hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Korisť

Žraločí horor, len s aligátorom

Žraločie horory sme tu mali tri letá po sebe, už ten posledný cítil, že toho začína byť priveľa, musí sa trocha odlíšiť. Bez vodného zvieraťa to nešlo, nech majú ľudia na čo myslieť, keď sa pôjdu kúpať. Aligátory severoamerické majú ročne na svedomí zhruba rovnako zanedbateľný počet obetí ako žraloky, na rozdiel od takého krokodíla nílskeho. Ten ročne zožerie až do tisícky ľudí a medzi predátormi loviacimi ľudí ako korisť sa mu často prisudzuje svetové prvenstvo. Zato aligátor má to šťastie, že žije v privilegovanej Amerike. Preto z neho toho leto spravili hviezdu filmu Korisť.

16. 7. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

recenzie.

Nezhasínaj!

Andrej Gomora | 19. 8. 2016
0
8/10          
žáner:
ghost, psycho

Keď sa strašidelnou stane tma samotná


Vplyvy umelého osvetlenia na človeka aj na životné prostredie sa stále skúmajú, a pravidelne o nich dostávame katastrofické správy. Okrem takzvaného svetelného znečistenia, ktoré komplikuje život hvezdárom a zvieratám, má mať neblahé následky aj na zdravie človeka. Kazí nám biorytmus a ničí oči. V posledných rokoch vraj nastala pandémia krátkozrakosti, a na vine má byť práve nedostatok času trávenom vonku, na dennom svetle. Keď vás ale chce zabiť bytosť existujúca výhradne v tieňoch, výkrik Nezhasínaj! vám podobné varovania z pier nezoberú.

„Na zvláštnych miestach sa objavovalo meno Diana, napríklad na ich kresbách vlastnej rodiny.“

Martin žije s mamou a v škole si už dávnejšie všimli, že pravidelne počas vyučovania zaspáva. Keď sa raz nedovolajú mame, požiadajú jeho nevlastnú sestru, aby si po neho do školy prišla. Tá už s rodinou dlhšie nežije, s mamou sa to skrátka nedalo. Dlhodobo užíva antidepresíva, opustil ju prvý manžel, druhého našli za zvláštnych okolností mŕtveho v práci. Deti porovnávajú svoje zážitky zo života s matkou a zistia, že niektoré čudné udalosti sa v jej okolí opakujú. V tme ako keby sa pohyboval nejaký duch. Na zvláštnych miestach sa objavovalo meno Diana, napríklad na ich kresbách vlastnej rodiny. Tam sa prekreslila na miesto otca. Ako keby sa na mamu niečo nalepilo, túžilo to s ňou byť a odmietalo komukoľvek dovoliť medzi nich vstúpiť. Tak ako sa o to teraz snaží dospelá dcéra Rebecca.

„Nakoniec o nič iné ako zjavujúcu sa postavu ani nepôjde, práca s ňou je ale trochu inde ako náhodne vyskakujúci duchovia.“

Vyskakovačky a lacné strašenie od začiatku síce funguje, pred divákom film akurát trochu zhadzujú. Ten totiž oprávnene nadobudne dojem, že sa ide pozerať len na ďalšiu lacnú duchárinu. Nakoniec o nič iné ako zjavujúcu sa postavu ani nepôjde, práca s ňou je ale trochu inde ako náhodne vyskakujúci duchovia. Tu totiž ide o zhmotnenie strachu z tmy v úplne inom význame, ako ho poznáme. Tma nie je len neznámom, v ktorom sa môže čokoľvek skrývať a preto sa dá dobre využiť na strašenie. Diana v tme žije, len v tme existuje a v tomto prípade tma nepredstavuje len strach. Tma samotná je tu nebezpečím.

„Tajomný príbeh na pozadí spĺňa znesiteľné štandardy, rozhodne sa dá hodnotiť pozitívne, že nerecykluje príbehy o duchoch.“

Tajomný príbeh na pozadí spĺňa znesiteľné štandardy, rozhodne sa dá hodnotiť pozitívne, že nerecykluje príbehy o duchoch. Aj keď len okrajovo, dotýka sa aj vážnej témy psychicky chorých ľudí, a hlavne otázky ako ich ochrániť pred nimi samými. Niekoľkým klišé sa nevyhneme, Diana aj tak pôsobí dostatočne originálne, pokiaľ už len takou zjavujúca sa vraždiaca postava môže byť.

„Hrozbou je tma ako taká, a my sa jej čím ďalej tým viac naučíme báť.“

Strašenia je vo filme skutočne požehnane a odkedy zhruba pochopíme o čo tu ide, prítomnosť Diany ako hrozby nás už neopúšťa. Cítime bezmocnosť vo vzťahu k nej, tá je navyše priamo prepojená s bezmocnosťou vo vzťahu k postihnutej matke. Hrozbou je tma ako taká, a my sa jej čím ďalej tým viac naučíme báť. Diana miestami pôsobí naštylizovane, ako keby si svoju strašidelnú prítomnosť užívala. Mierne nám môže prekážať iracionálnosť jej správania, jej údajné ciele sa nie celkom zhodujú s jej skutkami. Tu je ale otázne, nakoľko by sme od stvorenia ako ona mohli mať nárok očakávať racionálne zmýšľanie. Film sa totiž našťastie nepúšťa do zbytočného vysvetľovania, nevymýšľa si mytológiu. O Diane vieme presne to, čo pre potreby filmu vedieť potrebujeme. Vďaka tomu dosahuje obluda veľmi peknú mieru strašidelnosti a vo svojej symbolickej podstate jej nemáme veľmi čo vytknúť.

Veľa pokusov síce nie je zárukou úspechu, jeho pravdepodobnosť ale nepochybne zvyšujú. Nezhasínaj! je ten jeden prekvapivý prípad, keď sa to konečne skrátka podarilo. Horor o mysterióznej, vraždiacej, nadprirodzenej postave ukrývajúcej sa v tieňoch znie ako niečo, čo sme tu už v nepozerateľných podobách mali až neuveriteľne veľakrát. Teraz dáva monštrum zmysel, je strašidelné, film je dobre nakrútený a hororový zážitok ponúka viac ako uspokojivý. Na tom, ako príjemne tento film prekvapil je až niečo znepokojivé.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy