hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Visions

Neviňte dom za jeho obyvateľov
Sú prípady, keď sa hovorí, že herec si film ukradol. Napríklad Orson Welles v Treťom mužovi alebo Marlon Brando v Apokalypse sa objavia len na pár minút, no aj tak ich všetci vnímajú ako hlavné hviezdy týchto diel a spájajú si filmy práve s ich menami. Inokedy sa herec môže stať niečím ako atrakciou. Objaviť sa tiež len na pár minút, no nezaujať svojou charizmou ani výkonom, ale napríklad tým, že ide o notoricky známu seriálovú postavičku. Takže keď sa v obyčajnom horore objaví ako vedľajšia postava Jim Parsons známy ako Sheldon Cooper z Teórie veľkého tresku, diváci si najviac zo všetkého určite zapamätajú jeho. Oplatí sa aj kvôli niečomu inému pozerať horor s názvom Visions?
5. 2. 2016

Masks

Zabudnite na Stanislavského, hrať vás naučí Gdula
Nemecký horor sa vzmáha, a hľadá svoju tvár. Po postapokalyptickom Hell skúša ako mu pristane žltá maska talianskeho Gialla (viac o tomto podžánri nájdete v našom článku). Požičiava si jeho kameru, brutalitu, ženskú obeť, farebnosť aj gýčovitosť. Ako pôjdu dokopy s nemeckom si môžeme pozrieť vo filme Masks.
Už samotný príbeh je odkazom na Suspiriu Daria Argenta. Kým tam prišla Američanka do Nemecka na tanečnú školu, tu ide hlavná postava na hereckú školu založenú poľským učiteľom. Tak ako v Suspirii, aj tu cestou do školy stretne na smrť vyplašenú bývalú žiačku na úteku. A rovnako vidíme, ako ju ten istý večer zabijú. Školu tentokrát neovládajú čarodejnice, aj keď až tak ďaleko od nich nie sme. Jej zakladateľ Matteusz Gdula tu svojho času vyučoval veľmi netradičnou metódou. Študenti zomierali, a on sám nakoniec spáchal samovraždu. Aj keď jeho teória nie je jasne vysvetlená, zdá sa že bral bolesť ako stimulant hereckých výkonov. Film je v tomto smere trochu deravý, keďže napriek všetkému škola stále funguje a hlási sa k svojmu odkazu. Vyučovanie vyzerá viac menej normálne, spolužiaci sú k novoprišelkyni nevrlí, ako sa patrí. Nájde len jednu spriaznenú dušu, ktorá sa ale občas stráca v časti budovy, kam študenti nemajú prístup. Práve tam sa Gdula obesil. Najprv tvrdí, že tam chodí na súkromné hodiny, neskôr prezradí, že tam sa učí Gdulovou metódou. Prejavenú závisť opätuje prosbou o pomoc. Nakoniec sa jediná kamarátka stratí, a naša hlavná hrdinka dostane ponuku byť tou vyvolenou, ktorá sa bude učiť špeciálnou metódou.
5. 3. 2013

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

V zajatí démonov 2

To isté s britským akcentom
Keď sa James Wan pred pár rokmi pustil do duchárskych hororov, dosiahol hlavne jedno. Ukázal, že sa dajú robiť aj dobre. Nepriniesol do žánra nič nové, ničím neprekvapil ani neinovoval zaužívané postupy. V jeho podaní ale skrátka fungovali, výborne zvládal filmárske remeslo, čím sa jeho ducháriny pomerne viditeľne odlíšili od množstva odpadu, na ktorý sme v rámci žánra zvyknutí. On sa rozhodol vo svojom úspechu pokračovať, kým to ide. Na svoj zatiaľ asi najpodarenejší duchársky horor, V zajatí démonov, nadväzuje druhým dielom, V zajatí démonov 2.
13. 6. 2016

recenzie.

Come Out and Play

Andrej Gomora | 27. 2. 2014
0
6/10          
žáner:
exploitation, survival

Oneskorená antikoncepcia


Že deti môžu mať problém rozoznať, kedy zašli priďaleko, už ukázalo viacero filmov. Z tých serióznych je asi najznámejší Pán múch, hororové deti si všetci pamätáme z Children of the Corn. Aj keď detskí vrahovia môžu byť rôzni, najčastejšie a asi aj najpôsobivejšie je použitie tlupy detí ako kolektívneho hrdinu. Ako tlupa dokážu byť nebezpeční, a deťom najvlastnejší alibizmus dodáva gangom uveriteľnosť. Ako asi pochopia deti v mexickej dedinke výzvu Come Out and Play?

„Vtedy párik konečne pochopil, že neprítomnosť dospelých nie je náhodná. Niekto na nej dôsledne pracoval."

Muž a jeho tehotná partnerka dostanú chuť stráviť pár dní na odľahlom ostrove. Prenajmú si od chlapíka menom Felipe čln, a sami odplávajú. Na ostrove sú deti, veľa detí, zdá sa, že samé deti. Obchod je prázdny, na recepcii v hoteli ich nikto nechce ubytovať. Tehotná potrebuje jesť, dospelí im začnú chýbať. Napred si myslia, že sa ešte nespamätali z karnevalu. Snažia sa dohodnúť s deťmi, bavia sa s jedným dievčatkom, no veľmi zhovorčivé nie je. O chvíľu zistia, že mohli byť radi. Po nich sa s dievčatkom chcel baviť dedko. Najprv ho paličkou mlátila na zemi. Potom si ho do parády vzala celá banda. Vtedy párik konečne pochopil, že neprítomnosť dospelých nie je náhodná. Niekto na nej dôsledne pracoval.

Klaustrofobické prostredie ostrova spoločne s exotikou fungujú výborne. Ospalá dedina a tropické ticho pred búrkou stupňujú očakávania. Pripečené prostredie ladí aj s pomalým, nerozhodným rozbehom. Aj keď sú postavy s deťmi hneď na jednom ostrove a deti ich náležite privítajú, žiadne ohrozenie dvojice sa dlho nekoná. Voľne sa po dedinke pohybujú ako keby bola vyľudnená. Nebezpečie odhalia až sami, a osobne sa v ňom ocitnú až pri pokuse o riešenie svojej situácie. Divák vidí pár mŕtvol, čo a ako deti robia zistí až pomerne neskoro. Pri prvej vražde pôsobia deti vyslovene ako pri hre, a lynčovanie si užívajú ako slepú babu. Neskôr síce zvážnejú, ich pohnútky a úmysel konania ale zostanú záhadou. Jediným vysvetlením je účinkovanie malého dievčatka a následná najbizarnejšia možná smrť tehotnej ženy.

„Ich interakcia s deťmi ale nikdy nie je intenzívne nebezpečná, keď aj deti vytiahnu mačety, postavy si od nich udržia dostatočnú vzdialenosť."

Vzhľadom na málo násilia, ktoré deti napáchajú, nevytvoria ani veľa strachu. Nepôsobia ani tak nebezpečne, ako zvrhlo. Viac ako o horor teda ide o exploit, ktorý sa vyžíva v chorom správaní. O hlavné postavy sa asi nikdy skutočne nebojíme. Možno, lebo sú len dve, z toho jedna tehotná. Ich interakcia s deťmi ale nikdy nie je intenzívne nebezpečná, keď aj deti vytiahnu mačety, postavy si od nich udržia dostatočnú vzdialenosť. Umierajú len komparzisti bez prejavov osobnosti. Dusno tak vlastne pramení len zo samotnej skutočnosti, že deti sa pustili zabíjať, a až tak nie z ich samotných skutkov.

„Aj tu ide o vystupňovanie exploitu, a ako najdôležitejšia sa javí čo najväčšia perverznosť."

Obidve hlavné postavy sú dobre napísané aj zahrané, a pôsobia presvedčivo. Ani stotožnenie ale nestačí, aby sme sa o ne začali skutočne báť, práve kvôli slabej hrozbe. Kvalitná je aj kamera, a po stránke vyhotovenia nemá film veľa chýb. Vyvrcholenie je predvídateľné, raz deti musia začať zomierať. Aj tu ide o vystupňovanie exploitu, a ako najdôležitejšia sa javí čo najväčšia perverznosť. Proti výraznému efektu detských úmrtí hrá chaos a nejasné posolstvo filmu. Ako sa máme pozerať na deti, ako na zmanipulované chúďatká, ktoré sa nechali uniesť hrou? Alebo na niečo úplne iné, čo s deťmi ako ich poznáme nemá nič spoločné, a nie je dôvod s nimi cítiť? Vzhľadom na silnú absenciu ich ľudskosti a akéhokoľvek individuálneho vykreslenia sa viac dostávame k druhej možnosti. Divák tak neprežíva ich zabíjanie zďaleka tak, ako by sa inokedy patrilo.

Svojím záverom Come Out and Play zabije všetky náznaky serióznosti a vyvrcholí drsnou nadsadenosťou. Tam po celý čas smeroval a tam sa aj hodí. Ťažko odhadnúť potenciál použitého námetu, keďže ide o citlivú tému s veľkým nebezpečenstvom prestrelenia. V tom, o čo sa tvorcovia snažia sa im darí, a svoje ciele vypĺňajú takmer bezchybne. Výsledok síce neohúri, no už len pre tú exotiku, netuctovú tému a kvalitné vyhotovenie je nakoniec príjemným zážitkom.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy