hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Victor Frankenstein

Znova to isté inak, nudnejšie
Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.
4. 12. 2015

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

Honeymoon

Niekto sa zo svadobnej cesty nechce vrátiť. Iný by aj rád...
Ľudia sa počas života nielen menia. Oni sú iní neustále. Ako to do asi najväčších detailov rozobral Luigi Pirandello, v každom človeku sa skrýva nespočetne identít, z ktorých ani jedna sa nedá označiť za skutočnú. Všetci sme len obrazom v očiach seba samého a v očiach každého človeka, ktorého v živote stretneme. Každý z týchto obrazov je iný a jednotlivec nemá nikdy šancu ich všetky spoznať. Teda nemôže spoznať seba samého, pretože nič také ako skutočný on vlastne neexistuje. Takže, kto vlastne môže povedať, že vie komu to prisahá vernosť až do konca života? Nezačínajú niektorí pochybovať už keď odcestujú na svoj Honeymoon?
10. 2. 2015

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

Knock Knock

Dvere neotvárať, film nepozerať
Predstavte si, že ste muž po štyridsiatke a rodina vám odišla na víkend k moru. Žijete na predmestí, naokolo nikde nikto a na dvere vám zaklopú dve sporo odeté dvadsaťročné dievčatá. Taxikár ich odviezol na zlú adresu, jedna si telefón zabudla, druhej premokol a nefunguje. Potrebovali by sa trocha zohriať, počkať na ďalší taxík. Je to síce trocha trápne, ale šaty majú premočené, v tých nemôžu prísť na party. Nemohli by si ich hodiť do sušičky? Zatiaľ hostiteľovi zo slušnosti pochvália dom, obdivujú jeho zbierku platní. Aj vypracované telo. Z bežných rozhovorov postupne prechádzajú aj na témy o sexe. Skutočne išlo o celkom náhodné Knock Knock?
30. 11. 2015

recenzie.

The Devil Inside

Afonka Soby | 3. 3. 2012
0
6/10          

Malý dôvod na návštevu kina


Zrejme je to lacné. Možno toto si hovoríte, keď trocha sledujete hororový žáner (nielen to úbohé percento z neho, ktorá sa dostane do našej distribúcie) a zaskočil vás nedávny boom tzv. „found footage" filmov, t. j. hororov, ktoré sa svojou formou tvária ako posledné zábery pred smrťou. Aj u nás premietaný perfektný Cloverfield, španielsky REC (či jeho americký remake Karanténa) alebo nedávny The Last Exorcism už vytvárajú samostatný žáner, ktorý má, samozrejme, korene ešte v jednom z najoriginálnejších, najinšpiratívnejších a hlavne najstrašidelnejších  hororov všetkých čias. Záhada Blair Witch predsa už koncom deväťdesiatych rokov dokázala, že za málo peňazí sa dá robiť muzika, pri ktorej vydržíte tancovať aj desať rokov.

„Isabella je od začiatku naklonená názoru, že jej mama nepatrí do rúk psychiatrom, ale exorcistom."

Zo spomínaných filmov má Diabol v tele najbližšie k Poslednému exorcizmu (ale aj k druhému dielu REC), a to hlavne svojou témou - posadnutosťou Diablom. Hlavnou postavou „dokumentu" je Isabella, ktorá má s Diablom rodinnú skúsenosť - posadnutá bola jej matka, ktorá zabila v priebehu exorcizmu svojich troch „vyháňačov". Teraz prežíva v psychiatrickej liečebni v Ríme, kam sa Isabella vydáva v sprievode kamaráta s kamerou, aby o svojej tragédii nakrútila dokument. Isabella je od začiatku naklonená názoru, že jej mama nepatrí do rúk psychiatrom, ale exorcistom. Čo však robiť, keď jej cirkev vyháňanie zamietne? Ešteže sa môže spoľahnúť na svojich dvoch nových kamarátov kňazov, ktorí už nejaké to vyháňanie majú za sebou.

Samozrejme, niečo sa zvrhne a pôvodne rodinná tragédia naberie obludnejšie rozmery. To je však maximum, čo vám môžem z deja prezradiť. Moment prekvapenia, alebo skôr zlomu, je vlastne jediné eso, s ktorým film vyrukuje. Inak sa všetko hýbe v dobre vychodených koľajach, ktoré už dávno objavili jednak iné „found footage", jednak iné horory o exorcizme. Niežeby som to filmu vytýkal. Každý žáner musí mať svoje pravidlá. Kvality Diabla v tele nie sú v prekvapivých riešeniach či nebodaj v posúvaní hraníc hororového žánru - skôr sa snaží vypilovať už osvedčené scény a postupy. Preto nám bez problémov servíruje stokrát videnú scénu vymáhania Diabla so všetkým, čo k tomu patrí - bľabot v starých jazykoch, vykrúcanie krku, oplzlé reči Diabla a pod. - v podstate nič nové už od čias prvého Exorcistu, no robí to s bravúrou, ktorá neurazí.

„Kvality Diabla v tele nie sú v prekvapivých riešeniach či nebodaj v posúvaní hraníc hororového žánru - skôr sa snaží vypilovať už osvedčené scény a postupy."

Stále sa však pohybujeme v priemere žánru. Film nedosahuje kvalít Posledného exorcizmu, Cloverfieldu či Rec, ktoré mali predsa len nejakú tú iskru navyše. Found footage je však žáner, ktorý akoby bol odolný proti vyslovenému fiasku. Ak vám vyhovuje, budete sa baviť - ak už nie kráľovsky, tak aspoň primerane cene lístka. A ak máte v sebe zakorenený odpor k ručnej kamere a akejkoľvek „hre na realitu", asi sa tomuto filmu aj tak oblúkom vyhnete. Fanúšikom hororu však Diabla v tele môžem odporučiť - je to jeden z tých lepších hororových prírastkov do našej kinodistribúcie. Ktovie, kedy sa zasa niečoho dočkáme.

Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok