hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Victor Frankenstein

Znova to isté inak, nudnejšie
Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.
4. 12. 2015

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

Honeymoon

Niekto sa zo svadobnej cesty nechce vrátiť. Iný by aj rád...
Ľudia sa počas života nielen menia. Oni sú iní neustále. Ako to do asi najväčších detailov rozobral Luigi Pirandello, v každom človeku sa skrýva nespočetne identít, z ktorých ani jedna sa nedá označiť za skutočnú. Všetci sme len obrazom v očiach seba samého a v očiach každého človeka, ktorého v živote stretneme. Každý z týchto obrazov je iný a jednotlivec nemá nikdy šancu ich všetky spoznať. Teda nemôže spoznať seba samého, pretože nič také ako skutočný on vlastne neexistuje. Takže, kto vlastne môže povedať, že vie komu to prisahá vernosť až do konca života? Nezačínajú niektorí pochybovať už keď odcestujú na svoj Honeymoon?
10. 2. 2015

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

Knock Knock

Dvere neotvárať, film nepozerať
Predstavte si, že ste muž po štyridsiatke a rodina vám odišla na víkend k moru. Žijete na predmestí, naokolo nikde nikto a na dvere vám zaklopú dve sporo odeté dvadsaťročné dievčatá. Taxikár ich odviezol na zlú adresu, jedna si telefón zabudla, druhej premokol a nefunguje. Potrebovali by sa trocha zohriať, počkať na ďalší taxík. Je to síce trocha trápne, ale šaty majú premočené, v tých nemôžu prísť na party. Nemohli by si ich hodiť do sušičky? Zatiaľ hostiteľovi zo slušnosti pochvália dom, obdivujú jeho zbierku platní. Aj vypracované telo. Z bežných rozhovorov postupne prechádzajú aj na témy o sexe. Skutočne išlo o celkom náhodné Knock Knock?
30. 11. 2015

recenzie.

Grave Encounters

Andrej Gomora | 26. 4. 2012
1
5/10          
žáner:
found footage/ mockumentary, ghost, survival

Quo vadis, found footage?


Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch, si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust. Vtedy sa nechala nachytať aj polícia a režiséra zatkla. V Záhade bolo prevratným hlavne zvýraznenie subjektívneho vnímania zo strany postáv. Tým, že sme sa identifikovali s postavou kameramana, vnímali sme dej a hrôzu rovnako ako samotní aktéri. V čase svojho vzniku išlo o zaujímavý jednorazový fenomén, ktorý si vyslúžil pár plagiátov, no plnohodnotné a produktívne nasledovníctvo sa mu dostalo až v poslednom čase, keď sa s podobnými filmami doslova roztrhlo vrece (nedávno napríklad Diabol v tele). Mnohé, ako napríklad séria REC, sa navyše radia medzi absolútnu špicu hororovej tvorby ostatných rokov. Dávajú tak legitimitu vzniku ďalších podobných kúskov, z ktorých posledný sa volá Grave Encounters.

Dokument, presnejšie televíznu reláciu, nakrúca štáb okolo jej hrdinu Lancea Prestona. Ako odborníci na rôzne aspekty paranormálnych javov chodia v každom dieli stráviť noc na iné miesto, kde údajne straší. Šiesty diel ich šou má za cieľ preskúmať dávno zavretú psychiatriu. Ako sa dozvieme od odborníka, s ktorým robia o inštitúcii rozhovor, fungovala v čase, keď sa mentálne choroby veľmi neliečili. Ľudia sa sem skôr odkladali, aby neboli na očiach. Žili v otrasných podmienkach a túto konkrétnu nemocnicu navyše po druhej svetovej vojne preslávil doktor so záľubou v lobotómii. Zastavili ho až vlastní pacienti, ktorí ho dobodali na smrť. Existuje mnoho hrôzostrašných historiek z čias, keď ešte inštitút fungoval - ako tá o dievčatku, ktoré si vo vani podrezalo žily. A rovnako veľa čudných historiek vzniklo aj po zavretí budovy. Okno, ktoré sa samo otvára, robotník, ktorého zhodila neviditeľná sila z rebríka. To všetko má teraz preskúmať množstvo kamier a zložitých aparátov a naservírovať divákom ako strhujúcu zábavu.

„Sami na duchov vôbec neveria a diváka klamú s profesionalitou a odstupom."

Napriek zdanlivej zapálenosti pre okultné a nadprirodzené javy sa štáb rýchlo profiluje ako partia televíznych podvodníkov. Ich relácia pôsobí lacno až amatérsky (a rovnako pôsobia vlastne aj oni), čo ale pokojne môžeme považovať za úmysel. Vidíme, ako senzáciu konštruujú, pripravujú si triky na vyvolanie požadovaného efektu. Sami na duchov vôbec neveria a diváka klamú s profesionalitou a odstupom. O to väčšie je ich prekvapenie, keď sa zvláštne veci skutočne začnú diať. Začína sa to, ako vždy, so zabuchujúcimi sa dverami, nenápadnými obtreniami a nejasnými obrysmi. Až postavy nad situáciou úplne strácajú kontrolu a dostanú sa do blázinca, o akom sa im ani nesnívalo.

Sledujeme ľudí, ktorí sa priamo nás chystali oklamať a nepochybne to už pri iných príležitostiach v predošlých reláciách spravili. Správajú sa navyše natoľko suverénne a bez úcty k miestu, kde predsa len mnoho chudákov trpelo a umrelo, že spočiatku musíme pri ich zdesení cítiť jasné zadosťučinenie. Vykreslenie postáv je dosť slabé, sú nám blízki asi ako štáb ktorejkoľvek treťotriednej televíznej relácie. To však taktiež môže byť úmysel tvorcov, ktorí sa azda snažili čo najviac sa priblížiť k televíznym postupom, tak ako ich poznáme. Nech na nás všetko, čo sa stane, pôsobí, ako keby sme to videli v nejakej reality šou. Najpozerateľnejšia je práve tá časť filmu, keď sa násilie ešte len začína rozbiehať. Je v hraniciach toho, čomu by sme v snahe zabaviť sa boli aj ochotní v pripravovanej relácii uveriť a čo ešte postavám doprajeme. Potom to už ale tvorcovia filmu začnú preháňať.

„Niekoľko ľakačiek sa podarí, rýchly spád však mení film skôr na jatky ako na vnímateľný hororový zážitok."

V určitej chvíli sa priebeh zmení na dokonalý chaos. Proti hrdinom sa sprisahá aj budova a oni sa už len neboja, ale aj umierajú. Jednotlivé často násilné scény sa hrnú v takom rýchlom slede, že ich divák sotva stíha sledovať, nieto ešte si ich užiť. Niekoľko ľakačiek sa podarí, rýchly spád však mení film skôr na jatky ako na vnímateľný hororový zážitok. Pokusy o rozpracovanie zložitejších nápadov dlhších ako pár sekúnd sa väčšinou buď nepodaria, nedávajú zmysel, pôsobia nepresvedčivo, alebo sa strácajú v celkovom zmätku.

Do konca tak film ťaží len z klišé žánra roztrasenej kamery a čosi si berie aj z lacnej duchárčiny. Keď aj celkový zážitok nie je vyslovene nepríjemný, v rámci žánru sa dá označiť za krok späť. Využíva ho v jeho najprimitívnejšej podobe, bez snahy o pridanú hodnotu. Výsledkom je tak odvar Záhady Blair Witch, s obrovskou čudnou budovou namiesto lesa a väčším množstvom postáv a násilia. Neporovnateľne horšia atmosféra poskytne divákovi to absolútne minimum, čo sa od tohto žánra dá očakávať. Pokiaľ vám teda found footage nelezie krkom, Grave Encounters sú znesiteľný zážitok. Ak ale očakávate inteligentné rozvíjanie žánru, film radšej vynechajte.

 

Galéria k článku
Diskusia k článku (1 príspevok) Pridať príspevok
Grave Encounters Erik
19. 11. 2012, 17:51

Mne sa tento film pačil :) bolo to pecka ... no sice niektore pasaže filmu nedavaju zmysel a je v nich chaos ako je už spomynané v članku ... Ale myšlienku to ma perfektnu skupina ludi zatvorenych a bludiacich v starej opustenej psychiatrickej liečebni brrr. Bolo to dosť podobne Zahade Blair Witch. Ale určite odporučam pozrieť :) ked som to pozeral prvy krat tak mi nebolo 2 krat jedno. Keby som mal ohodnotit tento film na stupnici od 1 do 10 tak davam 8 :)) Prave teras idem pozrieť 2jku a dufam že to bude niečo podobne napinave ako 1tka ... takže Good Luck :))

Odporúčané filmy