hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

The Intruder

Nielen duchovia strašia v domoch

V čom má byť film mysteriózny nie je celkom jasné. Nemusíme sa s negatívnou postavou zhodovať vo všetkom, základu jeho rozpoloženia ako ho vidíme sa ale dá rozumieť. Dom postavil jeho dedko, bývali tam jeho predkovia a on sám po celý svoj dovtedajší život. Nech ho predáva z akéhokoľvek dôvodu, je celkom pochopiteľné, že sa mu to nerobí ľahko. Tým, aký je dom krásny. K miestu má silné citové puto, má nutkanie sa tam vracať a bolí ho každý zásah, ktorý do domu noví majitelia vykonajú. Tiež je pochopiteľné, že už pri tomto správaní začne pôsobiť ako Narušiteľ.

7. 4. 2020

The Battery

Jim Jarmusch sa dal na horory?
Prečo by sme sa na svet ovládnutý zombíkmi, kde ľudská spoločnosť prestala existovať, mali pozerať len z negatívnej stránky? Aj poslední dvaja živí ľudia, ktorí sa budú túlať vyprahnutou krajinou, budú stále ľudia. Nie je dôvod, aby sa ich príbeh nedal vyobraziť ľudsky, prihliadajúc aj na ich iné túžby, ako skrátka prežiť. Takto originálny je horor o dvoch postapokalyptických parťákoch, s názvom The Battery.
11. 12. 2013

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

Posljednji Srbin u Hrvatskoj

Zombíci a balkánsky nacionalizmus

Keďže ide o film v chorvátsko- srbskej koprodukcii, tým pozadím samozrejme musí byť miestny nacionalizmus a národnostné konflikty. Ako vieme z nie tak dávnej histórie, nejde o vôbec až tak nevinnú tému, ktorá ako poznáme miestne povahy ľahko vzplanie ďaleko za hranicu humoru. Podobné témy brané napriek svojej absurdnej podstate príliš vážne sú presne vhodným námetom pre satiru, a s tou sa film snaží pracovať. Okrem nacionalizmu uvidíme aj niečo v zmysle ignorancie veľkých voči malým, a bezohľadnosť zisku. Cieľom satiry teda nie je príliš čo vytknúť, horšie už je to s jej realizáciou ako aj samotnou filmovou podstatou.

1. 4. 2020

recenzie.

Mil gritos tiene la noche/ Pieces

Andrej Gomora | 22. 2. 2016
0
6/10          
žáner:
retro, slasher

Neberte deťom hračky


Elektrin komplex by mal byť ženskou verziou známejšieho Oidipovho komplexu. Jeho súčasťou by mala byť túžba po telesnej láske k otcovi a nenávisť voči matke. Podobne ako Oidipus zabil svojho otca nevediac, že je to jeho otec, a oženil sa s matkou nepoznajúc ich vzájomné príbuzenstvo, ani v prípade Elektrinho komplexu nemá samotná diagnóza veľa spoločného s jej príbehom ako ho poznáme. Elektra totiž chcela len pomstiť smrť svojho otca Agamemnona, preto spolu s bratom Orestom zabili matku Klytaimnéstru. Dôvodov zabiť matku môže samozrejme byť viac, napríklad keď vám nechce dovoliť skladať si puzzle s nahou dámou. To poznačilo hlavnú postavu hororu Pieces.
 

„Zjavne tu vyčíňa šialenec, každé telo rozpíli na kúsky a niektoré časti si vezme."

Mama je trochu nerváčka, chlapcov otec totiž zahynul na fronte, nevie mu to odpustiť a vinu prenáša aj na chlapca. Ten sa z jej vraždy vyvlečie, kto by vinil malé dieťa. Stačí mu zaliezť do skrine, rozrevať sa a niečo splietať o vysokom mužovi. O pár desaťročí neskôr sa dostaneme na univerzitný kampus, aj tu prichádza k brutálnym vraždám žien. Vieme, že s chlapcov asi súvisia, ťažko ho ale na prvý pohľad v jednom z podozrivých spoznať. Medzi tými je napríklad záhradník, obrovský chlap s motorovou pílou, tajomný profesor, ktorý je vždy náhodou tam, kde sa niečo deje, a pár študentov. Polícia je bezradná, medzi zavraždenými nie je žiadna spojitosť. Zjavne tu vyčíňa šialenec, každé telo rozpíli na kúsky a niektoré časti si vezme. Dokonca ani netúži nevyhnutne každé dievča zabiť. Len rozrezať.

„Mierne chaotický je celý film, nezvyčajne viac vedľajších postáv síce funguje, divák sa v nich ale zároveň stráca."

Násilie takmer zásadne na ženách, to bola jedna z typických čŕt gialla. Španielsky režisér tu využíva viacero z jeho prvkov, zároveň sa ale o celkovú giallovskú atmosféru nesnaží. Na to je film príliš drsný a málo si berie z detektívky. Celé pátranie ako keby len vnášalo do deja nové postavy a malo diváka miasť. Nikam totiž nevedie. vlastne ani nesmeruje. Mierne chaotický je celý film, nezvyčajne viac vedľajších postáv síce funguje, divák sa v nich ale zároveň stráca. Preto nám mierne chýba centrálny spád, teda sústredenie sa na vraha a dianie okolo neho. Na jednej strane tu máme telenovelu o kampuse, profesorov, študentov a zmätených policajtov. Potom sa raz za čas len niekde objaví vrah a niekoho zabije. Ani si nedá záležať, aby zapadol do kontextu diania.

Brutálna je hneď prvá scéna, podobne to bude aj s nasledujúcimi. Nejde samozrejme o žiadne gorno ani exploit ako ich dnes poznáme. Na svoju dobu ale rozhodene ide o značne krvavý a hlavne násilný film. Škoda, že jednotlivé násilné prejavy nie celkom splývajú so zvyškom diela a teda nie celkom vytvárajú celkovú atmosféru filmu. Tomu škodí aj to, nakoľko si dáva záležať, aby bol tajomný ale pritom nám dokola pripomínal vraha a jeho detskú traumu. Preto vidíme každú chvíľu skladané puzzle s nahou ženou a jeho ruky. Akurát netušíme, kto to vlastne je, kde sa teraz nachádza a ako konkrétne by sme sa ho teda zrovna mali báť.

„Chýba tu aj hravosť a nadsadenosť ako ju poznáme z gialla, zároveň film nie je ani priamočiary ako americké slashery z osemdesiatych rokov."

Dielo má svoju myšlienku aj pointu, v tomto smere mnoho svojich súčasníkov predbieha. Má aj slušný gore a pár napínavých scén. Človek sa ale nevyhne pocitu určitej neohrabanosti. Chýba tu aj hravosť a nadsadenosť ako ju poznáme z gialla, zároveň film nie je ani priamočiary ako americké slashery z osemdesiatych rokov. Nevie presne, ako a čím by na diváka chcel pôsobiť, a prvky ktoré mieša spolu nie celkom fungujú. Dielo má príjemne znepokojivú hudbu, dobré efekty a vyhotovením aj kvalitou určite v ničom nezaostáva za inými béčkami z osemdesiatych rokov. V Španielsku ale v osemdesiatych rokoch úplne chýbala tradícia, na ktorú by mohol nadviazať, zároveň sa ale autori nechceli slepo oddať ani jednej z už existujúcich tradícií. Zostali na pol ceste a vytvorili nezvyčajnú zmes. Nie najhoršiu a nie nehodnú pozornosti, no určite zaostávajúcu aj za vyšším priemerom škôl, z ktorých čerpali.

Pieces je kúsok pre milovníkov osemdesiatych rokov, ktorí by radi videli niečo typicky z toho obdobia, no zároveň iné. Rozhodne ide o pozerateľný horor, ktorý v mnohom poteší a ktorý by nemal mať dôvod nechať diváka vyslovene sklamaného či rozčúleného. Na druhej strane ale nejde ani o dielo radiace sa k vrcholom tvorby osemdesiatych rokov, takže ak zháňate príkladného reprezentanta, asi sa oplatí hľadať inde.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok