hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Visions

Neviňte dom za jeho obyvateľov
Sú prípady, keď sa hovorí, že herec si film ukradol. Napríklad Orson Welles v Treťom mužovi alebo Marlon Brando v Apokalypse sa objavia len na pár minút, no aj tak ich všetci vnímajú ako hlavné hviezdy týchto diel a spájajú si filmy práve s ich menami. Inokedy sa herec môže stať niečím ako atrakciou. Objaviť sa tiež len na pár minút, no nezaujať svojou charizmou ani výkonom, ale napríklad tým, že ide o notoricky známu seriálovú postavičku. Takže keď sa v obyčajnom horore objaví ako vedľajšia postava Jim Parsons známy ako Sheldon Cooper z Teórie veľkého tresku, diváci si najviac zo všetkého určite zapamätajú jeho. Oplatí sa aj kvôli niečomu inému pozerať horor s názvom Visions?
5. 2. 2016

Masks

Zabudnite na Stanislavského, hrať vás naučí Gdula
Nemecký horor sa vzmáha, a hľadá svoju tvár. Po postapokalyptickom Hell skúša ako mu pristane žltá maska talianskeho Gialla (viac o tomto podžánri nájdete v našom článku). Požičiava si jeho kameru, brutalitu, ženskú obeť, farebnosť aj gýčovitosť. Ako pôjdu dokopy s nemeckom si môžeme pozrieť vo filme Masks.
Už samotný príbeh je odkazom na Suspiriu Daria Argenta. Kým tam prišla Američanka do Nemecka na tanečnú školu, tu ide hlavná postava na hereckú školu založenú poľským učiteľom. Tak ako v Suspirii, aj tu cestou do školy stretne na smrť vyplašenú bývalú žiačku na úteku. A rovnako vidíme, ako ju ten istý večer zabijú. Školu tentokrát neovládajú čarodejnice, aj keď až tak ďaleko od nich nie sme. Jej zakladateľ Matteusz Gdula tu svojho času vyučoval veľmi netradičnou metódou. Študenti zomierali, a on sám nakoniec spáchal samovraždu. Aj keď jeho teória nie je jasne vysvetlená, zdá sa že bral bolesť ako stimulant hereckých výkonov. Film je v tomto smere trochu deravý, keďže napriek všetkému škola stále funguje a hlási sa k svojmu odkazu. Vyučovanie vyzerá viac menej normálne, spolužiaci sú k novoprišelkyni nevrlí, ako sa patrí. Nájde len jednu spriaznenú dušu, ktorá sa ale občas stráca v časti budovy, kam študenti nemajú prístup. Práve tam sa Gdula obesil. Najprv tvrdí, že tam chodí na súkromné hodiny, neskôr prezradí, že tam sa učí Gdulovou metódou. Prejavenú závisť opätuje prosbou o pomoc. Nakoniec sa jediná kamarátka stratí, a naša hlavná hrdinka dostane ponuku byť tou vyvolenou, ktorá sa bude učiť špeciálnou metódou.
5. 3. 2013

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

recenzie.

Insidious: Kapitola 3

Andrej Gomora | 10. 6. 2015
0
7/10          
žáner:
ghost

Tiež ste nepočítali, že aj tretíkrát sa to podarí?


Titul The Biggest Douche in the Universe si od tvorcov South Parku v jednom diele vyslúžil v našich končinách dovtedy neznámy chlapík menom John Edward. Ten postavil svoju literárnu a televíznu kariéru na sprostredkovaní kontaktu s mŕtvymi. Okrem iného si údajne publikum tajne nahrával, a vlastne na celom rozhovore toho nebolo veľa presvedčivého. Edward skrátka tipoval, napríklad videl mŕtveho muža, násilnú smrť alebo červené vlasy. Diváci sa aj tak ochotne chytili čohokoľvek, čo aspoň vzdialene sedelo na ich príbuzných. Až tak veľmi túžili po čo i najmenšej nádeji byť s nimi ešte aspoň na chvíľku v kontakte. Podobne je na tom aj Quinn, v tretej kapitole filmov Insidious.
 

„Sleduje ju to na prijímačky na divadelnú školu, kde sa na to tak zahľadí, až ju zrazí auto."

Nedávno jej totiž na rakovinu zomrela matka. Snažila sa s jej duchom spojiť sama, potom vyhľadala nám už dobre známe médium Elise. Tá sa nedávno rozhodla ukončiť kariéru, venuje Quinn ešte jeden posledný pokus. Ale musí ho prerušiť, neskôr vysvetlí prečo. Na Quinn sa pri duchárskych pokusoch aj tak niečo nalepí. Sleduje ju to na prijímačky na divadelnú školu, kde sa na to tak zahľadí, až ju zrazí auto. Zostane ležať s oboma nohami v sadre, už aj tak zaneprázdnený otec sa o ňu ledva stíha starať. Duch sa objavuje čoraz častejšie, je mu ľahká obeť. Jej telo sa nepochopiteľne v spánku presúva a on prichádza stále s menším ostychom. Zavolajú lovcov duchov, tí Quinnino vyčíňanie akurát tak nahrajú. Nakoniec sa nad Quinn zľutuje Elise, no tá okrem jej problémov musí riešiť aj svoje vlastné.

Kým prvé dva diely boli dejovo úzko spojené, tretí je prequel a so zvyškom série ma spoločnú len postavu Elise. Keď už tá aj vytiahne fotky z prvých filmov a spomenie démona na nich, výsledný dojem je skôr silený. My by sme sa bez núteného prepájania ochotne zaobišli. Našťastie ale aj tak nejde len o využitie značky. Tvorcovia zostali viac menej tí istí, akurát scenárista si vzal na starosti aj réžiu. A po pomalšom začiatku vidno, že svoj rukopis si dokáže uchovať.

„Prejavy démona sú pomerne nezvyčajne drsné."

Ideológia, alebo teória duchov či akokoľvek to chceme nazvať zostáva zhruba tá istá a v rámci možností duchárin dáva zmysel. Samozrejme, že démon musí byť v prvom rade efektný, preto za jeho dýchacou maskou či čiernymi stopami netreba hľadať žiadnu veľkú logiku. Strašidelný v každom prípade je. Jeho prejavy sú navyše pomerne nezvyčajne drsné. Len nevyskakuje a netúla sa. I keď za svojím cieľom nejde úplne priamočiaro, skutočne vyvolá dojem, že chce Quinn zabiť. Spočiatku stručné ľakačky postupne naberajú na dĺžke aj intenzite. Vďaka tomu vidno, že nie sú postavené len na klasickom vyskakovacom efekte. Spolu s napredujúcim dejom a rastúcou beznádejou sa im darí vybudovať veľmi slušnú atmosféru.

„Pasáže z iného sveta majú síce opäť nádych detinskosti, aj vrámci nich ale funguje mnoho strašidelných postáv."

Rovnako ako klady prvých dielov, berie si z nich trojka aj zápory. Hlavné postavy nie sú len plné klišé a gýča. Miestami sa nám znova zdá, ako keby sme pozerali televízny seriál pre mladšie publikum. Rodinný a nasladlý podtón završuje stará a múdra Elise. Aj keď mnoho pasáží, ktorých je súčasťou patrí k tým strašidelnejším častiam filmu, jej znovu nájdená moc bojovať s duchmi prerastá z detinskosti až k nádychu komiky. Tu už ide našťastie skutočne o časť filmu, kde sa skrátka pýtalo zakončenie. Hodnoťme pozitívne, že veci sa zbytočne neskomplikovali, nepochybne sa dalo vymyslieť aj niečo neporovnateľne horšie ako je akčná stará dáma. Všetky strašidelné scény dovtedy aj tak fungovali výborne, mnohé až vynikajúco. Pasáže z iného sveta majú síce opäť nádych detinskosti, aj vrámci nich ale funguje mnoho strašidelných postáv. Pomáhajú divákovi film stráviť tým, že postupne ničia beznádej. Tej sme si užili tak akurát, koľko sa nám do hororu hodí.

Ďalší diel série Insidious teda opäť nesklamal. Aj keď znova nejde o žiaden skvost, rozhodne ide o to výrazne lepšie z toho, čo sa k nám v poslednom čase dostalo. A hoci vynikať medzi množstvom hororového odpadu v kinách nie je žiadne umenie, obdiv si rozhodne zaslúži schopnosť nestrácať na kvalite. Keď sa nad tým zamyslíte, koľko hororových sérií má tri pozerateľné diely po sebe? Možno práve vďaka zmene prostredia a väčšiny postáv sa necítime presýtení priamo filmami Insidious. Ten pocit už skôr môžeme mať z duchárin ako celku.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok