hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Gwen

Horor zvaný život

Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.

12. 11. 2019

Polaroid

Konečne primeraný trest za selfie?

Na úvodnej vražde je pozitívne, nakoľko priamo ide na vec. V poslednom čase sme si pri duchárinách zvykli na dlhé obliehanie budúcich obetí. Niečo sa na ne upne, nezmyselne sa to dokola zjavuje v ich okolí, primitívne nás to straší. Aby sme vôbec začali pochybovať, či sa to aj na niečo zmôže. Tentokrát je to hneď od začiatku krátky proces. Sekvencia pritom má všetko, čo by mať mala. Postupne hustne, buduje intenzívny strach, niečo sa zjaví, z nejasnej entity sa to sformuje na priamu a nebezpečnú silu. Ktorá svoj úmysel rovno aj dokoná. Stačilo, že niekto sa tu odfotil aparátom značky Polaroid.

2. 7. 2019

Nočné mory z temnôt

Čím sa strašia malé deti

Ako keby hlavným cieľom hororov posledných rokov malo byť vrátiť divákov stredného veku do detstva. Najznámejším nositeľom týchto snáh je samozrejme seriál Stranger Things, mysterióznej produkcie, ktorá má buď detských hrdinov, alebo sa odohráva pred pár desaťročiami, alebo využíva retro estetiku, je ale v poslednej dobe neúrekom. Ideálne samozrejme všetko naraz, ako je to v spomínanom seriáli. Naivným príbehom môže podobné ladenie skutočne dodať čaro, či zachrániť ich od požiadaviek na realizmus a presvedčivosť. Je to celé len svojská hra, spomienky na strašenie, a na to, čo nás vedelo naľakať, kým sme boli deti. Napríklad nejaké Nočné mory z temnôt.

27. 8. 2019

Annabelle 3: Návrat

Späť k detským hrám

S dejovými previazaniami prichádzajú obmedzenia, nech sú aj voľné. Také tie veci, o ktorých by ste v sequeli museli počuť, preto sa v prequeli nemohli stať. Pre horor ide o celkom výrazné obmedzenie, najmä čo sa týka počtu obetí. Dostávame sa rovno do situácie, keď tie musia zostať na nule, a vlastne si zaslúži obdiv, ak sa niekomu do takého hororu vôbec chce. Ako keby sme prechádzali incidenty celkom bezvýznamné z hľadiska celkového príbehu, ktoré akurát v osamotenosti svojho priebehu mohli byť akosi drobno zaujímavé, a v ideálnom prípade aj strašidelné. Niečo ako náhodné epizódy zo života Warrenovcov, aj keď v tejto konkrétnej vystupujú minimálne.

10. 7. 2019

Regression

Výsledok rovnaký, akurát mučenie si inkvizítori viac užili
Myslíte si, že samých seba poznáte. Viete, kto ste, čo ste v živote vykonali a čo vykonať by ste boli schopní. Napríklad ak by vám niekto povedal, že necháte znásilniť vlastnú dcéru, neverili by ste mu. Vysmiali ho, ak by vám tá predstava prišla náznakom smiešna. Lenže čo ak niekto tvrdí, že dokáže preskúmať časti vašej mysle, do ktorých sa nedostanete. Pomôže vám odhaliť spomienky, o akých ste ani netušili, že by ste ich mohli mať. Tomu, čo tam nájde by ste neverili, pokiaľ by nešlo o vedeckú metódu, napríklad s názvom Regression.
2. 2. 2016

recenzie.

The Night Watchmen

Andrej Gomora | 27. 2. 2018
0
4/10          
žáner:
action, comedy, vampire

Kto pracuje v noci, nemá sa báť upírov


Klaun Blimpo v Rumunsku náhle onemocnel a zomrel. Už televízna správa o súhlase úradov s jeho prevezením domov na pitvu znie ako trochu kostrbaté vsúvanie banálnej informácie. Čo nasleduje potom pôsobí ako príliš absurdný humor podaný nedostatočne presvedčivo ako vtip. Aj v úplnej paródii znie dosť zvláštne, aby zle doručili mŕtvolu, a aby si ju noční strážnici nechali cez noc, pretože kuriér sa ponáhľa. Len tak, v rakve. Potom ten chlapík, čo si z nej chce kúsok odpíliť ako suvenír. Znie to oveľa viac hlúpo než vtipne. Nemali práve vtedy naňho dávať pozor The Night Watchmen?

„Tak nejak na nás film aj pôsobí, ako keby sa skutočný horor nemal v záplave zábavy stratiť.“

Tón filmu je miestami ťažko odhadnúť. Respektíve sa naň naladiť. Využívať humor a rozdávať vtipné hlášky môžu aj horory, snažiace sa zároveň seriózne strašiť. Tak nejak na nás film aj pôsobí, ako keby sa skutočný horor nemal v záplave zábavy stratiť. Nejde o žiadnu paródiu ani dielo bez snáh budovať napätie. Toho neseriózneho je tu ale nakoniec priveľa. Podobné akčné či hororové komédie sa nakrúcali predovšetkým v osemdesiatych rokoch. Ak si spomeniete zo všetkých napríklad na filmy Petra Jacksona, Amerického vlkolaka v Londýne, či They Live od John Carpentra. Humor sa s napätím nepochybne dá kombinovať, a aj keď výsledok asi nebude natoľko strašidelným, ako by bol bez neho, určite môže byť podobne príjemný a záživný. Obe zložky v tom prípade ale musia fungovať, a byť správne zladené. Čo bude v tomto prípade trochu zložitejšie.

„Inokedy film pôsobí v tomto smere premotivovane, sám seba dostáva pod tlak byť neustále vtipný, ktorý samozrejme nejde zvládnuť.“

Humor sa totiž rozhodol ísť cestou vysokej kvantity. Už od úvodného pohovoru produkuje jednu vtipnú hlášku za druhou, a vlastne v celom filme by mohol byť problém nájsť jeden celkom vážny dialóg. Niekde sa tento štýl komunikácie medzi postavami hodí, slúži na ich opis. Inokedy film pôsobí v tomto smere premotivovane, sám seba dostáva pod tlak byť neustále vtipný, ktorý samozrejme nejde zvládnuť. Potom je často silený, absurdný nie v tom vtipnom význame, ale skrátka v tom nezmyselnom. Keď si takto zoberieme všetko, čo sa snažilo byť za tú necelú hodinu a pol vtipné, s vysokou pravdepodobnosťou nájdeme aspoň jeden moment, ktorý nás pobavil. Ťažko povedať, či ide o dostatočnú odmenu za všetko to prihlúple až trápne, cez čo sa k pár podareným situáciám dostaneme.

„Potenciál majú aj upíri, no tým už bráni pôsobiť príliš jasné definovanie úloh postáv v diele.“

Pre budovanie hororového deja a atmosféry nie je humor tou najzásadnejšou prekážkou. Ten je na strane postáv, a aj keď do nejakej miery určuje tón filmu, zásadne nebráni budovať aj skutočnú hrozbu. O čo sa vlastne tvorcovia aj snažia. Samotný Blimpo pôsobí hrozivo, predovšetkým keď sa objaví prvýkrát, ale tiež neskôr. Potenciál majú aj upíri, no tým už bráni pôsobiť príliš jasné definovanie úloh postáv v diele. Členovia skupinky majú jasne určené úlohy, a nám je rýchlo jasné, že ani jedného z nich sa dej nebude ochotný zbaviť. Prichádzajú nezdary, komplikácie aj úspechy, my po celý čas vidíme pred sebou kompaktnú akčnú skupinku. Predvádzajú sa, blbnú, robia pózičky, každý je iným spôsobom humorný. Aký už by to ale mohol byť horor, keď divák nepochybuje v ich úspech ako celku.

Čo nám zostáva je teda predovšetkým akčná komédia v úmyselne nahlúplom štýle osemdesiatych rokov. Predovšetkým akcia ťahá aj spád, keďže na nejakú zápletku pomerne rýchlo rezignujeme. Iste, boj s nakazenými je tiež bežnou zápletkou. Tu ale opäť nesmerujeme odniekiaľ niekam, postavy nemajú určitý postup alebo cieľ. Vždy dostanú nejaký nápad, ktorý humorným spôsobom stroskotá, a tak ďalej dokola. Až nakoniec ten najhumornejší zafunguje. A hrdinovia môžu zapózovať, tentokrát víťazne!

The Night Watchmen je zábava blízko tej najnižšej možnej úrovni. S hororom má spoločných upírov a množstvo krvi, o horor v ňom ale nejde. Snaží sa o humor, snaží sa byť akčný, a robí to tým najprimitívnejším možným spôsobom. Zniesť sa nakoniec zhruba dá a je celkom možné, že sa pri jeho pozeraní aspoň raz či dvakrát zasmejete. Zvážte, či by ste to pokladali za dôvod film pozerať. 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok