hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

The Intruder

Nielen duchovia strašia v domoch

V čom má byť film mysteriózny nie je celkom jasné. Nemusíme sa s negatívnou postavou zhodovať vo všetkom, základu jeho rozpoloženia ako ho vidíme sa ale dá rozumieť. Dom postavil jeho dedko, bývali tam jeho predkovia a on sám po celý svoj dovtedajší život. Nech ho predáva z akéhokoľvek dôvodu, je celkom pochopiteľné, že sa mu to nerobí ľahko. Tým, aký je dom krásny. K miestu má silné citové puto, má nutkanie sa tam vracať a bolí ho každý zásah, ktorý do domu noví majitelia vykonajú. Tiež je pochopiteľné, že už pri tomto správaní začne pôsobiť ako Narušiteľ.

7. 4. 2020

Posljednji Srbin u Hrvatskoj

Zombíci a balkánsky nacionalizmus

Keďže ide o film v chorvátsko- srbskej koprodukcii, tým pozadím samozrejme musí byť miestny nacionalizmus a národnostné konflikty. Ako vieme z nie tak dávnej histórie, nejde o vôbec až tak nevinnú tému, ktorá ako poznáme miestne povahy ľahko vzplanie ďaleko za hranicu humoru. Podobné témy brané napriek svojej absurdnej podstate príliš vážne sú presne vhodným námetom pre satiru, a s tou sa film snaží pracovať. Okrem nacionalizmu uvidíme aj niečo v zmysle ignorancie veľkých voči malým, a bezohľadnosť zisku. Cieľom satiry teda nie je príliš čo vytknúť, horšie už je to s jej realizáciou ako aj samotnou filmovou podstatou.

1. 4. 2020

The Battery

Jim Jarmusch sa dal na horory?
Prečo by sme sa na svet ovládnutý zombíkmi, kde ľudská spoločnosť prestala existovať, mali pozerať len z negatívnej stránky? Aj poslední dvaja živí ľudia, ktorí sa budú túlať vyprahnutou krajinou, budú stále ľudia. Nie je dôvod, aby sa ich príbeh nedal vyobraziť ľudsky, prihliadajúc aj na ich iné túžby, ako skrátka prežiť. Takto originálny je horor o dvoch postapokalyptických parťákoch, s názvom The Battery.
11. 12. 2013

Shadow

Hory, bicykle, mučenie a žiadna zábava
Vojak David sa vrátil z Iraku, plný nepríjemných spomienok, a potrebuje si poriadne prečistiť hlavu. Keďže odmalička bolo jeho záľubou jazdenie na bicykli po horách, vyberá sa do oblasti Shadow, ktorú mu spolubojovník odporučil ako bicyklový raj na zemi. 14. 4. 2011

Giallo

Dario Argento sa drží hesla „raz to vyjsť musí“
Názov Giallo bolo v taliančine pôvodne označenie pre nenáročnú literatúru s kriminálnymi motívmi, ktorú preslávili žlté obaly. Rovnaký názov sa potom automaticky vžil aj pre podobné filmy, ktoré začali v sedemdesiatych rokoch nakrúcať režiséri ako Mario Bava či Dario Argento. Názov Argentovho nového filmu je teda zrejmým odkazom na jeho predošlú prácu a rovnako aj sľubom, že nechce skúšať nič nové. 17. 9. 2010

recenzie.

Ubaldo Terzani Horror Show

Andrej Gomora | 17. 6. 2011
0
4/10          
žáner:
exploitation, ghost

Inšpirácia ide cez mŕtvoly


Posťažovať sa na ťažký údel a vyplakať sa zo svojich problémov je pomerne častá prax spisovateľov, ale aj filmárov, ktorá je asi taká stará, ako je starý film ako filmové umenie. Zatrpknutosť a aroganciu, do ktorých môže podobný prístup skĺznuť nám nedávno ukázal Michal Hvorecký vo svojom poslednom románe. Niekedy však umelca vedie úprimná snaha podeliť sa o svoj vnútorný svet a rozprávať o tom, čo pozná najlepšie, čo má najviac prežité a čo by teda mal vedieť najlepšie podať. Presne to ponúka Ubaldo Terzani Horror Show, taliansky horor o hľadaní inšpirácie mladého režiséra hororov, ktorý sa však, dúfajme, nezakladá len na realite.

„Nekvalitná kamera a predovšetkým v niektorých vedľajších úlohách naozaj veľmi zlé herecké výkony môžu diváka skutočne okamžite odradiť."

Mladému režisérovi Alessiovi producent odmieta jeho návrhy na filmy, vraj sa príliš snaží o splatter. Poradí mu, aby si so scenárom nechal pomôcť od skutočného odborníka, autora hororových kníh Ublada Terzaniho. Alessiovi sa Terzaniho knižky hneď zapáčia, nevie sa od nich odtrhnúť. Vidí sa mu však, že je na nich niečo tajomné a že ich vznik museli sprevádzať akési nezvyčajné okolnosti. Po príchode do Turína, do Terzaniho vily, sa zoznamuje so samotným umelcom. Je to pán stredného veku, ochotný, priamy a plný energie. Kým spočiatku Alessia trápia v jeho dome len zvláštne sny, o chvíľu sa okolo neho začnú aj diať zvláštne veci. Začína sa vytrácať hranica medzi snom a skutočnosťou. V mene pomoci ich vzájomnej spolupráci sa vzájomne spoznávajú a dokonca na víkend pozvú do vily Alessiovu priateľku Saru. To, že vyvrcholenie Ubaldovho špecifického správania si odnesie práve ona, je už potom len viac ako očakávateľné.

Na filme sú zjavné predovšetkým dve veci. Hororové nadšenie tvorcov, ktoré vidno na množstve narážok na klasiky tohto žánra, ako sú tričká a plagáty v byte hlavnej postavy a aj priame spomínanie veľkých hororových mien. Druhá vec, ktorá padne hneď do očí, je evidentne nízky budget. Nekvalitná kamera a predovšetkým v niektorých vedľajších úlohách naozaj veľmi zlé herecké výkony môžu diváka skutočne okamžite odradiť. Tomu, koho neodradia, dávajú pocit amatérskeho filmu, ktorému zodpovedá trochu uvoľnenejšie hodnotenie. Tým ako-tak prechádzajú dialógy, niekde na hranici znesiteľnosti. Obstojný je však spád a budovanie napätia. Hlavná postava je síce kostrbatá, no hlavne pre hororového fanúšika pomerne pochopiteľná. Jeho objavovanie Terzaniho a prežívanie zvláštnych vecí, ktoré sa okolo dejú, postupne vytvára tajomnú atmosféru, ktorá s príchodom násilia začne pripomínať aj hrôzu. Postava Terzaniho je prapodivná a asi ťažko by prežila snahu o hlbšiu analýzu. Aj vďaka nie najhoršiemu hereckému výkonu Paola Sassnelliho sa jej však darí diváka zmiasť a vystrašiť, tak ako to robí s Alessiom. Úspešne graduje tak tajomnosť udalostí, ktoré sa okolo Terzaniho odohrávajú, ako aj jeho správanie, ktorým najskôr vzbudzuje dojem priateľského energického chlapa, neskôr bezohľadného násilníka.

„Viacero pokusov o komplexnosť cez novú dejovú líniu alebo aspoň postavu tvorcovia realizujú len symbolicky a upúšťajú od nich hneď v počiatku."

Čo ku koncu filmu príjemne prekvapí sú špeciálne efekty, ktorých síce nie je veľa, ale sú dobre zvládnuté. Počas celého filmu sa na diváka snaží zapôsobiť nápaditá kamera, ktorej nemôžeme odoprieť niektoré podarené zábery, aj keď celkovo pôsobí veľmi divoko, až amatérsky. O niečo lepšie je na tom réžia, ktorá je na nízkorozpočtový film veľmi odvážna, čo však nie je na škodu. Scenár jej ponúka nie najhoršiu zápletku, ktorú napriek množstvu silne nedotiahnutých detailov spracúva do znesiteľného deja. Viacero pokusov o komplexnosť cez novú dejovú líniu alebo aspoň postavu tvorcovia realizujú len symbolicky a upúšťajú od nich hneď v počiatku. To je však, zdá sa, dobre, keďže trojuholník Ubaldo, Alessio a Sara a napätie ktoré, vytvára, sami osebe stačia a bola by škoda kaziť dojem snahou o prepracovanosť.

Označiť Ubaldo Terzani Horror Show za dobrý alebo priemerný film by bolo prehnané. Záporty, ktoré má, sa však jednoducho nedajú ignorovať a pre náročného diváka musia celé dielo diskvalifikovať. Na druhej strane pre hororového fanúšika tu sú momenty, ktoré sa oplatí vidieť. Ak teda milovník žánra túži po menšom osviežení, po diele, ktoré vybočuje z mainstreamovej tvorby, táto „horror show" možno nebude až taký zlý nápad.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy