najčítanejšie recenzie.
Hellions
The Intruder
V čom má byť film mysteriózny nie je celkom jasné. Nemusíme sa s negatívnou postavou zhodovať vo všetkom, základu jeho rozpoloženia ako ho vidíme sa ale dá rozumieť. Dom postavil jeho dedko, bývali tam jeho predkovia a on sám po celý svoj dovtedajší život. Nech ho predáva z akéhokoľvek dôvodu, je celkom pochopiteľné, že sa mu to nerobí ľahko. Tým, aký je dom krásny. K miestu má silné citové puto, má nutkanie sa tam vracať a bolí ho každý zásah, ktorý do domu noví majitelia vykonajú. Tiež je pochopiteľné, že už pri tomto správaní začne pôsobiť ako Narušiteľ.
The Battery
Tokyo Gore Police
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011
Posljednji Srbin u Hrvatskoj
Keďže ide o film v chorvátsko- srbskej koprodukcii, tým pozadím samozrejme musí byť miestny nacionalizmus a národnostné konflikty. Ako vieme z nie tak dávnej histórie, nejde o vôbec až tak nevinnú tému, ktorá ako poznáme miestne povahy ľahko vzplanie ďaleko za hranicu humoru. Podobné témy brané napriek svojej absurdnej podstate príliš vážne sú presne vhodným námetom pre satiru, a s tou sa film snaží pracovať. Okrem nacionalizmu uvidíme aj niečo v zmysle ignorancie veľkých voči malým, a bezohľadnosť zisku. Cieľom satiry teda nie je príliš čo vytknúť, horšie už je to s jej realizáciou ako aj samotnou filmovou podstatou.
recenzie.
Socialistický zombi mord (SZM)
Zážitok do konca života
Verili ste niekedy, že je možné odchádzať z kina nadšený po vzhliadnutí slovenského hororu? Škoda odpovedať. O Socialistickom zombie morde sa vedelo už dlho, čakali sme celých 8 rokov, ktoré strávil v postprodukcii. Mnohí už začínali pochybovať, či sa jeho dokončenia vôbec dočkáme. Dočkali sme sa, a výsledok svojím špecifickým spôsobom stojí zato.
„Putujú školou hľadajúc cestu von, zbierajú preživších, kým iných musia nechať napospas hladným monštrám."
Upozornenie na začiatok- horor ako horor. Pravdupovediac je možno ideálne o filme vopred veľa nevedieť, skutočne vie prekvapiť. Amatérskosť sa mu nedá uprieť, je rozoznať nízky rozpočet aj využitie nehercov. Lenže s tým čo mali, pracovali tvorcovia vynikajúco. Dej je pomerne jednoduchý. V šesťdesiatom ôsmom sa na územie Slovenska dostali granáty s plynom schopným meniť ľudí na zombie. O dvadsať rokov neskôr sa granáty pripletú na branné cvičenie strednej školy. Jediný ich spozná ruský školník, bývalý osobný strážca Brežneva. Aby nehoda nenarušila budovanie socializmu, musí ju izolovať. Bránu školy zaistí reťazou a so samopalom bráni každému, kto by chcel nákazu šíriť von. Účinky plynu sa na žiakoch aj učiteľoch postupne začínajú prejavovať. Pár neinfikovaných bojuje všetkými prostriedkami o prežitie. Putujú školou hľadajúc cestu von, zbierajú preživších, kým iných musia nechať napospas hladným monštrám. A keďže všetci sú len ľudia, nevyhnú sa vzájomným nezhodám či scénam žiarlivosti.
„Film má hlavu aj pätu, všetko dáva v rámci jeho sveta zmysel a akcia nikdy nepoľavuje na spáde."
Prečo robiť to, čo nevieme, keď v iných veciach sme dobrí. Čo tvorcom ide sú nápadité a vtipné scény, aj vzhľadom na vek predstaviteľov dosť nápadne pripomínajú program zo stužkových slávností. V mnohých sú odkazy na iné diela či filmové klišé, ako keď sa zombíkom podarí z utekajúceho dievčaťa zachytiť iba blúzku a ďalej musí bojovať len v podprsenke. Oproti vtipným skečom je ale rozdiel v dobrej konštrukcii filmu od začiatku do konca. Má hlavu aj pätu, všetko dáva v rámci jeho sveta zmysel a akcia nikdy nepoľavuje na spáde. Pri zombíckych hororoch dej nepotrebuje zložité konštrukcie, prakticky vždy ide o skupiny ľudí bojujúcich o prežitie, tak čo viac by sme chceli.
„Správanie aj dialógy postáv sa úžasne držia na hranici paródie, keď sú zároveň vtipné a hlúpe, no bez ujmy na uveriteľnosti."
Svet osemdesiatych rokov nám autori pripomínajú na každom kroku. Tričkami Elán, bojom s červenou zástavou v ruke či falošným poplachom s Leninovou bustou. Niektoré reálie žiaľ do tej doby nezapadajú, no čo už by sme pri podobnom rozpočte očakávali. Napríklad prehnane krátke partizánske sukničky majú určite svoj zmysel, a dokazujú že nie len japonci majú sexi stredoškoláčky. Správanie aj dialógy postáv sa úžasne držia na hranici paródie, keď sú zároveň vtipné a hlúpe, no bez ujmy na uveriteľnosti. Vzhľadom na svoju koncentráciu samozrejme humor prevládne, a často ide až nadoraz. Kombinácia s brutalitou a hektolitrami krvi pripomína klasické zombícke horory ako Re-animátor či rané diela Petra Jacksona. Hlavy odletujú, črevá vypadávajú a krv strieka. Efekty pochopiteľne nemajú vysokú technickú úroveň, svoj účel ale spĺňajú. Veď v takej záplave červenej aj tak nejde veľa rozoznať.
Nakoniec treba vyzdvihnúť aj vyhotovenie, ktoré vrámci svojich cieľov a atmosféry nemá chyby. Neherci dokonale zapadajú do naivnej, odviazanej zábavy, ich výkony pritom nie sú vôbec katastrofálne či iritujúce. Aj napriek uletenému tónu film nikdy neskĺzava k na seba nahádzaným „haluziam". Nádherne odsýpa, akcia má švih, funguje réžia a striedanie jednotlivých dejových línií. Nakoniec aj vidno, čo v tej postprodukcii tak dlho robili. V rámci svojich možností a úmyslov vypracovali film blízko k dokonalosti.
Socialistický zombie mord ukazuje odvahu svojich tvorcov a ich radosť z tvorby. Má jasný cieľ a v jeho plnení mu niet čo vytknúť. Aj keď nemusí každému sadnúť, nejaký druh nezabudnuteľného zážitku je zaručený. Ak máte len trochu zmyslu pre humor a pochopenia pre neserióznu zábavu, mal by to byť zážitok výrazne pozitívny.
