hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

3 From Hell

Opäť trošku sadizmu

Rob Zombie je nepochybne svojský tvorca, a jeho štýl vám jednoducho musí sadnúť. Konkrétne vás musí baviť vyžívanie sa v pomerne priamočiarej brutalite a intenzívnej akcii. Podobne ako u Eliho Rotha tu cítiť ten cynicko sadistický podtón, môže nám akurát pripadať o niečo hravejší. Ide len o výrazne násilnú zábavku, ktorá od mučenia nie je ďaleko, celkom sa naň ale nesústreďuje. Hrdinami sa tak či onak stávajú postavy, ktoré by inak mali byť negatívne. Keď ale ide o zobrazenie čo najviac smrti, predsa by sme nemohli držať palce obetiam. Tak to bolo v predošlých dieloch série, ktorá dovršuje štatút trilógie filmom 3 From Hell.

17. 10. 2019

Krampus

Trochu drsnejšia vianočná rozprávka
V zime vždy poteší pozrieť si letný, dovolenkový film. Pláže, slnko, žúry, keď vonku zúri chlad vždy zahrejú. Na Vianoce sa tiež všetci tešíme, ale až tak nás v lete neťahá pozerať si niečo, čo nám ich bude evokovať. Nechceme si pripomínať, že leto sa o chvíľu skončí, rovnako ako ďalší rok nášho života. Vianoce sa na nás aj tak o chvíľu budú valiť odvšadiaľ, aj viac, ako by sme si priali. Keď ale predsa zacítite potrebu vidieť sneh, darčeky a dusné rodinné stretnutia, môžete tento zážitok spojiť s pozeraním napríklad hororu. Poslúžiť môže film Krampus.
9. 5. 2016

We Go On

Jeden duch horor nerobí

Existuje jedna pomerne zrozumiteľná až zjavná teória o tom, čo by sa po smrti mohlo diať. Potom je ale množstvo ďalších, ktoré sa ju snažia za každú cenu spochybniť. Znejú menej racionálne a presvedčivo, často si aj navzájom protirečia. Ľudia im ale aj tak často veria. Veď dôkazy nemá nikto, tak prečo by si nemohli vybrať, v čo uveriť. Práve tá neistota, nemožnosť s určitosťou vedieť, čo bude po smrti, by vraj mohla byť jedným z dôvodov, prečo sa smrti bojíme. Tak sa k strachu rozhodne postaviť hlavná postava filmu We Go On.

11. 7. 2017

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

recenzie.

Fender Bender

Andrej Gomora | 28. 2. 2017
0
4/10          
žáner:
home invasion, slasher

Boj o zábavu, nie o prežitie


Pripadá vám romantické, ak muž nabúra žene do auta, aby získal jej telefónne číslo a adresu? Respektíve, pripadalo by vám to romantické, ak by romantickými boli jeho pohnútky? V tomto prípade tak muž postupuje trochu príliš často, aby sme mohli veriť, že sa jednoducho zamiloval. Nespraví veľkú škodu, nie pri samotnej havárii. Až neskôr žena zistí, že tomuto incidentu by jej bývalo lepšie sa vyhnúť. Nech to aj bolo len také ťuknutie, ako sa hovorí, Fender Bender.

Hlavnou obeťou úmyselného búrača je v tomto prípade mladučká Hilary, práve pristihla svojho priateľa ako ju podvádza. Čierne auto sa na ňu nalepilo, keď zastala, zozadu do nej vrazilo. Šofér sa ospravedlňuje, tvári sa slušne, vraj len na chvíľu nedával pozor. Hilary už je aj tak dosť zničená, chudákovi nenadáva, len sama narieka nad svojou situáciou. Bez dovolenia si požičala mamino nové auto. Dúfa, že mama bude mať porozumenie, hispánski rodičia ale musia byť prísni. Mali ísť na dlho pripravovaný výlet, a akokoľvek kruté to je, rozhodnú sa nechať Hilary doma. Samú celý víkend vo veľkom dome, počas búrky. Vinník incidentu sa ešte raz ozve, ospravedlňuje sa, začne ale pôsobiť mierne strašidelne. Hilary sa sama doma bojí. A veru sa aj má čoho.

„Hilary je silene naivná a nevinná, jej dialógy sú veľmi nepresvedčivé a nútené.“

Vražda v úvode nie je katastrofa, tiež ale zrovna nezaujme. Ako katastrofa sa javí správanie postáv, keď nám ich film začne predstavovať. Hilary je silene naivná a nevinná, jej dialógy sú veľmi nepresvedčivé a nútené. Horšie je to už len s jej rodičmi, šťastie, že vo filme sa objavujú tak krátko. Celá situácia je naštylizovaná silene a iritujúco, určite sa jej osamotenosť dala dosiahnuť aj jednoduchšie a menej hlúpo. Maska vraha v sekvencii na začiatku má svoje čaro, jeho správanie bez nej ale opäť zapadá medzi výrazne nepodarené postavy. Šťastie, že v tejto polohe ho nevidíme dlho.

„Prvé ľakačky nie sú vôbec strašidelné, nevyvolajú ani chvíľkové naplašenie a len prehlbujú zdanlivú hlúposť diela.“

Príprava na home invasion je dlhá a jej kvalita zodpovedá kvalite Hilary ako spoločníčky. Jej prechádzanie sa po dome, nezaujímavé činnosti a absencia čohokoľvek vzrušujúceho by zodpovedala minimalistickému artovému filmu. Samozrejme, bez akýchkoľvek artových či iných kvalít. Tušíme, čo sa asi bude diať, raz, v ďalekej budúcnosti. Zatiaľ nás ale nič nestraší a vzhľadom na to, ako zle sa na prípravu na akciu pozerá, nemáme dôvod mať priveľké očakávania ani od fázy, keď už sa film nejaký spôsobom rozbehne. Prvé ľakačky nie sú vôbec strašidelné, nevyvolajú ani chvíľkové naplašenie a len prehlbujú zdanlivú hlúposť diela.

„Mnoho hlúpostí, ktoré postavy vykonajú, pôsobí značne prospešne pre napätie, a to bez zásadného pokazenia celkového dojmu.“

Keď už sa obrovskou okľukou dostaneme k príchodu vraha, v kontexte nie príliš pozerateľného filmu pôsobí jeho zjav značne utešujúco. Podľa jeho minulých činov vieme, že je drsný, jeho maska štýlová akurát pred hranicou prehnanosti. Strach, ktorý s ním príde, ešte musí zapadnúť medzi hlúpe postavy, nakoniec sa mu to ale podarí. Ťažko povedať, či môže ísť o skutočný, nedaj bože aj úmyselný efekt, alebo tak film už skrátka vnímame. Mnoho hlúpostí, ktoré vykonajú ale pôsobí značne prospešne pre napätie, a to bez zásadného pokazenia celkového dojmu. Pravda je, že ten už je po stránke presvedčivosti dosť zlý, tu na nás ale strach skrátka dokáže zapôsobiť.

„Hrdinovia nechcú prežiť, chcú sa nám postarať o čo najviac zábavy.“

Finále je po mnohých stránkach nezmyselné, darí sa mu ale takým byť akosi so štýlom. Hrdinovia nechcú prežiť, chcú sa nám postarať o čo najviac zábavy. Pri podobnom správaní je divák zväčša predovšetkým podráždený, tentokrát ale môže túto polohu prijať. Z radosti, že sme sa dopracovali k čomukoľvek zaujímavému. Možno film dovtedy naschvál budoval v divákovi k obetiam nenávisť, aby mu vôbec neprekážalo, ako si samé privolávajú skazu. V každom prípade sa na záver pozerá príjemne, a už ho len korunuje jedna efektná hláška a dokonca morálny odkaz. Nie, skutočne nie hlúpy a absurdný.

Fender Bender má veľa negatív a v mnohých častiach pôsobí až amatérsky. Na druhej strane sa v ňom ale dajú nájsť aj prvky hodné pozerania, aj keď len v rámci nie zrovna inteligentného druhu zábavy. Plus je aj že ide o príjemný a pomerne priamočiary žáner klasického slashera respektíve home invasion, navyše bez prvkov opozeranosti. Takže nakoniec nie až taký nepodarok, aký sa v určitých chvíľach črtal.


Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok