najčítanejšie recenzie.
Boarding School
Bird Box
Princíp slepoty ako záchrany, či nevyhnutnosti zakrývať si oči určite má svoje čaro, aj nad možnosti jeho metaforického využitia. Horšie je to s jeho praktickou realizáciou. Čo presne ľudia nesmú vidieť nám nikdy neukážu. Ako inak, veď by sme umreli. Ono sa to ale aj drží skôr na úrovni metafory, v zmysle že si treba zakrývať oči. Presné a zmysluplné pravidlá ako sa to šíri už by sme ale hľadali márne, a ťažko sa nám verí v možnosť ich existencie. Podobne zložité je to aj s tým, ako postavy prežívajú. Samozrejme sa nám, vidiacim, môže zrak javiť nevyhnutnejším než akým v skutočnosti je. Napríklad streľbu na cieľ si bez neho ale ťažko predstaviť, vôbec snahu sa o niečo podobné pokúšať. Film nám ako zložité predostrie viacero činností. Ako šoférovanie, či plavba po rieke alebo beh po lese, medzi stromami a konármi. Často sa ale skôr ako zložité javia v skutočnosti jednoducho nemožné.
After Midnight
Ak ste náhodou videli The Battery, asi si na túto zombícku road movie aj po rokoch pamätáte. Nezávislý film nakrútený v minimalistickom štýle podobnom Jimovi Jarmuschovi sa v niečom odlišoval od prakticky čohokoľvek, čo sa za posledné roky vyskytlo na hororovej scéne. Režisér a scenárista Jeremy Gardner sa teraz vracia po ôsmych rokoch s autorským počinom. Opäť s celkom zanedbateľným rozpočtom, ktorý mu opäť nijako nechýba. Namiesto zombíkov príde iné monštrum, postapokalyptický svet nahradí svet ľúbostných trápení, vo filme s názvom After Midnight.
The Abominable Dr. Phibes
I Am Not a Serial Killer
John spĺňa všetky predpoklady začať vo veľkom vraždiť ľudí. Vyskytujú sa u neho charakteristiky, ktoré napĺňalo 95% sériových vrahov. Samému mu ani nenapadlo, že by krutosť ku zvieratám mohla byť zlá, až kvôli tomu znepokojivému predpokladu ho začala trápiť. Mame chodí pomáhať do pitevne, tá je mu druhým domovom. A všetky školské práce píše o masových vrahoch, podľa riaditeľa školy sa nimi zaoberá oveľa viac, ako by mal. Má osobného psychoterapeuta, ten sleduje jeho vývoj. Podľa neho napreduje dobre. Ako vhodná otázka sa javí, či pozornosť venovaná jeho potenciálnej nebezpečnosti môže byť pri Johnovi naozaj užitočná. Alebo či ho skôr netlačí k tomu sa so všetkými obavami ohľadne jeho osoby stotožniť. A byť tým, čo od neho všetci očakávajú. Zatiaľ si môže hovoriť I Am Not a Serial Killer, no sledovať toho skutočného, ktorý začal terorizovať malé mestečko, ho nepochybne fascinuje.
25. 4. 2017recenzie.
Socialistický zombi mord (SZM)
Zážitok do konca života
Verili ste niekedy, že je možné odchádzať z kina nadšený po vzhliadnutí slovenského hororu? Škoda odpovedať. O Socialistickom zombie morde sa vedelo už dlho, čakali sme celých 8 rokov, ktoré strávil v postprodukcii. Mnohí už začínali pochybovať, či sa jeho dokončenia vôbec dočkáme. Dočkali sme sa, a výsledok svojím špecifickým spôsobom stojí zato.
„Putujú školou hľadajúc cestu von, zbierajú preživších, kým iných musia nechať napospas hladným monštrám."
Upozornenie na začiatok- horor ako horor. Pravdupovediac je možno ideálne o filme vopred veľa nevedieť, skutočne vie prekvapiť. Amatérskosť sa mu nedá uprieť, je rozoznať nízky rozpočet aj využitie nehercov. Lenže s tým čo mali, pracovali tvorcovia vynikajúco. Dej je pomerne jednoduchý. V šesťdesiatom ôsmom sa na územie Slovenska dostali granáty s plynom schopným meniť ľudí na zombie. O dvadsať rokov neskôr sa granáty pripletú na branné cvičenie strednej školy. Jediný ich spozná ruský školník, bývalý osobný strážca Brežneva. Aby nehoda nenarušila budovanie socializmu, musí ju izolovať. Bránu školy zaistí reťazou a so samopalom bráni každému, kto by chcel nákazu šíriť von. Účinky plynu sa na žiakoch aj učiteľoch postupne začínajú prejavovať. Pár neinfikovaných bojuje všetkými prostriedkami o prežitie. Putujú školou hľadajúc cestu von, zbierajú preživších, kým iných musia nechať napospas hladným monštrám. A keďže všetci sú len ľudia, nevyhnú sa vzájomným nezhodám či scénam žiarlivosti.
„Film má hlavu aj pätu, všetko dáva v rámci jeho sveta zmysel a akcia nikdy nepoľavuje na spáde."
Prečo robiť to, čo nevieme, keď v iných veciach sme dobrí. Čo tvorcom ide sú nápadité a vtipné scény, aj vzhľadom na vek predstaviteľov dosť nápadne pripomínajú program zo stužkových slávností. V mnohých sú odkazy na iné diela či filmové klišé, ako keď sa zombíkom podarí z utekajúceho dievčaťa zachytiť iba blúzku a ďalej musí bojovať len v podprsenke. Oproti vtipným skečom je ale rozdiel v dobrej konštrukcii filmu od začiatku do konca. Má hlavu aj pätu, všetko dáva v rámci jeho sveta zmysel a akcia nikdy nepoľavuje na spáde. Pri zombíckych hororoch dej nepotrebuje zložité konštrukcie, prakticky vždy ide o skupiny ľudí bojujúcich o prežitie, tak čo viac by sme chceli.
„Správanie aj dialógy postáv sa úžasne držia na hranici paródie, keď sú zároveň vtipné a hlúpe, no bez ujmy na uveriteľnosti."
Svet osemdesiatych rokov nám autori pripomínajú na každom kroku. Tričkami Elán, bojom s červenou zástavou v ruke či falošným poplachom s Leninovou bustou. Niektoré reálie žiaľ do tej doby nezapadajú, no čo už by sme pri podobnom rozpočte očakávali. Napríklad prehnane krátke partizánske sukničky majú určite svoj zmysel, a dokazujú že nie len japonci majú sexi stredoškoláčky. Správanie aj dialógy postáv sa úžasne držia na hranici paródie, keď sú zároveň vtipné a hlúpe, no bez ujmy na uveriteľnosti. Vzhľadom na svoju koncentráciu samozrejme humor prevládne, a často ide až nadoraz. Kombinácia s brutalitou a hektolitrami krvi pripomína klasické zombícke horory ako Re-animátor či rané diela Petra Jacksona. Hlavy odletujú, črevá vypadávajú a krv strieka. Efekty pochopiteľne nemajú vysokú technickú úroveň, svoj účel ale spĺňajú. Veď v takej záplave červenej aj tak nejde veľa rozoznať.
Nakoniec treba vyzdvihnúť aj vyhotovenie, ktoré vrámci svojich cieľov a atmosféry nemá chyby. Neherci dokonale zapadajú do naivnej, odviazanej zábavy, ich výkony pritom nie sú vôbec katastrofálne či iritujúce. Aj napriek uletenému tónu film nikdy neskĺzava k na seba nahádzaným „haluziam". Nádherne odsýpa, akcia má švih, funguje réžia a striedanie jednotlivých dejových línií. Nakoniec aj vidno, čo v tej postprodukcii tak dlho robili. V rámci svojich možností a úmyslov vypracovali film blízko k dokonalosti.
Socialistický zombie mord ukazuje odvahu svojich tvorcov a ich radosť z tvorby. Má jasný cieľ a v jeho plnení mu niet čo vytknúť. Aj keď nemusí každému sadnúť, nejaký druh nezabudnuteľného zážitku je zaručený. Ak máte len trochu zmyslu pre humor a pochopenia pre neserióznu zábavu, mal by to byť zážitok výrazne pozitívny.
