najčítanejšie recenzie.
The Human Centipede 2: Full Sequence
Liek na život
Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?
23. 2. 2017Carrie
Cabin Fever 2: Spring Fever
John túži po svojej spolužiačke Cassie. Jeho kamarát Alex túži po „školskej štetke" Liz. Zatiaľ čo Alexovi sa jeho túžba sčasti aj naplní, John musí čeliť Cassienmu agresívnemu frajerovi, ktorý je, ako sa zdá, zároveň najväčší idiot na celej škole. A všetci túžia po tom, aby mali s kým ísť na maturitný ples. Ak vám to pripomína stredoškolskú červenú knižnicu, nie ste ďaleko od pravdy. Na „maturiťáku" budú totiž čoskoro striekať prúdy červenej krvi. A to všetko pre nákazu spôsobujúcu rýchly rozklad tela, ktorej je plný, mimochodom tiež červený, punč.
17. 8. 2010Grave Encounters
recenzie.
In Their Skin
Nevedecký pokus o prevtelenie
Ako sa niekomu dá povedať, že nemáte záujem sa s ním stýkať? Dajme tomu, že je milý, chce vás pohostiť, snaží sa príjemne konverzovať. Jednak na neho nemáte náladu, ale aj vám na ňom niečo nesedí. Proste je otravný a vtieravý. Všetky náznaky prenáša na vyslovené odmietnutia, a predsa, dobre vychovanému človeku to nedá, len tak niekomu povedať, že mu jeho spoločnosť nie je príjemná. A môže to byť horšie, keď sa toho človeka rovno začnete báť. Nemôžete sa ho spýtať, či vás náhodou nechce zabiť, lebo vyzerá ako psychopat. Pri pozeraní hororu In Their Skin sa nebudete chcieť ocitnúť v koži protagonistov, čo ale neplatí na iné postavy filmu.
Rodina Hughesovcov je v kríze, nedávno im zomrela dcérka. Rodičia s malým chlapcom ju samozrejme riešia útekom na samotu, inak by sa asi ťažko dostali do hororu. Niekedy skoro ráno ich zobudí takmer rovnaká trojčlenná rodinka Sakowských, údajne im prišli nanosiť drevo. Napriek zjavnej absencii vzájomných sympatií si vynútia pozvanie na večeru. Po silenej konverzácii príde nezhoda medzi chlapcami pri hre, až sa zdá jasné, že bude lepšie ak sa hostia poberú. Ešte vždy pri všetkej slušnosti odídu, žiaľ nie ďaleko. Po hluku v okolí sa vrátia, a priateľstvo už ani nepredstierajú.
„Celý psychologický podtón zostáva v úzadí a pozornosť si zaslúži len hororová zložka diela."
Keďže divák vie, čo pozerá, predpokladá čo môže od odporných Sakowských čakať. Ich vystupovanie je typicky americky afektované, tak ako zdvorilosť Hughesovcov. Atmosféra sa tvorí cez lacné ľakačky, tiene a čudné zvuky. Aj keď nejde o nič originálne, správnu náladu navodiť dokážu. Aj kým sa ešte nič zlé nedeje, zaujímavá je interakcia obete a páchateľa, keď obaja viac menej tušia čo sa deje, ale zo slušnosti s tým nič nerobia. Predsa len tak niekomu nepoviete, že máte dojem, že nie je tak úplne v poriadku a máte z neho zlý pocit. Keď začnú byť Sakowski zlí, sú zlí poriadne a ich zvrátenosť dáva filmu dostatočný spád. Snahy o vysvetľovanie ich správania a podávanie pozadia k ich výstrelkom sú viac menej zbytočné. Nič filmu nepridávajú ale ani ho nekazia. Celý psychologický podtón zostáva v úzadí a pozornosť si zaslúži len hororová zložka diela.
„Čo mierne vyčnieva je podarená kamera, klasicky hororová, živiaca sa tieňmi, ale nebojí sa ani odvážnejších kompozícií."
Aj keď vo filme nie je skoro nič navyše, to čo tam je funguje dobre. Atmosféra je úplne dostačujúca, zo zloduchov ide strach ako sa patrí a obete sú správne vyľakané. Postavy sú síce málo originálne, ale v tom čím majú byť sú dobre napísané. Na jednej strane krehká mestská rodinka, na strane druhej úplní psychopati, a všetci sú dobre zahraní. Podľa očakávaní málo krvi, keďže nie je dokopy koho zabíjať, len zvrhlé hry a trápenie. Čo mierne vyčnieva je podarená kamera, klasicky hororová, živiaca sa tieňmi, ale nebojí sa ani odvážnejších kompozícií.
V celku je teda In Their Skin dokonale priemerný počin. Dobre sa pozerá, ale do pamäti sa nevryje. Nevyniká jedným ani druhým smerom, nie je dôvod ho nepozerať, ale ani výrazný dôvod ho pozerať.
