hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Victor Frankenstein

Znova to isté inak, nudnejšie
Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.
4. 12. 2015

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

Honeymoon

Niekto sa zo svadobnej cesty nechce vrátiť. Iný by aj rád...
Ľudia sa počas života nielen menia. Oni sú iní neustále. Ako to do asi najväčších detailov rozobral Luigi Pirandello, v každom človeku sa skrýva nespočetne identít, z ktorých ani jedna sa nedá označiť za skutočnú. Všetci sme len obrazom v očiach seba samého a v očiach každého človeka, ktorého v živote stretneme. Každý z týchto obrazov je iný a jednotlivec nemá nikdy šancu ich všetky spoznať. Teda nemôže spoznať seba samého, pretože nič také ako skutočný on vlastne neexistuje. Takže, kto vlastne môže povedať, že vie komu to prisahá vernosť až do konca života? Nezačínajú niektorí pochybovať už keď odcestujú na svoj Honeymoon?
10. 2. 2015

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

Knock Knock

Dvere neotvárať, film nepozerať
Predstavte si, že ste muž po štyridsiatke a rodina vám odišla na víkend k moru. Žijete na predmestí, naokolo nikde nikto a na dvere vám zaklopú dve sporo odeté dvadsaťročné dievčatá. Taxikár ich odviezol na zlú adresu, jedna si telefón zabudla, druhej premokol a nefunguje. Potrebovali by sa trocha zohriať, počkať na ďalší taxík. Je to síce trocha trápne, ale šaty majú premočené, v tých nemôžu prísť na party. Nemohli by si ich hodiť do sušičky? Zatiaľ hostiteľovi zo slušnosti pochvália dom, obdivujú jeho zbierku platní. Aj vypracované telo. Z bežných rozhovorov postupne prechádzajú aj na témy o sexe. Skutočne išlo o celkom náhodné Knock Knock?
30. 11. 2015

recenzie.

30 Days of Night: Dark Days

Afonka Soby | 8. 10. 2010
0
6/10          
žáner:
vampire

Keď upíri nie sú cool


Upíri sú v kurze, to je jasné každému, kto sa aspoň raz prešiel po ulici počas uvádzania filmu Twilight do kín. Na vlne dočasného záujmu sa snaží zviesť 3O dní dlhá noc: Doba temna, hoci ten má navyše ešte jeden dôvod na svoj vznik - je pokračovaním úspešnej 30 dní dlhej noci, ktorou David Slade v roku 2007 mierne oživil inak dosť stereotypný žáner upírsky horor. Slade si upírov neskôr zopakoval aj v Twilight ságe: Zatmení, a hoci ani Noc nebola práve skvostom kinematografie, s mizernou kvalitou tretej časti známej upírskej série sa nedá ani porovnávať. A keď si spomenieme na Sladeovo výborné Hard Candy, je nám jasné, že tento režisér ide s kvalitou svojich filmov smerom dolu. Preto som sa potešil, že réžie Doby temna sa už ujal niekto iný. V tomto prípade debutant Ben Ketai, ktorý vlastne nemohol nič iné, ako prekvapiť.

Scenár však nie je nijako prekvapivý. Ide o dvojku, a teda je jasné, že sa bude snažiť tlačiť trocha viac na pílu a ponúknuť viac upírov na väčšej ploche. Preto sa z Aljašky presúvame do Los Angeles, kde žije Stella, jediná preživšia z jednotky, ktorá sa snaží presvedčiť ľudí, že za katastrofu, lepšie povedané masaker v mestečku Barrow nemôže žiaden ropný únik, ako znie oficiálne vysvetlenie, ale skupina krvilačných a svetloplachých upírov, ktorí využili, že nad Barrow zapadá na 30 dní slnko, na riadne krvavú hostinu. Aj keď si sčasti uvedomuje, že jej príbeh je jednoducho príliš šialený na to, aby mu niekto uveril, svoj boj nevzdáva. Navyše ju navštívi trojica „lovcov upírov", ktorí ju žiadajú o pomoc. Čoskoro si uvedomí, že jediná cesta, ako upírov poraziť, je nakopať im zadok. Presnejšie jednému z nich, ich vládkyni Lilith. Zo Stelly „prednášateľky" sa musí razom stať ďalšia Ripleyová, ktorá sa oháňa suchými hláškami ako „Vy ich nelovíte, oni lovia vás". A tak ako sa Ripleyová snažila svojho času zničiť „kráľovnú", tak údelom Stelly je zničiť Lilith.

Niežeby sa dala Doba temna prirovnávať k Votrelcom, na to mu chýba asi všetko od atmosféry až po originalitu príšer. Nemožno mu však uprieť inšpiráciu v hlavnej postave a snahu o budovanie atmosféry v uzavretých priestoroch (veľká časť filmu sa odohráva na lodi, ktorá vystriedala tú vesmírnu z Votrelcov). Vo výsledku však omnoho viac pripomína niektoré Carpenterove spackané filmy ako Duchovia Marsu alebo Upíri. Meno Johna Carpentera nespomínam náhodne, ako inšpiračný zdroj slúžil určite aj Sladeovi, ktorého 30 dní dlhá noc je často prirovnávaná k The Thing, jednému z najlepších hororov legendárneho režiséra Halloweenu. Ketai si však nevybral dobre, keď siahol po Carpenterových novších filmoch. Narazil tak na Carpenterovo (a možno aj svoje) tvorivé dno.

Všetko by sa však dalo ešte odpustiť, keby bola Doba temna dostatočne cool. Výrazná „coolovosť" je presne tým, čo delí Twilight od červenej knižnice a napríklad aj Tarantinove filmy od braku. Ketai sa rozhodol využiť niektoré už „vynájdené" veci z prvého dielu ako dizajn upírov, ich reč a správanie. Bohužiaľ, to všetko pôsobilo už v jednotke trápne a opozerane. To, čo robilo z prvej Noci originálny horor, pochoval hneď v úvode, keď zmenil pre horor lukratívne prostredie zasneženej Aljašky za stokrát videné L. A. Umožnilo mu to pridať postavu „skorumpovaného policajta", ktorý po upíroch „upratuje" stopy výmenou za nesmrteľnosť - mimochodom, úplne zbytočná postava, ktorá dej ničím nerozvíja, akurát irituje vždy, keď sa objaví v zábere. Tých zbytočných postáv je však omnoho viac. Iba zahusťujú dej osobnými problémami a samotná Stella a jej boj s Lilith sú tak posúvané do úzadia. A to je veľká škoda, lebo scény s Lilith sú tým jediným, čo filmu dodáva aspoň trošku coolovosti, najmä vďaka Mii Kirschner, ktorá sa postarala o trochu toho „hviezdneho lesku" a sexepílu.

30 dní dlhá noc: Doba temna nie je omnoho horším filmom ako prvá časť. Dokonca si myslím, že potenciál, ktorý táto upírska séria má, Ben Ketai tak úplne nepochoval. V každom prípade však žáner nikam neposunul, iba ho (opäť raz) zrecykloval a vytvoril ďalší zbytočný sequel, akých je (nielen) v hororovej histórii až príliš veľa. Tento je navyše tzv. „straight-to-video", takže som v hodnotení troška prižmúril oko. Ak však čakáte kinozážitok, jednu hviezdičku si pokojne uberte.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy