hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Korisť

Žraločí horor, len s aligátorom

Žraločie horory sme tu mali tri letá po sebe, už ten posledný cítil, že toho začína byť priveľa, musí sa trocha odlíšiť. Bez vodného zvieraťa to nešlo, nech majú ľudia na čo myslieť, keď sa pôjdu kúpať. Aligátory severoamerické majú ročne na svedomí zhruba rovnako zanedbateľný počet obetí ako žraloky, na rozdiel od takého krokodíla nílskeho. Ten ročne zožerie až do tisícky ľudí a medzi predátormi loviacimi ľudí ako korisť sa mu často prisudzuje svetové prvenstvo. Zato aligátor má to šťastie, že žije v privilegovanej Amerike. Preto z neho toho leto spravili hviezdu filmu Korisť.

16. 7. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

recenzie.

30 Days of Night: Dark Days

Afonka Soby | 8. 10. 2010
0
6/10          
žáner:
vampire

Keď upíri nie sú cool


Upíri sú v kurze, to je jasné každému, kto sa aspoň raz prešiel po ulici počas uvádzania filmu Twilight do kín. Na vlne dočasného záujmu sa snaží zviesť 3O dní dlhá noc: Doba temna, hoci ten má navyše ešte jeden dôvod na svoj vznik - je pokračovaním úspešnej 30 dní dlhej noci, ktorou David Slade v roku 2007 mierne oživil inak dosť stereotypný žáner upírsky horor. Slade si upírov neskôr zopakoval aj v Twilight ságe: Zatmení, a hoci ani Noc nebola práve skvostom kinematografie, s mizernou kvalitou tretej časti známej upírskej série sa nedá ani porovnávať. A keď si spomenieme na Sladeovo výborné Hard Candy, je nám jasné, že tento režisér ide s kvalitou svojich filmov smerom dolu. Preto som sa potešil, že réžie Doby temna sa už ujal niekto iný. V tomto prípade debutant Ben Ketai, ktorý vlastne nemohol nič iné, ako prekvapiť.

Scenár však nie je nijako prekvapivý. Ide o dvojku, a teda je jasné, že sa bude snažiť tlačiť trocha viac na pílu a ponúknuť viac upírov na väčšej ploche. Preto sa z Aljašky presúvame do Los Angeles, kde žije Stella, jediná preživšia z jednotky, ktorá sa snaží presvedčiť ľudí, že za katastrofu, lepšie povedané masaker v mestečku Barrow nemôže žiaden ropný únik, ako znie oficiálne vysvetlenie, ale skupina krvilačných a svetloplachých upírov, ktorí využili, že nad Barrow zapadá na 30 dní slnko, na riadne krvavú hostinu. Aj keď si sčasti uvedomuje, že jej príbeh je jednoducho príliš šialený na to, aby mu niekto uveril, svoj boj nevzdáva. Navyše ju navštívi trojica „lovcov upírov", ktorí ju žiadajú o pomoc. Čoskoro si uvedomí, že jediná cesta, ako upírov poraziť, je nakopať im zadok. Presnejšie jednému z nich, ich vládkyni Lilith. Zo Stelly „prednášateľky" sa musí razom stať ďalšia Ripleyová, ktorá sa oháňa suchými hláškami ako „Vy ich nelovíte, oni lovia vás". A tak ako sa Ripleyová snažila svojho času zničiť „kráľovnú", tak údelom Stelly je zničiť Lilith.

Niežeby sa dala Doba temna prirovnávať k Votrelcom, na to mu chýba asi všetko od atmosféry až po originalitu príšer. Nemožno mu však uprieť inšpiráciu v hlavnej postave a snahu o budovanie atmosféry v uzavretých priestoroch (veľká časť filmu sa odohráva na lodi, ktorá vystriedala tú vesmírnu z Votrelcov). Vo výsledku však omnoho viac pripomína niektoré Carpenterove spackané filmy ako Duchovia Marsu alebo Upíri. Meno Johna Carpentera nespomínam náhodne, ako inšpiračný zdroj slúžil určite aj Sladeovi, ktorého 30 dní dlhá noc je často prirovnávaná k The Thing, jednému z najlepších hororov legendárneho režiséra Halloweenu. Ketai si však nevybral dobre, keď siahol po Carpenterových novších filmoch. Narazil tak na Carpenterovo (a možno aj svoje) tvorivé dno.

Všetko by sa však dalo ešte odpustiť, keby bola Doba temna dostatočne cool. Výrazná „coolovosť" je presne tým, čo delí Twilight od červenej knižnice a napríklad aj Tarantinove filmy od braku. Ketai sa rozhodol využiť niektoré už „vynájdené" veci z prvého dielu ako dizajn upírov, ich reč a správanie. Bohužiaľ, to všetko pôsobilo už v jednotke trápne a opozerane. To, čo robilo z prvej Noci originálny horor, pochoval hneď v úvode, keď zmenil pre horor lukratívne prostredie zasneženej Aljašky za stokrát videné L. A. Umožnilo mu to pridať postavu „skorumpovaného policajta", ktorý po upíroch „upratuje" stopy výmenou za nesmrteľnosť - mimochodom, úplne zbytočná postava, ktorá dej ničím nerozvíja, akurát irituje vždy, keď sa objaví v zábere. Tých zbytočných postáv je však omnoho viac. Iba zahusťujú dej osobnými problémami a samotná Stella a jej boj s Lilith sú tak posúvané do úzadia. A to je veľká škoda, lebo scény s Lilith sú tým jediným, čo filmu dodáva aspoň trošku coolovosti, najmä vďaka Mii Kirschner, ktorá sa postarala o trochu toho „hviezdneho lesku" a sexepílu.

30 dní dlhá noc: Doba temna nie je omnoho horším filmom ako prvá časť. Dokonca si myslím, že potenciál, ktorý táto upírska séria má, Ben Ketai tak úplne nepochoval. V každom prípade však žáner nikam neposunul, iba ho (opäť raz) zrecykloval a vytvoril ďalší zbytočný sequel, akých je (nielen) v hororovej histórii až príliš veľa. Tento je navyše tzv. „straight-to-video", takže som v hodnotení troška prižmúril oko. Ak však čakáte kinozážitok, jednu hviezdičku si pokojne uberte.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy