recenzie.

Mayhem

Andrej Gomora | 23. 1. 2018

0

4/10          

žáner:

comedy, slasher

Ďalšie spestrenie korporátneho života

Zasadením mal byť násilný chaos, ten ale zďaleka nenapĺňa očakávania diváka. Na jednej strane nám film ukazuje totálne šialenstvo, ktorému ľudia po zasiahnutí vírusom prepadnú. Strácajú kontrolu na sebou samými, konajú celkom bez rozvahy, riadia sa len svojím "Id", teda svojimi najskrytejšími vášňami a pudmi. Taká mala byť teória. A povrchne zobrazované ilustračné scény, ktoré ale nie celkom sedia s tvrdením, že nakazení vírusom zatiaľ spáchali dokopy presne jednu vraždu. Dej sa javí trochu príliš normálne, ak nám chceli sľubovať Mayhem.

„Mali celkom dostatočnú motiváciu, vírus ako keby zneužívali len na právne ospravedlnenie svojich činov.“

Hlavné postavy totiž naďalej konajú takmer celkom racionálne, miestami priam vypočítavo. Že v budove je vírus by sme mali vidieť všade, ľudia sa navzájom mlátia, rozhadzujú kancelárske potreby. Konečne sa prestali správať ako stroje, už nie sú poriadni, bez emócií, dobrí pracovníci. Prečo ale nič podobné nerobia hlavné postavy, a nikto z tých, komu musia priamo čeliť. Nákazu nám u každého musia pripomínať červeným okom. Na to, aby sa vydali na dobrodružnú cestu do vrchných poschodí za podrazáckym šéfstvom, vôbec nepotrebujú strácať sebaovládanie. Mali celkom dostatočnú motiváciu, vírus ako keby zneužívali len na právne ospravedlnenie svojich činov. Pretože za vraždu pod jeho vplyvom nie sú zodpovední. Divák nemá dôvod im takýto postup vyčítať, on akurát nedáva zmysel, keď by sa mali správať celkom iracionálne.

„Takej Očiste sa ale nepriblížime ani náhodou, a to majú mať v tomto prípade okrem beztrestnosti ľudia aj biologicky zablokované zábrany.“

Pravdaže, spád a dej by sa v úplnom chaose budovali oveľa ťažšie. Možno aspoň tých odviazanejších scén mohlo byť vo filme trocha viac, námet nepochybne sľuboval väčšie besnenie. Takej Očiste sa ale nepriblížime ani náhodou, a to majú mať v tomto prípade okrem beztrestnosti ľudia aj biologicky zablokované zábrany. Nedotiahneme sa ani na Belko Experiment, veľmi podobný svojím zasadením. Lenže tam ľudí zabíjať nútili, bez toho ako keby to nešlo. Vlastne až na skôr dobrodružnú a nie vírom motivovanú hlavnú dejovú líniu zostáva šialenstvo v nie celkom neškodnej, ale skôr nehororovej rovine. Asi na úrovni vankúšovej bitky.

„Od začiatku je jasné, kto sú hrdinovia, a kto musí nakoniec zvíťaziť.“

Hlavná dejová línia putovanie dvojice za šéfom obsahuje násilie, krv aj pár náznakov nápadov. V prvom rade ale tiež nemôže byť hororovou, keďže jej celkom chýba prvok napätia či strachu. Od začiatku je totiž jasné, kto sú hrdinovia, a kto musí nakoniec zvíťaziť. Tak sa pozeráme na každú komplikáciu a každý jeden drobný nezdar, po ktorom nemôžeme pochybovať, že bude nasledovať šikovné či zázračné vyriešenie každej situácie. Prispieva k tomu aj celkové nakrútenie podobné dobrodružnému príbehu pre mladšie ročníky, so situačným humorom a vtipnými hláškami. A tiež prehnanou schematickosťou čo do korporátneho života a úloh jednotlivých aktérov v ňom. Nechýbajú ani filozofické a motivačné hlášky, taká je dokonca aj pointa. Celkom hlúpe nie sú, nie každému ale musia zapadnúť do žánra.

Mayhem je teda film, ktorý hororových fanúšikov musí sklamať predovšetkým tým, ako sa netriafa do ich očakávaní. Hororom je len vďaka krvi a nejakej brutalite, ktorá ho asi neumožňuje zasadiť do iného žánra. Nemá ale ani náznak hororovej atmosféry či snahy vzbudzovať v divákovi strach. Ide len o dobrodružstvo, zábavu, trochu divokejšie zasadenie a odpútanie sa od bežných štandardov správania. Smerom k násiliu, ale to je asi tak všetko.