hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Possessor

Trápenia lupiča tiel

Zaujímavá je už samotná technológia, my ale príliš nepôjdeme do detailov. Dôležití budú tentokrát ľudia, tí, ktorí s ňou pracujú. Film nám ich prezentuje ako to dôležitejšie, ako keby oni s ich schopnosťou správne s technickými možnosťami pracovať a narábať boli kľúčoví, nie to, čo pomocou výdobytku vedy dokážu. Svojím spôsobom ide o humanitný odkaz, pre všetkých, ktorí si myslia, že v pretechnologizovanej dobe sa človek stráca. Nie, stále je dôležitý, niektoré veci stále stoja len na ňom a bez neho nemajú šancu fungovať. On je nielen stredobodom zabijackej metódy, ale aj samotného film, Possessor.

14. 10. 2020

The Burning

Horúce osemdesiate roky
Intenzitu vraždenia tínedžerov v osemdesiatych rokoch ťažko pokladať za náhodnú. Jej vysvetlení sa ponúka veľa, hneď ako prvá by mohla byť hlboká nenávisť voči nadchádzajúcej generácii, keď Američania po niečom na spôsob Battle Royale túžili už dávno pred Japoncami. Rovnako by tu ale mohlo ísť o objavenie širšej využiteľnosti mladých tiel, nie len na ich krájanie. Azda najslávnejšou sa v tomto smere stala siahodlhá séria Piatka trinásteho, narážajúca vďaka filmu Jason X až na absolútne dno. Načasovanie do letnej sezóny párenia v najvhodnejšom revíri tábora pre pubertiakov veľmi pomohlo zvýrazniť erotický element. Ten istý recept využil aj o niečo menej známy, no minimálne rovnako kvalitný horor The Burning.
22. 4. 2014

The Visit

Tiež vám tvrdili, že starí rodičia nehryzú?
Pri starých ľuďoch si už človek nemôže byť ničím istý. Nemusia ani mať Alzheimera, všetci ich aj tak berú, že sú skrátka iní. Patrí sa k nim byť tolerantní, oni určitú mieru tolerancie očakávajú, vyžadujú a niekedy si ju zjavne aj užívajú. Priam si z vás s jej pomocou robia žarty. Napríklad ak by pätnásťročné dievča požiadala matka, aby celé vliezlo do rúry, nech ju poriadne vyčistí, asi by mu ani neprišla na rozum možnosť vážnosti tejto požiadavky. To isté spraví babka a dievča ochotne do rúry vlezie. Dokonca sa tam nechá zatvoriť, aby babička zatiaľ zvonka umyla dvierka. U svojich starých rodičov je prvýkrát ako The Visit.
20. 10. 2015

Všetko najhoršie

Nadprirodzený Vreskot so zmyslom pre humor

Tree zabije na jej narodeniny vrah v maske. Ona sa ale nepoberie na večný odpočinok, namiesto toho sa opäť zobudí, aby si mohla ten istý deň prežiť znova. Napred si myslí, že ide len o déjàvu. Postupne pochopí logiku večného opakovania, vždy si pamätá, čo sa počas toho predošlého odohralo. A ako ju zabili. Má teda možnosť vždy inak sa pokúsiť smrti vyhnúť, prípadne vypátrať, kto ju to dokola vraždí. Okrem toho má tiež možnosť sa nad sebou zamyslieť. Smrť je predsa silná skúsenosť, hlavne keď si ju prežíva opakovane. Mohla by Tree pomôcť získať nový pohľad na svet, na seba, na ľudí okolo seba a na to, ako sa k nim správa. Keď si to tak počíta, skutočne nie je až tak málo tých, ktorí by jej k narodeninám želali len Všetko najhoršie.

7. 11. 2017

recenzie.

The Devil Inside

Afonka Soby | 3. 3. 2012
0
6/10          

Malý dôvod na návštevu kina


Zrejme je to lacné. Možno toto si hovoríte, keď trocha sledujete hororový žáner (nielen to úbohé percento z neho, ktorá sa dostane do našej distribúcie) a zaskočil vás nedávny boom tzv. „found footage" filmov, t. j. hororov, ktoré sa svojou formou tvária ako posledné zábery pred smrťou. Aj u nás premietaný perfektný Cloverfield, španielsky REC (či jeho americký remake Karanténa) alebo nedávny The Last Exorcism už vytvárajú samostatný žáner, ktorý má, samozrejme, korene ešte v jednom z najoriginálnejších, najinšpiratívnejších a hlavne najstrašidelnejších  hororov všetkých čias. Záhada Blair Witch predsa už koncom deväťdesiatych rokov dokázala, že za málo peňazí sa dá robiť muzika, pri ktorej vydržíte tancovať aj desať rokov.

„Isabella je od začiatku naklonená názoru, že jej mama nepatrí do rúk psychiatrom, ale exorcistom."

Zo spomínaných filmov má Diabol v tele najbližšie k Poslednému exorcizmu (ale aj k druhému dielu REC), a to hlavne svojou témou - posadnutosťou Diablom. Hlavnou postavou „dokumentu" je Isabella, ktorá má s Diablom rodinnú skúsenosť - posadnutá bola jej matka, ktorá zabila v priebehu exorcizmu svojich troch „vyháňačov". Teraz prežíva v psychiatrickej liečebni v Ríme, kam sa Isabella vydáva v sprievode kamaráta s kamerou, aby o svojej tragédii nakrútila dokument. Isabella je od začiatku naklonená názoru, že jej mama nepatrí do rúk psychiatrom, ale exorcistom. Čo však robiť, keď jej cirkev vyháňanie zamietne? Ešteže sa môže spoľahnúť na svojich dvoch nových kamarátov kňazov, ktorí už nejaké to vyháňanie majú za sebou.

Samozrejme, niečo sa zvrhne a pôvodne rodinná tragédia naberie obludnejšie rozmery. To je však maximum, čo vám môžem z deja prezradiť. Moment prekvapenia, alebo skôr zlomu, je vlastne jediné eso, s ktorým film vyrukuje. Inak sa všetko hýbe v dobre vychodených koľajach, ktoré už dávno objavili jednak iné „found footage", jednak iné horory o exorcizme. Niežeby som to filmu vytýkal. Každý žáner musí mať svoje pravidlá. Kvality Diabla v tele nie sú v prekvapivých riešeniach či nebodaj v posúvaní hraníc hororového žánru - skôr sa snaží vypilovať už osvedčené scény a postupy. Preto nám bez problémov servíruje stokrát videnú scénu vymáhania Diabla so všetkým, čo k tomu patrí - bľabot v starých jazykoch, vykrúcanie krku, oplzlé reči Diabla a pod. - v podstate nič nové už od čias prvého Exorcistu, no robí to s bravúrou, ktorá neurazí.

„Kvality Diabla v tele nie sú v prekvapivých riešeniach či nebodaj v posúvaní hraníc hororového žánru - skôr sa snaží vypilovať už osvedčené scény a postupy."

Stále sa však pohybujeme v priemere žánru. Film nedosahuje kvalít Posledného exorcizmu, Cloverfieldu či Rec, ktoré mali predsa len nejakú tú iskru navyše. Found footage je však žáner, ktorý akoby bol odolný proti vyslovenému fiasku. Ak vám vyhovuje, budete sa baviť - ak už nie kráľovsky, tak aspoň primerane cene lístka. A ak máte v sebe zakorenený odpor k ručnej kamere a akejkoľvek „hre na realitu", asi sa tomuto filmu aj tak oblúkom vyhnete. Fanúšikom hororu však Diabla v tele môžem odporučiť - je to jeden z tých lepších hororových prírastkov do našej kinodistribúcie. Ktovie, kedy sa zasa niečoho dočkáme.

Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok