hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Mr. Jones

Do divočiny si nezabudnite pribaliť antidepresíva
Zmena prostredia niekedy pomáha. Niekedy ani nie. Aj keď vypadnúť z každodennej rutiny a života v meste môže byť fajn, nečakajme, že sa tak vyriešia všetky problémy. Napríklad keď má niekto vzťah s priateľkou už aj tak naštrbený, nemusí byť najlepší nápad odísť s ňou do divočiny na samotu. Kde budú len oni dvaja a široko ďaleko nič a nikto. Teda, až na Mr. Jonesa.
Ešte tak vedieť, čo je to zač. Celý svet pozná jeho diela, čudné postavičky, ktoré rozposlal náhodným ľuďom. Nikto nevie, ako si adresátov vybral. Všetkým sa začali diať čudné veci, vyhodili ich z práce, opustili manželky alebo oni opustili svoje rodiny. Z postavičiek sa stali známe umelecké diela s obrovskou hodnotou. Existujú rôzne teórie, kto vlastne Mr. Jones je. Nikto nevedel, či ide o jednotlivca alebo skupinu umelcov, ani aký je význam jeho diel. Kým niektorí im pripisujú čisto estetickú hodnotu, pre iných ide o strážcov tohto sveta, ktorí bránia príchodu temných síl. Penny a Scott sú prví, kto Mr. Jones videli na vlastné oči. Navštívili aj jeho ateliér, či skôr pivnicu s množstvom čúd. Radi by o ňom nakrútili dokument. Hoci, rozprávať ani inak s ním komunikovať zjavne nebude veľmi možné.
23. 12. 2014

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Demon

Nečakané nástrahy poľskej svadby

Svadba je vraj vždy tak trochu lotéria. Ak si aj myslíte, že človeka, s ktorým sa idete do konca života spojiť, poznáte, zriedka si beriete len jeho. Určite sa budete snažiť jeho rodinu prijať, byť tolerantný a pokúšať sa nájsť si k sebe navzájom cestu. Sú to síce poľskí burani a ožrani, ale nakoniec sú to predsa určite dobrí ľudia. V zásade by to nakoniec asi aj išlo, keby súčasťou ich rodinného dedičstva nebol aj Demon.

13. 9. 2016

Panna a netvor

Lyrizovaná hrôza

Kto sa so zásadami socialistickej esteticky nestotožnil, snažil sa cez cenzúru čo to prepašovať. Napríklad nevhodné myšlienky. Juraj Herz mal aj tie, navyše mal ale vždy nutkanie vyžívať sa v morbídnostiach a drastických scénach. Jediný film, ktorý podľa vlastných slov nakrútil takmer úplne podľa svojich predstáv, bol Spaľovač mŕtvol. Ten vznikol v začiatkoch jeho kariéry, v roku 1969, a po premiére skončil v trezore. Herz si odvtedy pravidelne vysluhoval zákazy nakrúcať a svoju milovanú hororovosť musel vsúvať do filmov menej nápadne. Vhodnou príležitosťou bolo napríklad nakrúcanie rozprávok, ktoré sa dali v tomto zmysle zaujímavo rozohrať. V roku 1978 sa temne pohral s filmom Panna a netvor.

9. 11. 2016

The Taking of Deborah Logan

Kto ovládne telo, keď ho opustí myseľ?
Využiť starobu a Alzheimera ako námet hororu asi nenapadlo ešte nikomu. Strašidelné nepochybne sú, ale predsa, určité veci do oblasti zábavy nepatria. Preto im treba dať niečo navyše. Staré tajomstvo, ktoré vďaka slabnúcemu mozgu vylezie von. A prečo len tajomstvo, rovno druhá identita s nadprirodzenými schopnosťami. Postupne si vezme starnúcu dámu v The Taking of Deborah Logan.
18. 9. 2015

recenzie.

Ég Man Þig/ I Remember You

Andrej Gomora | 21. 5. 2018
0
7/10          
žáner:
ghost, mystery

Na Islande deti nemiznú len tak


Rozvíjať od začiatku dve dejové línie môže byť náročné na divákovu pozornosť. Hlavne keď sa obidve rozvíjajú pomaly, nežne a atmosféricky. Aby sa prepojili budeme musieť čakať prakticky až do konca, prvým pokrokom vlastne bude pochopiť, že žiaden zjavný súvis medzi nimi nie je. Keď ho divák prestane nasilu hľadať, postupne si môže začať obidva príbehy užívať. Hoci jeden sa odohráva v meste a druhý na samote, prostredie pôsobí prakticky rovnako. Sme totiž na Islande, tam aj civilizácia vyzerá divoko. Na tom stavia atmosféra a vlastne aj celý film. Ponára nás do tajomna, pomaly, nenásilne, ako keby mimovoľne rozprestiera k ponurým ľuďom ešte ponurejší príbeh o duchovi. Ég Man Þig.

„Pravidelne odznie niečo závažné, čo nám zdvihne obočia, k logicky nadväzujúcim krokom sa ale vždy dostávame nejako bez náhlenia.“

Oba príbehy poznačila smrť dieťaťa, kým v jednom sa s ňou len vyrovnávajú, v tom druhom sa ňou stále aktívne zaoberajú. Rovnako ako ďalšími úmrtiami. Vyšetrovanie dáva filmu spád, nech je aj veľmi pozvoľný. Nenapredujeme ani tým klasickým duchárskym štýlom, ideme skôr okľukou od indície k indícii. Pravidelne odznie niečo závažné, čo nám zdvihne obočia, k logicky nadväzujúcim krokom sa ale vždy dostávame nejako bez náhlenia. Film si skrátka užíva svoju pomalú atmosféru a ležérnu zlovoľnosť. Vôbec nebudí dojem, že by sa snažil budovať akési napätie. Rozpráva nám smutný a mysteriózny príbeh, že by predsa chcel, aby sme sa báli, prezradzuje len vyskakujúci duch.

„Scény s duchom často pôsobia unáhlene, mierne silene a nádychom aj primitívne.“

Ten bude odporcov žánra nepochybne iritovať, často totiž robí presne to, čím sa ľaká najprimitívnejšie a najjednoduchšie. Vyskakuje, objavuje sa, pozerá, mihá sa a zase mizne. Navyše je to ešte aj bledý chlapec s čiastočne zahalenou tvárou. Ak sa do filmu jeho hororová či mysteriózna súčasť hodí výborne príbehovo, trocha horšie je to s jej integráciou čo sa týka filmového spracovania. Scény s duchom často pôsobia unáhlene, mierne silene a nádychom aj primitívne. My totiž nemáme príliš chuť vôbec vnímať aktuálnosť niečoho ako hrozby. Ani sa nám nezdá, že by niektoré z postáv mohli byť v priamom ohrození, a vlastne ani nemáme chuť sa o ne báť, a vôbec, ľakať sa. Užívame si mysteriózne tajomstvá, stratených chlapcov. Ak už majú pôsobiť na súčasnosť, nech sa aspoň nesnažia byť zbytočne akční.

„Snaží sa byť predovšetkým smutne krásny, a to sa mu aj darí.“

Celý príbeh si dáme dokopy až na úplnom konci, a aj keď v logike by sa dali nájsť diery, tie sa dajú ľahko prehliadnuť či odpustiť. Snaží sa byť predovšetkým smutne krásny, a to sa mu aj darí. Veľa nežne poetických momentov je možno na hranici gýča, nezdá sa ale, že by ju prekračovali. Korunujú dovtedajší príbeh sústredený predovšetkým na ľudí, trápiacich sa, konajúcich často iracionálne. Oni si to aj uvedomujú, len nemôžu inak, nedokážu rozumom ovládnuť vlastné správanie. Kľúčoví svedkovia sú psychicky chorí, nedá sa z nich dostať zrozumiteľná informácia o tom, čo videli. Opakujú len svoje emócie, svoje dojmy, pomáhajú len podávaním zahmleného obrazu. Áno, dá sa to vnímať aj ako umelé naťahovanie. O tom neisť priamo na vec, ale užiť si pomalú a atmosférickú cestu k cieľu je ale celý film, a robí to celkom úmyselne.

Ég Man Þig je rozhodne kvalitne a poctivo nakrútený film. Nie je mu čo vytknúť čo sa týka realizácia vrátane výbornej hudby, islandské prostredie už je aj zbytočné osobitne vyzdvihovať. Ide si svojou cestou a tá musí divákovi sadnúť. Ak sa mu podarí naladiť na pomalé tempo a slabý spád, ktorý supluje atmosférická mysterióznosť, film by si mal určite užiť. O výnimočný hororový zážitok ale aj tak nejde, a už vôbec nie pre milovníkov akcie, krvi a obzvlášť pre odporcov duchárin. Tým asi bude lepšie sa tomuto filmu vyhnúť.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy