hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Prvá Očista

Zase tá politika...

Pôvodná Očista bola jednoduchá, obmedzená rozpočtom, stála len na prezentácii svojho nápadu. Druhá ho naplno rozvinula, a aj keď už možno začala dejovo trocha vymýšľať, v zásade si udržala jednoduchosť, ktorá jej prospievala. Hlavne z perspektívy, ktorú vytvoril diel tretí. Ten odmietal robiť to isté len inak, využiť deň očisty ako zasadenie a ponúknuť len nové postavy a dej. Nie, radšej sa spolitizoval, rovno sa presunul do vôbec posledného očistného dňa. Chceli fanúšikovia skutočne vidieť diskusie, intrigy, a boj za zrušenie Očisty? Autori si zjavne myslia, že chceli. Štvrtý diel je totiž tiež politický, ukazuje nám, ako vyzerala Prvá Očista.

12. 7. 2018

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Nočná mora z Elm Street (2010)

Freddy prišiel o humor aj iskru
„Videoklipár" Samuel Bayer sa rozhodol natočiť strašidelný horor. Chcel, aby nám naskočili zimomriavky v každom jednom zábere. Toto tlačenie na pílu však, čuduj sa svete, nevychádza (vyšlo vôbec niekedy?) a väčšinou sa mení na čistú a predvídateľnú nudu. 22. 6. 2010

recenzie.

The Night Watchmen

Andrej Gomora | 27. 2. 2018
0
4/10          
žáner:
action, comedy, vampire

Kto pracuje v noci, nemá sa báť upírov


Klaun Blimpo v Rumunsku náhle onemocnel a zomrel. Už televízna správa o súhlase úradov s jeho prevezením domov na pitvu znie ako trochu kostrbaté vsúvanie banálnej informácie. Čo nasleduje potom pôsobí ako príliš absurdný humor podaný nedostatočne presvedčivo ako vtip. Aj v úplnej paródii znie dosť zvláštne, aby zle doručili mŕtvolu, a aby si ju noční strážnici nechali cez noc, pretože kuriér sa ponáhľa. Len tak, v rakve. Potom ten chlapík, čo si z nej chce kúsok odpíliť ako suvenír. Znie to oveľa viac hlúpo než vtipne. Nemali práve vtedy naňho dávať pozor The Night Watchmen?

„Tak nejak na nás film aj pôsobí, ako keby sa skutočný horor nemal v záplave zábavy stratiť.“

Tón filmu je miestami ťažko odhadnúť. Respektíve sa naň naladiť. Využívať humor a rozdávať vtipné hlášky môžu aj horory, snažiace sa zároveň seriózne strašiť. Tak nejak na nás film aj pôsobí, ako keby sa skutočný horor nemal v záplave zábavy stratiť. Nejde o žiadnu paródiu ani dielo bez snáh budovať napätie. Toho neseriózneho je tu ale nakoniec priveľa. Podobné akčné či hororové komédie sa nakrúcali predovšetkým v osemdesiatych rokoch. Ak si spomeniete zo všetkých napríklad na filmy Petra Jacksona, Amerického vlkolaka v Londýne, či They Live od John Carpentra. Humor sa s napätím nepochybne dá kombinovať, a aj keď výsledok asi nebude natoľko strašidelným, ako by bol bez neho, určite môže byť podobne príjemný a záživný. Obe zložky v tom prípade ale musia fungovať, a byť správne zladené. Čo bude v tomto prípade trochu zložitejšie.

„Inokedy film pôsobí v tomto smere premotivovane, sám seba dostáva pod tlak byť neustále vtipný, ktorý samozrejme nejde zvládnuť.“

Humor sa totiž rozhodol ísť cestou vysokej kvantity. Už od úvodného pohovoru produkuje jednu vtipnú hlášku za druhou, a vlastne v celom filme by mohol byť problém nájsť jeden celkom vážny dialóg. Niekde sa tento štýl komunikácie medzi postavami hodí, slúži na ich opis. Inokedy film pôsobí v tomto smere premotivovane, sám seba dostáva pod tlak byť neustále vtipný, ktorý samozrejme nejde zvládnuť. Potom je často silený, absurdný nie v tom vtipnom význame, ale skrátka v tom nezmyselnom. Keď si takto zoberieme všetko, čo sa snažilo byť za tú necelú hodinu a pol vtipné, s vysokou pravdepodobnosťou nájdeme aspoň jeden moment, ktorý nás pobavil. Ťažko povedať, či ide o dostatočnú odmenu za všetko to prihlúple až trápne, cez čo sa k pár podareným situáciám dostaneme.

„Potenciál majú aj upíri, no tým už bráni pôsobiť príliš jasné definovanie úloh postáv v diele.“

Pre budovanie hororového deja a atmosféry nie je humor tou najzásadnejšou prekážkou. Ten je na strane postáv, a aj keď do nejakej miery určuje tón filmu, zásadne nebráni budovať aj skutočnú hrozbu. O čo sa vlastne tvorcovia aj snažia. Samotný Blimpo pôsobí hrozivo, predovšetkým keď sa objaví prvýkrát, ale tiež neskôr. Potenciál majú aj upíri, no tým už bráni pôsobiť príliš jasné definovanie úloh postáv v diele. Členovia skupinky majú jasne určené úlohy, a nám je rýchlo jasné, že ani jedného z nich sa dej nebude ochotný zbaviť. Prichádzajú nezdary, komplikácie aj úspechy, my po celý čas vidíme pred sebou kompaktnú akčnú skupinku. Predvádzajú sa, blbnú, robia pózičky, každý je iným spôsobom humorný. Aký už by to ale mohol byť horor, keď divák nepochybuje v ich úspech ako celku.

Čo nám zostáva je teda predovšetkým akčná komédia v úmyselne nahlúplom štýle osemdesiatych rokov. Predovšetkým akcia ťahá aj spád, keďže na nejakú zápletku pomerne rýchlo rezignujeme. Iste, boj s nakazenými je tiež bežnou zápletkou. Tu ale opäť nesmerujeme odniekiaľ niekam, postavy nemajú určitý postup alebo cieľ. Vždy dostanú nejaký nápad, ktorý humorným spôsobom stroskotá, a tak ďalej dokola. Až nakoniec ten najhumornejší zafunguje. A hrdinovia môžu zapózovať, tentokrát víťazne!

The Night Watchmen je zábava blízko tej najnižšej možnej úrovni. S hororom má spoločných upírov a množstvo krvi, o horor v ňom ale nejde. Snaží sa o humor, snaží sa byť akčný, a robí to tým najprimitívnejším možným spôsobom. Zniesť sa nakoniec zhruba dá a je celkom možné, že sa pri jeho pozeraní aspoň raz či dvakrát zasmejete. Zvážte, či by ste to pokladali za dôvod film pozerať. 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok