najčítanejšie recenzie.
Boarding School
I Spit on Your Grave (2010)
Bear
Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.
20. 9. 2010Smrtiaci príliv
V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.
5. 9. 2016Al morir la matinée
Začiatok je mierne pomalý, vyžíva sa hlavne v tom, čoho je v celom filme najviac- kinofilstve. Sme v kine. Všade sú filmové plagáty, dostaneme sa do miestnosti premietačov, priamo k premietaciemu zariadeniu, bavíme sa o jeho obsluhe. Nejde o žiadne intelektuálne debaty, ide tu o vášeň v jej jednoduchej až primitívnej podobe. Milovať kino bez zbytočného premýšľania, milovať krv, akciu, jačanie od hrôzy. A vyznať sa z lásky k talianskemu giallu, syntetizátorovej hudbe, ktorá ho sprevádzala, jeho sýtym farbám a estetickému zobrazovaniu násilia. To zjavne milujú aj v Uruguaji, film nazvali Al morir la matinée.
26. 3. 2021recenzie.
Insidious: Kapitola 3
Tiež ste nepočítali, že aj tretíkrát sa to podarí?
„Sleduje ju to na prijímačky na divadelnú školu, kde sa na to tak zahľadí, až ju zrazí auto."
Nedávno jej totiž na rakovinu zomrela matka. Snažila sa s jej duchom spojiť sama, potom vyhľadala nám už dobre známe médium Elise. Tá sa nedávno rozhodla ukončiť kariéru, venuje Quinn ešte jeden posledný pokus. Ale musí ho prerušiť, neskôr vysvetlí prečo. Na Quinn sa pri duchárskych pokusoch aj tak niečo nalepí. Sleduje ju to na prijímačky na divadelnú školu, kde sa na to tak zahľadí, až ju zrazí auto. Zostane ležať s oboma nohami v sadre, už aj tak zaneprázdnený otec sa o ňu ledva stíha starať. Duch sa objavuje čoraz častejšie, je mu ľahká obeť. Jej telo sa nepochopiteľne v spánku presúva a on prichádza stále s menším ostychom. Zavolajú lovcov duchov, tí Quinnino vyčíňanie akurát tak nahrajú. Nakoniec sa nad Quinn zľutuje Elise, no tá okrem jej problémov musí riešiť aj svoje vlastné.
Kým prvé dva diely boli dejovo úzko spojené, tretí je prequel a so zvyškom série ma spoločnú len postavu Elise. Keď už tá aj vytiahne fotky z prvých filmov a spomenie démona na nich, výsledný dojem je skôr silený. My by sme sa bez núteného prepájania ochotne zaobišli. Našťastie ale aj tak nejde len o využitie značky. Tvorcovia zostali viac menej tí istí, akurát scenárista si vzal na starosti aj réžiu. A po pomalšom začiatku vidno, že svoj rukopis si dokáže uchovať.
„Prejavy démona sú pomerne nezvyčajne drsné."
Ideológia, alebo teória duchov či akokoľvek to chceme nazvať zostáva zhruba tá istá a v rámci možností duchárin dáva zmysel. Samozrejme, že démon musí byť v prvom rade efektný, preto za jeho dýchacou maskou či čiernymi stopami netreba hľadať žiadnu veľkú logiku. Strašidelný v každom prípade je. Jeho prejavy sú navyše pomerne nezvyčajne drsné. Len nevyskakuje a netúla sa. I keď za svojím cieľom nejde úplne priamočiaro, skutočne vyvolá dojem, že chce Quinn zabiť. Spočiatku stručné ľakačky postupne naberajú na dĺžke aj intenzite. Vďaka tomu vidno, že nie sú postavené len na klasickom vyskakovacom efekte. Spolu s napredujúcim dejom a rastúcou beznádejou sa im darí vybudovať veľmi slušnú atmosféru.
„Pasáže z iného sveta majú síce opäť nádych detinskosti, aj vrámci nich ale funguje mnoho strašidelných postáv."
Rovnako ako klady prvých dielov, berie si z nich trojka aj zápory. Hlavné postavy nie sú len plné klišé a gýča. Miestami sa nám znova zdá, ako keby sme pozerali televízny seriál pre mladšie publikum. Rodinný a nasladlý podtón završuje stará a múdra Elise. Aj keď mnoho pasáží, ktorých je súčasťou patrí k tým strašidelnejším častiam filmu, jej znovu nájdená moc bojovať s duchmi prerastá z detinskosti až k nádychu komiky. Tu už ide našťastie skutočne o časť filmu, kde sa skrátka pýtalo zakončenie. Hodnoťme pozitívne, že veci sa zbytočne neskomplikovali, nepochybne sa dalo vymyslieť aj niečo neporovnateľne horšie ako je akčná stará dáma. Všetky strašidelné scény dovtedy aj tak fungovali výborne, mnohé až vynikajúco. Pasáže z iného sveta majú síce opäť nádych detinskosti, aj vrámci nich ale funguje mnoho strašidelných postáv. Pomáhajú divákovi film stráviť tým, že postupne ničia beznádej. Tej sme si užili tak akurát, koľko sa nám do hororu hodí.
Ďalší diel série Insidious teda opäť nesklamal. Aj keď znova nejde o žiaden skvost, rozhodne ide o to výrazne lepšie z toho, čo sa k nám v poslednom čase dostalo. A hoci vynikať medzi množstvom hororového odpadu v kinách nie je žiadne umenie, obdiv si rozhodne zaslúži schopnosť nestrácať na kvalite. Keď sa nad tým zamyslíte, koľko hororových sérií má tri pozerateľné diely po sebe? Možno práve vďaka zmene prostredia a väčšiny postáv sa necítime presýtení priamo filmami Insidious. Ten pocit už skôr môžeme mať z duchárin ako celku.
