hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

The Human Centipede 2: Full Sequence

Naozaj ešte odpornejšie
Prvý diel série The Human Centipede si vzhľadom na svoj rozpočet vyslúžil skutočne nebývalú pozornosť. Jeho trailer na youtube videlo viac ako 15 miliónov divákov a okrem kultúrnych narážok si vyslúžil paródie ako v porne, tak aj v kreslenom seriáli Mestečko Southpark. Už pri release prvého projektu režisér a scenárista Tom Six ohlásil, že to nie je posledný film, ktorý chce o tejto zvrhlosti nakrútiť. A v ďalšom dieli nemala rásť len stonožka, ale aj úroveň odpornosti, ktorý film dosiahne. Teraz máme možnosť sa presvedčiť, že svoj sľub myslel s plnou vážnosťou.
13. 4. 2012

1922

Milovať pôdu viac ako ženu

Nejde len o jednoduchý rozdiel v záujmoch manželov. Ona chce žiť v meste, on miluje farmu. Problém je v tom, že pre neho je farma a čo najväčší pozemok jedinou životnou hodnotou. Či jednou z dvoch, tou druhou je syn, o ktorého ho chce manželka tiež obrať. Musí vyrastať s matkou, preto by tiež mal ísť do mesta. Svojím spôsobom ide o obmedzený fanatizmus, kde človek na niečom chorobne lipne, a ničomu nedovolí ho o to obrať. Pritom ani sám nevie, prečo mu na tom tak záleží. Šťastie ani bohatstvo mu pôda veru neprinesie. Tak bol skrátka vychovaný, také boli hodnoty ľudí v roku 1922.

25. 1. 2018

Exists

Nabudúce Lochnesska?
Yeti v Himalájach a Bigfoot v Amerike by údajne mohli byť poslední jedinci niektorého z živočíšnych druhov pokladaných za vyhynuté. Napríklad Gigantopitheca alebo Paranthropa. Prvý síce asi nemohol chodiť po zadných a jeho pozostatky v Amerike nikdy nenašli, a druhý sa vyskytoval len v Afrike. Pre ich existenciu nejestvujú ani žiadne vedecké dôkazy. Skôr množstvo dôvodov, prečo by mala byť takmer nemožná. No ľuďom zjavne nestačí množstvo jedincov podobných skôr opiciam ako človeku ktorých zápach cítiť na hony. Treba hľadať vedecké vysvetlenia, pretože je jasné, že niečo také Exists.
22. 1. 2015

Atticus Institute

Kedy konečne veda porazí diabla?
Poznáte to, keď niekto niekoho neustále len zosmiešňuje a ponižuje, robí mu zle. Hovoríte si, čo ten človek môže z podobného vzťahu mať, prečo ho okamžite neukončí, nepreruší všetky kontakty s danou osobou. On by možno aj rád, jednoducho to ale nedokáže. Či je to masochizmus, či akási zvrhlá fascinovanosť. Alebo len obdiv, pocit silnej nadradenosti toho druhého, ktorý vyvoláva dojem vyvolenosti, už len zato, že môžete byť v jeho prítomnosti, byť svedkom jeho vyčíňania. Posledná možnosť sa asi najviac hodí do vedeckého prostredia, ako vo filme Atticus Institute.
25. 6. 2015

recenzie.

Alien Abduction

Andrej Gomora | 27. 10. 2014
0
5/10          
žáner:
alien, found footage/ mockumentary

Nie všetky rodinné chvíle chcete mať na kamere


Keď už nás mimozemšťania unášajú stovky rokov, o aký výskum im asi môže ísť? Nebude to niečo na spôsob japonského lovu veľrýb na vedecké účely? Možno ich to skrátka baví. Možno im chutí nejaká časť ľudského tela, prípadne v nej našli liečivé účinky. Alebo sme súčasťou ich rituálu. Mimozemšťan sa nepokladá za dospelého, kým lúčom svetla do lode nevtiahne prvého pozemšťana. Veď keby u veľrýb existovali hlbšie myšlienky, tiež by asi boli značne zmätené, keď na ne začnú lietať harpúny. Asi ako postavy filmu Alien Abduction.
 

„To, čo sledujeme, je záznam, ktorý vyhotovil najmladší člen rodiny, autistický chlapec menom Riley."

Prehľadnejší dej by už asi mať nemohol. Rodina sa vyberie kempovať do lesa a unesú ich mimozemšťania. Oblasť je totiž známa výskytom čudných svetiel, a tým, že sa tam pravidelne niekto stráca. Aj oni vidia svetlá. Na druhý deň ich GPS podozrivo zavedie niekde na samotu. Tam nájdu plno prázdnych áut. A prvýkrát stretnú vysokých bielych mužíkov. Behajú po lese, hľadajú pomoc u miestneho burana, všemožne bojujú o prežitie. Ako vieme od začiatku, boj to bude márny. To, čo sledujeme, je totiž záznam, ktorý vyhotovil najmladší člen rodiny, autistický chlapec menom Riley.

„Načo vymýšľať niečo nové, stačí použiť novú a vrcholne originálnu perspektívu."

Tak veru, máme tu mimozemský found footage. Navyše nadmieru neoriginálny. Jediným cieľom filmu je z prvej ruky nám sprostredkovať zážitok notoricky známy z iných popisov. Len priami účastníci doteraz veľmi nerozprávali, prečo asi. Kamera ako pomôcka autistu sa javí ako inteligentný nápad. Vysvetľuje, prečo ju neodkladá, aj prečo mu ju ostatní tolerujú. Na druhej strane by si možno použitie duševnej poruchy zaslúžilo aj o niečo dôkladnejšie spracovanie. No to nedostalo vo filme asi nič. Autori sa držali najoverenejších a najopakovanejších zvratov a postupov. Načo vymýšľať niečo nové, stačí použiť novú a vrcholne originálnu perspektívu. Takže rodina sa háda, buran je drsný, a mimozemšťania vysokí, s podlhovastými hlavami a tenkými prstami.

Na rozdiel od napríklad Dark Skies, tu nikto nič neskúma. Žiadne teórie, rady ani zložité tajnosti. Možno trochu ich je v úvode a závere, no mimo domáceho videa. Mimozemšťania sa berú ako hotová vec, ako niečo o čom všetci vedia, ako to vyzerá, o čo tomu ide, a aké javy sprevádzajú ich príchod. Tento postup sa už pravidelne používa v duchárskych príbehoch, keďže sa vďaka nemu film nestráca v nezmyselných drístoch a môže ísť priamo na vec. Aj tentokrát sa dá jeho využitie vnímať pozitívne, pri pohľade na jeho spracovanie by film pokusy o inteligenciu mohli skutočne doraziť. Dôraz zostáva len na akcii, a tá nie je vôbec najhoršia.

„Aj keď poznáme, ako sa boj postáv skončí, počas filmu sa nikdy nejaví úplne beznádejne."

Hororovosti pomáha aj že od začiatku nemáme pochybnosti o úmysloch mimozemšťanov. Nikto s nimi nevyjednáva ani sa nespriateľuje, prišli skrátka zabíjať a predstavujú zlo. Nevidíme z nich toľko, aby mohli byť komickí, no na strašenie je ich blízkosť dostatočná. Aj tu spracovanie pripomína duchársky film, ich vykukávanie a mihajúce sa tiene. Aj keď scény strašenia nie sú ani sofistikované a ani pri nich nebudete kričať od hrôzy, trochu vydesiť vedia. Výrazná je aj neustála prítomnosť mimozemšťanov, môžu sa objaviť hocikedy a hocikde. Preskakovanie obrazu pomáha stupňovať napätie pri ich príchode. Aj keď poznáme, ako sa boj postáv skončí, počas filmu sa nikdy nejaví úplne beznádejne. Nie sú ako dobytok na bitúnku, môžeme im držať palce a ich snaha nás podľa toho vzrušuje. Možno aj vďaka krátkej metráži nakoniec dielo relatívne funguje, udrží si spád a decentné napätie. Dráždi svojou primitívnosťou, no aspoň sa na nič nehrá. Čo viac by ste od domácej nahrávky s mimozemšťanmi mohli čakať?

Pozerateľnosť Alien Abduction silne závisí od vášho vzťahu k žánru found footage. V jeho rámci sa dá vnímať ako originálny svojím námetom, no určite nie spracovaním. Pre fanúšikov žánra môže byť príjemným spestrením. Pre ľudí, ktorým už found footage vo svojej najzákladnejšej podobe lezie krkom, naopak filmom, ktorý neexistuje jediný dôvod pozerať.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok