recenzie.

Ubaldo Terzani Horror Show

Andrej Gomora | 17. 6. 2011

0

4/10          

žáner:

exploitation, ghost

Inšpirácia ide cez mŕtvoly

Posťažovať sa na ťažký údel a vyplakať sa zo svojich problémov je pomerne častá prax spisovateľov, ale aj filmárov, ktorá je asi taká stará, ako je starý film ako filmové umenie. Zatrpknutosť a aroganciu, do ktorých môže podobný prístup skĺznuť nám nedávno ukázal Michal Hvorecký vo svojom poslednom románe. Niekedy však umelca vedie úprimná snaha podeliť sa o svoj vnútorný svet a rozprávať o tom, čo pozná najlepšie, čo má najviac prežité a čo by teda mal vedieť najlepšie podať. Presne to ponúka Ubaldo Terzani Horror Show, taliansky horor o hľadaní inšpirácie mladého režiséra hororov, ktorý sa však, dúfajme, nezakladá len na realite.

„Nekvalitná kamera a predovšetkým v niektorých vedľajších úlohách naozaj veľmi zlé herecké výkony môžu diváka skutočne okamžite odradiť."

Mladému režisérovi Alessiovi producent odmieta jeho návrhy na filmy, vraj sa príliš snaží o splatter. Poradí mu, aby si so scenárom nechal pomôcť od skutočného odborníka, autora hororových kníh Ublada Terzaniho. Alessiovi sa Terzaniho knižky hneď zapáčia, nevie sa od nich odtrhnúť. Vidí sa mu však, že je na nich niečo tajomné a že ich vznik museli sprevádzať akési nezvyčajné okolnosti. Po príchode do Turína, do Terzaniho vily, sa zoznamuje so samotným umelcom. Je to pán stredného veku, ochotný, priamy a plný energie. Kým spočiatku Alessia trápia v jeho dome len zvláštne sny, o chvíľu sa okolo neho začnú aj diať zvláštne veci. Začína sa vytrácať hranica medzi snom a skutočnosťou. V mene pomoci ich vzájomnej spolupráci sa vzájomne spoznávajú a dokonca na víkend pozvú do vily Alessiovu priateľku Saru. To, že vyvrcholenie Ubaldovho špecifického správania si odnesie práve ona, je už potom len viac ako očakávateľné.

Na filme sú zjavné predovšetkým dve veci. Hororové nadšenie tvorcov, ktoré vidno na množstve narážok na klasiky tohto žánra, ako sú tričká a plagáty v byte hlavnej postavy a aj priame spomínanie veľkých hororových mien. Druhá vec, ktorá padne hneď do očí, je evidentne nízky budget. Nekvalitná kamera a predovšetkým v niektorých vedľajších úlohách naozaj veľmi zlé herecké výkony môžu diváka skutočne okamžite odradiť. Tomu, koho neodradia, dávajú pocit amatérskeho filmu, ktorému zodpovedá trochu uvoľnenejšie hodnotenie. Tým ako-tak prechádzajú dialógy, niekde na hranici znesiteľnosti. Obstojný je však spád a budovanie napätia. Hlavná postava je síce kostrbatá, no hlavne pre hororového fanúšika pomerne pochopiteľná. Jeho objavovanie Terzaniho a prežívanie zvláštnych vecí, ktoré sa okolo dejú, postupne vytvára tajomnú atmosféru, ktorá s príchodom násilia začne pripomínať aj hrôzu. Postava Terzaniho je prapodivná a asi ťažko by prežila snahu o hlbšiu analýzu. Aj vďaka nie najhoršiemu hereckému výkonu Paola Sassnelliho sa jej však darí diváka zmiasť a vystrašiť, tak ako to robí s Alessiom. Úspešne graduje tak tajomnosť udalostí, ktoré sa okolo Terzaniho odohrávajú, ako aj jeho správanie, ktorým najskôr vzbudzuje dojem priateľského energického chlapa, neskôr bezohľadného násilníka.

„Viacero pokusov o komplexnosť cez novú dejovú líniu alebo aspoň postavu tvorcovia realizujú len symbolicky a upúšťajú od nich hneď v počiatku."

Čo ku koncu filmu príjemne prekvapí sú špeciálne efekty, ktorých síce nie je veľa, ale sú dobre zvládnuté. Počas celého filmu sa na diváka snaží zapôsobiť nápaditá kamera, ktorej nemôžeme odoprieť niektoré podarené zábery, aj keď celkovo pôsobí veľmi divoko, až amatérsky. O niečo lepšie je na tom réžia, ktorá je na nízkorozpočtový film veľmi odvážna, čo však nie je na škodu. Scenár jej ponúka nie najhoršiu zápletku, ktorú napriek množstvu silne nedotiahnutých detailov spracúva do znesiteľného deja. Viacero pokusov o komplexnosť cez novú dejovú líniu alebo aspoň postavu tvorcovia realizujú len symbolicky a upúšťajú od nich hneď v počiatku. To je však, zdá sa, dobre, keďže trojuholník Ubaldo, Alessio a Sara a napätie ktoré, vytvára, sami osebe stačia a bola by škoda kaziť dojem snahou o prepracovanosť.

Označiť Ubaldo Terzani Horror Show za dobrý alebo priemerný film by bolo prehnané. Záporty, ktoré má, sa však jednoducho nedajú ignorovať a pre náročného diváka musia celé dielo diskvalifikovať. Na druhej strane pre hororového fanúšika tu sú momenty, ktoré sa oplatí vidieť. Ak teda milovník žánra túži po menšom osviežení, po diele, ktoré vybočuje z mainstreamovej tvorby, táto „horror show" možno nebude až taký zlý nápad.