najčítanejšie recenzie.
Boarding School
Raw Meat
Klasickým prvkom v ňom je postava inšpektora v podaní Donalda Pleasancea, hororovým fanúšikom nepochybne známeho zo série Halloween. Ten je sucho vtipný, nevrlý, priečny a často vyvoláva dojem, ako keby tu o vyšetrovanie ani až tak nešlo. Pravdou je, že s ním do filmu vniká aj dosť televíznej estetiky, takej tej hlúpej a nelogickej konverzačnej zábavy. Niekedy sa skrátka predvádza, inokedy sú scény napísané tak, aby ich vyvrcholením bolo jeho vtipne nepríjemné správanie. Z televíznej komédie je toho vo vyšetrovaní viac, napríklad chlapík s MI5 a jeho gestikulovanie paličkou a klobúkom. Tieto prvky zjavne nie sú myslené príliš vážne. Zďaleka nie sú vo filme jediné.
Liek na život
Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?
23. 2. 2017Grave Encounters
Carrie
recenzie.
Insidious: Kapitola 3
Tiež ste nepočítali, že aj tretíkrát sa to podarí?
„Sleduje ju to na prijímačky na divadelnú školu, kde sa na to tak zahľadí, až ju zrazí auto."
Nedávno jej totiž na rakovinu zomrela matka. Snažila sa s jej duchom spojiť sama, potom vyhľadala nám už dobre známe médium Elise. Tá sa nedávno rozhodla ukončiť kariéru, venuje Quinn ešte jeden posledný pokus. Ale musí ho prerušiť, neskôr vysvetlí prečo. Na Quinn sa pri duchárskych pokusoch aj tak niečo nalepí. Sleduje ju to na prijímačky na divadelnú školu, kde sa na to tak zahľadí, až ju zrazí auto. Zostane ležať s oboma nohami v sadre, už aj tak zaneprázdnený otec sa o ňu ledva stíha starať. Duch sa objavuje čoraz častejšie, je mu ľahká obeť. Jej telo sa nepochopiteľne v spánku presúva a on prichádza stále s menším ostychom. Zavolajú lovcov duchov, tí Quinnino vyčíňanie akurát tak nahrajú. Nakoniec sa nad Quinn zľutuje Elise, no tá okrem jej problémov musí riešiť aj svoje vlastné.
Kým prvé dva diely boli dejovo úzko spojené, tretí je prequel a so zvyškom série ma spoločnú len postavu Elise. Keď už tá aj vytiahne fotky z prvých filmov a spomenie démona na nich, výsledný dojem je skôr silený. My by sme sa bez núteného prepájania ochotne zaobišli. Našťastie ale aj tak nejde len o využitie značky. Tvorcovia zostali viac menej tí istí, akurát scenárista si vzal na starosti aj réžiu. A po pomalšom začiatku vidno, že svoj rukopis si dokáže uchovať.
„Prejavy démona sú pomerne nezvyčajne drsné."
Ideológia, alebo teória duchov či akokoľvek to chceme nazvať zostáva zhruba tá istá a v rámci možností duchárin dáva zmysel. Samozrejme, že démon musí byť v prvom rade efektný, preto za jeho dýchacou maskou či čiernymi stopami netreba hľadať žiadnu veľkú logiku. Strašidelný v každom prípade je. Jeho prejavy sú navyše pomerne nezvyčajne drsné. Len nevyskakuje a netúla sa. I keď za svojím cieľom nejde úplne priamočiaro, skutočne vyvolá dojem, že chce Quinn zabiť. Spočiatku stručné ľakačky postupne naberajú na dĺžke aj intenzite. Vďaka tomu vidno, že nie sú postavené len na klasickom vyskakovacom efekte. Spolu s napredujúcim dejom a rastúcou beznádejou sa im darí vybudovať veľmi slušnú atmosféru.
„Pasáže z iného sveta majú síce opäť nádych detinskosti, aj vrámci nich ale funguje mnoho strašidelných postáv."
Rovnako ako klady prvých dielov, berie si z nich trojka aj zápory. Hlavné postavy nie sú len plné klišé a gýča. Miestami sa nám znova zdá, ako keby sme pozerali televízny seriál pre mladšie publikum. Rodinný a nasladlý podtón završuje stará a múdra Elise. Aj keď mnoho pasáží, ktorých je súčasťou patrí k tým strašidelnejším častiam filmu, jej znovu nájdená moc bojovať s duchmi prerastá z detinskosti až k nádychu komiky. Tu už ide našťastie skutočne o časť filmu, kde sa skrátka pýtalo zakončenie. Hodnoťme pozitívne, že veci sa zbytočne neskomplikovali, nepochybne sa dalo vymyslieť aj niečo neporovnateľne horšie ako je akčná stará dáma. Všetky strašidelné scény dovtedy aj tak fungovali výborne, mnohé až vynikajúco. Pasáže z iného sveta majú síce opäť nádych detinskosti, aj vrámci nich ale funguje mnoho strašidelných postáv. Pomáhajú divákovi film stráviť tým, že postupne ničia beznádej. Tej sme si užili tak akurát, koľko sa nám do hororu hodí.
Ďalší diel série Insidious teda opäť nesklamal. Aj keď znova nejde o žiaden skvost, rozhodne ide o to výrazne lepšie z toho, čo sa k nám v poslednom čase dostalo. A hoci vynikať medzi množstvom hororového odpadu v kinách nie je žiadne umenie, obdiv si rozhodne zaslúži schopnosť nestrácať na kvalite. Keď sa nad tým zamyslíte, koľko hororových sérií má tri pozerateľné diely po sebe? Možno práve vďaka zmene prostredia a väčšiny postáv sa necítime presýtení priamo filmami Insidious. Ten pocit už skôr môžeme mať z duchárin ako celku.
