hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Furies

Krásky a zvieratá, pretože na gore iné netreba

Krátky úvod nám predstaví jediné dve postavy diela, ktoré sa snaží nejako rozpracovať aj ako ľudí. Presnejšie len ich vzťah, aká je jedna neschopná, stratená a odkázaná, a ako tá druhá túži, aby sa konečne dala dokopy. Nebude pri nej vždy, čo sa následne aj potvrdí. Kayla sa ocitne celkom sama. Vylezie z drevenej debne niekde uprostred divočiny, a samozrejme jej nenapadne nič lepšie, ako začať kričať na Maddie. Kde trčí? Tá sa zatiaľ neobjaví. Miesto nej začnú okolo Kayly pobehovať akísi čudáci, nejakí Furies.

20. 11. 2019

Demon

Nečakané nástrahy poľskej svadby

Svadba je vraj vždy tak trochu lotéria. Ak si aj myslíte, že človeka, s ktorým sa idete do konca života spojiť, poznáte, zriedka si beriete len jeho. Určite sa budete snažiť jeho rodinu prijať, byť tolerantný a pokúšať sa nájsť si k sebe navzájom cestu. Sú to síce poľskí burani a ožrani, ale nakoniec sú to predsa určite dobrí ľudia. V zásade by to nakoniec asi aj išlo, keby súčasťou ich rodinného dedičstva nebol aj Demon.

13. 9. 2016

Gwen

Horor zvaný život

Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.

12. 11. 2019

Bliss

Umelcov poháňajú drogy. A krv.

Umelci vraj tvoria pod vplyvom drog. Niektorí tento mýtus popierajú, a tvrdia, že bez jasnej hlavy to nejde. Iní ho aktívne podporujú. Vraj inak sa tvoriť ani nedá. V tomto prípade je to celkom zjavné, umelkyni to ide dokonca najlepšie v stave, keď si ani nepamätá, že niečo tvorila. Vlastne ani nevie, čo presne za ten čas užila. Čo okrem maľovania robila. Ani čo za maľbu to nakoniec má byť. Ako keby ani netvorila ona sama, len slúžila nejakým zvláštnym silám a procesom. A stavu, ktorý sa dá opísať ako Bliss.

5. 11. 2019

The Wind

Zlovestná hrozba vanie prériou

Nelineárne rozprávanie v tomto prípade diváka napred predovšetkým zmätie. Tak už to býva, keď sú mu predostreté udalosti, ktoré v danej chvíli nemá šancu pochopiť, navyše ak nasledujú rýchlo za sebou. Nie sme vôbec ďaleko od zostrihov, aké sa používajú na úvod epizód seriálov, aby zopakovali, čo sme už videli. Daným štýlom bude film pokračovať, jednotlivé sekvencie akurát nadobudnú mierne znesiteľnejšiu dĺžku. Film dopozeráte, a zrazu budete cítiť potrebu ho pozerať znova, pretože vám konečne došlo, čo sa to vtedy na začiatku odohralo, a už by ste si tú scénu vedeli aj užiť. Nielen na ňu nechápavo pozerať. Tak to celé nejako previalo, ako The Wind.

24. 6. 2019

recenzie.

Ubaldo Terzani Horror Show

Andrej Gomora | 17. 6. 2011
0
4/10          
žáner:
exploitation, ghost

Inšpirácia ide cez mŕtvoly


Posťažovať sa na ťažký údel a vyplakať sa zo svojich problémov je pomerne častá prax spisovateľov, ale aj filmárov, ktorá je asi taká stará, ako je starý film ako filmové umenie. Zatrpknutosť a aroganciu, do ktorých môže podobný prístup skĺznuť nám nedávno ukázal Michal Hvorecký vo svojom poslednom románe. Niekedy však umelca vedie úprimná snaha podeliť sa o svoj vnútorný svet a rozprávať o tom, čo pozná najlepšie, čo má najviac prežité a čo by teda mal vedieť najlepšie podať. Presne to ponúka Ubaldo Terzani Horror Show, taliansky horor o hľadaní inšpirácie mladého režiséra hororov, ktorý sa však, dúfajme, nezakladá len na realite.

„Nekvalitná kamera a predovšetkým v niektorých vedľajších úlohách naozaj veľmi zlé herecké výkony môžu diváka skutočne okamžite odradiť."

Mladému režisérovi Alessiovi producent odmieta jeho návrhy na filmy, vraj sa príliš snaží o splatter. Poradí mu, aby si so scenárom nechal pomôcť od skutočného odborníka, autora hororových kníh Ublada Terzaniho. Alessiovi sa Terzaniho knižky hneď zapáčia, nevie sa od nich odtrhnúť. Vidí sa mu však, že je na nich niečo tajomné a že ich vznik museli sprevádzať akési nezvyčajné okolnosti. Po príchode do Turína, do Terzaniho vily, sa zoznamuje so samotným umelcom. Je to pán stredného veku, ochotný, priamy a plný energie. Kým spočiatku Alessia trápia v jeho dome len zvláštne sny, o chvíľu sa okolo neho začnú aj diať zvláštne veci. Začína sa vytrácať hranica medzi snom a skutočnosťou. V mene pomoci ich vzájomnej spolupráci sa vzájomne spoznávajú a dokonca na víkend pozvú do vily Alessiovu priateľku Saru. To, že vyvrcholenie Ubaldovho špecifického správania si odnesie práve ona, je už potom len viac ako očakávateľné.

Na filme sú zjavné predovšetkým dve veci. Hororové nadšenie tvorcov, ktoré vidno na množstve narážok na klasiky tohto žánra, ako sú tričká a plagáty v byte hlavnej postavy a aj priame spomínanie veľkých hororových mien. Druhá vec, ktorá padne hneď do očí, je evidentne nízky budget. Nekvalitná kamera a predovšetkým v niektorých vedľajších úlohách naozaj veľmi zlé herecké výkony môžu diváka skutočne okamžite odradiť. Tomu, koho neodradia, dávajú pocit amatérskeho filmu, ktorému zodpovedá trochu uvoľnenejšie hodnotenie. Tým ako-tak prechádzajú dialógy, niekde na hranici znesiteľnosti. Obstojný je však spád a budovanie napätia. Hlavná postava je síce kostrbatá, no hlavne pre hororového fanúšika pomerne pochopiteľná. Jeho objavovanie Terzaniho a prežívanie zvláštnych vecí, ktoré sa okolo dejú, postupne vytvára tajomnú atmosféru, ktorá s príchodom násilia začne pripomínať aj hrôzu. Postava Terzaniho je prapodivná a asi ťažko by prežila snahu o hlbšiu analýzu. Aj vďaka nie najhoršiemu hereckému výkonu Paola Sassnelliho sa jej však darí diváka zmiasť a vystrašiť, tak ako to robí s Alessiom. Úspešne graduje tak tajomnosť udalostí, ktoré sa okolo Terzaniho odohrávajú, ako aj jeho správanie, ktorým najskôr vzbudzuje dojem priateľského energického chlapa, neskôr bezohľadného násilníka.

„Viacero pokusov o komplexnosť cez novú dejovú líniu alebo aspoň postavu tvorcovia realizujú len symbolicky a upúšťajú od nich hneď v počiatku."

Čo ku koncu filmu príjemne prekvapí sú špeciálne efekty, ktorých síce nie je veľa, ale sú dobre zvládnuté. Počas celého filmu sa na diváka snaží zapôsobiť nápaditá kamera, ktorej nemôžeme odoprieť niektoré podarené zábery, aj keď celkovo pôsobí veľmi divoko, až amatérsky. O niečo lepšie je na tom réžia, ktorá je na nízkorozpočtový film veľmi odvážna, čo však nie je na škodu. Scenár jej ponúka nie najhoršiu zápletku, ktorú napriek množstvu silne nedotiahnutých detailov spracúva do znesiteľného deja. Viacero pokusov o komplexnosť cez novú dejovú líniu alebo aspoň postavu tvorcovia realizujú len symbolicky a upúšťajú od nich hneď v počiatku. To je však, zdá sa, dobre, keďže trojuholník Ubaldo, Alessio a Sara a napätie ktoré, vytvára, sami osebe stačia a bola by škoda kaziť dojem snahou o prepracovanosť.

Označiť Ubaldo Terzani Horror Show za dobrý alebo priemerný film by bolo prehnané. Záporty, ktoré má, sa však jednoducho nedajú ignorovať a pre náročného diváka musia celé dielo diskvalifikovať. Na druhej strane pre hororového fanúšika tu sú momenty, ktoré sa oplatí vidieť. Ak teda milovník žánra túži po menšom osviežení, po diele, ktoré vybočuje z mainstreamovej tvorby, táto „horror show" možno nebude až taký zlý nápad.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy