hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

47 Meters Down: Uncaged

Bez klietky, s jaskyňou

V čom vlastne ide o sequel k 47 metrom si môžeme len domýšľať. Iste, Čeľuste mali tiež viac pokračovaní, ktoré spájal akurát žralok v úlohe zabijaka. Tak ako nespočet ďalších filmov. Tu máme opäť tematiku potápania, pozorovania podmorského života. A tých istých tvorcov, ktorí skúšajú niečo podobné len trochu inak. Ak si spomenieme, nakoľko minimálny dej malo prvé pokračovanie, určite môžeme byť radi, že v tomto smere sa autori rozhodli príliš sa neopakovať. Názov 47 Meters Down: Uncaged neklame- do žiadnej klietky sa veru nevraciame.

28. 11. 2019

Tarantula

Úspešný pokus spoznáte podľa jasného výsledku
Sú nápady, ktoré znejú ako vtip, no kým ich nevyskúšate, istý si byť skrátka nemôžete. Ak aj dnes niekto nakrúti horor o zmutovanom obrovskom zvierati, pri najlepšom marketingu sa prepracuje možno do distribúcie v novinových stánkoch. Lenže predstavte si, že nikto by nič podobné nikdy neskúsil. Známy hollywoodsky producent by sa v neistote, či je ten kto za ním prišiel s podobným nápadom blázon alebo génius, rozhodol neriskovať, že mu ho vyfúknu. V 3D by uviedol stomiliónový projekt o obrovskej mačke, ktorá terorizuje nevinné mestečko. To už sa nestane sa. Túto cestu už našťastie preskúmali filmy ako Tarantula, a podali jasné svedectvo, čo na nej možno nájsť.
6. 10. 2014

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Furies

Krásky a zvieratá, pretože na gore iné netreba

Krátky úvod nám predstaví jediné dve postavy diela, ktoré sa snaží nejako rozpracovať aj ako ľudí. Presnejšie len ich vzťah, aká je jedna neschopná, stratená a odkázaná, a ako tá druhá túži, aby sa konečne dala dokopy. Nebude pri nej vždy, čo sa následne aj potvrdí. Kayla sa ocitne celkom sama. Vylezie z drevenej debne niekde uprostred divočiny, a samozrejme jej nenapadne nič lepšie, ako začať kričať na Maddie. Kde trčí? Tá sa zatiaľ neobjaví. Miesto nej začnú okolo Kayly pobehovať akísi čudáci, nejakí Furies.

20. 11. 2019

Žena v čiernom 2: Anjel smrti

Odetá v klišé, tvár zahalená gýčom
Žene v čiernom zobrali syna, preto ona teraz vykonáva svoju pomstu na cudzích deťoch. Núti ich páchať samovraždy. To sme sa aspoň dozvedeli v prvom diele. Hlavný hrdina so ženou bojoval, a vďaka modernej technike- autu, s pomocou ktorého vytiahol telo jej syna z močiara, chcel upokojiť jej hnev. Čo iné mohla chcieť, ako aby sa jeho pozostatkom dostalo skutočného pohrebu, a oni dvaja sa mohli v smrti spojiť? Nuž, ako sme videli na konci filmu, úplne spokojná asi nebola. Preto sa o pár rokov vracia znova, teraz ako Žena v čiernom 2: Anjel smrti.
11. 2. 2015

recenzie.

Alien Abduction

Andrej Gomora | 27. 10. 2014
0
5/10          
žáner:
alien, found footage/ mockumentary

Nie všetky rodinné chvíle chcete mať na kamere


Keď už nás mimozemšťania unášajú stovky rokov, o aký výskum im asi môže ísť? Nebude to niečo na spôsob japonského lovu veľrýb na vedecké účely? Možno ich to skrátka baví. Možno im chutí nejaká časť ľudského tela, prípadne v nej našli liečivé účinky. Alebo sme súčasťou ich rituálu. Mimozemšťan sa nepokladá za dospelého, kým lúčom svetla do lode nevtiahne prvého pozemšťana. Veď keby u veľrýb existovali hlbšie myšlienky, tiež by asi boli značne zmätené, keď na ne začnú lietať harpúny. Asi ako postavy filmu Alien Abduction.
 

„To, čo sledujeme, je záznam, ktorý vyhotovil najmladší člen rodiny, autistický chlapec menom Riley."

Prehľadnejší dej by už asi mať nemohol. Rodina sa vyberie kempovať do lesa a unesú ich mimozemšťania. Oblasť je totiž známa výskytom čudných svetiel, a tým, že sa tam pravidelne niekto stráca. Aj oni vidia svetlá. Na druhý deň ich GPS podozrivo zavedie niekde na samotu. Tam nájdu plno prázdnych áut. A prvýkrát stretnú vysokých bielych mužíkov. Behajú po lese, hľadajú pomoc u miestneho burana, všemožne bojujú o prežitie. Ako vieme od začiatku, boj to bude márny. To, čo sledujeme, je totiž záznam, ktorý vyhotovil najmladší člen rodiny, autistický chlapec menom Riley.

„Načo vymýšľať niečo nové, stačí použiť novú a vrcholne originálnu perspektívu."

Tak veru, máme tu mimozemský found footage. Navyše nadmieru neoriginálny. Jediným cieľom filmu je z prvej ruky nám sprostredkovať zážitok notoricky známy z iných popisov. Len priami účastníci doteraz veľmi nerozprávali, prečo asi. Kamera ako pomôcka autistu sa javí ako inteligentný nápad. Vysvetľuje, prečo ju neodkladá, aj prečo mu ju ostatní tolerujú. Na druhej strane by si možno použitie duševnej poruchy zaslúžilo aj o niečo dôkladnejšie spracovanie. No to nedostalo vo filme asi nič. Autori sa držali najoverenejších a najopakovanejších zvratov a postupov. Načo vymýšľať niečo nové, stačí použiť novú a vrcholne originálnu perspektívu. Takže rodina sa háda, buran je drsný, a mimozemšťania vysokí, s podlhovastými hlavami a tenkými prstami.

Na rozdiel od napríklad Dark Skies, tu nikto nič neskúma. Žiadne teórie, rady ani zložité tajnosti. Možno trochu ich je v úvode a závere, no mimo domáceho videa. Mimozemšťania sa berú ako hotová vec, ako niečo o čom všetci vedia, ako to vyzerá, o čo tomu ide, a aké javy sprevádzajú ich príchod. Tento postup sa už pravidelne používa v duchárskych príbehoch, keďže sa vďaka nemu film nestráca v nezmyselných drístoch a môže ísť priamo na vec. Aj tentokrát sa dá jeho využitie vnímať pozitívne, pri pohľade na jeho spracovanie by film pokusy o inteligenciu mohli skutočne doraziť. Dôraz zostáva len na akcii, a tá nie je vôbec najhoršia.

„Aj keď poznáme, ako sa boj postáv skončí, počas filmu sa nikdy nejaví úplne beznádejne."

Hororovosti pomáha aj že od začiatku nemáme pochybnosti o úmysloch mimozemšťanov. Nikto s nimi nevyjednáva ani sa nespriateľuje, prišli skrátka zabíjať a predstavujú zlo. Nevidíme z nich toľko, aby mohli byť komickí, no na strašenie je ich blízkosť dostatočná. Aj tu spracovanie pripomína duchársky film, ich vykukávanie a mihajúce sa tiene. Aj keď scény strašenia nie sú ani sofistikované a ani pri nich nebudete kričať od hrôzy, trochu vydesiť vedia. Výrazná je aj neustála prítomnosť mimozemšťanov, môžu sa objaviť hocikedy a hocikde. Preskakovanie obrazu pomáha stupňovať napätie pri ich príchode. Aj keď poznáme, ako sa boj postáv skončí, počas filmu sa nikdy nejaví úplne beznádejne. Nie sú ako dobytok na bitúnku, môžeme im držať palce a ich snaha nás podľa toho vzrušuje. Možno aj vďaka krátkej metráži nakoniec dielo relatívne funguje, udrží si spád a decentné napätie. Dráždi svojou primitívnosťou, no aspoň sa na nič nehrá. Čo viac by ste od domácej nahrávky s mimozemšťanmi mohli čakať?

Pozerateľnosť Alien Abduction silne závisí od vášho vzťahu k žánru found footage. V jeho rámci sa dá vnímať ako originálny svojím námetom, no určite nie spracovaním. Pre fanúšikov žánra môže byť príjemným spestrením. Pre ľudí, ktorým už found footage vo svojej najzákladnejšej podobe lezie krkom, naopak filmom, ktorý neexistuje jediný dôvod pozerať.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok