hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Victor Frankenstein

Znova to isté inak, nudnejšie
Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.
4. 12. 2015

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

Honeymoon

Niekto sa zo svadobnej cesty nechce vrátiť. Iný by aj rád...
Ľudia sa počas života nielen menia. Oni sú iní neustále. Ako to do asi najväčších detailov rozobral Luigi Pirandello, v každom človeku sa skrýva nespočetne identít, z ktorých ani jedna sa nedá označiť za skutočnú. Všetci sme len obrazom v očiach seba samého a v očiach každého človeka, ktorého v živote stretneme. Každý z týchto obrazov je iný a jednotlivec nemá nikdy šancu ich všetky spoznať. Teda nemôže spoznať seba samého, pretože nič také ako skutočný on vlastne neexistuje. Takže, kto vlastne môže povedať, že vie komu to prisahá vernosť až do konca života? Nezačínajú niektorí pochybovať už keď odcestujú na svoj Honeymoon?
10. 2. 2015

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

Knock Knock

Dvere neotvárať, film nepozerať
Predstavte si, že ste muž po štyridsiatke a rodina vám odišla na víkend k moru. Žijete na predmestí, naokolo nikde nikto a na dvere vám zaklopú dve sporo odeté dvadsaťročné dievčatá. Taxikár ich odviezol na zlú adresu, jedna si telefón zabudla, druhej premokol a nefunguje. Potrebovali by sa trocha zohriať, počkať na ďalší taxík. Je to síce trocha trápne, ale šaty majú premočené, v tých nemôžu prísť na party. Nemohli by si ich hodiť do sušičky? Zatiaľ hostiteľovi zo slušnosti pochvália dom, obdivujú jeho zbierku platní. Aj vypracované telo. Z bežných rozhovorov postupne prechádzajú aj na témy o sexe. Skutočne išlo o celkom náhodné Knock Knock?
30. 11. 2015

recenzie.

In Their Skin

Andrej Gomora | 20. 3. 2013
0
6/10          
žáner:
home invasion, crazy family, psycho

Nevedecký pokus o prevtelenie


Ako sa niekomu dá povedať, že nemáte záujem sa s ním stýkať? Dajme tomu, že je milý, chce vás pohostiť, snaží sa príjemne konverzovať. Jednak na neho nemáte náladu, ale aj vám na ňom niečo nesedí. Proste je otravný a vtieravý. Všetky náznaky prenáša na vyslovené odmietnutia, a predsa, dobre vychovanému človeku to nedá, len tak niekomu povedať, že mu jeho spoločnosť nie je príjemná. A môže to byť horšie, keď sa toho človeka rovno začnete báť. Nemôžete sa ho spýtať, či vás náhodou nechce zabiť, lebo vyzerá ako psychopat. Pri pozeraní hororu In Their Skin sa nebudete chcieť ocitnúť v koži protagonistov, čo ale neplatí na iné postavy filmu.

Rodina Hughesovcov je v kríze, nedávno im zomrela dcérka. Rodičia s malým chlapcom ju samozrejme riešia útekom na samotu, inak by sa asi ťažko dostali do hororu. Niekedy skoro ráno ich zobudí takmer rovnaká trojčlenná rodinka Sakowských, údajne im prišli nanosiť drevo. Napriek zjavnej absencii vzájomných sympatií si vynútia pozvanie na večeru. Po silenej konverzácii príde nezhoda medzi chlapcami pri hre, až sa zdá jasné, že bude lepšie ak sa hostia poberú. Ešte vždy pri všetkej slušnosti odídu, žiaľ nie ďaleko. Po hluku v okolí sa vrátia, a priateľstvo už ani nepredstierajú.

„Celý psychologický podtón zostáva v úzadí a pozornosť si zaslúži len hororová zložka diela."

Keďže divák vie, čo pozerá, predpokladá čo môže od odporných Sakowských čakať. Ich vystupovanie je typicky americky afektované, tak ako zdvorilosť Hughesovcov. Atmosféra sa tvorí cez lacné ľakačky, tiene a čudné zvuky. Aj keď nejde o nič originálne, správnu náladu navodiť dokážu. Aj kým sa ešte nič zlé nedeje, zaujímavá je interakcia obete a páchateľa, keď obaja viac menej tušia čo sa deje, ale zo slušnosti s tým nič nerobia. Predsa len tak niekomu nepoviete, že máte dojem, že nie je tak úplne v poriadku a máte z neho zlý pocit. Keď začnú byť Sakowski zlí, sú zlí poriadne a ich zvrátenosť dáva filmu dostatočný spád. Snahy o vysvetľovanie ich správania a podávanie pozadia k ich výstrelkom sú viac menej zbytočné. Nič filmu nepridávajú ale ani ho nekazia. Celý psychologický podtón zostáva v úzadí a pozornosť si zaslúži len hororová zložka diela.

„Čo mierne vyčnieva je podarená kamera, klasicky hororová, živiaca sa tieňmi, ale nebojí sa ani odvážnejších kompozícií."

Aj keď vo filme nie je skoro nič navyše, to čo tam je funguje dobre. Atmosféra je úplne dostačujúca, zo zloduchov ide strach ako sa patrí a obete sú správne vyľakané. Postavy sú síce málo originálne, ale v tom čím majú byť sú dobre napísané. Na jednej strane krehká mestská rodinka, na strane druhej úplní psychopati, a všetci sú dobre zahraní. Podľa očakávaní málo krvi, keďže nie je dokopy koho zabíjať, len zvrhlé hry a trápenie. Čo mierne vyčnieva je podarená kamera, klasicky hororová, živiaca sa tieňmi, ale nebojí sa ani odvážnejších kompozícií.

V celku je teda In Their Skin dokonale priemerný počin. Dobre sa pozerá, ale do pamäti sa nevryje. Nevyniká jedným ani druhým smerom, nie je dôvod ho nepozerať, ale ani výrazný dôvod ho pozerať.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy