najčítanejšie recenzie.
Repulsion
Brightburn
Nie sme vôbec ďaleko od nedávneho Potomka, hoci témy ako odcudzenie tentokrát skúmame oveľa povrchnejšie. Tu máme totiž skôr superhrdinský námet a tomu zodpovedá aj štýl jeho spracovania. Spraviť Supermana naopak znie zaujímavo predovšetkým ako hypotéza, či pokus. Tentokrát bez vysvetľovania a príbehu z planéty Kryptón. Prečo by ten tvor, ktorý padne na zem a má nadprirodzené schopnosti, nemohol byť zlý? V poslednom čase sa predsa zvykli superhrdinovia skúmať zo všetkých strán a robili sa filmy či rovno seriály o každom jednom období ich života. Úskalia tohto spracovania musia nepochybne napadať každému, poňať sa ale dá mnohými spôsobmi.
Cyntoryn zvieratiek
Na rozdiel od diel ako Osvietenie, Mŕtva zóna či Carrie nerežíroval Cintorín domácich zvierat z roku 1989 známy režisér a tento film ani nepatrí medzi kriticky najuznávanejšie z diel podľa predlohy Stephena Kinga. Pomerne presne sa drží príbehu z knihy, veď scenár napísal samotný spisovateľ, a filmársky ide o skôr jednoduché a priamočiare dielo. Vďaka výbornej atmosfére a niekoľkým pamätným scénam a výrokom si aj tak vyslúžil svoj vlastný osobitný kult, takže nepochybne bolo nemálo fanúšikov zvedavých, ako bude vyzerať remake, či nová adaptácia knihy, uvádzaná do distribúcie pod menom Cyntoryn zvieratiek.
Boarding School
Mercy Black
Začiatok je priam realistický a začína s budovaním celkom uveriteľnej postavy. Či už išlo o psychickú poruchu alebo ducha, stráviť mladosť v liečebni a začínať žiť niekedy po dvadsiatke je ľudsky zaujímavý údel. Film sa doň snaží vnoriť a v rámci hororového žánra ide o pomerne zaujímavé a presvedčivé vnorenie. Skutočne sa seba samých pýtame, čo s takým človekom môže byť, a ako asi môže žiť ďalej. Po všetkých stránkach, vôbec ako sa jej podarí začleniť sa do spoločnosti. Tie hlavné komplikácie pritom ešte len prídu. Dôvod prečo ju zavreli samozrejme nemôže pominúť, do Marininho života sa musí rýchlo vrátiť aj Mercy Black.
recenzie.
Mayhem
Ďalšie spestrenie korporátneho života
Zasadením mal byť násilný chaos, ten ale zďaleka nenapĺňa očakávania diváka. Na jednej strane nám film ukazuje totálne šialenstvo, ktorému ľudia po zasiahnutí vírusom prepadnú. Strácajú kontrolu na sebou samými, konajú celkom bez rozvahy, riadia sa len svojím "Id", teda svojimi najskrytejšími vášňami a pudmi. Taká mala byť teória. A povrchne zobrazované ilustračné scény, ktoré ale nie celkom sedia s tvrdením, že nakazení vírusom zatiaľ spáchali dokopy presne jednu vraždu. Dej sa javí trochu príliš normálne, ak nám chceli sľubovať Mayhem.
„Mali celkom dostatočnú motiváciu, vírus ako keby zneužívali len na právne ospravedlnenie svojich činov.“
Hlavné postavy totiž naďalej konajú takmer celkom racionálne, miestami priam vypočítavo. Že v budove je vírus by sme mali vidieť všade, ľudia sa navzájom mlátia, rozhadzujú kancelárske potreby. Konečne sa prestali správať ako stroje, už nie sú poriadni, bez emócií, dobrí pracovníci. Prečo ale nič podobné nerobia hlavné postavy, a nikto z tých, komu musia priamo čeliť. Nákazu nám u každého musia pripomínať červeným okom. Na to, aby sa vydali na dobrodružnú cestu do vrchných poschodí za podrazáckym šéfstvom, vôbec nepotrebujú strácať sebaovládanie. Mali celkom dostatočnú motiváciu, vírus ako keby zneužívali len na právne ospravedlnenie svojich činov. Pretože za vraždu pod jeho vplyvom nie sú zodpovední. Divák nemá dôvod im takýto postup vyčítať, on akurát nedáva zmysel, keď by sa mali správať celkom iracionálne.
„Takej Očiste sa ale nepriblížime ani náhodou, a to majú mať v tomto prípade okrem beztrestnosti ľudia aj biologicky zablokované zábrany.“
Pravdaže, spád a dej by sa v úplnom chaose budovali oveľa ťažšie. Možno aspoň tých odviazanejších scén mohlo byť vo filme trocha viac, námet nepochybne sľuboval väčšie besnenie. Takej Očiste sa ale nepriblížime ani náhodou, a to majú mať v tomto prípade okrem beztrestnosti ľudia aj biologicky zablokované zábrany. Nedotiahneme sa ani na Belko Experiment, veľmi podobný svojím zasadením. Lenže tam ľudí zabíjať nútili, bez toho ako keby to nešlo. Vlastne až na skôr dobrodružnú a nie vírom motivovanú hlavnú dejovú líniu zostáva šialenstvo v nie celkom neškodnej, ale skôr nehororovej rovine. Asi na úrovni vankúšovej bitky.
„Od začiatku je jasné, kto sú hrdinovia, a kto musí nakoniec zvíťaziť.“
Hlavná dejová línia putovanie dvojice za šéfom obsahuje násilie, krv aj pár náznakov nápadov. V prvom rade ale tiež nemôže byť hororovou, keďže jej celkom chýba prvok napätia či strachu. Od začiatku je totiž jasné, kto sú hrdinovia, a kto musí nakoniec zvíťaziť. Tak sa pozeráme na každú komplikáciu a každý jeden drobný nezdar, po ktorom nemôžeme pochybovať, že bude nasledovať šikovné či zázračné vyriešenie každej situácie. Prispieva k tomu aj celkové nakrútenie podobné dobrodružnému príbehu pre mladšie ročníky, so situačným humorom a vtipnými hláškami. A tiež prehnanou schematickosťou čo do korporátneho života a úloh jednotlivých aktérov v ňom. Nechýbajú ani filozofické a motivačné hlášky, taká je dokonca aj pointa. Celkom hlúpe nie sú, nie každému ale musia zapadnúť do žánra.
Mayhem je teda film, ktorý hororových fanúšikov musí sklamať predovšetkým tým, ako sa netriafa do ich očakávaní. Hororom je len vďaka krvi a nejakej brutalite, ktorá ho asi neumožňuje zasadiť do iného žánra. Nemá ale ani náznak hororovej atmosféry či snahy vzbudzovať v divákovi strach. Ide len o dobrodružstvo, zábavu, trochu divokejšie zasadenie a odpútanie sa od bežných štandardov správania. Smerom k násiliu, ale to je asi tak všetko.
