hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Furies

Krásky a zvieratá, pretože na gore iné netreba

Krátky úvod nám predstaví jediné dve postavy diela, ktoré sa snaží nejako rozpracovať aj ako ľudí. Presnejšie len ich vzťah, aká je jedna neschopná, stratená a odkázaná, a ako tá druhá túži, aby sa konečne dala dokopy. Nebude pri nej vždy, čo sa následne aj potvrdí. Kayla sa ocitne celkom sama. Vylezie z drevenej debne niekde uprostred divočiny, a samozrejme jej nenapadne nič lepšie, ako začať kričať na Maddie. Kde trčí? Tá sa zatiaľ neobjaví. Miesto nej začnú okolo Kayly pobehovať akísi čudáci, nejakí Furies.

20. 11. 2019

Demon

Nečakané nástrahy poľskej svadby

Svadba je vraj vždy tak trochu lotéria. Ak si aj myslíte, že človeka, s ktorým sa idete do konca života spojiť, poznáte, zriedka si beriete len jeho. Určite sa budete snažiť jeho rodinu prijať, byť tolerantný a pokúšať sa nájsť si k sebe navzájom cestu. Sú to síce poľskí burani a ožrani, ale nakoniec sú to predsa určite dobrí ľudia. V zásade by to nakoniec asi aj išlo, keby súčasťou ich rodinného dedičstva nebol aj Demon.

13. 9. 2016

Gwen

Horor zvaný život

Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.

12. 11. 2019

Bliss

Umelcov poháňajú drogy. A krv.

Umelci vraj tvoria pod vplyvom drog. Niektorí tento mýtus popierajú, a tvrdia, že bez jasnej hlavy to nejde. Iní ho aktívne podporujú. Vraj inak sa tvoriť ani nedá. V tomto prípade je to celkom zjavné, umelkyni to ide dokonca najlepšie v stave, keď si ani nepamätá, že niečo tvorila. Vlastne ani nevie, čo presne za ten čas užila. Čo okrem maľovania robila. Ani čo za maľbu to nakoniec má byť. Ako keby ani netvorila ona sama, len slúžila nejakým zvláštnym silám a procesom. A stavu, ktorý sa dá opísať ako Bliss.

5. 11. 2019

Bitter Feast

Nedovarený a neslaný exploit
Škoda, že celkom podarenú zápletku sa nepodarilo dobre spracovať. Vzťah medzi kritikom a kritizovaným sa javí ako dobrý námet pre originálny exploit. Navyše je asi ťažko vymyslieť mučiteľovi vhodnejšie povolanie ako kuchár.
21. 1. 2011

recenzie.

30 Days of Night: Dark Days

Afonka Soby | 8. 10. 2010
0
6/10          
žáner:
vampire

Keď upíri nie sú cool


Upíri sú v kurze, to je jasné každému, kto sa aspoň raz prešiel po ulici počas uvádzania filmu Twilight do kín. Na vlne dočasného záujmu sa snaží zviesť 3O dní dlhá noc: Doba temna, hoci ten má navyše ešte jeden dôvod na svoj vznik - je pokračovaním úspešnej 30 dní dlhej noci, ktorou David Slade v roku 2007 mierne oživil inak dosť stereotypný žáner upírsky horor. Slade si upírov neskôr zopakoval aj v Twilight ságe: Zatmení, a hoci ani Noc nebola práve skvostom kinematografie, s mizernou kvalitou tretej časti známej upírskej série sa nedá ani porovnávať. A keď si spomenieme na Sladeovo výborné Hard Candy, je nám jasné, že tento režisér ide s kvalitou svojich filmov smerom dolu. Preto som sa potešil, že réžie Doby temna sa už ujal niekto iný. V tomto prípade debutant Ben Ketai, ktorý vlastne nemohol nič iné, ako prekvapiť.

Scenár však nie je nijako prekvapivý. Ide o dvojku, a teda je jasné, že sa bude snažiť tlačiť trocha viac na pílu a ponúknuť viac upírov na väčšej ploche. Preto sa z Aljašky presúvame do Los Angeles, kde žije Stella, jediná preživšia z jednotky, ktorá sa snaží presvedčiť ľudí, že za katastrofu, lepšie povedané masaker v mestečku Barrow nemôže žiaden ropný únik, ako znie oficiálne vysvetlenie, ale skupina krvilačných a svetloplachých upírov, ktorí využili, že nad Barrow zapadá na 30 dní slnko, na riadne krvavú hostinu. Aj keď si sčasti uvedomuje, že jej príbeh je jednoducho príliš šialený na to, aby mu niekto uveril, svoj boj nevzdáva. Navyše ju navštívi trojica „lovcov upírov", ktorí ju žiadajú o pomoc. Čoskoro si uvedomí, že jediná cesta, ako upírov poraziť, je nakopať im zadok. Presnejšie jednému z nich, ich vládkyni Lilith. Zo Stelly „prednášateľky" sa musí razom stať ďalšia Ripleyová, ktorá sa oháňa suchými hláškami ako „Vy ich nelovíte, oni lovia vás". A tak ako sa Ripleyová snažila svojho času zničiť „kráľovnú", tak údelom Stelly je zničiť Lilith.

Niežeby sa dala Doba temna prirovnávať k Votrelcom, na to mu chýba asi všetko od atmosféry až po originalitu príšer. Nemožno mu však uprieť inšpiráciu v hlavnej postave a snahu o budovanie atmosféry v uzavretých priestoroch (veľká časť filmu sa odohráva na lodi, ktorá vystriedala tú vesmírnu z Votrelcov). Vo výsledku však omnoho viac pripomína niektoré Carpenterove spackané filmy ako Duchovia Marsu alebo Upíri. Meno Johna Carpentera nespomínam náhodne, ako inšpiračný zdroj slúžil určite aj Sladeovi, ktorého 30 dní dlhá noc je často prirovnávaná k The Thing, jednému z najlepších hororov legendárneho režiséra Halloweenu. Ketai si však nevybral dobre, keď siahol po Carpenterových novších filmoch. Narazil tak na Carpenterovo (a možno aj svoje) tvorivé dno.

Všetko by sa však dalo ešte odpustiť, keby bola Doba temna dostatočne cool. Výrazná „coolovosť" je presne tým, čo delí Twilight od červenej knižnice a napríklad aj Tarantinove filmy od braku. Ketai sa rozhodol využiť niektoré už „vynájdené" veci z prvého dielu ako dizajn upírov, ich reč a správanie. Bohužiaľ, to všetko pôsobilo už v jednotke trápne a opozerane. To, čo robilo z prvej Noci originálny horor, pochoval hneď v úvode, keď zmenil pre horor lukratívne prostredie zasneženej Aljašky za stokrát videné L. A. Umožnilo mu to pridať postavu „skorumpovaného policajta", ktorý po upíroch „upratuje" stopy výmenou za nesmrteľnosť - mimochodom, úplne zbytočná postava, ktorá dej ničím nerozvíja, akurát irituje vždy, keď sa objaví v zábere. Tých zbytočných postáv je však omnoho viac. Iba zahusťujú dej osobnými problémami a samotná Stella a jej boj s Lilith sú tak posúvané do úzadia. A to je veľká škoda, lebo scény s Lilith sú tým jediným, čo filmu dodáva aspoň trošku coolovosti, najmä vďaka Mii Kirschner, ktorá sa postarala o trochu toho „hviezdneho lesku" a sexepílu.

30 dní dlhá noc: Doba temna nie je omnoho horším filmom ako prvá časť. Dokonca si myslím, že potenciál, ktorý táto upírska séria má, Ben Ketai tak úplne nepochoval. V každom prípade však žáner nikam neposunul, iba ho (opäť raz) zrecykloval a vytvoril ďalší zbytočný sequel, akých je (nielen) v hororovej histórii až príliš veľa. Tento je navyše tzv. „straight-to-video", takže som v hodnotení troška prižmúril oko. Ak však čakáte kinozážitok, jednu hviezdičku si pokojne uberte.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy