najčítanejšie recenzie.
3 From Hell
Rob Zombie je nepochybne svojský tvorca, a jeho štýl vám jednoducho musí sadnúť. Konkrétne vás musí baviť vyžívanie sa v pomerne priamočiarej brutalite a intenzívnej akcii. Podobne ako u Eliho Rotha tu cítiť ten cynicko sadistický podtón, môže nám akurát pripadať o niečo hravejší. Ide len o výrazne násilnú zábavku, ktorá od mučenia nie je ďaleko, celkom sa naň ale nesústreďuje. Hrdinami sa tak či onak stávajú postavy, ktoré by inak mali byť negatívne. Keď ale ide o zobrazenie čo najviac smrti, predsa by sme nemohli držať palce obetiam. Tak to bolo v predošlých dieloch série, ktorá dovršuje štatút trilógie filmom 3 From Hell.
Krampus
Polaroid
Na úvodnej vražde je pozitívne, nakoľko priamo ide na vec. V poslednom čase sme si pri duchárinách zvykli na dlhé obliehanie budúcich obetí. Niečo sa na ne upne, nezmyselne sa to dokola zjavuje v ich okolí, primitívne nás to straší. Aby sme vôbec začali pochybovať, či sa to aj na niečo zmôže. Tentokrát je to hneď od začiatku krátky proces. Sekvencia pritom má všetko, čo by mať mala. Postupne hustne, buduje intenzívny strach, niečo sa zjaví, z nejasnej entity sa to sformuje na priamu a nebezpečnú silu. Ktorá svoj úmysel rovno aj dokoná. Stačilo, že niekto sa tu odfotil aparátom značky Polaroid.
The Silence
Jedna vec je využívať nejaký druh ľudského postihnutia pre zdramatizovanie hororu, videli sme slepých, hluchých aj vozičkárov. Keď sme ale mali v pomerne krátkej dobe Tiché miesto, kde bolo dôležité zostať ticho, a Bird Box, kde bolo zase potrebné zatvárať oči, ďalší horor, kde sa treba ukrývať v tichu pôsobí mierne redundantne. Tu sa totiž nezdá, že by vznikal akýsi nový žáner, špecifickosť je naopak natoľko nápadná, že sa okolo nej musí krútiť celý film. Takže si človek celkom nevie predstaviť niečo v tomto jednom smere podobné, ale pritom stále dostatočne odlišné, aby sa mu nezdalo zbytočné to pozerať. Nový film má originálny ešte aj názov. The Silence.
Woetoli/Loner
Téma hikkikomori nie je vo filme neznáma. Mohli sme sa s ňou stretnúť napr. v krátkom filme Shaking TokyoTokyo!, v ktorom sa mladík uchýlil do dobrovoľnej izolácie vo svojej izbe, no nakoniec vyjde von, keď sa zamiluje do dievčaťa z pizza donášky. Hikkikomori však nie je žiaden filmový výmysel, ale skutočný psychický stav... 27. 1. 2011
recenzie.
Insidious: Kapitola 3
Tiež ste nepočítali, že aj tretíkrát sa to podarí?
„Sleduje ju to na prijímačky na divadelnú školu, kde sa na to tak zahľadí, až ju zrazí auto."
Nedávno jej totiž na rakovinu zomrela matka. Snažila sa s jej duchom spojiť sama, potom vyhľadala nám už dobre známe médium Elise. Tá sa nedávno rozhodla ukončiť kariéru, venuje Quinn ešte jeden posledný pokus. Ale musí ho prerušiť, neskôr vysvetlí prečo. Na Quinn sa pri duchárskych pokusoch aj tak niečo nalepí. Sleduje ju to na prijímačky na divadelnú školu, kde sa na to tak zahľadí, až ju zrazí auto. Zostane ležať s oboma nohami v sadre, už aj tak zaneprázdnený otec sa o ňu ledva stíha starať. Duch sa objavuje čoraz častejšie, je mu ľahká obeť. Jej telo sa nepochopiteľne v spánku presúva a on prichádza stále s menším ostychom. Zavolajú lovcov duchov, tí Quinnino vyčíňanie akurát tak nahrajú. Nakoniec sa nad Quinn zľutuje Elise, no tá okrem jej problémov musí riešiť aj svoje vlastné.
Kým prvé dva diely boli dejovo úzko spojené, tretí je prequel a so zvyškom série ma spoločnú len postavu Elise. Keď už tá aj vytiahne fotky z prvých filmov a spomenie démona na nich, výsledný dojem je skôr silený. My by sme sa bez núteného prepájania ochotne zaobišli. Našťastie ale aj tak nejde len o využitie značky. Tvorcovia zostali viac menej tí istí, akurát scenárista si vzal na starosti aj réžiu. A po pomalšom začiatku vidno, že svoj rukopis si dokáže uchovať.
„Prejavy démona sú pomerne nezvyčajne drsné."
Ideológia, alebo teória duchov či akokoľvek to chceme nazvať zostáva zhruba tá istá a v rámci možností duchárin dáva zmysel. Samozrejme, že démon musí byť v prvom rade efektný, preto za jeho dýchacou maskou či čiernymi stopami netreba hľadať žiadnu veľkú logiku. Strašidelný v každom prípade je. Jeho prejavy sú navyše pomerne nezvyčajne drsné. Len nevyskakuje a netúla sa. I keď za svojím cieľom nejde úplne priamočiaro, skutočne vyvolá dojem, že chce Quinn zabiť. Spočiatku stručné ľakačky postupne naberajú na dĺžke aj intenzite. Vďaka tomu vidno, že nie sú postavené len na klasickom vyskakovacom efekte. Spolu s napredujúcim dejom a rastúcou beznádejou sa im darí vybudovať veľmi slušnú atmosféru.
„Pasáže z iného sveta majú síce opäť nádych detinskosti, aj vrámci nich ale funguje mnoho strašidelných postáv."
Rovnako ako klady prvých dielov, berie si z nich trojka aj zápory. Hlavné postavy nie sú len plné klišé a gýča. Miestami sa nám znova zdá, ako keby sme pozerali televízny seriál pre mladšie publikum. Rodinný a nasladlý podtón završuje stará a múdra Elise. Aj keď mnoho pasáží, ktorých je súčasťou patrí k tým strašidelnejším častiam filmu, jej znovu nájdená moc bojovať s duchmi prerastá z detinskosti až k nádychu komiky. Tu už ide našťastie skutočne o časť filmu, kde sa skrátka pýtalo zakončenie. Hodnoťme pozitívne, že veci sa zbytočne neskomplikovali, nepochybne sa dalo vymyslieť aj niečo neporovnateľne horšie ako je akčná stará dáma. Všetky strašidelné scény dovtedy aj tak fungovali výborne, mnohé až vynikajúco. Pasáže z iného sveta majú síce opäť nádych detinskosti, aj vrámci nich ale funguje mnoho strašidelných postáv. Pomáhajú divákovi film stráviť tým, že postupne ničia beznádej. Tej sme si užili tak akurát, koľko sa nám do hororu hodí.
Ďalší diel série Insidious teda opäť nesklamal. Aj keď znova nejde o žiaden skvost, rozhodne ide o to výrazne lepšie z toho, čo sa k nám v poslednom čase dostalo. A hoci vynikať medzi množstvom hororového odpadu v kinách nie je žiadne umenie, obdiv si rozhodne zaslúži schopnosť nestrácať na kvalite. Keď sa nad tým zamyslíte, koľko hororových sérií má tri pozerateľné diely po sebe? Možno práve vďaka zmene prostredia a väčšiny postáv sa necítime presýtení priamo filmami Insidious. Ten pocit už skôr môžeme mať z duchárin ako celku.
