hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

The Crazies (1973)

Romero, ako ho, našťastie, nepoznáme
Keď sa v jednom malom pennsylvánskom mestečku zrúti armádne lietadlo, je zarobené na problémy. Prevážalo totiž nebezpečnú biologickú zbraň, vírus Trixie, ktorý sa začne rýchlo šíriť medzi nič netušiace obyvateľstvo. Kontakt človeka s vírusom môže mať iba dva scenáre: smrť alebo šialenstvo spojené s agresiou. (Keďže sa film volá The Crazies, nie je ťažké domyslieť si, ktorá alternatíva bude populárnejšia.) 13. 5. 2010

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Carrie

Počíta sa znásilnenie mŕtvoly za stratu panenstva?
Asi ešte nikto nedokázal, že remake môže filmu niečo zásadné pridať. Dôkazov ako ho môže pokaziť existuje naopak nespočetne. Znova musíme uvažovať či v nás nádej vidieť film zmodernizovaný a v kine prebije hnev zo znesväcovania klasiky. Ďalšou vykopanou mŕtvolou je Carrie, v predošlej verzii vynikajúco obsadená a zrežírovaná. Šikana je nepochybne večná, takže príbeh by určite mal vedieť čo to ponúknuť aj dnešnému divákovi. Ako bude film fungovať ako celok a koľko prvkov sa v ňom podarí uchrániť sme boli určite všetci zvedaví.
18. 10. 2013

Leatherface

Toľko ste toho pod maskou nečakali

Práve žánrové miešanie krutého exploitationu s thrillerom, ktorému by zodpovedala dejová stránka, je síce sympatické, no nakoniec sa ukáže ako nezvládnuté. Scenár sa snaží byť ambiciózny, prináša veľa deja a nechce len žmýkať známe postavy a prostredie. V tom prípade by ale potreboval na budovanie atmosféry svoje vlastné prostriedky, a tie mu chýbajú. Hlavnými sa stávajú utečenci z liečebne, krutí prehnane až za hranicu uveriteľnosti. Všetko sa odohráva akosi nepochopiteľne, bez zmyslu, s jediným zrozumiteľným účelom, ktorým je čo najviac násilia. Aj keď film má svoje kvality, nedokáže diváka skutočne vtiahnuť, zaujať niečím jasným a intenzívnym. Nakoniec príde samotná pointa, pri ktorej si dáme film do spojitosti s celou sériou. A možno by sme radšej zabudli, čo sa nám to snažil nahovoriť.

16. 11. 2017

recenzie.

Welp/ Cub

Andrej Gomora | 27. 4. 2015
0
6/10          
žáner:
crazy family, slasher, survival

Skutočne sú skauti v lese pripravení na všetko?


Vedeli ste, že najviac členov organizácie skautov žije v Indonézii? Dokopy vyše 20 miliónov, takmer desatina populácie krajiny. Ich prvá organizácia vznikla v Anglicku, no myšlienka sa zjavne zapáčila aj všetkým jeho kolóniám. Skauti tam dokonca ani nie sú na smiech ako u nás pionieri. My ich samozrejme najčastejšie vídame v amerických filmoch a seriáloch. Predsa, ich aktivity sú dobrodružné, tým pádom aj divácky zábavné, taký je predpoklad. A keď už máme skupinku niekde na samote, uprostred divočiny, prečo ju rovno nevyužiť v horore? Napríklad ako vo filme Welp.
 

„Mnohí robotníci stratu práce nevzali dobre a obesili sa priamo na tamojších stromoch."

Ten je pre zmenu belgický. A aby sa odlíšil, nemôže chýbať trochu sociálneho elementu. Lesu, kam sa chlapci vyberú stanovať, sa miestni vyhýbajú. Nedávno totiž skrachovala firma, čo tu ťažila drevo. Mnohí robotníci stratu práce nevzali dobre a obesili sa priamo na tamojších stromoch. To chlapci nevedia. Vedúci im akurát nahovoria historku o divokom chlapcovi, ktorý sa tu môže túlať. Naozaj veria, že so skutočnosťou nemá nič spoločné. Dokonca keď ho Sam uvidí, vinia jeho divokú fantáziu. Že je všetko v poriadku sa ale nemôže zdať ani im. V noci z tábora miznú veci, čo je ešte ten lepší prípad. Zmizne aj pes a pomaly je ťažko veriť, že za všetko by mohol byť zodpovedný len Sam.

Niektorí ľudia vraj majú z detských táborov aj príjemné spomienky. Tu vidíme atmosféru, ktorá vytvára skôr tie negatívne. Nie, že by rovno začal diabolskými vedúcimi a brutálnou šikanou. Postavy sú ľudské, v zásade to všetci myslia dobre. Tábor nie je žiadne peklo a ani sa ho tak za každú cenu nesnažia vykresliť. Skrátka je v ňom dusno. Dvaja chlapi a jedna žena nie je zrovna ideálna zostava, už ani nehovoriac o tom, že by sa mali pred deťmi pri určitých veciach schovávať. Z lesa sú všetci nervózni, rovnako aj zo Sama. Jeho potulky, stretnutia a nevinné incidenty vlastne zaberú pomerne značnú časť filmu. Nie, že by bola zlá. Ale nie je ani zrovna strašidelná.

„Film sa snaží skombinovať horor s dobrodružným príbehom o malých chlapcoch."

Koho presne by sme sa mali báť dlho nevieme. O čo tu ide úplne presne ani nezistíme, akurát nám záporných hrdinov ukážu. Obaja majú svoje čaro, tak po stránke imidžu ako nebezpečnosti. Škoda, že strach z nich si užijeme len krátko. Film sa snaží skombinovať horor s dobrodružným príbehom o malých chlapcoch. Tomu zodpovedajú skríše aj nerealisticky sofistikované a zázračne funkčné pasce. Rovnako ako zbližovanie sa vyvrheľa medzi skautmi s tajomným kamarátom z lesa. Je sympatické, ak autori chceli využiť tieto prostriedky na niečo ako poctu a byť hraví. Hororu ale celkom nepomáhajú.

Málokedy je vo filme natoľko neprítomný hlavný hrdina. Najbližšie má k nemu Sam, no s tým sa divák nemá ako zblížiť. Je čudný. Okrem neho fungujú chlapci len ako kolektív, dospelí sú buď v úlohách štatistov na zarezanie, alebo nesympatických vedľajších postáv, ktoré minimálne ovplyvňujú dej. Máme tu teda na jednej strane pár zabitých figúrok, ich vraždám nerozumieme. Dodávajú len do filmu násilie. Na druhej strane máme skautov a divokého chlapca, u ktorého ale zatiaľ nevieme, čo id neho môžeme čakať. Príliš nebezpečný nevyzerá. Pri spätnom pohľade sa predsa zdá o to ľudskejší a zaujímavejší. Lenže väčšina divákov by asi si skôr ako možnosť dodatočne oceniť psychológiu užilo hrozivosť v priebehu filmu.

„Skutočne dobrých a hororových je tak možno posledných dvadsať minút."

Skutočne dobrých a hororových je tak možno posledných dvadsať minút. Vtedy sa rozbehne naozaj všetko, uvidíme brutálne násilie, gore, nápaditosť a užijeme si drsných vrahov. Nejde ale o prirodzený vývoj, keď film k niečomu celý čas smeruje, pripravuje sa a o to pôsobivejšie vyvrcholí. Všetko, čo bolo dovtedy, sa nám vlastne zdá ako nezmyselné naťahovanie času. A po dejovej stránke ako zbytočné miešanie detských dobrodružstiev a hororu. Skrátka sa k sebe nehodia.

Welp nie je ďaleko od klasického slashera. Pre ten sa dokonale hodí zápletka šialenca v lese, čo so svojím pomocníkom vyvraždia skupinu ľudí. Má množstvo kvalít, ako výborné nakrútenie a viacero originálnych nápadov. Škoda tej snahy o dobrodružnosť, a možno aj z ústrednej postavy sa dalo dostať viac. Rozhodne ale ide o pozerateľný až príjemný zážitok, navyše nie celkom tradičnej proveniencie. Zostáva nám dúfať, že nejde jej posledný príspevok pre hororový žáner.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy