hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Burning Bright

Konečne dobrý horor so zvieraťom
Ľudia najviac platia za to, čoho sa najviac boja. Aspoň o tom je presvedčený John, ktorý sa rozhodne prerobiť svoj dom na safari ranč. Hlavnou atrakciou má byť tiger, ktorého pre jeho divú povahu nechceli ani v cirkuse. 18. 10. 2010

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

13 Sins

Hriech zbytočnosti
Veriť v šťastný koniec filmov ako Would You Rather je asi ako reagovať na emaily dcér nigérijských obchodníkov alebo ponuky na zväčšenie penisu. Rozdiel je akurát v žánri, keďže dostať sa do spárov Reader´s Digest vás predsa len asi nebude stáť život, prípadne dôstojnosť. Takmer rovnaký námet k nám teraz prichádza v americkom remaku filmu 13: hra smrti, pod názvom 13 Sins.
15. 5. 2014

I Spit on Your Grave (2010)

Film, pri ktorom sa odchádza z kina
Od 70. rokov sa toho síce v horore veľa zmenilo, no ak ide o hixploitation, pravidlá ostali rovnaké. Mestské dievča vs. „vidláci" je konflikt, ktorý stále funguje, tak ako stále funguje nevraživosť medzi mestami a dedinami.  
13. 2. 2011

recenzie.

Grave Encounters

Andrej Gomora | 26. 4. 2012
1
5/10          
žáner:
found footage/ mockumentary, ghost, survival

Quo vadis, found footage?


Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch, si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust. Vtedy sa nechala nachytať aj polícia a režiséra zatkla. V Záhade bolo prevratným hlavne zvýraznenie subjektívneho vnímania zo strany postáv. Tým, že sme sa identifikovali s postavou kameramana, vnímali sme dej a hrôzu rovnako ako samotní aktéri. V čase svojho vzniku išlo o zaujímavý jednorazový fenomén, ktorý si vyslúžil pár plagiátov, no plnohodnotné a produktívne nasledovníctvo sa mu dostalo až v poslednom čase, keď sa s podobnými filmami doslova roztrhlo vrece (nedávno napríklad Diabol v tele). Mnohé, ako napríklad séria REC, sa navyše radia medzi absolútnu špicu hororovej tvorby ostatných rokov. Dávajú tak legitimitu vzniku ďalších podobných kúskov, z ktorých posledný sa volá Grave Encounters.

Dokument, presnejšie televíznu reláciu, nakrúca štáb okolo jej hrdinu Lancea Prestona. Ako odborníci na rôzne aspekty paranormálnych javov chodia v každom dieli stráviť noc na iné miesto, kde údajne straší. Šiesty diel ich šou má za cieľ preskúmať dávno zavretú psychiatriu. Ako sa dozvieme od odborníka, s ktorým robia o inštitúcii rozhovor, fungovala v čase, keď sa mentálne choroby veľmi neliečili. Ľudia sa sem skôr odkladali, aby neboli na očiach. Žili v otrasných podmienkach a túto konkrétnu nemocnicu navyše po druhej svetovej vojne preslávil doktor so záľubou v lobotómii. Zastavili ho až vlastní pacienti, ktorí ho dobodali na smrť. Existuje mnoho hrôzostrašných historiek z čias, keď ešte inštitút fungoval - ako tá o dievčatku, ktoré si vo vani podrezalo žily. A rovnako veľa čudných historiek vzniklo aj po zavretí budovy. Okno, ktoré sa samo otvára, robotník, ktorého zhodila neviditeľná sila z rebríka. To všetko má teraz preskúmať množstvo kamier a zložitých aparátov a naservírovať divákom ako strhujúcu zábavu.

„Sami na duchov vôbec neveria a diváka klamú s profesionalitou a odstupom."

Napriek zdanlivej zapálenosti pre okultné a nadprirodzené javy sa štáb rýchlo profiluje ako partia televíznych podvodníkov. Ich relácia pôsobí lacno až amatérsky (a rovnako pôsobia vlastne aj oni), čo ale pokojne môžeme považovať za úmysel. Vidíme, ako senzáciu konštruujú, pripravujú si triky na vyvolanie požadovaného efektu. Sami na duchov vôbec neveria a diváka klamú s profesionalitou a odstupom. O to väčšie je ich prekvapenie, keď sa zvláštne veci skutočne začnú diať. Začína sa to, ako vždy, so zabuchujúcimi sa dverami, nenápadnými obtreniami a nejasnými obrysmi. Až postavy nad situáciou úplne strácajú kontrolu a dostanú sa do blázinca, o akom sa im ani nesnívalo.

Sledujeme ľudí, ktorí sa priamo nás chystali oklamať a nepochybne to už pri iných príležitostiach v predošlých reláciách spravili. Správajú sa navyše natoľko suverénne a bez úcty k miestu, kde predsa len mnoho chudákov trpelo a umrelo, že spočiatku musíme pri ich zdesení cítiť jasné zadosťučinenie. Vykreslenie postáv je dosť slabé, sú nám blízki asi ako štáb ktorejkoľvek treťotriednej televíznej relácie. To však taktiež môže byť úmysel tvorcov, ktorí sa azda snažili čo najviac sa priblížiť k televíznym postupom, tak ako ich poznáme. Nech na nás všetko, čo sa stane, pôsobí, ako keby sme to videli v nejakej reality šou. Najpozerateľnejšia je práve tá časť filmu, keď sa násilie ešte len začína rozbiehať. Je v hraniciach toho, čomu by sme v snahe zabaviť sa boli aj ochotní v pripravovanej relácii uveriť a čo ešte postavám doprajeme. Potom to už ale tvorcovia filmu začnú preháňať.

„Niekoľko ľakačiek sa podarí, rýchly spád však mení film skôr na jatky ako na vnímateľný hororový zážitok."

V určitej chvíli sa priebeh zmení na dokonalý chaos. Proti hrdinom sa sprisahá aj budova a oni sa už len neboja, ale aj umierajú. Jednotlivé často násilné scény sa hrnú v takom rýchlom slede, že ich divák sotva stíha sledovať, nieto ešte si ich užiť. Niekoľko ľakačiek sa podarí, rýchly spád však mení film skôr na jatky ako na vnímateľný hororový zážitok. Pokusy o rozpracovanie zložitejších nápadov dlhších ako pár sekúnd sa väčšinou buď nepodaria, nedávajú zmysel, pôsobia nepresvedčivo, alebo sa strácajú v celkovom zmätku.

Do konca tak film ťaží len z klišé žánra roztrasenej kamery a čosi si berie aj z lacnej duchárčiny. Keď aj celkový zážitok nie je vyslovene nepríjemný, v rámci žánru sa dá označiť za krok späť. Využíva ho v jeho najprimitívnejšej podobe, bez snahy o pridanú hodnotu. Výsledkom je tak odvar Záhady Blair Witch, s obrovskou čudnou budovou namiesto lesa a väčším množstvom postáv a násilia. Neporovnateľne horšia atmosféra poskytne divákovi to absolútne minimum, čo sa od tohto žánra dá očakávať. Pokiaľ vám teda found footage nelezie krkom, Grave Encounters sú znesiteľný zážitok. Ak ale očakávate inteligentné rozvíjanie žánru, film radšej vynechajte.

 

Galéria k článku
Diskusia k článku (1 príspevok) Pridať príspevok
Grave Encounters Erik
19. 11. 2012, 17:51

Mne sa tento film pačil :) bolo to pecka ... no sice niektore pasaže filmu nedavaju zmysel a je v nich chaos ako je už spomynané v članku ... Ale myšlienku to ma perfektnu skupina ludi zatvorenych a bludiacich v starej opustenej psychiatrickej liečebni brrr. Bolo to dosť podobne Zahade Blair Witch. Ale určite odporučam pozrieť :) ked som to pozeral prvy krat tak mi nebolo 2 krat jedno. Keby som mal ohodnotit tento film na stupnici od 1 do 10 tak davam 8 :)) Prave teras idem pozrieť 2jku a dufam že to bude niečo podobne napinave ako 1tka ... takže Good Luck :))

Odporúčané filmy