najčítanejšie recenzie.
Repulsion
Boarding School
Cyntoryn zvieratiek
Na rozdiel od diel ako Osvietenie, Mŕtva zóna či Carrie nerežíroval Cintorín domácich zvierat z roku 1989 známy režisér a tento film ani nepatrí medzi kriticky najuznávanejšie z diel podľa predlohy Stephena Kinga. Pomerne presne sa drží príbehu z knihy, veď scenár napísal samotný spisovateľ, a filmársky ide o skôr jednoduché a priamočiare dielo. Vďaka výbornej atmosfére a niekoľkým pamätným scénam a výrokom si aj tak vyslúžil svoj vlastný osobitný kult, takže nepochybne bolo nemálo fanúšikov zvedavých, ako bude vyzerať remake, či nová adaptácia knihy, uvádzaná do distribúcie pod menom Cyntoryn zvieratiek.
Brightburn
Nie sme vôbec ďaleko od nedávneho Potomka, hoci témy ako odcudzenie tentokrát skúmame oveľa povrchnejšie. Tu máme totiž skôr superhrdinský námet a tomu zodpovedá aj štýl jeho spracovania. Spraviť Supermana naopak znie zaujímavo predovšetkým ako hypotéza, či pokus. Tentokrát bez vysvetľovania a príbehu z planéty Kryptón. Prečo by ten tvor, ktorý padne na zem a má nadprirodzené schopnosti, nemohol byť zlý? V poslednom čase sa predsa zvykli superhrdinovia skúmať zo všetkých strán a robili sa filmy či rovno seriály o každom jednom období ich života. Úskalia tohto spracovania musia nepochybne napadať každému, poňať sa ale dá mnohými spôsobmi.
Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami
recenzie.
In Their Skin
Nevedecký pokus o prevtelenie
Ako sa niekomu dá povedať, že nemáte záujem sa s ním stýkať? Dajme tomu, že je milý, chce vás pohostiť, snaží sa príjemne konverzovať. Jednak na neho nemáte náladu, ale aj vám na ňom niečo nesedí. Proste je otravný a vtieravý. Všetky náznaky prenáša na vyslovené odmietnutia, a predsa, dobre vychovanému človeku to nedá, len tak niekomu povedať, že mu jeho spoločnosť nie je príjemná. A môže to byť horšie, keď sa toho človeka rovno začnete báť. Nemôžete sa ho spýtať, či vás náhodou nechce zabiť, lebo vyzerá ako psychopat. Pri pozeraní hororu In Their Skin sa nebudete chcieť ocitnúť v koži protagonistov, čo ale neplatí na iné postavy filmu.
Rodina Hughesovcov je v kríze, nedávno im zomrela dcérka. Rodičia s malým chlapcom ju samozrejme riešia útekom na samotu, inak by sa asi ťažko dostali do hororu. Niekedy skoro ráno ich zobudí takmer rovnaká trojčlenná rodinka Sakowských, údajne im prišli nanosiť drevo. Napriek zjavnej absencii vzájomných sympatií si vynútia pozvanie na večeru. Po silenej konverzácii príde nezhoda medzi chlapcami pri hre, až sa zdá jasné, že bude lepšie ak sa hostia poberú. Ešte vždy pri všetkej slušnosti odídu, žiaľ nie ďaleko. Po hluku v okolí sa vrátia, a priateľstvo už ani nepredstierajú.
„Celý psychologický podtón zostáva v úzadí a pozornosť si zaslúži len hororová zložka diela."
Keďže divák vie, čo pozerá, predpokladá čo môže od odporných Sakowských čakať. Ich vystupovanie je typicky americky afektované, tak ako zdvorilosť Hughesovcov. Atmosféra sa tvorí cez lacné ľakačky, tiene a čudné zvuky. Aj keď nejde o nič originálne, správnu náladu navodiť dokážu. Aj kým sa ešte nič zlé nedeje, zaujímavá je interakcia obete a páchateľa, keď obaja viac menej tušia čo sa deje, ale zo slušnosti s tým nič nerobia. Predsa len tak niekomu nepoviete, že máte dojem, že nie je tak úplne v poriadku a máte z neho zlý pocit. Keď začnú byť Sakowski zlí, sú zlí poriadne a ich zvrátenosť dáva filmu dostatočný spád. Snahy o vysvetľovanie ich správania a podávanie pozadia k ich výstrelkom sú viac menej zbytočné. Nič filmu nepridávajú ale ani ho nekazia. Celý psychologický podtón zostáva v úzadí a pozornosť si zaslúži len hororová zložka diela.
„Čo mierne vyčnieva je podarená kamera, klasicky hororová, živiaca sa tieňmi, ale nebojí sa ani odvážnejších kompozícií."
Aj keď vo filme nie je skoro nič navyše, to čo tam je funguje dobre. Atmosféra je úplne dostačujúca, zo zloduchov ide strach ako sa patrí a obete sú správne vyľakané. Postavy sú síce málo originálne, ale v tom čím majú byť sú dobre napísané. Na jednej strane krehká mestská rodinka, na strane druhej úplní psychopati, a všetci sú dobre zahraní. Podľa očakávaní málo krvi, keďže nie je dokopy koho zabíjať, len zvrhlé hry a trápenie. Čo mierne vyčnieva je podarená kamera, klasicky hororová, živiaca sa tieňmi, ale nebojí sa ani odvážnejších kompozícií.
V celku je teda In Their Skin dokonale priemerný počin. Dobre sa pozerá, ale do pamäti sa nevryje. Nevyniká jedným ani druhým smerom, nie je dôvod ho nepozerať, ale ani výrazný dôvod ho pozerať.
