najčítanejšie recenzie.
Boarding School
I Spit on Your Grave (2010)
Bear
Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.
20. 9. 2010Smrtiaci príliv
V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.
5. 9. 2016Al morir la matinée
Začiatok je mierne pomalý, vyžíva sa hlavne v tom, čoho je v celom filme najviac- kinofilstve. Sme v kine. Všade sú filmové plagáty, dostaneme sa do miestnosti premietačov, priamo k premietaciemu zariadeniu, bavíme sa o jeho obsluhe. Nejde o žiadne intelektuálne debaty, ide tu o vášeň v jej jednoduchej až primitívnej podobe. Milovať kino bez zbytočného premýšľania, milovať krv, akciu, jačanie od hrôzy. A vyznať sa z lásky k talianskemu giallu, syntetizátorovej hudbe, ktorá ho sprevádzala, jeho sýtym farbám a estetickému zobrazovaniu násilia. To zjavne milujú aj v Uruguaji, film nazvali Al morir la matinée.
26. 3. 2021recenzie.
Welp/ Cub
Skutočne sú skauti v lese pripravení na všetko?
„Mnohí robotníci stratu práce nevzali dobre a obesili sa priamo na tamojších stromoch."
Ten je pre zmenu belgický. A aby sa odlíšil, nemôže chýbať trochu sociálneho elementu. Lesu, kam sa chlapci vyberú stanovať, sa miestni vyhýbajú. Nedávno totiž skrachovala firma, čo tu ťažila drevo. Mnohí robotníci stratu práce nevzali dobre a obesili sa priamo na tamojších stromoch. To chlapci nevedia. Vedúci im akurát nahovoria historku o divokom chlapcovi, ktorý sa tu môže túlať. Naozaj veria, že so skutočnosťou nemá nič spoločné. Dokonca keď ho Sam uvidí, vinia jeho divokú fantáziu. Že je všetko v poriadku sa ale nemôže zdať ani im. V noci z tábora miznú veci, čo je ešte ten lepší prípad. Zmizne aj pes a pomaly je ťažko veriť, že za všetko by mohol byť zodpovedný len Sam.
Niektorí ľudia vraj majú z detských táborov aj príjemné spomienky. Tu vidíme atmosféru, ktorá vytvára skôr tie negatívne. Nie, že by rovno začal diabolskými vedúcimi a brutálnou šikanou. Postavy sú ľudské, v zásade to všetci myslia dobre. Tábor nie je žiadne peklo a ani sa ho tak za každú cenu nesnažia vykresliť. Skrátka je v ňom dusno. Dvaja chlapi a jedna žena nie je zrovna ideálna zostava, už ani nehovoriac o tom, že by sa mali pred deťmi pri určitých veciach schovávať. Z lesa sú všetci nervózni, rovnako aj zo Sama. Jeho potulky, stretnutia a nevinné incidenty vlastne zaberú pomerne značnú časť filmu. Nie, že by bola zlá. Ale nie je ani zrovna strašidelná.
„Film sa snaží skombinovať horor s dobrodružným príbehom o malých chlapcoch."
Koho presne by sme sa mali báť dlho nevieme. O čo tu ide úplne presne ani nezistíme, akurát nám záporných hrdinov ukážu. Obaja majú svoje čaro, tak po stránke imidžu ako nebezpečnosti. Škoda, že strach z nich si užijeme len krátko. Film sa snaží skombinovať horor s dobrodružným príbehom o malých chlapcoch. Tomu zodpovedajú skríše aj nerealisticky sofistikované a zázračne funkčné pasce. Rovnako ako zbližovanie sa vyvrheľa medzi skautmi s tajomným kamarátom z lesa. Je sympatické, ak autori chceli využiť tieto prostriedky na niečo ako poctu a byť hraví. Hororu ale celkom nepomáhajú.
Málokedy je vo filme natoľko neprítomný hlavný hrdina. Najbližšie má k nemu Sam, no s tým sa divák nemá ako zblížiť. Je čudný. Okrem neho fungujú chlapci len ako kolektív, dospelí sú buď v úlohách štatistov na zarezanie, alebo nesympatických vedľajších postáv, ktoré minimálne ovplyvňujú dej. Máme tu teda na jednej strane pár zabitých figúrok, ich vraždám nerozumieme. Dodávajú len do filmu násilie. Na druhej strane máme skautov a divokého chlapca, u ktorého ale zatiaľ nevieme, čo id neho môžeme čakať. Príliš nebezpečný nevyzerá. Pri spätnom pohľade sa predsa zdá o to ľudskejší a zaujímavejší. Lenže väčšina divákov by asi si skôr ako možnosť dodatočne oceniť psychológiu užilo hrozivosť v priebehu filmu.
„Skutočne dobrých a hororových je tak možno posledných dvadsať minút."
Skutočne dobrých a hororových je tak možno posledných dvadsať minút. Vtedy sa rozbehne naozaj všetko, uvidíme brutálne násilie, gore, nápaditosť a užijeme si drsných vrahov. Nejde ale o prirodzený vývoj, keď film k niečomu celý čas smeruje, pripravuje sa a o to pôsobivejšie vyvrcholí. Všetko, čo bolo dovtedy, sa nám vlastne zdá ako nezmyselné naťahovanie času. A po dejovej stránke ako zbytočné miešanie detských dobrodružstiev a hororu. Skrátka sa k sebe nehodia.
Welp nie je ďaleko od klasického slashera. Pre ten sa dokonale hodí zápletka šialenca v lese, čo so svojím pomocníkom vyvraždia skupinu ľudí. Má množstvo kvalít, ako výborné nakrútenie a viacero originálnych nápadov. Škoda tej snahy o dobrodružnosť, a možno aj z ústrednej postavy sa dalo dostať viac. Rozhodne ale ide o pozerateľný až príjemný zážitok, navyše nie celkom tradičnej proveniencie. Zostáva nám dúfať, že nejde jej posledný príspevok pre hororový žáner.
