hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

3 From Hell

Opäť trošku sadizmu

Rob Zombie je nepochybne svojský tvorca, a jeho štýl vám jednoducho musí sadnúť. Konkrétne vás musí baviť vyžívanie sa v pomerne priamočiarej brutalite a intenzívnej akcii. Podobne ako u Eliho Rotha tu cítiť ten cynicko sadistický podtón, môže nám akurát pripadať o niečo hravejší. Ide len o výrazne násilnú zábavku, ktorá od mučenia nie je ďaleko, celkom sa naň ale nesústreďuje. Hrdinami sa tak či onak stávajú postavy, ktoré by inak mali byť negatívne. Keď ale ide o zobrazenie čo najviac smrti, predsa by sme nemohli držať palce obetiam. Tak to bolo v predošlých dieloch série, ktorá dovršuje štatút trilógie filmom 3 From Hell.

17. 10. 2019

Krampus

Trochu drsnejšia vianočná rozprávka
V zime vždy poteší pozrieť si letný, dovolenkový film. Pláže, slnko, žúry, keď vonku zúri chlad vždy zahrejú. Na Vianoce sa tiež všetci tešíme, ale až tak nás v lete neťahá pozerať si niečo, čo nám ich bude evokovať. Nechceme si pripomínať, že leto sa o chvíľu skončí, rovnako ako ďalší rok nášho života. Vianoce sa na nás aj tak o chvíľu budú valiť odvšadiaľ, aj viac, ako by sme si priali. Keď ale predsa zacítite potrebu vidieť sneh, darčeky a dusné rodinné stretnutia, môžete tento zážitok spojiť s pozeraním napríklad hororu. Poslúžiť môže film Krampus.
9. 5. 2016

Polaroid

Konečne primeraný trest za selfie?

Na úvodnej vražde je pozitívne, nakoľko priamo ide na vec. V poslednom čase sme si pri duchárinách zvykli na dlhé obliehanie budúcich obetí. Niečo sa na ne upne, nezmyselne sa to dokola zjavuje v ich okolí, primitívne nás to straší. Aby sme vôbec začali pochybovať, či sa to aj na niečo zmôže. Tentokrát je to hneď od začiatku krátky proces. Sekvencia pritom má všetko, čo by mať mala. Postupne hustne, buduje intenzívny strach, niečo sa zjaví, z nejasnej entity sa to sformuje na priamu a nebezpečnú silu. Ktorá svoj úmysel rovno aj dokoná. Stačilo, že niekto sa tu odfotil aparátom značky Polaroid.

2. 7. 2019

Nevesta na zabitie

Svadobná noc trochu inak

Začiatok je dosť klasický a spĺňa štandardy filmov či komédií o vstupe do rodiny. On je bohatý, ona vyrastala bez rodičov. Snobská rodina ako keby ju nenávidela, hoci sa nevesta tvári nervózne, skôr máme dojem, že jej to je jedno. Ide o obligátny folklór s nedôverujúcimi rodičmi a zazerajúcou tetou. Hlavná je láska, tej cíti od manžela viac než dosť. Zatiaľ. Film si možno na pár výnimiek drží úroveň a vyhýba sa skĺznutiu do uletenosti, aj keď sa tá miestami priam ponúka. Niektoré postavy sú komické, stále ale uveriteľné a zhruba rovnako by mohli vyzerať v nehororovej komédii. Samozrejme, uletená musí byť samotná zápletka.

12. 9. 2019

The Silence

Svet sa konečne ponorí do ticha

Jedna vec je využívať nejaký druh ľudského postihnutia pre zdramatizovanie hororu, videli sme slepých, hluchých aj vozičkárov. Keď sme ale mali v pomerne krátkej dobe Tiché miesto, kde bolo dôležité zostať ticho, a Bird Box, kde bolo zase potrebné zatvárať oči, ďalší horor, kde sa treba ukrývať v tichu pôsobí mierne redundantne. Tu sa totiž nezdá, že by vznikal akýsi nový žáner, špecifickosť je naopak natoľko nápadná, že sa okolo nej musí krútiť celý film. Takže si človek celkom nevie predstaviť niečo v tomto jednom smere podobné, ale pritom stále dostatočne odlišné, aby sa mu nezdalo zbytočné to pozerať. Nový film má originálny ešte aj názov. The Silence.

3. 9. 2019

recenzie.

Ég Man Þig/ I Remember You

Andrej Gomora | 21. 5. 2018
0
7/10          
žáner:
ghost, mystery

Na Islande deti nemiznú len tak


Rozvíjať od začiatku dve dejové línie môže byť náročné na divákovu pozornosť. Hlavne keď sa obidve rozvíjajú pomaly, nežne a atmosféricky. Aby sa prepojili budeme musieť čakať prakticky až do konca, prvým pokrokom vlastne bude pochopiť, že žiaden zjavný súvis medzi nimi nie je. Keď ho divák prestane nasilu hľadať, postupne si môže začať obidva príbehy užívať. Hoci jeden sa odohráva v meste a druhý na samote, prostredie pôsobí prakticky rovnako. Sme totiž na Islande, tam aj civilizácia vyzerá divoko. Na tom stavia atmosféra a vlastne aj celý film. Ponára nás do tajomna, pomaly, nenásilne, ako keby mimovoľne rozprestiera k ponurým ľuďom ešte ponurejší príbeh o duchovi. Ég Man Þig.

„Pravidelne odznie niečo závažné, čo nám zdvihne obočia, k logicky nadväzujúcim krokom sa ale vždy dostávame nejako bez náhlenia.“

Oba príbehy poznačila smrť dieťaťa, kým v jednom sa s ňou len vyrovnávajú, v tom druhom sa ňou stále aktívne zaoberajú. Rovnako ako ďalšími úmrtiami. Vyšetrovanie dáva filmu spád, nech je aj veľmi pozvoľný. Nenapredujeme ani tým klasickým duchárskym štýlom, ideme skôr okľukou od indície k indícii. Pravidelne odznie niečo závažné, čo nám zdvihne obočia, k logicky nadväzujúcim krokom sa ale vždy dostávame nejako bez náhlenia. Film si skrátka užíva svoju pomalú atmosféru a ležérnu zlovoľnosť. Vôbec nebudí dojem, že by sa snažil budovať akési napätie. Rozpráva nám smutný a mysteriózny príbeh, že by predsa chcel, aby sme sa báli, prezradzuje len vyskakujúci duch.

„Scény s duchom často pôsobia unáhlene, mierne silene a nádychom aj primitívne.“

Ten bude odporcov žánra nepochybne iritovať, často totiž robí presne to, čím sa ľaká najprimitívnejšie a najjednoduchšie. Vyskakuje, objavuje sa, pozerá, mihá sa a zase mizne. Navyše je to ešte aj bledý chlapec s čiastočne zahalenou tvárou. Ak sa do filmu jeho hororová či mysteriózna súčasť hodí výborne príbehovo, trocha horšie je to s jej integráciou čo sa týka filmového spracovania. Scény s duchom často pôsobia unáhlene, mierne silene a nádychom aj primitívne. My totiž nemáme príliš chuť vôbec vnímať aktuálnosť niečoho ako hrozby. Ani sa nám nezdá, že by niektoré z postáv mohli byť v priamom ohrození, a vlastne ani nemáme chuť sa o ne báť, a vôbec, ľakať sa. Užívame si mysteriózne tajomstvá, stratených chlapcov. Ak už majú pôsobiť na súčasnosť, nech sa aspoň nesnažia byť zbytočne akční.

„Snaží sa byť predovšetkým smutne krásny, a to sa mu aj darí.“

Celý príbeh si dáme dokopy až na úplnom konci, a aj keď v logike by sa dali nájsť diery, tie sa dajú ľahko prehliadnuť či odpustiť. Snaží sa byť predovšetkým smutne krásny, a to sa mu aj darí. Veľa nežne poetických momentov je možno na hranici gýča, nezdá sa ale, že by ju prekračovali. Korunujú dovtedajší príbeh sústredený predovšetkým na ľudí, trápiacich sa, konajúcich často iracionálne. Oni si to aj uvedomujú, len nemôžu inak, nedokážu rozumom ovládnuť vlastné správanie. Kľúčoví svedkovia sú psychicky chorí, nedá sa z nich dostať zrozumiteľná informácia o tom, čo videli. Opakujú len svoje emócie, svoje dojmy, pomáhajú len podávaním zahmleného obrazu. Áno, dá sa to vnímať aj ako umelé naťahovanie. O tom neisť priamo na vec, ale užiť si pomalú a atmosférickú cestu k cieľu je ale celý film, a robí to celkom úmyselne.

Ég Man Þig je rozhodne kvalitne a poctivo nakrútený film. Nie je mu čo vytknúť čo sa týka realizácia vrátane výbornej hudby, islandské prostredie už je aj zbytočné osobitne vyzdvihovať. Ide si svojou cestou a tá musí divákovi sadnúť. Ak sa mu podarí naladiť na pomalé tempo a slabý spád, ktorý supluje atmosférická mysterióznosť, film by si mal určite užiť. O výnimočný hororový zážitok ale aj tak nejde, a už vôbec nie pre milovníkov akcie, krvi a obzvlášť pre odporcov duchárin. Tým asi bude lepšie sa tomuto filmu vyhnúť.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy