hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

The Intruder

Nielen duchovia strašia v domoch

V čom má byť film mysteriózny nie je celkom jasné. Nemusíme sa s negatívnou postavou zhodovať vo všetkom, základu jeho rozpoloženia ako ho vidíme sa ale dá rozumieť. Dom postavil jeho dedko, bývali tam jeho predkovia a on sám po celý svoj dovtedajší život. Nech ho predáva z akéhokoľvek dôvodu, je celkom pochopiteľné, že sa mu to nerobí ľahko. Tým, aký je dom krásny. K miestu má silné citové puto, má nutkanie sa tam vracať a bolí ho každý zásah, ktorý do domu noví majitelia vykonajú. Tiež je pochopiteľné, že už pri tomto správaní začne pôsobiť ako Narušiteľ.

7. 4. 2020

The Battery

Jim Jarmusch sa dal na horory?
Prečo by sme sa na svet ovládnutý zombíkmi, kde ľudská spoločnosť prestala existovať, mali pozerať len z negatívnej stránky? Aj poslední dvaja živí ľudia, ktorí sa budú túlať vyprahnutou krajinou, budú stále ľudia. Nie je dôvod, aby sa ich príbeh nedal vyobraziť ľudsky, prihliadajúc aj na ich iné túžby, ako skrátka prežiť. Takto originálny je horor o dvoch postapokalyptických parťákoch, s názvom The Battery.
11. 12. 2013

Posljednji Srbin u Hrvatskoj

Zombíci a balkánsky nacionalizmus

Keďže ide o film v chorvátsko- srbskej koprodukcii, tým pozadím samozrejme musí byť miestny nacionalizmus a národnostné konflikty. Ako vieme z nie tak dávnej histórie, nejde o vôbec až tak nevinnú tému, ktorá ako poznáme miestne povahy ľahko vzplanie ďaleko za hranicu humoru. Podobné témy brané napriek svojej absurdnej podstate príliš vážne sú presne vhodným námetom pre satiru, a s tou sa film snaží pracovať. Okrem nacionalizmu uvidíme aj niečo v zmysle ignorancie veľkých voči malým, a bezohľadnosť zisku. Cieľom satiry teda nie je príliš čo vytknúť, horšie už je to s jej realizáciou ako aj samotnou filmovou podstatou.

1. 4. 2020

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

recenzie.

Insidious: Kapitola 3

Andrej Gomora | 10. 6. 2015
0
7/10          
žáner:
ghost

Tiež ste nepočítali, že aj tretíkrát sa to podarí?


Titul The Biggest Douche in the Universe si od tvorcov South Parku v jednom diele vyslúžil v našich končinách dovtedy neznámy chlapík menom John Edward. Ten postavil svoju literárnu a televíznu kariéru na sprostredkovaní kontaktu s mŕtvymi. Okrem iného si údajne publikum tajne nahrával, a vlastne na celom rozhovore toho nebolo veľa presvedčivého. Edward skrátka tipoval, napríklad videl mŕtveho muža, násilnú smrť alebo červené vlasy. Diváci sa aj tak ochotne chytili čohokoľvek, čo aspoň vzdialene sedelo na ich príbuzných. Až tak veľmi túžili po čo i najmenšej nádeji byť s nimi ešte aspoň na chvíľku v kontakte. Podobne je na tom aj Quinn, v tretej kapitole filmov Insidious.
 

„Sleduje ju to na prijímačky na divadelnú školu, kde sa na to tak zahľadí, až ju zrazí auto."

Nedávno jej totiž na rakovinu zomrela matka. Snažila sa s jej duchom spojiť sama, potom vyhľadala nám už dobre známe médium Elise. Tá sa nedávno rozhodla ukončiť kariéru, venuje Quinn ešte jeden posledný pokus. Ale musí ho prerušiť, neskôr vysvetlí prečo. Na Quinn sa pri duchárskych pokusoch aj tak niečo nalepí. Sleduje ju to na prijímačky na divadelnú školu, kde sa na to tak zahľadí, až ju zrazí auto. Zostane ležať s oboma nohami v sadre, už aj tak zaneprázdnený otec sa o ňu ledva stíha starať. Duch sa objavuje čoraz častejšie, je mu ľahká obeť. Jej telo sa nepochopiteľne v spánku presúva a on prichádza stále s menším ostychom. Zavolajú lovcov duchov, tí Quinnino vyčíňanie akurát tak nahrajú. Nakoniec sa nad Quinn zľutuje Elise, no tá okrem jej problémov musí riešiť aj svoje vlastné.

Kým prvé dva diely boli dejovo úzko spojené, tretí je prequel a so zvyškom série ma spoločnú len postavu Elise. Keď už tá aj vytiahne fotky z prvých filmov a spomenie démona na nich, výsledný dojem je skôr silený. My by sme sa bez núteného prepájania ochotne zaobišli. Našťastie ale aj tak nejde len o využitie značky. Tvorcovia zostali viac menej tí istí, akurát scenárista si vzal na starosti aj réžiu. A po pomalšom začiatku vidno, že svoj rukopis si dokáže uchovať.

„Prejavy démona sú pomerne nezvyčajne drsné."

Ideológia, alebo teória duchov či akokoľvek to chceme nazvať zostáva zhruba tá istá a v rámci možností duchárin dáva zmysel. Samozrejme, že démon musí byť v prvom rade efektný, preto za jeho dýchacou maskou či čiernymi stopami netreba hľadať žiadnu veľkú logiku. Strašidelný v každom prípade je. Jeho prejavy sú navyše pomerne nezvyčajne drsné. Len nevyskakuje a netúla sa. I keď za svojím cieľom nejde úplne priamočiaro, skutočne vyvolá dojem, že chce Quinn zabiť. Spočiatku stručné ľakačky postupne naberajú na dĺžke aj intenzite. Vďaka tomu vidno, že nie sú postavené len na klasickom vyskakovacom efekte. Spolu s napredujúcim dejom a rastúcou beznádejou sa im darí vybudovať veľmi slušnú atmosféru.

„Pasáže z iného sveta majú síce opäť nádych detinskosti, aj vrámci nich ale funguje mnoho strašidelných postáv."

Rovnako ako klady prvých dielov, berie si z nich trojka aj zápory. Hlavné postavy nie sú len plné klišé a gýča. Miestami sa nám znova zdá, ako keby sme pozerali televízny seriál pre mladšie publikum. Rodinný a nasladlý podtón završuje stará a múdra Elise. Aj keď mnoho pasáží, ktorých je súčasťou patrí k tým strašidelnejším častiam filmu, jej znovu nájdená moc bojovať s duchmi prerastá z detinskosti až k nádychu komiky. Tu už ide našťastie skutočne o časť filmu, kde sa skrátka pýtalo zakončenie. Hodnoťme pozitívne, že veci sa zbytočne neskomplikovali, nepochybne sa dalo vymyslieť aj niečo neporovnateľne horšie ako je akčná stará dáma. Všetky strašidelné scény dovtedy aj tak fungovali výborne, mnohé až vynikajúco. Pasáže z iného sveta majú síce opäť nádych detinskosti, aj vrámci nich ale funguje mnoho strašidelných postáv. Pomáhajú divákovi film stráviť tým, že postupne ničia beznádej. Tej sme si užili tak akurát, koľko sa nám do hororu hodí.

Ďalší diel série Insidious teda opäť nesklamal. Aj keď znova nejde o žiaden skvost, rozhodne ide o to výrazne lepšie z toho, čo sa k nám v poslednom čase dostalo. A hoci vynikať medzi množstvom hororového odpadu v kinách nie je žiadne umenie, obdiv si rozhodne zaslúži schopnosť nestrácať na kvalite. Keď sa nad tým zamyslíte, koľko hororových sérií má tri pozerateľné diely po sebe? Možno práve vďaka zmene prostredia a väčšiny postáv sa necítime presýtení priamo filmami Insidious. Ten pocit už skôr môžeme mať z duchárin ako celku.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy