najčítanejšie recenzie.
47 Meters Down: Uncaged
V čom vlastne ide o sequel k 47 metrom si môžeme len domýšľať. Iste, Čeľuste mali tiež viac pokračovaní, ktoré spájal akurát žralok v úlohe zabijaka. Tak ako nespočet ďalších filmov. Tu máme opäť tematiku potápania, pozorovania podmorského života. A tých istých tvorcov, ktorí skúšajú niečo podobné len trochu inak. Ak si spomenieme, nakoľko minimálny dej malo prvé pokračovanie, určite môžeme byť radi, že v tomto smere sa autori rozhodli príliš sa neopakovať. Názov 47 Meters Down: Uncaged neklame- do žiadnej klietky sa veru nevraciame.
Sinister 2
Furies
Krátky úvod nám predstaví jediné dve postavy diela, ktoré sa snaží nejako rozpracovať aj ako ľudí. Presnejšie len ich vzťah, aká je jedna neschopná, stratená a odkázaná, a ako tá druhá túži, aby sa konečne dala dokopy. Nebude pri nej vždy, čo sa následne aj potvrdí. Kayla sa ocitne celkom sama. Vylezie z drevenej debne niekde uprostred divočiny, a samozrejme jej nenapadne nič lepšie, ako začať kričať na Maddie. Kde trčí? Tá sa zatiaľ neobjaví. Miesto nej začnú okolo Kayly pobehovať akísi čudáci, nejakí Furies.
Tarantula
To/ It
Je zvláštne, že dielo sa zatiaľ dočkalo len jedného televízneho spracovania, keďže mnoho jeho častí pozná skoro každý z viacerých odkazov a paródií. Román patrí medzi Kingove dlhšie, odohráva sa v dvoch časových obdobiach, pričom film nám tentokrát prináša to prvé. V ňom vidíme koniec školského roka v meste Derry, kde mizne šesťkrát viac dospelých ako je americký priemer, pri deťoch je to ešte horšie. Vidíme skupinku chlapcov a jedno dievča, z ktorých každého niečo straší. Jednému pred pol rokom zmizol mladší braček. Vidia, ako ich ich strach požiera. Ako sa stáva skutočným, a ako sa ľudia v ich okolí strácajú. Pátrajú po jeho pôvode, skúmajú zvláštne udalosti vo svojom meste. Nemá zmysel skrývať sa, vyčkávať. Tak ako sa musia postaviť miestnym grázlom, musia sa priamo postaviť aj samotnému zlu. Spoločne, a zomknutí.
12. 9. 2017recenzie.
Welp/ Cub
Skutočne sú skauti v lese pripravení na všetko?
„Mnohí robotníci stratu práce nevzali dobre a obesili sa priamo na tamojších stromoch."
Ten je pre zmenu belgický. A aby sa odlíšil, nemôže chýbať trochu sociálneho elementu. Lesu, kam sa chlapci vyberú stanovať, sa miestni vyhýbajú. Nedávno totiž skrachovala firma, čo tu ťažila drevo. Mnohí robotníci stratu práce nevzali dobre a obesili sa priamo na tamojších stromoch. To chlapci nevedia. Vedúci im akurát nahovoria historku o divokom chlapcovi, ktorý sa tu môže túlať. Naozaj veria, že so skutočnosťou nemá nič spoločné. Dokonca keď ho Sam uvidí, vinia jeho divokú fantáziu. Že je všetko v poriadku sa ale nemôže zdať ani im. V noci z tábora miznú veci, čo je ešte ten lepší prípad. Zmizne aj pes a pomaly je ťažko veriť, že za všetko by mohol byť zodpovedný len Sam.
Niektorí ľudia vraj majú z detských táborov aj príjemné spomienky. Tu vidíme atmosféru, ktorá vytvára skôr tie negatívne. Nie, že by rovno začal diabolskými vedúcimi a brutálnou šikanou. Postavy sú ľudské, v zásade to všetci myslia dobre. Tábor nie je žiadne peklo a ani sa ho tak za každú cenu nesnažia vykresliť. Skrátka je v ňom dusno. Dvaja chlapi a jedna žena nie je zrovna ideálna zostava, už ani nehovoriac o tom, že by sa mali pred deťmi pri určitých veciach schovávať. Z lesa sú všetci nervózni, rovnako aj zo Sama. Jeho potulky, stretnutia a nevinné incidenty vlastne zaberú pomerne značnú časť filmu. Nie, že by bola zlá. Ale nie je ani zrovna strašidelná.
„Film sa snaží skombinovať horor s dobrodružným príbehom o malých chlapcoch."
Koho presne by sme sa mali báť dlho nevieme. O čo tu ide úplne presne ani nezistíme, akurát nám záporných hrdinov ukážu. Obaja majú svoje čaro, tak po stránke imidžu ako nebezpečnosti. Škoda, že strach z nich si užijeme len krátko. Film sa snaží skombinovať horor s dobrodružným príbehom o malých chlapcoch. Tomu zodpovedajú skríše aj nerealisticky sofistikované a zázračne funkčné pasce. Rovnako ako zbližovanie sa vyvrheľa medzi skautmi s tajomným kamarátom z lesa. Je sympatické, ak autori chceli využiť tieto prostriedky na niečo ako poctu a byť hraví. Hororu ale celkom nepomáhajú.
Málokedy je vo filme natoľko neprítomný hlavný hrdina. Najbližšie má k nemu Sam, no s tým sa divák nemá ako zblížiť. Je čudný. Okrem neho fungujú chlapci len ako kolektív, dospelí sú buď v úlohách štatistov na zarezanie, alebo nesympatických vedľajších postáv, ktoré minimálne ovplyvňujú dej. Máme tu teda na jednej strane pár zabitých figúrok, ich vraždám nerozumieme. Dodávajú len do filmu násilie. Na druhej strane máme skautov a divokého chlapca, u ktorého ale zatiaľ nevieme, čo id neho môžeme čakať. Príliš nebezpečný nevyzerá. Pri spätnom pohľade sa predsa zdá o to ľudskejší a zaujímavejší. Lenže väčšina divákov by asi si skôr ako možnosť dodatočne oceniť psychológiu užilo hrozivosť v priebehu filmu.
„Skutočne dobrých a hororových je tak možno posledných dvadsať minút."
Skutočne dobrých a hororových je tak možno posledných dvadsať minút. Vtedy sa rozbehne naozaj všetko, uvidíme brutálne násilie, gore, nápaditosť a užijeme si drsných vrahov. Nejde ale o prirodzený vývoj, keď film k niečomu celý čas smeruje, pripravuje sa a o to pôsobivejšie vyvrcholí. Všetko, čo bolo dovtedy, sa nám vlastne zdá ako nezmyselné naťahovanie času. A po dejovej stránke ako zbytočné miešanie detských dobrodružstiev a hororu. Skrátka sa k sebe nehodia.
Welp nie je ďaleko od klasického slashera. Pre ten sa dokonale hodí zápletka šialenca v lese, čo so svojím pomocníkom vyvraždia skupinu ľudí. Má množstvo kvalít, ako výborné nakrútenie a viacero originálnych nápadov. Škoda tej snahy o dobrodružnosť, a možno aj z ústrednej postavy sa dalo dostať viac. Rozhodne ale ide o pozerateľný až príjemný zážitok, navyše nie celkom tradičnej proveniencie. Zostáva nám dúfať, že nejde jej posledný príspevok pre hororový žáner.
