hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

3 From Hell

Opäť trošku sadizmu

Rob Zombie je nepochybne svojský tvorca, a jeho štýl vám jednoducho musí sadnúť. Konkrétne vás musí baviť vyžívanie sa v pomerne priamočiarej brutalite a intenzívnej akcii. Podobne ako u Eliho Rotha tu cítiť ten cynicko sadistický podtón, môže nám akurát pripadať o niečo hravejší. Ide len o výrazne násilnú zábavku, ktorá od mučenia nie je ďaleko, celkom sa naň ale nesústreďuje. Hrdinami sa tak či onak stávajú postavy, ktoré by inak mali byť negatívne. Keď ale ide o zobrazenie čo najviac smrti, predsa by sme nemohli držať palce obetiam. Tak to bolo v predošlých dieloch série, ktorá dovršuje štatút trilógie filmom 3 From Hell.

17. 10. 2019

Krampus

Trochu drsnejšia vianočná rozprávka
V zime vždy poteší pozrieť si letný, dovolenkový film. Pláže, slnko, žúry, keď vonku zúri chlad vždy zahrejú. Na Vianoce sa tiež všetci tešíme, ale až tak nás v lete neťahá pozerať si niečo, čo nám ich bude evokovať. Nechceme si pripomínať, že leto sa o chvíľu skončí, rovnako ako ďalší rok nášho života. Vianoce sa na nás aj tak o chvíľu budú valiť odvšadiaľ, aj viac, ako by sme si priali. Keď ale predsa zacítite potrebu vidieť sneh, darčeky a dusné rodinné stretnutia, môžete tento zážitok spojiť s pozeraním napríklad hororu. Poslúžiť môže film Krampus.
9. 5. 2016

We Go On

Jeden duch horor nerobí

Existuje jedna pomerne zrozumiteľná až zjavná teória o tom, čo by sa po smrti mohlo diať. Potom je ale množstvo ďalších, ktoré sa ju snažia za každú cenu spochybniť. Znejú menej racionálne a presvedčivo, často si aj navzájom protirečia. Ľudia im ale aj tak často veria. Veď dôkazy nemá nikto, tak prečo by si nemohli vybrať, v čo uveriť. Práve tá neistota, nemožnosť s určitosťou vedieť, čo bude po smrti, by vraj mohla byť jedným z dôvodov, prečo sa smrti bojíme. Tak sa k strachu rozhodne postaviť hlavná postava filmu We Go On.

11. 7. 2017

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

recenzie.

Alien Abduction

Andrej Gomora | 27. 10. 2014
0
5/10          
žáner:
alien, found footage/ mockumentary

Nie všetky rodinné chvíle chcete mať na kamere


Keď už nás mimozemšťania unášajú stovky rokov, o aký výskum im asi môže ísť? Nebude to niečo na spôsob japonského lovu veľrýb na vedecké účely? Možno ich to skrátka baví. Možno im chutí nejaká časť ľudského tela, prípadne v nej našli liečivé účinky. Alebo sme súčasťou ich rituálu. Mimozemšťan sa nepokladá za dospelého, kým lúčom svetla do lode nevtiahne prvého pozemšťana. Veď keby u veľrýb existovali hlbšie myšlienky, tiež by asi boli značne zmätené, keď na ne začnú lietať harpúny. Asi ako postavy filmu Alien Abduction.
 

„To, čo sledujeme, je záznam, ktorý vyhotovil najmladší člen rodiny, autistický chlapec menom Riley."

Prehľadnejší dej by už asi mať nemohol. Rodina sa vyberie kempovať do lesa a unesú ich mimozemšťania. Oblasť je totiž známa výskytom čudných svetiel, a tým, že sa tam pravidelne niekto stráca. Aj oni vidia svetlá. Na druhý deň ich GPS podozrivo zavedie niekde na samotu. Tam nájdu plno prázdnych áut. A prvýkrát stretnú vysokých bielych mužíkov. Behajú po lese, hľadajú pomoc u miestneho burana, všemožne bojujú o prežitie. Ako vieme od začiatku, boj to bude márny. To, čo sledujeme, je totiž záznam, ktorý vyhotovil najmladší člen rodiny, autistický chlapec menom Riley.

„Načo vymýšľať niečo nové, stačí použiť novú a vrcholne originálnu perspektívu."

Tak veru, máme tu mimozemský found footage. Navyše nadmieru neoriginálny. Jediným cieľom filmu je z prvej ruky nám sprostredkovať zážitok notoricky známy z iných popisov. Len priami účastníci doteraz veľmi nerozprávali, prečo asi. Kamera ako pomôcka autistu sa javí ako inteligentný nápad. Vysvetľuje, prečo ju neodkladá, aj prečo mu ju ostatní tolerujú. Na druhej strane by si možno použitie duševnej poruchy zaslúžilo aj o niečo dôkladnejšie spracovanie. No to nedostalo vo filme asi nič. Autori sa držali najoverenejších a najopakovanejších zvratov a postupov. Načo vymýšľať niečo nové, stačí použiť novú a vrcholne originálnu perspektívu. Takže rodina sa háda, buran je drsný, a mimozemšťania vysokí, s podlhovastými hlavami a tenkými prstami.

Na rozdiel od napríklad Dark Skies, tu nikto nič neskúma. Žiadne teórie, rady ani zložité tajnosti. Možno trochu ich je v úvode a závere, no mimo domáceho videa. Mimozemšťania sa berú ako hotová vec, ako niečo o čom všetci vedia, ako to vyzerá, o čo tomu ide, a aké javy sprevádzajú ich príchod. Tento postup sa už pravidelne používa v duchárskych príbehoch, keďže sa vďaka nemu film nestráca v nezmyselných drístoch a môže ísť priamo na vec. Aj tentokrát sa dá jeho využitie vnímať pozitívne, pri pohľade na jeho spracovanie by film pokusy o inteligenciu mohli skutočne doraziť. Dôraz zostáva len na akcii, a tá nie je vôbec najhoršia.

„Aj keď poznáme, ako sa boj postáv skončí, počas filmu sa nikdy nejaví úplne beznádejne."

Hororovosti pomáha aj že od začiatku nemáme pochybnosti o úmysloch mimozemšťanov. Nikto s nimi nevyjednáva ani sa nespriateľuje, prišli skrátka zabíjať a predstavujú zlo. Nevidíme z nich toľko, aby mohli byť komickí, no na strašenie je ich blízkosť dostatočná. Aj tu spracovanie pripomína duchársky film, ich vykukávanie a mihajúce sa tiene. Aj keď scény strašenia nie sú ani sofistikované a ani pri nich nebudete kričať od hrôzy, trochu vydesiť vedia. Výrazná je aj neustála prítomnosť mimozemšťanov, môžu sa objaviť hocikedy a hocikde. Preskakovanie obrazu pomáha stupňovať napätie pri ich príchode. Aj keď poznáme, ako sa boj postáv skončí, počas filmu sa nikdy nejaví úplne beznádejne. Nie sú ako dobytok na bitúnku, môžeme im držať palce a ich snaha nás podľa toho vzrušuje. Možno aj vďaka krátkej metráži nakoniec dielo relatívne funguje, udrží si spád a decentné napätie. Dráždi svojou primitívnosťou, no aspoň sa na nič nehrá. Čo viac by ste od domácej nahrávky s mimozemšťanmi mohli čakať?

Pozerateľnosť Alien Abduction silne závisí od vášho vzťahu k žánru found footage. V jeho rámci sa dá vnímať ako originálny svojím námetom, no určite nie spracovaním. Pre fanúšikov žánra môže byť príjemným spestrením. Pre ľudí, ktorým už found footage vo svojej najzákladnejšej podobe lezie krkom, naopak filmom, ktorý neexistuje jediný dôvod pozerať.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok