hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Bird Box

Zatvoriť oči a načúvať spevu

Princíp slepoty ako záchrany, či nevyhnutnosti zakrývať si oči určite má svoje čaro, aj nad možnosti jeho metaforického využitia. Horšie je to s jeho praktickou realizáciou. Čo presne ľudia nesmú vidieť nám nikdy neukážu. Ako inak, veď by sme umreli. Ono sa to ale aj drží skôr na úrovni metafory, v zmysle že si treba zakrývať oči. Presné a zmysluplné pravidlá ako sa to šíri už by sme ale hľadali márne, a ťažko sa nám verí v možnosť ich existencie. Podobne zložité je to aj s tým, ako postavy prežívajú. Samozrejme sa nám, vidiacim, môže zrak javiť nevyhnutnejším než akým v skutočnosti je. Napríklad streľbu na cieľ si bez neho ale ťažko predstaviť, vôbec snahu sa o niečo podobné pokúšať. Film nám ako zložité predostrie viacero činností. Ako šoférovanie, či plavba po rieke alebo beh po lese, medzi stromami a konármi. Často sa ale skôr ako zložité javia v skutočnosti jednoducho nemožné.

5. 2. 2019

The Abominable Dr. Phibes

Gotický predok exploitov
Legendárny organový virtuóz pán Phibes nemá rád doktorov. Konkrétne desať doktorov, ktorí nedokázali zachrániť život jeho ženy. Keď sa o jej nešťastí dozvedel, sám v rýchlosti nabúral a podľa všetkého uhorel v aute. Neuhorel, zostal len zmrzačený a nemý. V spolupráci s tajomnou kráskou teraz doktorov obchádza. Jedného po druhom, a uvaľuje na nich postupne rany tak, ako postihli egyptského faraóna. Prvé boli vraj včely, ešte pred začiatkom stopáže filmu. Nasledujú netopiere. Vypustia ich doktorovi do spálne, a ráno ho už slúžka nájde dohryzeného na smrť. Ako vraždy postupujú, polícia si pomaly začne jednotlivé obete spájať. Nech je aj páchateľ mŕtvy, polícia ho vystopuje. Práve, keď sa dostal k poslednej rane, smrti prvorodeného.
21. 5. 2014

After Midnight

Poeticky, minimalisticky, s príšerou

Ak ste náhodou videli The Battery, asi si na túto zombícku road movie aj po rokoch pamätáte. Nezávislý film nakrútený v minimalistickom štýle podobnom Jimovi Jarmuschovi sa v niečom odlišoval od prakticky čohokoľvek, čo sa za posledné roky vyskytlo na hororovej scéne. Režisér a scenárista Jeremy Gardner sa teraz vracia po ôsmych rokoch s autorským počinom. Opäť s celkom zanedbateľným rozpočtom, ktorý mu opäť nijako nechýba. Namiesto zombíkov príde iné monštrum, postapokalyptický svet nahradí svet ľúbostných trápení, vo filme s názvom After Midnight.

17. 3. 2020

I Am Not a Serial Killer

Variácia čudných obyvateľov malého mesta

John spĺňa všetky predpoklady začať vo veľkom vraždiť ľudí. Vyskytujú sa u neho charakteristiky, ktoré napĺňalo 95% sériových vrahov. Samému mu ani nenapadlo, že by krutosť ku zvieratám mohla byť zlá, až kvôli tomu znepokojivému predpokladu ho začala trápiť. Mame chodí pomáhať do pitevne, tá je mu druhým domovom. A všetky školské práce píše o masových vrahoch, podľa riaditeľa školy sa nimi zaoberá oveľa viac, ako by mal. Má osobného psychoterapeuta, ten sleduje jeho vývoj. Podľa neho napreduje dobre. Ako vhodná otázka sa javí, či pozornosť venovaná jeho potenciálnej nebezpečnosti môže byť pri Johnovi naozaj užitočná. Alebo či ho skôr netlačí k tomu sa so všetkými obavami ohľadne jeho osoby stotožniť. A byť tým, čo od neho všetci očakávajú. Zatiaľ si môže hovoriť I Am Not a Serial Killer, no sledovať toho skutočného, ktorý začal terorizovať malé mestečko, ho nepochybne fascinuje.

25. 4. 2017

recenzie.

Ubaldo Terzani Horror Show

Andrej Gomora | 17. 6. 2011
0
4/10          
žáner:
exploitation, ghost

Inšpirácia ide cez mŕtvoly


Posťažovať sa na ťažký údel a vyplakať sa zo svojich problémov je pomerne častá prax spisovateľov, ale aj filmárov, ktorá je asi taká stará, ako je starý film ako filmové umenie. Zatrpknutosť a aroganciu, do ktorých môže podobný prístup skĺznuť nám nedávno ukázal Michal Hvorecký vo svojom poslednom románe. Niekedy však umelca vedie úprimná snaha podeliť sa o svoj vnútorný svet a rozprávať o tom, čo pozná najlepšie, čo má najviac prežité a čo by teda mal vedieť najlepšie podať. Presne to ponúka Ubaldo Terzani Horror Show, taliansky horor o hľadaní inšpirácie mladého režiséra hororov, ktorý sa však, dúfajme, nezakladá len na realite.

„Nekvalitná kamera a predovšetkým v niektorých vedľajších úlohách naozaj veľmi zlé herecké výkony môžu diváka skutočne okamžite odradiť."

Mladému režisérovi Alessiovi producent odmieta jeho návrhy na filmy, vraj sa príliš snaží o splatter. Poradí mu, aby si so scenárom nechal pomôcť od skutočného odborníka, autora hororových kníh Ublada Terzaniho. Alessiovi sa Terzaniho knižky hneď zapáčia, nevie sa od nich odtrhnúť. Vidí sa mu však, že je na nich niečo tajomné a že ich vznik museli sprevádzať akési nezvyčajné okolnosti. Po príchode do Turína, do Terzaniho vily, sa zoznamuje so samotným umelcom. Je to pán stredného veku, ochotný, priamy a plný energie. Kým spočiatku Alessia trápia v jeho dome len zvláštne sny, o chvíľu sa okolo neho začnú aj diať zvláštne veci. Začína sa vytrácať hranica medzi snom a skutočnosťou. V mene pomoci ich vzájomnej spolupráci sa vzájomne spoznávajú a dokonca na víkend pozvú do vily Alessiovu priateľku Saru. To, že vyvrcholenie Ubaldovho špecifického správania si odnesie práve ona, je už potom len viac ako očakávateľné.

Na filme sú zjavné predovšetkým dve veci. Hororové nadšenie tvorcov, ktoré vidno na množstve narážok na klasiky tohto žánra, ako sú tričká a plagáty v byte hlavnej postavy a aj priame spomínanie veľkých hororových mien. Druhá vec, ktorá padne hneď do očí, je evidentne nízky budget. Nekvalitná kamera a predovšetkým v niektorých vedľajších úlohách naozaj veľmi zlé herecké výkony môžu diváka skutočne okamžite odradiť. Tomu, koho neodradia, dávajú pocit amatérskeho filmu, ktorému zodpovedá trochu uvoľnenejšie hodnotenie. Tým ako-tak prechádzajú dialógy, niekde na hranici znesiteľnosti. Obstojný je však spád a budovanie napätia. Hlavná postava je síce kostrbatá, no hlavne pre hororového fanúšika pomerne pochopiteľná. Jeho objavovanie Terzaniho a prežívanie zvláštnych vecí, ktoré sa okolo dejú, postupne vytvára tajomnú atmosféru, ktorá s príchodom násilia začne pripomínať aj hrôzu. Postava Terzaniho je prapodivná a asi ťažko by prežila snahu o hlbšiu analýzu. Aj vďaka nie najhoršiemu hereckému výkonu Paola Sassnelliho sa jej však darí diváka zmiasť a vystrašiť, tak ako to robí s Alessiom. Úspešne graduje tak tajomnosť udalostí, ktoré sa okolo Terzaniho odohrávajú, ako aj jeho správanie, ktorým najskôr vzbudzuje dojem priateľského energického chlapa, neskôr bezohľadného násilníka.

„Viacero pokusov o komplexnosť cez novú dejovú líniu alebo aspoň postavu tvorcovia realizujú len symbolicky a upúšťajú od nich hneď v počiatku."

Čo ku koncu filmu príjemne prekvapí sú špeciálne efekty, ktorých síce nie je veľa, ale sú dobre zvládnuté. Počas celého filmu sa na diváka snaží zapôsobiť nápaditá kamera, ktorej nemôžeme odoprieť niektoré podarené zábery, aj keď celkovo pôsobí veľmi divoko, až amatérsky. O niečo lepšie je na tom réžia, ktorá je na nízkorozpočtový film veľmi odvážna, čo však nie je na škodu. Scenár jej ponúka nie najhoršiu zápletku, ktorú napriek množstvu silne nedotiahnutých detailov spracúva do znesiteľného deja. Viacero pokusov o komplexnosť cez novú dejovú líniu alebo aspoň postavu tvorcovia realizujú len symbolicky a upúšťajú od nich hneď v počiatku. To je však, zdá sa, dobre, keďže trojuholník Ubaldo, Alessio a Sara a napätie ktoré, vytvára, sami osebe stačia a bola by škoda kaziť dojem snahou o prepracovanosť.

Označiť Ubaldo Terzani Horror Show za dobrý alebo priemerný film by bolo prehnané. Záporty, ktoré má, sa však jednoducho nedajú ignorovať a pre náročného diváka musia celé dielo diskvalifikovať. Na druhej strane pre hororového fanúšika tu sú momenty, ktoré sa oplatí vidieť. Ak teda milovník žánra túži po menšom osviežení, po diele, ktoré vybočuje z mainstreamovej tvorby, táto „horror show" možno nebude až taký zlý nápad.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy