hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Victor Frankenstein

Znova to isté inak, nudnejšie
Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.
4. 12. 2015

Nevesta na zabitie

Svadobná noc trochu inak

Začiatok je dosť klasický a spĺňa štandardy filmov či komédií o vstupe do rodiny. On je bohatý, ona vyrastala bez rodičov. Snobská rodina ako keby ju nenávidela, hoci sa nevesta tvári nervózne, skôr máme dojem, že jej to je jedno. Ide o obligátny folklór s nedôverujúcimi rodičmi a zazerajúcou tetou. Hlavná je láska, tej cíti od manžela viac než dosť. Zatiaľ. Film si možno na pár výnimiek drží úroveň a vyhýba sa skĺznutiu do uletenosti, aj keď sa tá miestami priam ponúka. Niektoré postavy sú komické, stále ale uveriteľné a zhruba rovnako by mohli vyzerať v nehororovej komédii. Samozrejme, uletená musí byť samotná zápletka.

12. 9. 2019

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

The Haunter

Veľká Miss Afekt
Každý duchársky horor si musí vytvoriť pravidlá sveta, v ktorom sa odohrá. Čo duchovia môžu, čo chcú a hlavne, ako sa ich dá zbaviť. Všeobecnou zásadou býva, čím jednoduchšie tým lepšie. S komplikovanými konštruktmi sa dá v lepšom prípade dostať k vtipnosti (Drag Me to Hell). Tých horších je neúrekom a zväčša sa končia ako mysteriózny nezmysel bez hlavy a päty (Shelter). Na dorazenie diváckeho zážitku je potom najlepšie nedopriať mu ani možnosť tváriť sa, že si všetky nelogickosti nevšimol. Zložitá myšlienka je aj za filmom The Haunter, ako asi svoju úlohu zvládol?
Lisa prežíva dokola ten istý deň. Budí ju brat s pirátskym pokladom, mama ju posiela prať a otec opravuje auto. A v dome sa ešte objaví aj pár duchov. Hlasov, nočných návštev, snažia sa s Lisou komunikovať. Napred sa bojí, postupne si na nich zvyká a začnú ju zaujímať. S ich pomocou nájde záznamy, koľko dievčat už v okolí zahynulo, a že práve tie k nej prichádzajú. Potom je jedného dňa všetko inak. Je to ten istý deň, lenže všetci sa správajú odlišne. Príde opravár telefónov, všetky predošlé dni nefunkčných. Má v očiach smrť, a povie to Lise jasne. S duchmi nech sa nesnaží komunikovať. Inak bude trpieť. Ukáže jej, že to on ovláda všetko, čo sa deje. Je to jeho dom, on tam vyrastal a vraždil, a mieni pokračovať. Až kým ho Lisa nezastaví.
9. 1. 2014

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

recenzie.

Mayhem

Andrej Gomora | 23. 1. 2018
0
4/10          
žáner:
comedy, slasher

Ďalšie spestrenie korporátneho života


Zasadením mal byť násilný chaos, ten ale zďaleka nenapĺňa očakávania diváka. Na jednej strane nám film ukazuje totálne šialenstvo, ktorému ľudia po zasiahnutí vírusom prepadnú. Strácajú kontrolu na sebou samými, konajú celkom bez rozvahy, riadia sa len svojím "Id", teda svojimi najskrytejšími vášňami a pudmi. Taká mala byť teória. A povrchne zobrazované ilustračné scény, ktoré ale nie celkom sedia s tvrdením, že nakazení vírusom zatiaľ spáchali dokopy presne jednu vraždu. Dej sa javí trochu príliš normálne, ak nám chceli sľubovať Mayhem.

„Mali celkom dostatočnú motiváciu, vírus ako keby zneužívali len na právne ospravedlnenie svojich činov.“

Hlavné postavy totiž naďalej konajú takmer celkom racionálne, miestami priam vypočítavo. Že v budove je vírus by sme mali vidieť všade, ľudia sa navzájom mlátia, rozhadzujú kancelárske potreby. Konečne sa prestali správať ako stroje, už nie sú poriadni, bez emócií, dobrí pracovníci. Prečo ale nič podobné nerobia hlavné postavy, a nikto z tých, komu musia priamo čeliť. Nákazu nám u každého musia pripomínať červeným okom. Na to, aby sa vydali na dobrodružnú cestu do vrchných poschodí za podrazáckym šéfstvom, vôbec nepotrebujú strácať sebaovládanie. Mali celkom dostatočnú motiváciu, vírus ako keby zneužívali len na právne ospravedlnenie svojich činov. Pretože za vraždu pod jeho vplyvom nie sú zodpovední. Divák nemá dôvod im takýto postup vyčítať, on akurát nedáva zmysel, keď by sa mali správať celkom iracionálne.

„Takej Očiste sa ale nepriblížime ani náhodou, a to majú mať v tomto prípade okrem beztrestnosti ľudia aj biologicky zablokované zábrany.“

Pravdaže, spád a dej by sa v úplnom chaose budovali oveľa ťažšie. Možno aspoň tých odviazanejších scén mohlo byť vo filme trocha viac, námet nepochybne sľuboval väčšie besnenie. Takej Očiste sa ale nepriblížime ani náhodou, a to majú mať v tomto prípade okrem beztrestnosti ľudia aj biologicky zablokované zábrany. Nedotiahneme sa ani na Belko Experiment, veľmi podobný svojím zasadením. Lenže tam ľudí zabíjať nútili, bez toho ako keby to nešlo. Vlastne až na skôr dobrodružnú a nie vírom motivovanú hlavnú dejovú líniu zostáva šialenstvo v nie celkom neškodnej, ale skôr nehororovej rovine. Asi na úrovni vankúšovej bitky.

„Od začiatku je jasné, kto sú hrdinovia, a kto musí nakoniec zvíťaziť.“

Hlavná dejová línia putovanie dvojice za šéfom obsahuje násilie, krv aj pár náznakov nápadov. V prvom rade ale tiež nemôže byť hororovou, keďže jej celkom chýba prvok napätia či strachu. Od začiatku je totiž jasné, kto sú hrdinovia, a kto musí nakoniec zvíťaziť. Tak sa pozeráme na každú komplikáciu a každý jeden drobný nezdar, po ktorom nemôžeme pochybovať, že bude nasledovať šikovné či zázračné vyriešenie každej situácie. Prispieva k tomu aj celkové nakrútenie podobné dobrodružnému príbehu pre mladšie ročníky, so situačným humorom a vtipnými hláškami. A tiež prehnanou schematickosťou čo do korporátneho života a úloh jednotlivých aktérov v ňom. Nechýbajú ani filozofické a motivačné hlášky, taká je dokonca aj pointa. Celkom hlúpe nie sú, nie každému ale musia zapadnúť do žánra.

Mayhem je teda film, ktorý hororových fanúšikov musí sklamať predovšetkým tým, ako sa netriafa do ich očakávaní. Hororom je len vďaka krvi a nejakej brutalite, ktorá ho asi neumožňuje zasadiť do iného žánra. Nemá ale ani náznak hororovej atmosféry či snahy vzbudzovať v divákovi strach. Ide len o dobrodružstvo, zábavu, trochu divokejšie zasadenie a odpútanie sa od bežných štandardov správania. Smerom k násiliu, ale to je asi tak všetko. 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok