recenzie.

The Devil Inside

Malý dôvod na návštevu kina

Zrejme je to lacné. Možno toto si hovoríte, keď trocha sledujete hororový žáner (nielen to úbohé percento z neho, ktorá sa dostane do našej distribúcie) a zaskočil vás nedávny boom tzv. „found footage" filmov, t. j. hororov, ktoré sa svojou formou tvária ako posledné zábery pred smrťou. Aj u nás premietaný perfektný Cloverfield, španielsky REC (či jeho americký remake Karanténa) alebo nedávny The Last Exorcism už vytvárajú samostatný žáner, ktorý má, samozrejme, korene ešte v jednom z najoriginálnejších, najinšpiratívnejších a hlavne najstrašidelnejších  hororov všetkých čias. Záhada Blair Witch predsa už koncom deväťdesiatych rokov dokázala, že za málo peňazí sa dá robiť muzika, pri ktorej vydržíte tancovať aj desať rokov.

„Isabella je od začiatku naklonená názoru, že jej mama nepatrí do rúk psychiatrom, ale exorcistom."

Zo spomínaných filmov má Diabol v tele najbližšie k Poslednému exorcizmu (ale aj k druhému dielu REC), a to hlavne svojou témou - posadnutosťou Diablom. Hlavnou postavou „dokumentu" je Isabella, ktorá má s Diablom rodinnú skúsenosť - posadnutá bola jej matka, ktorá zabila v priebehu exorcizmu svojich troch „vyháňačov". Teraz prežíva v psychiatrickej liečebni v Ríme, kam sa Isabella vydáva v sprievode kamaráta s kamerou, aby o svojej tragédii nakrútila dokument. Isabella je od začiatku naklonená názoru, že jej mama nepatrí do rúk psychiatrom, ale exorcistom. Čo však robiť, keď jej cirkev vyháňanie zamietne? Ešteže sa môže spoľahnúť na svojich dvoch nových kamarátov kňazov, ktorí už nejaké to vyháňanie majú za sebou.

Samozrejme, niečo sa zvrhne a pôvodne rodinná tragédia naberie obludnejšie rozmery. To je však maximum, čo vám môžem z deja prezradiť. Moment prekvapenia, alebo skôr zlomu, je vlastne jediné eso, s ktorým film vyrukuje. Inak sa všetko hýbe v dobre vychodených koľajach, ktoré už dávno objavili jednak iné „found footage", jednak iné horory o exorcizme. Niežeby som to filmu vytýkal. Každý žáner musí mať svoje pravidlá. Kvality Diabla v tele nie sú v prekvapivých riešeniach či nebodaj v posúvaní hraníc hororového žánru - skôr sa snaží vypilovať už osvedčené scény a postupy. Preto nám bez problémov servíruje stokrát videnú scénu vymáhania Diabla so všetkým, čo k tomu patrí - bľabot v starých jazykoch, vykrúcanie krku, oplzlé reči Diabla a pod. - v podstate nič nové už od čias prvého Exorcistu, no robí to s bravúrou, ktorá neurazí.

„Kvality Diabla v tele nie sú v prekvapivých riešeniach či nebodaj v posúvaní hraníc hororového žánru - skôr sa snaží vypilovať už osvedčené scény a postupy."

Stále sa však pohybujeme v priemere žánru. Film nedosahuje kvalít Posledného exorcizmu, Cloverfieldu či Rec, ktoré mali predsa len nejakú tú iskru navyše. Found footage je však žáner, ktorý akoby bol odolný proti vyslovenému fiasku. Ak vám vyhovuje, budete sa baviť - ak už nie kráľovsky, tak aspoň primerane cene lístka. A ak máte v sebe zakorenený odpor k ručnej kamere a akejkoľvek „hre na realitu", asi sa tomuto filmu aj tak oblúkom vyhnete. Fanúšikom hororu však Diabla v tele môžem odporučiť - je to jeden z tých lepších hororových prírastkov do našej kinodistribúcie. Ktovie, kedy sa zasa niečoho dočkáme.