musia stavať ako k hocijakému inému problému vo svojich životoch. Cítime pri ňom ich krehkosť, tak ako by to bolo pri akomkoľvek nezdare, ktorý by ohrozoval ich životy a životy ich blízkych. Šaman spočiatku síce príde pomerne sebavedomo, vidí to, čo iní nie. Vôbec ale nie je zobrazený spôsobom, ako je časté, teda ten, kto všetko vie a všetko vyrieši. Skôr naopak.

„V ázijských filmoch býva vždy silný nádych akéhosi fatalizmu, nejde tu o jednoduchý útok duchov, ale prekliatie.“

Relatívnou novinkou je totiž vstup takmer kriminálnej zápletky na úrovni duchov. Ocitli sme sa v situácii, keď sme stratili jednoduché prepojenie s realitou, ako ju poznáme. Postavy rovnako ako divák samé nič nevedia, ich rozum im hovorí niečo, no zároveň vedia, že to môže byť celkom inak. Sú zraniteľné voči výrazne prítomnému zlu, nedarí sa im ale identifikovať jeho zdroj a teda s ním bojovať. V ázijských filmoch býva vždy silný nádych akéhosi fatalizmu, nejde tu o jednoduchý útok duchov, ale prekliatie. Je jedno, ako sa prejaví, vždy to bude spôsobom hrozby a bojovať len proti tej nemá zmysel. Treba nájsť a zničiť jej pôvod.

„Úzkosť a strach nepramenia len z ich prítomnosti, vyvoláva ich aj bezmocnosť a neistota postáv.“

Správanie hrdinov sa nám nemusí javiť ideálne, sú hysterické a miestami hlúpe. Ich činom ale v zásade rozumieme. Vidíme viacero možných zdrojov zla, z ktorých každý má svoje temné čaro a to sa len zosilňuje ich nejednoznačnosťou. Úzkosť a strach nepramenia len z ich prítomnosti, vyvoláva ich aj bezmocnosť a neistota postáv. Neustále ich sprevádzajú hrozivé udalosti, zastavia ich niektoré z protirečiacich inštrukcií, ktoré sa k hrdinom dostávajú. Ako v detektívke, kde sa navzájom obviňujú dve strany, rozdiel je len v tom, že tu sa pravdovravnosť ani jednej z nich nedá overiť, nedá sa k nim pristupovať ako k ľuďom, ktorým sa rozhodujeme, či budeme veriť. Pretože všetci sú tu akýsi čudní, tajomní a hroziví. Niekedy ich to baví, inokedy sú zúfalí. Zo strachu, či z neschopnosti niekoho zachrániť?

Gokseong obsahuje mnohé zaužívané prvky ázijských hororov, viditeľne ich ale obohacuje a rozvíja. Konečná hororová pasáž patrí nepochybne medzi to najlepšie, k čomu sa dáv súčasnosti dopracovať. Má všetko, čo by ste od nej mohli chcieť, a pritom inak, neopozerane. Stopáž nepochybne nejedného fanúšika odradí, a je pravdou, že nie každú jej minútu je možné si užiť spôsobom, po akom by sme túžili. V konečnom dôsledku je funkčná, ale náročná na pozornosť. Film môže byť ťažké odsledovať tak pozorne, ako by bolo treba, a naplno z neho stráviť všetko, čo hororovému zážitku pomáha. Za pokus to ale určite stojí. 

 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy