hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

I Spit on Your Grave (2010)

Film, pri ktorom sa odchádza z kina
Od 70. rokov sa toho síce v horore veľa zmenilo, no ak ide o hixploitation, pravidlá ostali rovnaké. Mestské dievča vs. „vidláci" je konflikt, ktorý stále funguje, tak ako stále funguje nevraživosť medzi mestami a dedinami.  
13. 2. 2011

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Al morir la matinée

Zažiť v kine skutočný horor

Začiatok je mierne pomalý, vyžíva sa hlavne v tom, čoho je v celom filme najviac- kinofilstve. Sme v kine. Všade sú filmové plagáty, dostaneme sa do miestnosti premietačov, priamo k premietaciemu zariadeniu, bavíme sa o jeho obsluhe. Nejde o žiadne intelektuálne debaty, ide tu o vášeň v jej jednoduchej až primitívnej podobe. Milovať kino bez zbytočného premýšľania, milovať krv, akciu, jačanie od hrôzy. A vyznať sa z lásky k talianskemu giallu, syntetizátorovej hudbe, ktorá ho sprevádzala, jeho sýtym farbám a estetickému zobrazovaniu násilia. To zjavne milujú aj v Uruguaji, film nazvali Al morir la matinée.

26. 3. 2021

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

recenzie.

Alien Abduction

Andrej Gomora | 27. 10. 2014
0
5/10          
žáner:
alien, found footage/ mockumentary

Nie všetky rodinné chvíle chcete mať na kamere


Keď už nás mimozemšťania unášajú stovky rokov, o aký výskum im asi môže ísť? Nebude to niečo na spôsob japonského lovu veľrýb na vedecké účely? Možno ich to skrátka baví. Možno im chutí nejaká časť ľudského tela, prípadne v nej našli liečivé účinky. Alebo sme súčasťou ich rituálu. Mimozemšťan sa nepokladá za dospelého, kým lúčom svetla do lode nevtiahne prvého pozemšťana. Veď keby u veľrýb existovali hlbšie myšlienky, tiež by asi boli značne zmätené, keď na ne začnú lietať harpúny. Asi ako postavy filmu Alien Abduction.
 

„To, čo sledujeme, je záznam, ktorý vyhotovil najmladší člen rodiny, autistický chlapec menom Riley."

Prehľadnejší dej by už asi mať nemohol. Rodina sa vyberie kempovať do lesa a unesú ich mimozemšťania. Oblasť je totiž známa výskytom čudných svetiel, a tým, že sa tam pravidelne niekto stráca. Aj oni vidia svetlá. Na druhý deň ich GPS podozrivo zavedie niekde na samotu. Tam nájdu plno prázdnych áut. A prvýkrát stretnú vysokých bielych mužíkov. Behajú po lese, hľadajú pomoc u miestneho burana, všemožne bojujú o prežitie. Ako vieme od začiatku, boj to bude márny. To, čo sledujeme, je totiž záznam, ktorý vyhotovil najmladší člen rodiny, autistický chlapec menom Riley.

„Načo vymýšľať niečo nové, stačí použiť novú a vrcholne originálnu perspektívu."

Tak veru, máme tu mimozemský found footage. Navyše nadmieru neoriginálny. Jediným cieľom filmu je z prvej ruky nám sprostredkovať zážitok notoricky známy z iných popisov. Len priami účastníci doteraz veľmi nerozprávali, prečo asi. Kamera ako pomôcka autistu sa javí ako inteligentný nápad. Vysvetľuje, prečo ju neodkladá, aj prečo mu ju ostatní tolerujú. Na druhej strane by si možno použitie duševnej poruchy zaslúžilo aj o niečo dôkladnejšie spracovanie. No to nedostalo vo filme asi nič. Autori sa držali najoverenejších a najopakovanejších zvratov a postupov. Načo vymýšľať niečo nové, stačí použiť novú a vrcholne originálnu perspektívu. Takže rodina sa háda, buran je drsný, a mimozemšťania vysokí, s podlhovastými hlavami a tenkými prstami.

Na rozdiel od napríklad Dark Skies, tu nikto nič neskúma. Žiadne teórie, rady ani zložité tajnosti. Možno trochu ich je v úvode a závere, no mimo domáceho videa. Mimozemšťania sa berú ako hotová vec, ako niečo o čom všetci vedia, ako to vyzerá, o čo tomu ide, a aké javy sprevádzajú ich príchod. Tento postup sa už pravidelne používa v duchárskych príbehoch, keďže sa vďaka nemu film nestráca v nezmyselných drístoch a môže ísť priamo na vec. Aj tentokrát sa dá jeho využitie vnímať pozitívne, pri pohľade na jeho spracovanie by film pokusy o inteligenciu mohli skutočne doraziť. Dôraz zostáva len na akcii, a tá nie je vôbec najhoršia.

„Aj keď poznáme, ako sa boj postáv skončí, počas filmu sa nikdy nejaví úplne beznádejne."

Hororovosti pomáha aj že od začiatku nemáme pochybnosti o úmysloch mimozemšťanov. Nikto s nimi nevyjednáva ani sa nespriateľuje, prišli skrátka zabíjať a predstavujú zlo. Nevidíme z nich toľko, aby mohli byť komickí, no na strašenie je ich blízkosť dostatočná. Aj tu spracovanie pripomína duchársky film, ich vykukávanie a mihajúce sa tiene. Aj keď scény strašenia nie sú ani sofistikované a ani pri nich nebudete kričať od hrôzy, trochu vydesiť vedia. Výrazná je aj neustála prítomnosť mimozemšťanov, môžu sa objaviť hocikedy a hocikde. Preskakovanie obrazu pomáha stupňovať napätie pri ich príchode. Aj keď poznáme, ako sa boj postáv skončí, počas filmu sa nikdy nejaví úplne beznádejne. Nie sú ako dobytok na bitúnku, môžeme im držať palce a ich snaha nás podľa toho vzrušuje. Možno aj vďaka krátkej metráži nakoniec dielo relatívne funguje, udrží si spád a decentné napätie. Dráždi svojou primitívnosťou, no aspoň sa na nič nehrá. Čo viac by ste od domácej nahrávky s mimozemšťanmi mohli čakať?

Pozerateľnosť Alien Abduction silne závisí od vášho vzťahu k žánru found footage. V jeho rámci sa dá vnímať ako originálny svojím námetom, no určite nie spracovaním. Pre fanúšikov žánra môže byť príjemným spestrením. Pre ľudí, ktorým už found footage vo svojej najzákladnejšej podobe lezie krkom, naopak filmom, ktorý neexistuje jediný dôvod pozerať.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok