hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Visions

Neviňte dom za jeho obyvateľov
Sú prípady, keď sa hovorí, že herec si film ukradol. Napríklad Orson Welles v Treťom mužovi alebo Marlon Brando v Apokalypse sa objavia len na pár minút, no aj tak ich všetci vnímajú ako hlavné hviezdy týchto diel a spájajú si filmy práve s ich menami. Inokedy sa herec môže stať niečím ako atrakciou. Objaviť sa tiež len na pár minút, no nezaujať svojou charizmou ani výkonom, ale napríklad tým, že ide o notoricky známu seriálovú postavičku. Takže keď sa v obyčajnom horore objaví ako vedľajšia postava Jim Parsons známy ako Sheldon Cooper z Teórie veľkého tresku, diváci si najviac zo všetkého určite zapamätajú jeho. Oplatí sa aj kvôli niečomu inému pozerať horor s názvom Visions?
5. 2. 2016

Masks

Zabudnite na Stanislavského, hrať vás naučí Gdula
Nemecký horor sa vzmáha, a hľadá svoju tvár. Po postapokalyptickom Hell skúša ako mu pristane žltá maska talianskeho Gialla (viac o tomto podžánri nájdete v našom článku). Požičiava si jeho kameru, brutalitu, ženskú obeť, farebnosť aj gýčovitosť. Ako pôjdu dokopy s nemeckom si môžeme pozrieť vo filme Masks.
Už samotný príbeh je odkazom na Suspiriu Daria Argenta. Kým tam prišla Američanka do Nemecka na tanečnú školu, tu ide hlavná postava na hereckú školu založenú poľským učiteľom. Tak ako v Suspirii, aj tu cestou do školy stretne na smrť vyplašenú bývalú žiačku na úteku. A rovnako vidíme, ako ju ten istý večer zabijú. Školu tentokrát neovládajú čarodejnice, aj keď až tak ďaleko od nich nie sme. Jej zakladateľ Matteusz Gdula tu svojho času vyučoval veľmi netradičnou metódou. Študenti zomierali, a on sám nakoniec spáchal samovraždu. Aj keď jeho teória nie je jasne vysvetlená, zdá sa že bral bolesť ako stimulant hereckých výkonov. Film je v tomto smere trochu deravý, keďže napriek všetkému škola stále funguje a hlási sa k svojmu odkazu. Vyučovanie vyzerá viac menej normálne, spolužiaci sú k novoprišelkyni nevrlí, ako sa patrí. Nájde len jednu spriaznenú dušu, ktorá sa ale občas stráca v časti budovy, kam študenti nemajú prístup. Práve tam sa Gdula obesil. Najprv tvrdí, že tam chodí na súkromné hodiny, neskôr prezradí, že tam sa učí Gdulovou metódou. Prejavenú závisť opätuje prosbou o pomoc. Nakoniec sa jediná kamarátka stratí, a naša hlavná hrdinka dostane ponuku byť tou vyvolenou, ktorá sa bude učiť špeciálnou metódou.
5. 3. 2013

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

The Perfection

V dokonalosti je hrôza

Všetko sa to začína tak nejako milo, pozitívne, so štýlom a leskom. Pravdaže s výnimkou matky, zosnulej po dlhej chorobe. Tá bola len dočasnou komplikáciou, Charlotte sa vracia do sveta virtuozity, ktorý ju víta s otvorenou náručou. A do ktorého okamžite zapadne, ako keby nikdy neodišla. Všetko je tu také krásne, všetci takí úžasní. Ide o svet dokonalosti, mohli by sme čakať, že bude náročný, tu sú ale všetci šťastní, milujú svoju prácu a hlavne seba navzájom. Obávali by sme sa, že medzi zašlou hviezdou a tou súčasnou to bude inak? Ani náhodou, nič nenarúša The Perfection.

13. 8. 2019

recenzie.

Gokseong/ The Wailing

Andrej Gomora | 17. 2. 2017
0
8/10          
žáner:
mystery, ghost, psycho

Pochúťka na pomalé prežúvanie


Gokseong je dlhý film, preto si môže dovoliť rozbehnúť viacero hier a navštíviť viacero žánrov. Začne sa temnými udalosťami, dažďom nás sprevádza k mŕtvolám. Pred cestou k nim sa ale policajt musí naraňajkovať. Ide o bucľatú postavičku s až nepríjemne komickým nádychom, ako z nie príliš inteligentnej komédie. Jeho očami pokračujeme v pozorovaní zla. To sa zatiaľ nesnaží byť temné, tiež sa nevyhne komickému nádychu. Áno, mŕtvoly sú krvavé a na skutkoch je niečo zlovestné. Tí čierni ľudia sú ale akýsi smiešni, vrhajú sa naokolo, len tak skáču na okolostojacich, pôsobia bezradne. Policajti len jačia, navzájom sa na sebe smejú. Zo zmätku sa ale zrazu dostaneme ku konkrétnemu problému. Zdá sa, že prekliatie sa dostalo aj k policajtovej dcére. Začne byť zvláštna, a on stratí chuť byť smiešny. Mnohí si myslia, že zlo prišlo s istým Japoncom, policajt ho navštívi, nájde u neho predmety patriace obetiam, fotky mŕtvych tiel. Nezdvorilo ho požiada, aby odišiel, asi trochu naivne. Na pomoc zavolá šamana, ten sa snaží dcéru od zla oslobodiť. Aspoň to tvrdí. Zdroj prekliatia totiž nemusí byť ľahké rozpoznať.

„Úplne nehororový je počiatočný komický a neseriózny tón, bez toho by sa veľa divákov asi radšej zaobišlo.“

Úvodná časť s minimálnymi prvkami hororu nie je v žánri ničím výnimočným, rozdiel je len ten, že tu trvá zhruba hodinu. Nejde o to, že by sa v jej rámci nič nedialo, krvi je dosť od začiatku. Úplne nehororový je komický a neseriózny tón, bez toho by sa veľa divákov asi radšej zaobišlo. Jeho význam sa ale ukáže hneď, ako sa veci začnú rozvíjať a v atmosfére zacítime hororovosť. Nejde len o precítenie posunu od bezstarostnej nahlúplosti k ťaživej temnosti, tiež sme si stihli na postavy zvyknúť. Zlo, ktoré sa dovtedy neurčito vznášalo naokolo, sa zrazu vo veľmi konkrétnej podobe znesie priamo na dcéru hlavnej postavy.

„Všetko nadprirodzené dianie je zobrazené ako neoddeliteľná súčasť reality, ľudia sa k nemu musia stavať ako k hocijakému inému problému vo svojich životoch.“

Výrazný ľudský rozmer vo filme pocítime pri príchode šamana. Ten nie je žiaden čudák, ale obyčajný človek s bežnými starosťami a nezdarmi. Všetko nadprirodzené dianie je zobrazené ako neoddeliteľná súčasť reality, ľudia sa k nemu musia stavať ako k hocijakému inému problému vo svojich životoch. Cítime pri ňom ich krehkosť, tak ako by to bolo pri akomkoľvek nezdare, ktorý by ohrozoval ich životy a životy ich blízkych. Šaman spočiatku síce príde pomerne sebavedomo, vidí to, čo iní nie. Vôbec ale nie je zobrazený spôsobom, ako je časté, teda ten, kto všetko vie a všetko vyrieši. Skôr naopak.

„V ázijských filmoch býva vždy silný nádych akéhosi fatalizmu, nejde tu o jednoduchý útok duchov, ale prekliatie.“

Relatívnou novinkou je totiž vstup takmer kriminálnej zápletky na úrovni duchov. Ocitli sme sa v situácii, keď sme stratili jednoduché prepojenie s realitou, ako ju poznáme. Postavy rovnako ako divák samé nič nevedia, ich rozum im hovorí niečo, no zároveň vedia, že to môže byť celkom inak. Sú zraniteľné voči výrazne prítomnému zlu, nedarí sa im ale identifikovať jeho zdroj a teda s ním bojovať. V ázijských filmoch býva vždy silný nádych akéhosi fatalizmu, nejde tu o jednoduchý útok duchov, ale prekliatie. Je jedno, ako sa prejaví, vždy to bude spôsobom hrozby a bojovať len proti tej nemá zmysel. Treba nájsť a zničiť jej pôvod.

„Úzkosť a strach nepramenia len z ich prítomnosti, vyvoláva ich aj bezmocnosť a neistota postáv.“

Správanie hrdinov sa nám nemusí javiť ideálne, sú hysterické a miestami hlúpe. Ich činom ale v zásade rozumieme. Vidíme viacero možných zdrojov zla, z ktorých každý má svoje temné čaro a to sa len zosilňuje ich nejednoznačnosťou. Úzkosť a strach nepramenia len z ich prítomnosti, vyvoláva ich aj bezmocnosť a neistota postáv. Neustále ich sprevádzajú hrozivé udalosti, zastavia ich niektoré z protirečiacich inštrukcií, ktoré sa k hrdinom dostávajú. Ako v detektívke, kde sa navzájom obviňujú dve strany, rozdiel je len v tom, že tu sa pravdovravnosť ani jednej z nich nedá overiť, nedá sa k nim pristupovať ako k ľuďom, ktorým sa rozhodujeme, či budeme veriť. Pretože všetci sú tu akýsi čudní, tajomní a hroziví. Niekedy ich to baví, inokedy sú zúfalí. Zo strachu, či z neschopnosti niekoho zachrániť?

Gokseong obsahuje mnohé zaužívané prvky ázijských hororov, viditeľne ich ale obohacuje a rozvíja. Konečná hororová pasáž patrí nepochybne medzi to najlepšie, k čomu sa dáv súčasnosti dopracovať. Má všetko, čo by ste od nej mohli chcieť, a pritom inak, neopozerane. Stopáž nepochybne nejedného fanúšika odradí, a je pravdou, že nie každú jej minútu je možné si užiť spôsobom, po akom by sme túžili. V konečnom dôsledku je funkčná, ale náročná na pozornosť. Film môže byť ťažké odsledovať tak pozorne, ako by bolo treba, a naplno z neho stráviť všetko, čo hororovému zážitku pomáha. Za pokus to ale určite stojí. 

 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy