hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Victor Frankenstein

Znova to isté inak, nudnejšie
Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.
4. 12. 2015

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

Honeymoon

Niekto sa zo svadobnej cesty nechce vrátiť. Iný by aj rád...
Ľudia sa počas života nielen menia. Oni sú iní neustále. Ako to do asi najväčších detailov rozobral Luigi Pirandello, v každom človeku sa skrýva nespočetne identít, z ktorých ani jedna sa nedá označiť za skutočnú. Všetci sme len obrazom v očiach seba samého a v očiach každého človeka, ktorého v živote stretneme. Každý z týchto obrazov je iný a jednotlivec nemá nikdy šancu ich všetky spoznať. Teda nemôže spoznať seba samého, pretože nič také ako skutočný on vlastne neexistuje. Takže, kto vlastne môže povedať, že vie komu to prisahá vernosť až do konca života? Nezačínajú niektorí pochybovať už keď odcestujú na svoj Honeymoon?
10. 2. 2015

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

Knock Knock

Dvere neotvárať, film nepozerať
Predstavte si, že ste muž po štyridsiatke a rodina vám odišla na víkend k moru. Žijete na predmestí, naokolo nikde nikto a na dvere vám zaklopú dve sporo odeté dvadsaťročné dievčatá. Taxikár ich odviezol na zlú adresu, jedna si telefón zabudla, druhej premokol a nefunguje. Potrebovali by sa trocha zohriať, počkať na ďalší taxík. Je to síce trocha trápne, ale šaty majú premočené, v tých nemôžu prísť na party. Nemohli by si ich hodiť do sušičky? Zatiaľ hostiteľovi zo slušnosti pochvália dom, obdivujú jeho zbierku platní. Aj vypracované telo. Z bežných rozhovorov postupne prechádzajú aj na témy o sexe. Skutočne išlo o celkom náhodné Knock Knock?
30. 11. 2015

recenzie.

The Night Watchmen

Andrej Gomora | 27. 2. 2018
0
4/10          
žáner:
action, comedy, vampire

Kto pracuje v noci, nemá sa báť upírov


Klaun Blimpo v Rumunsku náhle onemocnel a zomrel. Už televízna správa o súhlase úradov s jeho prevezením domov na pitvu znie ako trochu kostrbaté vsúvanie banálnej informácie. Čo nasleduje potom pôsobí ako príliš absurdný humor podaný nedostatočne presvedčivo ako vtip. Aj v úplnej paródii znie dosť zvláštne, aby zle doručili mŕtvolu, a aby si ju noční strážnici nechali cez noc, pretože kuriér sa ponáhľa. Len tak, v rakve. Potom ten chlapík, čo si z nej chce kúsok odpíliť ako suvenír. Znie to oveľa viac hlúpo než vtipne. Nemali práve vtedy naňho dávať pozor The Night Watchmen?

„Tak nejak na nás film aj pôsobí, ako keby sa skutočný horor nemal v záplave zábavy stratiť.“

Tón filmu je miestami ťažko odhadnúť. Respektíve sa naň naladiť. Využívať humor a rozdávať vtipné hlášky môžu aj horory, snažiace sa zároveň seriózne strašiť. Tak nejak na nás film aj pôsobí, ako keby sa skutočný horor nemal v záplave zábavy stratiť. Nejde o žiadnu paródiu ani dielo bez snáh budovať napätie. Toho neseriózneho je tu ale nakoniec priveľa. Podobné akčné či hororové komédie sa nakrúcali predovšetkým v osemdesiatych rokoch. Ak si spomeniete zo všetkých napríklad na filmy Petra Jacksona, Amerického vlkolaka v Londýne, či They Live od John Carpentra. Humor sa s napätím nepochybne dá kombinovať, a aj keď výsledok asi nebude natoľko strašidelným, ako by bol bez neho, určite môže byť podobne príjemný a záživný. Obe zložky v tom prípade ale musia fungovať, a byť správne zladené. Čo bude v tomto prípade trochu zložitejšie.

„Inokedy film pôsobí v tomto smere premotivovane, sám seba dostáva pod tlak byť neustále vtipný, ktorý samozrejme nejde zvládnuť.“

Humor sa totiž rozhodol ísť cestou vysokej kvantity. Už od úvodného pohovoru produkuje jednu vtipnú hlášku za druhou, a vlastne v celom filme by mohol byť problém nájsť jeden celkom vážny dialóg. Niekde sa tento štýl komunikácie medzi postavami hodí, slúži na ich opis. Inokedy film pôsobí v tomto smere premotivovane, sám seba dostáva pod tlak byť neustále vtipný, ktorý samozrejme nejde zvládnuť. Potom je často silený, absurdný nie v tom vtipnom význame, ale skrátka v tom nezmyselnom. Keď si takto zoberieme všetko, čo sa snažilo byť za tú necelú hodinu a pol vtipné, s vysokou pravdepodobnosťou nájdeme aspoň jeden moment, ktorý nás pobavil. Ťažko povedať, či ide o dostatočnú odmenu za všetko to prihlúple až trápne, cez čo sa k pár podareným situáciám dostaneme.

„Potenciál majú aj upíri, no tým už bráni pôsobiť príliš jasné definovanie úloh postáv v diele.“

Pre budovanie hororového deja a atmosféry nie je humor tou najzásadnejšou prekážkou. Ten je na strane postáv, a aj keď do nejakej miery určuje tón filmu, zásadne nebráni budovať aj skutočnú hrozbu. O čo sa vlastne tvorcovia aj snažia. Samotný Blimpo pôsobí hrozivo, predovšetkým keď sa objaví prvýkrát, ale tiež neskôr. Potenciál majú aj upíri, no tým už bráni pôsobiť príliš jasné definovanie úloh postáv v diele. Členovia skupinky majú jasne určené úlohy, a nám je rýchlo jasné, že ani jedného z nich sa dej nebude ochotný zbaviť. Prichádzajú nezdary, komplikácie aj úspechy, my po celý čas vidíme pred sebou kompaktnú akčnú skupinku. Predvádzajú sa, blbnú, robia pózičky, každý je iným spôsobom humorný. Aký už by to ale mohol byť horor, keď divák nepochybuje v ich úspech ako celku.

Čo nám zostáva je teda predovšetkým akčná komédia v úmyselne nahlúplom štýle osemdesiatych rokov. Predovšetkým akcia ťahá aj spád, keďže na nejakú zápletku pomerne rýchlo rezignujeme. Iste, boj s nakazenými je tiež bežnou zápletkou. Tu ale opäť nesmerujeme odniekiaľ niekam, postavy nemajú určitý postup alebo cieľ. Vždy dostanú nejaký nápad, ktorý humorným spôsobom stroskotá, a tak ďalej dokola. Až nakoniec ten najhumornejší zafunguje. A hrdinovia môžu zapózovať, tentokrát víťazne!

The Night Watchmen je zábava blízko tej najnižšej možnej úrovni. S hororom má spoločných upírov a množstvo krvi, o horor v ňom ale nejde. Snaží sa o humor, snaží sa byť akčný, a robí to tým najprimitívnejším možným spôsobom. Zniesť sa nakoniec zhruba dá a je celkom možné, že sa pri jeho pozeraní aspoň raz či dvakrát zasmejete. Zvážte, či by ste to pokladali za dôvod film pozerať. 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok