hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Raw Meat

Len trochu netradičná detektíva

Klasickým prvkom v ňom je postava inšpektora v podaní Donalda Pleasancea, hororovým fanúšikom nepochybne známeho zo série Halloween. Ten je sucho vtipný, nevrlý, priečny a často vyvoláva dojem, ako keby tu o vyšetrovanie ani až tak nešlo. Pravdou je, že s ním do filmu vniká aj dosť televíznej estetiky, takej tej hlúpej a nelogickej konverzačnej zábavy. Niekedy sa skrátka predvádza, inokedy sú scény napísané tak, aby ich vyvrcholením bolo jeho vtipne nepríjemné správanie. Z televíznej komédie je toho vo vyšetrovaní viac, napríklad chlapík s MI5 a jeho gestikulovanie paličkou a klobúkom. Tieto prvky zjavne nie sú myslené príliš vážne. Zďaleka nie sú vo filme jediné.

15. 4. 2019

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

Carrie

Počíta sa znásilnenie mŕtvoly za stratu panenstva?
Asi ešte nikto nedokázal, že remake môže filmu niečo zásadné pridať. Dôkazov ako ho môže pokaziť existuje naopak nespočetne. Znova musíme uvažovať či v nás nádej vidieť film zmodernizovaný a v kine prebije hnev zo znesväcovania klasiky. Ďalšou vykopanou mŕtvolou je Carrie, v predošlej verzii vynikajúco obsadená a zrežírovaná. Šikana je nepochybne večná, takže príbeh by určite mal vedieť čo to ponúknuť aj dnešnému divákovi. Ako bude film fungovať ako celok a koľko prvkov sa v ňom podarí uchrániť sme boli určite všetci zvedaví.
18. 10. 2013

recenzie.

Ég Man Þig/ I Remember You

Andrej Gomora | 21. 5. 2018
0
7/10          
žáner:
ghost, mystery

Na Islande deti nemiznú len tak


Rozvíjať od začiatku dve dejové línie môže byť náročné na divákovu pozornosť. Hlavne keď sa obidve rozvíjajú pomaly, nežne a atmosféricky. Aby sa prepojili budeme musieť čakať prakticky až do konca, prvým pokrokom vlastne bude pochopiť, že žiaden zjavný súvis medzi nimi nie je. Keď ho divák prestane nasilu hľadať, postupne si môže začať obidva príbehy užívať. Hoci jeden sa odohráva v meste a druhý na samote, prostredie pôsobí prakticky rovnako. Sme totiž na Islande, tam aj civilizácia vyzerá divoko. Na tom stavia atmosféra a vlastne aj celý film. Ponára nás do tajomna, pomaly, nenásilne, ako keby mimovoľne rozprestiera k ponurým ľuďom ešte ponurejší príbeh o duchovi. Ég Man Þig.

„Pravidelne odznie niečo závažné, čo nám zdvihne obočia, k logicky nadväzujúcim krokom sa ale vždy dostávame nejako bez náhlenia.“

Oba príbehy poznačila smrť dieťaťa, kým v jednom sa s ňou len vyrovnávajú, v tom druhom sa ňou stále aktívne zaoberajú. Rovnako ako ďalšími úmrtiami. Vyšetrovanie dáva filmu spád, nech je aj veľmi pozvoľný. Nenapredujeme ani tým klasickým duchárskym štýlom, ideme skôr okľukou od indície k indícii. Pravidelne odznie niečo závažné, čo nám zdvihne obočia, k logicky nadväzujúcim krokom sa ale vždy dostávame nejako bez náhlenia. Film si skrátka užíva svoju pomalú atmosféru a ležérnu zlovoľnosť. Vôbec nebudí dojem, že by sa snažil budovať akési napätie. Rozpráva nám smutný a mysteriózny príbeh, že by predsa chcel, aby sme sa báli, prezradzuje len vyskakujúci duch.

„Scény s duchom často pôsobia unáhlene, mierne silene a nádychom aj primitívne.“

Ten bude odporcov žánra nepochybne iritovať, často totiž robí presne to, čím sa ľaká najprimitívnejšie a najjednoduchšie. Vyskakuje, objavuje sa, pozerá, mihá sa a zase mizne. Navyše je to ešte aj bledý chlapec s čiastočne zahalenou tvárou. Ak sa do filmu jeho hororová či mysteriózna súčasť hodí výborne príbehovo, trocha horšie je to s jej integráciou čo sa týka filmového spracovania. Scény s duchom často pôsobia unáhlene, mierne silene a nádychom aj primitívne. My totiž nemáme príliš chuť vôbec vnímať aktuálnosť niečoho ako hrozby. Ani sa nám nezdá, že by niektoré z postáv mohli byť v priamom ohrození, a vlastne ani nemáme chuť sa o ne báť, a vôbec, ľakať sa. Užívame si mysteriózne tajomstvá, stratených chlapcov. Ak už majú pôsobiť na súčasnosť, nech sa aspoň nesnažia byť zbytočne akční.

„Snaží sa byť predovšetkým smutne krásny, a to sa mu aj darí.“

Celý príbeh si dáme dokopy až na úplnom konci, a aj keď v logike by sa dali nájsť diery, tie sa dajú ľahko prehliadnuť či odpustiť. Snaží sa byť predovšetkým smutne krásny, a to sa mu aj darí. Veľa nežne poetických momentov je možno na hranici gýča, nezdá sa ale, že by ju prekračovali. Korunujú dovtedajší príbeh sústredený predovšetkým na ľudí, trápiacich sa, konajúcich často iracionálne. Oni si to aj uvedomujú, len nemôžu inak, nedokážu rozumom ovládnuť vlastné správanie. Kľúčoví svedkovia sú psychicky chorí, nedá sa z nich dostať zrozumiteľná informácia o tom, čo videli. Opakujú len svoje emócie, svoje dojmy, pomáhajú len podávaním zahmleného obrazu. Áno, dá sa to vnímať aj ako umelé naťahovanie. O tom neisť priamo na vec, ale užiť si pomalú a atmosférickú cestu k cieľu je ale celý film, a robí to celkom úmyselne.

Ég Man Þig je rozhodne kvalitne a poctivo nakrútený film. Nie je mu čo vytknúť čo sa týka realizácia vrátane výbornej hudby, islandské prostredie už je aj zbytočné osobitne vyzdvihovať. Ide si svojou cestou a tá musí divákovi sadnúť. Ak sa mu podarí naladiť na pomalé tempo a slabý spád, ktorý supluje atmosférická mysterióznosť, film by si mal určite užiť. O výnimočný hororový zážitok ale aj tak nejde, a už vôbec nie pre milovníkov akcie, krvi a obzvlášť pre odporcov duchárin. Tým asi bude lepšie sa tomuto filmu vyhnúť.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy