hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

I Spit on Your Grave (2010)

Film, pri ktorom sa odchádza z kina
Od 70. rokov sa toho síce v horore veľa zmenilo, no ak ide o hixploitation, pravidlá ostali rovnaké. Mestské dievča vs. „vidláci" je konflikt, ktorý stále funguje, tak ako stále funguje nevraživosť medzi mestami a dedinami.  
13. 2. 2011

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Al morir la matinée

Zažiť v kine skutočný horor

Začiatok je mierne pomalý, vyžíva sa hlavne v tom, čoho je v celom filme najviac- kinofilstve. Sme v kine. Všade sú filmové plagáty, dostaneme sa do miestnosti premietačov, priamo k premietaciemu zariadeniu, bavíme sa o jeho obsluhe. Nejde o žiadne intelektuálne debaty, ide tu o vášeň v jej jednoduchej až primitívnej podobe. Milovať kino bez zbytočného premýšľania, milovať krv, akciu, jačanie od hrôzy. A vyznať sa z lásky k talianskemu giallu, syntetizátorovej hudbe, ktorá ho sprevádzala, jeho sýtym farbám a estetickému zobrazovaniu násilia. To zjavne milujú aj v Uruguaji, film nazvali Al morir la matinée.

26. 3. 2021

recenzie.

Mayhem

Andrej Gomora | 23. 1. 2018
0
4/10          
žáner:
comedy, slasher

Ďalšie spestrenie korporátneho života


Zasadením mal byť násilný chaos, ten ale zďaleka nenapĺňa očakávania diváka. Na jednej strane nám film ukazuje totálne šialenstvo, ktorému ľudia po zasiahnutí vírusom prepadnú. Strácajú kontrolu na sebou samými, konajú celkom bez rozvahy, riadia sa len svojím "Id", teda svojimi najskrytejšími vášňami a pudmi. Taká mala byť teória. A povrchne zobrazované ilustračné scény, ktoré ale nie celkom sedia s tvrdením, že nakazení vírusom zatiaľ spáchali dokopy presne jednu vraždu. Dej sa javí trochu príliš normálne, ak nám chceli sľubovať Mayhem.

„Mali celkom dostatočnú motiváciu, vírus ako keby zneužívali len na právne ospravedlnenie svojich činov.“

Hlavné postavy totiž naďalej konajú takmer celkom racionálne, miestami priam vypočítavo. Že v budove je vírus by sme mali vidieť všade, ľudia sa navzájom mlátia, rozhadzujú kancelárske potreby. Konečne sa prestali správať ako stroje, už nie sú poriadni, bez emócií, dobrí pracovníci. Prečo ale nič podobné nerobia hlavné postavy, a nikto z tých, komu musia priamo čeliť. Nákazu nám u každého musia pripomínať červeným okom. Na to, aby sa vydali na dobrodružnú cestu do vrchných poschodí za podrazáckym šéfstvom, vôbec nepotrebujú strácať sebaovládanie. Mali celkom dostatočnú motiváciu, vírus ako keby zneužívali len na právne ospravedlnenie svojich činov. Pretože za vraždu pod jeho vplyvom nie sú zodpovední. Divák nemá dôvod im takýto postup vyčítať, on akurát nedáva zmysel, keď by sa mali správať celkom iracionálne.

„Takej Očiste sa ale nepriblížime ani náhodou, a to majú mať v tomto prípade okrem beztrestnosti ľudia aj biologicky zablokované zábrany.“

Pravdaže, spád a dej by sa v úplnom chaose budovali oveľa ťažšie. Možno aspoň tých odviazanejších scén mohlo byť vo filme trocha viac, námet nepochybne sľuboval väčšie besnenie. Takej Očiste sa ale nepriblížime ani náhodou, a to majú mať v tomto prípade okrem beztrestnosti ľudia aj biologicky zablokované zábrany. Nedotiahneme sa ani na Belko Experiment, veľmi podobný svojím zasadením. Lenže tam ľudí zabíjať nútili, bez toho ako keby to nešlo. Vlastne až na skôr dobrodružnú a nie vírom motivovanú hlavnú dejovú líniu zostáva šialenstvo v nie celkom neškodnej, ale skôr nehororovej rovine. Asi na úrovni vankúšovej bitky.

„Od začiatku je jasné, kto sú hrdinovia, a kto musí nakoniec zvíťaziť.“

Hlavná dejová línia putovanie dvojice za šéfom obsahuje násilie, krv aj pár náznakov nápadov. V prvom rade ale tiež nemôže byť hororovou, keďže jej celkom chýba prvok napätia či strachu. Od začiatku je totiž jasné, kto sú hrdinovia, a kto musí nakoniec zvíťaziť. Tak sa pozeráme na každú komplikáciu a každý jeden drobný nezdar, po ktorom nemôžeme pochybovať, že bude nasledovať šikovné či zázračné vyriešenie každej situácie. Prispieva k tomu aj celkové nakrútenie podobné dobrodružnému príbehu pre mladšie ročníky, so situačným humorom a vtipnými hláškami. A tiež prehnanou schematickosťou čo do korporátneho života a úloh jednotlivých aktérov v ňom. Nechýbajú ani filozofické a motivačné hlášky, taká je dokonca aj pointa. Celkom hlúpe nie sú, nie každému ale musia zapadnúť do žánra.

Mayhem je teda film, ktorý hororových fanúšikov musí sklamať predovšetkým tým, ako sa netriafa do ich očakávaní. Hororom je len vďaka krvi a nejakej brutalite, ktorá ho asi neumožňuje zasadiť do iného žánra. Nemá ale ani náznak hororovej atmosféry či snahy vzbudzovať v divákovi strach. Ide len o dobrodružstvo, zábavu, trochu divokejšie zasadenie a odpútanie sa od bežných štandardov správania. Smerom k násiliu, ale to je asi tak všetko. 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy