recenzie.

30 Days of Night: Dark Days

Afonka Soby | 8. 10. 2010

0

6/10          

žáner:

vampire

Keď upíri nie sú cool

Upíri sú v kurze, to je jasné každému, kto sa aspoň raz prešiel po ulici počas uvádzania filmu Twilight do kín. Na vlne dočasného záujmu sa snaží zviesť 3O dní dlhá noc: Doba temna, hoci ten má navyše ešte jeden dôvod na svoj vznik - je pokračovaním úspešnej 30 dní dlhej noci, ktorou David Slade v roku 2007 mierne oživil inak dosť stereotypný žáner upírsky horor. Slade si upírov neskôr zopakoval aj v Twilight ságe: Zatmení, a hoci ani Noc nebola práve skvostom kinematografie, s mizernou kvalitou tretej časti známej upírskej série sa nedá ani porovnávať. A keď si spomenieme na Sladeovo výborné Hard Candy, je nám jasné, že tento režisér ide s kvalitou svojich filmov smerom dolu. Preto som sa potešil, že réžie Doby temna sa už ujal niekto iný. V tomto prípade debutant Ben Ketai, ktorý vlastne nemohol nič iné, ako prekvapiť.

Scenár však nie je nijako prekvapivý. Ide o dvojku, a teda je jasné, že sa bude snažiť tlačiť trocha viac na pílu a ponúknuť viac upírov na väčšej ploche. Preto sa z Aljašky presúvame do Los Angeles, kde žije Stella, jediná preživšia z jednotky, ktorá sa snaží presvedčiť ľudí, že za katastrofu, lepšie povedané masaker v mestečku Barrow nemôže žiaden ropný únik, ako znie oficiálne vysvetlenie, ale skupina krvilačných a svetloplachých upírov, ktorí využili, že nad Barrow zapadá na 30 dní slnko, na riadne krvavú hostinu. Aj keď si sčasti uvedomuje, že jej príbeh je jednoducho príliš šialený na to, aby mu niekto uveril, svoj boj nevzdáva. Navyše ju navštívi trojica „lovcov upírov", ktorí ju žiadajú o pomoc. Čoskoro si uvedomí, že jediná cesta, ako upírov poraziť, je nakopať im zadok. Presnejšie jednému z nich, ich vládkyni Lilith. Zo Stelly „prednášateľky" sa musí razom stať ďalšia Ripleyová, ktorá sa oháňa suchými hláškami ako „Vy ich nelovíte, oni lovia vás". A tak ako sa Ripleyová snažila svojho času zničiť „kráľovnú", tak údelom Stelly je zničiť Lilith.

Niežeby sa dala Doba temna prirovnávať k Votrelcom, na to mu chýba asi všetko od atmosféry až po originalitu príšer. Nemožno mu však uprieť inšpiráciu v hlavnej postave a snahu o budovanie atmosféry v uzavretých priestoroch (veľká časť filmu sa odohráva na lodi, ktorá vystriedala tú vesmírnu z Votrelcov). Vo výsledku však omnoho viac pripomína niektoré Carpenterove spackané filmy ako Duchovia Marsu alebo Upíri. Meno Johna Carpentera nespomínam náhodne, ako inšpiračný zdroj slúžil určite aj Sladeovi, ktorého 30 dní dlhá noc je často prirovnávaná k The Thing, jednému z najlepších hororov legendárneho režiséra Halloweenu. Ketai si však nevybral dobre, keď siahol po Carpenterových novších filmoch. Narazil tak na Carpenterovo (a možno aj svoje) tvorivé dno.

Všetko by sa však dalo ešte odpustiť, keby bola Doba temna dostatočne cool. Výrazná „coolovosť" je presne tým, čo delí Twilight od červenej knižnice a napríklad aj Tarantinove filmy od braku. Ketai sa rozhodol využiť niektoré už „vynájdené" veci z prvého dielu ako dizajn upírov, ich reč a správanie. Bohužiaľ, to všetko pôsobilo už v jednotke trápne a opozerane. To, čo robilo z prvej Noci originálny horor, pochoval hneď v úvode, keď zmenil pre horor lukratívne prostredie zasneženej Aljašky za stokrát videné L. A. Umožnilo mu to pridať postavu „skorumpovaného policajta", ktorý po upíroch „upratuje" stopy výmenou za nesmrteľnosť - mimochodom, úplne zbytočná postava, ktorá dej ničím nerozvíja, akurát irituje vždy, keď sa objaví v zábere. Tých zbytočných postáv je však omnoho viac. Iba zahusťujú dej osobnými problémami a samotná Stella a jej boj s Lilith sú tak posúvané do úzadia. A to je veľká škoda, lebo scény s Lilith sú tým jediným, čo filmu dodáva aspoň trošku coolovosti, najmä vďaka Mii Kirschner, ktorá sa postarala o trochu toho „hviezdneho lesku" a sexepílu.

30 dní dlhá noc: Doba temna nie je omnoho horším filmom ako prvá časť. Dokonca si myslím, že potenciál, ktorý táto upírska séria má, Ben Ketai tak úplne nepochoval. V každom prípade však žáner nikam neposunul, iba ho (opäť raz) zrecykloval a vytvoril ďalší zbytočný sequel, akých je (nielen) v hororovej histórii až príliš veľa. Tento je navyše tzv. „straight-to-video", takže som v hodnotení troška prižmúril oko. Ak však čakáte kinozážitok, jednu hviezdičku si pokojne uberte.