hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Cam

Žite v reáli, internet bez vás prežije

Ak sa v niektorých filmoch snažia všetko, čo má byť sexi, zobraziť nejakým spôsobom nablýskane a aspoň náznakom príťažlivo, tu to tak celkom nie je. Hlavná hrdinka pôsobí ako to, čím je- chudera, ktorá sa všemožne snaží získať si pozornosť internetových divákov kvôli peniazom a postaveniu v nezmyselnom rebríčku. Ten pre ňu zjavne niečo znamená a vníma ho ako prejav skutočnej spoločenskej prestíže, keďže dobré postavenie pre ňu spraví menej zahanbujúcim priznanie vlastnej mame. Nie, nie je to len taká instagramová hviezdička. Táto sa živí nahotou a tým najúbohejším predvádzaním sa pred Cam.

18. 6. 2019

Burning Bright

Konečne dobrý horor so zvieraťom
Ľudia najviac platia za to, čoho sa najviac boja. Aspoň o tom je presvedčený John, ktorý sa rozhodne prerobiť svoj dom na safari ranč. Hlavnou atrakciou má byť tiger, ktorého pre jeho divú povahu nechceli ani v cirkuse. 18. 10. 2010

Knock Knock

Dvere neotvárať, film nepozerať
Predstavte si, že ste muž po štyridsiatke a rodina vám odišla na víkend k moru. Žijete na predmestí, naokolo nikde nikto a na dvere vám zaklopú dve sporo odeté dvadsaťročné dievčatá. Taxikár ich odviezol na zlú adresu, jedna si telefón zabudla, druhej premokol a nefunguje. Potrebovali by sa trocha zohriať, počkať na ďalší taxík. Je to síce trocha trápne, ale šaty majú premočené, v tých nemôžu prísť na party. Nemohli by si ich hodiť do sušičky? Zatiaľ hostiteľovi zo slušnosti pochvália dom, obdivujú jeho zbierku platní. Aj vypracované telo. Z bežných rozhovorov postupne prechádzajú aj na témy o sexe. Skutočne išlo o celkom náhodné Knock Knock?
30. 11. 2015

Hell Fest: Park hrôzy

Radi sa pozeráte, ako sa iní zabávajú?

Niečom svojím spôsobom podobné už tu bolo. The Houses October Built mal podobu fiktívneho dokumentu, ktorého geniálny nápad bol, že bude strašidelný, ak zobrazí strašenie iných ľudí. Tento nápad sa niekomu zdal natoľko úžasný, že ho nemohol nezrecyklovať. Z poučne a bádavo ladenej formy ale samozrejme treba zásadne smerovať k masovej zábave. Takže už nejde o skupinku zvedavcov, ktorí skúmajú oddaných a zapálených remeselníkov hororovej zábavy. Iritujúca partia tínedžerov sa vyberie na gýčovitý festival s názvom Hell Fest: Park hrôzy.

9. 10. 2018

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

recenzie.

Ég Man Þig/ I Remember You

Andrej Gomora | 21. 5. 2018
0
7/10          
žáner:
ghost, mystery

Na Islande deti nemiznú len tak


Rozvíjať od začiatku dve dejové línie môže byť náročné na divákovu pozornosť. Hlavne keď sa obidve rozvíjajú pomaly, nežne a atmosféricky. Aby sa prepojili budeme musieť čakať prakticky až do konca, prvým pokrokom vlastne bude pochopiť, že žiaden zjavný súvis medzi nimi nie je. Keď ho divák prestane nasilu hľadať, postupne si môže začať obidva príbehy užívať. Hoci jeden sa odohráva v meste a druhý na samote, prostredie pôsobí prakticky rovnako. Sme totiž na Islande, tam aj civilizácia vyzerá divoko. Na tom stavia atmosféra a vlastne aj celý film. Ponára nás do tajomna, pomaly, nenásilne, ako keby mimovoľne rozprestiera k ponurým ľuďom ešte ponurejší príbeh o duchovi. Ég Man Þig.

„Pravidelne odznie niečo závažné, čo nám zdvihne obočia, k logicky nadväzujúcim krokom sa ale vždy dostávame nejako bez náhlenia.“

Oba príbehy poznačila smrť dieťaťa, kým v jednom sa s ňou len vyrovnávajú, v tom druhom sa ňou stále aktívne zaoberajú. Rovnako ako ďalšími úmrtiami. Vyšetrovanie dáva filmu spád, nech je aj veľmi pozvoľný. Nenapredujeme ani tým klasickým duchárskym štýlom, ideme skôr okľukou od indície k indícii. Pravidelne odznie niečo závažné, čo nám zdvihne obočia, k logicky nadväzujúcim krokom sa ale vždy dostávame nejako bez náhlenia. Film si skrátka užíva svoju pomalú atmosféru a ležérnu zlovoľnosť. Vôbec nebudí dojem, že by sa snažil budovať akési napätie. Rozpráva nám smutný a mysteriózny príbeh, že by predsa chcel, aby sme sa báli, prezradzuje len vyskakujúci duch.

„Scény s duchom často pôsobia unáhlene, mierne silene a nádychom aj primitívne.“

Ten bude odporcov žánra nepochybne iritovať, často totiž robí presne to, čím sa ľaká najprimitívnejšie a najjednoduchšie. Vyskakuje, objavuje sa, pozerá, mihá sa a zase mizne. Navyše je to ešte aj bledý chlapec s čiastočne zahalenou tvárou. Ak sa do filmu jeho hororová či mysteriózna súčasť hodí výborne príbehovo, trocha horšie je to s jej integráciou čo sa týka filmového spracovania. Scény s duchom často pôsobia unáhlene, mierne silene a nádychom aj primitívne. My totiž nemáme príliš chuť vôbec vnímať aktuálnosť niečoho ako hrozby. Ani sa nám nezdá, že by niektoré z postáv mohli byť v priamom ohrození, a vlastne ani nemáme chuť sa o ne báť, a vôbec, ľakať sa. Užívame si mysteriózne tajomstvá, stratených chlapcov. Ak už majú pôsobiť na súčasnosť, nech sa aspoň nesnažia byť zbytočne akční.

„Snaží sa byť predovšetkým smutne krásny, a to sa mu aj darí.“

Celý príbeh si dáme dokopy až na úplnom konci, a aj keď v logike by sa dali nájsť diery, tie sa dajú ľahko prehliadnuť či odpustiť. Snaží sa byť predovšetkým smutne krásny, a to sa mu aj darí. Veľa nežne poetických momentov je možno na hranici gýča, nezdá sa ale, že by ju prekračovali. Korunujú dovtedajší príbeh sústredený predovšetkým na ľudí, trápiacich sa, konajúcich často iracionálne. Oni si to aj uvedomujú, len nemôžu inak, nedokážu rozumom ovládnuť vlastné správanie. Kľúčoví svedkovia sú psychicky chorí, nedá sa z nich dostať zrozumiteľná informácia o tom, čo videli. Opakujú len svoje emócie, svoje dojmy, pomáhajú len podávaním zahmleného obrazu. Áno, dá sa to vnímať aj ako umelé naťahovanie. O tom neisť priamo na vec, ale užiť si pomalú a atmosférickú cestu k cieľu je ale celý film, a robí to celkom úmyselne.

Ég Man Þig je rozhodne kvalitne a poctivo nakrútený film. Nie je mu čo vytknúť čo sa týka realizácia vrátane výbornej hudby, islandské prostredie už je aj zbytočné osobitne vyzdvihovať. Ide si svojou cestou a tá musí divákovi sadnúť. Ak sa mu podarí naladiť na pomalé tempo a slabý spád, ktorý supluje atmosférická mysterióznosť, film by si mal určite užiť. O výnimočný hororový zážitok ale aj tak nejde, a už vôbec nie pre milovníkov akcie, krvi a obzvlášť pre odporcov duchárin. Tým asi bude lepšie sa tomuto filmu vyhnúť.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy