hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

The Crazies (1973)

Romero, ako ho, našťastie, nepoznáme
Keď sa v jednom malom pennsylvánskom mestečku zrúti armádne lietadlo, je zarobené na problémy. Prevážalo totiž nebezpečnú biologickú zbraň, vírus Trixie, ktorý sa začne rýchlo šíriť medzi nič netušiace obyvateľstvo. Kontakt človeka s vírusom môže mať iba dva scenáre: smrť alebo šialenstvo spojené s agresiou. (Keďže sa film volá The Crazies, nie je ťažké domyslieť si, ktorá alternatíva bude populárnejšia.) 13. 5. 2010

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Carrie

Počíta sa znásilnenie mŕtvoly za stratu panenstva?
Asi ešte nikto nedokázal, že remake môže filmu niečo zásadné pridať. Dôkazov ako ho môže pokaziť existuje naopak nespočetne. Znova musíme uvažovať či v nás nádej vidieť film zmodernizovaný a v kine prebije hnev zo znesväcovania klasiky. Ďalšou vykopanou mŕtvolou je Carrie, v predošlej verzii vynikajúco obsadená a zrežírovaná. Šikana je nepochybne večná, takže príbeh by určite mal vedieť čo to ponúknuť aj dnešnému divákovi. Ako bude film fungovať ako celok a koľko prvkov sa v ňom podarí uchrániť sme boli určite všetci zvedaví.
18. 10. 2013

Leatherface

Toľko ste toho pod maskou nečakali

Práve žánrové miešanie krutého exploitationu s thrillerom, ktorému by zodpovedala dejová stránka, je síce sympatické, no nakoniec sa ukáže ako nezvládnuté. Scenár sa snaží byť ambiciózny, prináša veľa deja a nechce len žmýkať známe postavy a prostredie. V tom prípade by ale potreboval na budovanie atmosféry svoje vlastné prostriedky, a tie mu chýbajú. Hlavnými sa stávajú utečenci z liečebne, krutí prehnane až za hranicu uveriteľnosti. Všetko sa odohráva akosi nepochopiteľne, bez zmyslu, s jediným zrozumiteľným účelom, ktorým je čo najviac násilia. Aj keď film má svoje kvality, nedokáže diváka skutočne vtiahnuť, zaujať niečím jasným a intenzívnym. Nakoniec príde samotná pointa, pri ktorej si dáme film do spojitosti s celou sériou. A možno by sme radšej zabudli, čo sa nám to snažil nahovoriť.

16. 11. 2017

recenzie.

Mil gritos tiene la noche/ Pieces

Andrej Gomora | 22. 2. 2016
0
6/10          
žáner:
retro, slasher

Neberte deťom hračky


Elektrin komplex by mal byť ženskou verziou známejšieho Oidipovho komplexu. Jeho súčasťou by mala byť túžba po telesnej láske k otcovi a nenávisť voči matke. Podobne ako Oidipus zabil svojho otca nevediac, že je to jeho otec, a oženil sa s matkou nepoznajúc ich vzájomné príbuzenstvo, ani v prípade Elektrinho komplexu nemá samotná diagnóza veľa spoločného s jej príbehom ako ho poznáme. Elektra totiž chcela len pomstiť smrť svojho otca Agamemnona, preto spolu s bratom Orestom zabili matku Klytaimnéstru. Dôvodov zabiť matku môže samozrejme byť viac, napríklad keď vám nechce dovoliť skladať si puzzle s nahou dámou. To poznačilo hlavnú postavu hororu Pieces.
 

„Zjavne tu vyčíňa šialenec, každé telo rozpíli na kúsky a niektoré časti si vezme."

Mama je trochu nerváčka, chlapcov otec totiž zahynul na fronte, nevie mu to odpustiť a vinu prenáša aj na chlapca. Ten sa z jej vraždy vyvlečie, kto by vinil malé dieťa. Stačí mu zaliezť do skrine, rozrevať sa a niečo splietať o vysokom mužovi. O pár desaťročí neskôr sa dostaneme na univerzitný kampus, aj tu prichádza k brutálnym vraždám žien. Vieme, že s chlapcov asi súvisia, ťažko ho ale na prvý pohľad v jednom z podozrivých spoznať. Medzi tými je napríklad záhradník, obrovský chlap s motorovou pílou, tajomný profesor, ktorý je vždy náhodou tam, kde sa niečo deje, a pár študentov. Polícia je bezradná, medzi zavraždenými nie je žiadna spojitosť. Zjavne tu vyčíňa šialenec, každé telo rozpíli na kúsky a niektoré časti si vezme. Dokonca ani netúži nevyhnutne každé dievča zabiť. Len rozrezať.

„Mierne chaotický je celý film, nezvyčajne viac vedľajších postáv síce funguje, divák sa v nich ale zároveň stráca."

Násilie takmer zásadne na ženách, to bola jedna z typických čŕt gialla. Španielsky režisér tu využíva viacero z jeho prvkov, zároveň sa ale o celkovú giallovskú atmosféru nesnaží. Na to je film príliš drsný a málo si berie z detektívky. Celé pátranie ako keby len vnášalo do deja nové postavy a malo diváka miasť. Nikam totiž nevedie. vlastne ani nesmeruje. Mierne chaotický je celý film, nezvyčajne viac vedľajších postáv síce funguje, divák sa v nich ale zároveň stráca. Preto nám mierne chýba centrálny spád, teda sústredenie sa na vraha a dianie okolo neho. Na jednej strane tu máme telenovelu o kampuse, profesorov, študentov a zmätených policajtov. Potom sa raz za čas len niekde objaví vrah a niekoho zabije. Ani si nedá záležať, aby zapadol do kontextu diania.

Brutálna je hneď prvá scéna, podobne to bude aj s nasledujúcimi. Nejde samozrejme o žiadne gorno ani exploit ako ich dnes poznáme. Na svoju dobu ale rozhodene ide o značne krvavý a hlavne násilný film. Škoda, že jednotlivé násilné prejavy nie celkom splývajú so zvyškom diela a teda nie celkom vytvárajú celkovú atmosféru filmu. Tomu škodí aj to, nakoľko si dáva záležať, aby bol tajomný ale pritom nám dokola pripomínal vraha a jeho detskú traumu. Preto vidíme každú chvíľu skladané puzzle s nahou ženou a jeho ruky. Akurát netušíme, kto to vlastne je, kde sa teraz nachádza a ako konkrétne by sme sa ho teda zrovna mali báť.

„Chýba tu aj hravosť a nadsadenosť ako ju poznáme z gialla, zároveň film nie je ani priamočiary ako americké slashery z osemdesiatych rokov."

Dielo má svoju myšlienku aj pointu, v tomto smere mnoho svojich súčasníkov predbieha. Má aj slušný gore a pár napínavých scén. Človek sa ale nevyhne pocitu určitej neohrabanosti. Chýba tu aj hravosť a nadsadenosť ako ju poznáme z gialla, zároveň film nie je ani priamočiary ako americké slashery z osemdesiatych rokov. Nevie presne, ako a čím by na diváka chcel pôsobiť, a prvky ktoré mieša spolu nie celkom fungujú. Dielo má príjemne znepokojivú hudbu, dobré efekty a vyhotovením aj kvalitou určite v ničom nezaostáva za inými béčkami z osemdesiatych rokov. V Španielsku ale v osemdesiatych rokoch úplne chýbala tradícia, na ktorú by mohol nadviazať, zároveň sa ale autori nechceli slepo oddať ani jednej z už existujúcich tradícií. Zostali na pol ceste a vytvorili nezvyčajnú zmes. Nie najhoršiu a nie nehodnú pozornosti, no určite zaostávajúcu aj za vyšším priemerom škôl, z ktorých čerpali.

Pieces je kúsok pre milovníkov osemdesiatych rokov, ktorí by radi videli niečo typicky z toho obdobia, no zároveň iné. Rozhodne ide o pozerateľný horor, ktorý v mnohom poteší a ktorý by nemal mať dôvod nechať diváka vyslovene sklamaného či rozčúleného. Na druhej strane ale nejde ani o dielo radiace sa k vrcholom tvorby osemdesiatych rokov, takže ak zháňate príkladného reprezentanta, asi sa oplatí hľadať inde.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok