hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Mr. Jones

Do divočiny si nezabudnite pribaliť antidepresíva
Zmena prostredia niekedy pomáha. Niekedy ani nie. Aj keď vypadnúť z každodennej rutiny a života v meste môže byť fajn, nečakajme, že sa tak vyriešia všetky problémy. Napríklad keď má niekto vzťah s priateľkou už aj tak naštrbený, nemusí byť najlepší nápad odísť s ňou do divočiny na samotu. Kde budú len oni dvaja a široko ďaleko nič a nikto. Teda, až na Mr. Jonesa.
Ešte tak vedieť, čo je to zač. Celý svet pozná jeho diela, čudné postavičky, ktoré rozposlal náhodným ľuďom. Nikto nevie, ako si adresátov vybral. Všetkým sa začali diať čudné veci, vyhodili ich z práce, opustili manželky alebo oni opustili svoje rodiny. Z postavičiek sa stali známe umelecké diela s obrovskou hodnotou. Existujú rôzne teórie, kto vlastne Mr. Jones je. Nikto nevedel, či ide o jednotlivca alebo skupinu umelcov, ani aký je význam jeho diel. Kým niektorí im pripisujú čisto estetickú hodnotu, pre iných ide o strážcov tohto sveta, ktorí bránia príchodu temných síl. Penny a Scott sú prví, kto Mr. Jones videli na vlastné oči. Navštívili aj jeho ateliér, či skôr pivnicu s množstvom čúd. Radi by o ňom nakrútili dokument. Hoci, rozprávať ani inak s ním komunikovať zjavne nebude veľmi možné.
23. 12. 2014

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Demon

Nečakané nástrahy poľskej svadby

Svadba je vraj vždy tak trochu lotéria. Ak si aj myslíte, že človeka, s ktorým sa idete do konca života spojiť, poznáte, zriedka si beriete len jeho. Určite sa budete snažiť jeho rodinu prijať, byť tolerantný a pokúšať sa nájsť si k sebe navzájom cestu. Sú to síce poľskí burani a ožrani, ale nakoniec sú to predsa určite dobrí ľudia. V zásade by to nakoniec asi aj išlo, keby súčasťou ich rodinného dedičstva nebol aj Demon.

13. 9. 2016

The Taking of Deborah Logan

Kto ovládne telo, keď ho opustí myseľ?
Využiť starobu a Alzheimera ako námet hororu asi nenapadlo ešte nikomu. Strašidelné nepochybne sú, ale predsa, určité veci do oblasti zábavy nepatria. Preto im treba dať niečo navyše. Staré tajomstvo, ktoré vďaka slabnúcemu mozgu vylezie von. A prečo len tajomstvo, rovno druhá identita s nadprirodzenými schopnosťami. Postupne si vezme starnúcu dámu v The Taking of Deborah Logan.
18. 9. 2015

The Hallow

Kto sa bojí škriatkov, nech nechodí do Írska
Hororov o zodpovedných otcov rodín sme tu už mali veľa. Kraľovať im asi zostane Sinister, tam navyše išlo o čistú bezohľadnosť. Niekedy si rodičia možno povedia, že aj zaujímavé prostredie môže byť pre dieťa obohacujúce. Napríklad keď strávi celú zimu len s nimi, na samote v hoteli postavenom na indiánskom pohrebisku. Ísť bývať uprostred írskeho lesa sa skutočne nemusí javiť ako najhorší nápad, pre dieťa predsa nie je nič lepšie ako stráviť celý deň prechádzkami na vzduchu. Škoda, že v lese bývajú čudné stvorenia s chuťou dieťa uniesť, menom The Hallow.
19. 1. 2016

recenzie.

Socialistický zombi mord (SZM)

Andrej Gomora | 7. 7. 2014
0
10/10          
žáner:
comedy, survival, zombie/infection

Zážitok do konca života


Verili ste niekedy, že je možné odchádzať z kina nadšený po vzhliadnutí slovenského hororu? Škoda odpovedať. O Socialistickom zombie morde sa vedelo už dlho, čakali sme celých 8 rokov, ktoré strávil v postprodukcii. Mnohí už začínali pochybovať, či sa jeho dokončenia vôbec dočkáme. Dočkali sme sa, a výsledok svojím špecifickým spôsobom stojí zato.

„Putujú školou hľadajúc cestu von, zbierajú preživších, kým iných musia nechať napospas hladným monštrám."

Upozornenie na začiatok- horor ako horor. Pravdupovediac je možno ideálne o filme vopred veľa nevedieť, skutočne vie prekvapiť. Amatérskosť sa mu nedá uprieť, je rozoznať nízky rozpočet aj využitie nehercov. Lenže s tým čo mali, pracovali tvorcovia vynikajúco. Dej je pomerne jednoduchý. V šesťdesiatom ôsmom sa na územie Slovenska dostali granáty s plynom schopným meniť ľudí na zombie. O dvadsať rokov neskôr sa granáty pripletú na branné cvičenie strednej školy. Jediný ich spozná ruský školník, bývalý osobný strážca Brežneva. Aby nehoda nenarušila budovanie socializmu, musí ju izolovať. Bránu školy zaistí reťazou a so samopalom bráni každému, kto by chcel nákazu šíriť von. Účinky plynu sa na žiakoch aj učiteľoch postupne začínajú prejavovať. Pár neinfikovaných bojuje všetkými prostriedkami o prežitie. Putujú školou hľadajúc cestu von, zbierajú preživších, kým iných musia nechať napospas hladným monštrám. A keďže všetci sú len ľudia, nevyhnú sa vzájomným nezhodám či scénam žiarlivosti.

„Film má hlavu aj pätu, všetko dáva v rámci jeho sveta zmysel a akcia nikdy nepoľavuje na spáde."

Prečo robiť to, čo nevieme, keď v iných veciach sme dobrí. Čo tvorcom ide sú nápadité a vtipné scény, aj vzhľadom na vek predstaviteľov dosť nápadne pripomínajú program zo stužkových slávností. V mnohých sú odkazy na iné diela či filmové klišé, ako keď sa zombíkom podarí z utekajúceho dievčaťa zachytiť iba blúzku a ďalej musí bojovať len v podprsenke. Oproti vtipným skečom je ale rozdiel v dobrej konštrukcii filmu od začiatku do konca. Má hlavu aj pätu, všetko dáva v rámci jeho sveta zmysel a akcia nikdy nepoľavuje na spáde. Pri zombíckych hororoch dej nepotrebuje zložité konštrukcie, prakticky vždy ide o skupiny ľudí bojujúcich o prežitie, tak čo viac by sme chceli.

„Správanie aj dialógy postáv sa úžasne držia na hranici paródie, keď sú zároveň vtipné a hlúpe, no bez ujmy na uveriteľnosti."

Svet osemdesiatych rokov nám autori pripomínajú na každom kroku. Tričkami Elán, bojom s červenou zástavou v ruke či falošným poplachom s Leninovou bustou. Niektoré reálie žiaľ do tej doby nezapadajú, no čo už by sme pri podobnom rozpočte očakávali. Napríklad prehnane krátke partizánske sukničky majú určite svoj zmysel, a dokazujú že nie len japonci majú sexi stredoškoláčky. Správanie aj dialógy postáv sa úžasne držia na hranici paródie, keď sú zároveň vtipné a hlúpe, no bez ujmy na uveriteľnosti. Vzhľadom na svoju koncentráciu samozrejme humor prevládne, a často ide až nadoraz. Kombinácia s brutalitou a hektolitrami krvi pripomína klasické zombícke horory ako Re-animátor či rané diela Petra Jacksona. Hlavy odletujú, črevá vypadávajú a krv strieka. Efekty pochopiteľne nemajú vysokú technickú úroveň, svoj účel ale spĺňajú. Veď v takej záplave červenej aj tak nejde veľa rozoznať.

Nakoniec treba vyzdvihnúť aj vyhotovenie, ktoré vrámci svojich cieľov a atmosféry nemá chyby. Neherci dokonale zapadajú do naivnej, odviazanej zábavy, ich výkony pritom nie sú vôbec katastrofálne či iritujúce. Aj napriek uletenému tónu film nikdy neskĺzava k na seba nahádzaným „haluziam". Nádherne odsýpa, akcia má švih, funguje réžia a striedanie jednotlivých dejových línií. Nakoniec aj vidno, čo v tej postprodukcii tak dlho robili. V rámci svojich možností a úmyslov vypracovali film blízko k dokonalosti.

Socialistický zombie mord ukazuje odvahu svojich tvorcov a ich radosť z tvorby. Má jasný cieľ a v jeho plnení mu niet čo vytknúť. Aj keď nemusí každému sadnúť, nejaký druh nezabudnuteľného zážitku je zaručený. Ak máte len trochu zmyslu pre humor a pochopenia pre neserióznu zábavu, mal by to byť zážitok výrazne pozitívny.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy