hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Korisť

Žraločí horor, len s aligátorom

Žraločie horory sme tu mali tri letá po sebe, už ten posledný cítil, že toho začína byť priveľa, musí sa trocha odlíšiť. Bez vodného zvieraťa to nešlo, nech majú ľudia na čo myslieť, keď sa pôjdu kúpať. Aligátory severoamerické majú ročne na svedomí zhruba rovnako zanedbateľný počet obetí ako žraloky, na rozdiel od takého krokodíla nílskeho. Ten ročne zožerie až do tisícky ľudí a medzi predátormi loviacimi ľudí ako korisť sa mu často prisudzuje svetové prvenstvo. Zato aligátor má to šťastie, že žije v privilegovanej Amerike. Preto z neho toho leto spravili hviezdu filmu Korisť.

16. 7. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Regression

Výsledok rovnaký, akurát mučenie si inkvizítori viac užili
Myslíte si, že samých seba poznáte. Viete, kto ste, čo ste v živote vykonali a čo vykonať by ste boli schopní. Napríklad ak by vám niekto povedal, že necháte znásilniť vlastnú dcéru, neverili by ste mu. Vysmiali ho, ak by vám tá predstava prišla náznakom smiešna. Lenže čo ak niekto tvrdí, že dokáže preskúmať časti vašej mysle, do ktorých sa nedostanete. Pomôže vám odhaliť spomienky, o akých ste ani netušili, že by ste ich mohli mať. Tomu, čo tam nájde by ste neverili, pokiaľ by nešlo o vedeckú metódu, napríklad s názvom Regression.
2. 2. 2016

Žena v čiernom 2: Anjel smrti

Odetá v klišé, tvár zahalená gýčom
Žene v čiernom zobrali syna, preto ona teraz vykonáva svoju pomstu na cudzích deťoch. Núti ich páchať samovraždy. To sme sa aspoň dozvedeli v prvom diele. Hlavný hrdina so ženou bojoval, a vďaka modernej technike- autu, s pomocou ktorého vytiahol telo jej syna z močiara, chcel upokojiť jej hnev. Čo iné mohla chcieť, ako aby sa jeho pozostatkom dostalo skutočného pohrebu, a oni dvaja sa mohli v smrti spojiť? Nuž, ako sme videli na konci filmu, úplne spokojná asi nebola. Preto sa o pár rokov vracia znova, teraz ako Žena v čiernom 2: Anjel smrti.
11. 2. 2015

recenzie.

The Night Watchmen

Andrej Gomora | 27. 2. 2018
0
4/10          
žáner:
action, comedy, vampire

Kto pracuje v noci, nemá sa báť upírov


Klaun Blimpo v Rumunsku náhle onemocnel a zomrel. Už televízna správa o súhlase úradov s jeho prevezením domov na pitvu znie ako trochu kostrbaté vsúvanie banálnej informácie. Čo nasleduje potom pôsobí ako príliš absurdný humor podaný nedostatočne presvedčivo ako vtip. Aj v úplnej paródii znie dosť zvláštne, aby zle doručili mŕtvolu, a aby si ju noční strážnici nechali cez noc, pretože kuriér sa ponáhľa. Len tak, v rakve. Potom ten chlapík, čo si z nej chce kúsok odpíliť ako suvenír. Znie to oveľa viac hlúpo než vtipne. Nemali práve vtedy naňho dávať pozor The Night Watchmen?

„Tak nejak na nás film aj pôsobí, ako keby sa skutočný horor nemal v záplave zábavy stratiť.“

Tón filmu je miestami ťažko odhadnúť. Respektíve sa naň naladiť. Využívať humor a rozdávať vtipné hlášky môžu aj horory, snažiace sa zároveň seriózne strašiť. Tak nejak na nás film aj pôsobí, ako keby sa skutočný horor nemal v záplave zábavy stratiť. Nejde o žiadnu paródiu ani dielo bez snáh budovať napätie. Toho neseriózneho je tu ale nakoniec priveľa. Podobné akčné či hororové komédie sa nakrúcali predovšetkým v osemdesiatych rokoch. Ak si spomeniete zo všetkých napríklad na filmy Petra Jacksona, Amerického vlkolaka v Londýne, či They Live od John Carpentra. Humor sa s napätím nepochybne dá kombinovať, a aj keď výsledok asi nebude natoľko strašidelným, ako by bol bez neho, určite môže byť podobne príjemný a záživný. Obe zložky v tom prípade ale musia fungovať, a byť správne zladené. Čo bude v tomto prípade trochu zložitejšie.

„Inokedy film pôsobí v tomto smere premotivovane, sám seba dostáva pod tlak byť neustále vtipný, ktorý samozrejme nejde zvládnuť.“

Humor sa totiž rozhodol ísť cestou vysokej kvantity. Už od úvodného pohovoru produkuje jednu vtipnú hlášku za druhou, a vlastne v celom filme by mohol byť problém nájsť jeden celkom vážny dialóg. Niekde sa tento štýl komunikácie medzi postavami hodí, slúži na ich opis. Inokedy film pôsobí v tomto smere premotivovane, sám seba dostáva pod tlak byť neustále vtipný, ktorý samozrejme nejde zvládnuť. Potom je často silený, absurdný nie v tom vtipnom význame, ale skrátka v tom nezmyselnom. Keď si takto zoberieme všetko, čo sa snažilo byť za tú necelú hodinu a pol vtipné, s vysokou pravdepodobnosťou nájdeme aspoň jeden moment, ktorý nás pobavil. Ťažko povedať, či ide o dostatočnú odmenu za všetko to prihlúple až trápne, cez čo sa k pár podareným situáciám dostaneme.

„Potenciál majú aj upíri, no tým už bráni pôsobiť príliš jasné definovanie úloh postáv v diele.“

Pre budovanie hororového deja a atmosféry nie je humor tou najzásadnejšou prekážkou. Ten je na strane postáv, a aj keď do nejakej miery určuje tón filmu, zásadne nebráni budovať aj skutočnú hrozbu. O čo sa vlastne tvorcovia aj snažia. Samotný Blimpo pôsobí hrozivo, predovšetkým keď sa objaví prvýkrát, ale tiež neskôr. Potenciál majú aj upíri, no tým už bráni pôsobiť príliš jasné definovanie úloh postáv v diele. Členovia skupinky majú jasne určené úlohy, a nám je rýchlo jasné, že ani jedného z nich sa dej nebude ochotný zbaviť. Prichádzajú nezdary, komplikácie aj úspechy, my po celý čas vidíme pred sebou kompaktnú akčnú skupinku. Predvádzajú sa, blbnú, robia pózičky, každý je iným spôsobom humorný. Aký už by to ale mohol byť horor, keď divák nepochybuje v ich úspech ako celku.

Čo nám zostáva je teda predovšetkým akčná komédia v úmyselne nahlúplom štýle osemdesiatych rokov. Predovšetkým akcia ťahá aj spád, keďže na nejakú zápletku pomerne rýchlo rezignujeme. Iste, boj s nakazenými je tiež bežnou zápletkou. Tu ale opäť nesmerujeme odniekiaľ niekam, postavy nemajú určitý postup alebo cieľ. Vždy dostanú nejaký nápad, ktorý humorným spôsobom stroskotá, a tak ďalej dokola. Až nakoniec ten najhumornejší zafunguje. A hrdinovia môžu zapózovať, tentokrát víťazne!

The Night Watchmen je zábava blízko tej najnižšej možnej úrovni. S hororom má spoločných upírov a množstvo krvi, o horor v ňom ale nejde. Snaží sa o humor, snaží sa byť akčný, a robí to tým najprimitívnejším možným spôsobom. Zniesť sa nakoniec zhruba dá a je celkom možné, že sa pri jeho pozeraní aspoň raz či dvakrát zasmejete. Zvážte, či by ste to pokladali za dôvod film pozerať. 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok