hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

3 From Hell

Opäť trošku sadizmu

Rob Zombie je nepochybne svojský tvorca, a jeho štýl vám jednoducho musí sadnúť. Konkrétne vás musí baviť vyžívanie sa v pomerne priamočiarej brutalite a intenzívnej akcii. Podobne ako u Eliho Rotha tu cítiť ten cynicko sadistický podtón, môže nám akurát pripadať o niečo hravejší. Ide len o výrazne násilnú zábavku, ktorá od mučenia nie je ďaleko, celkom sa naň ale nesústreďuje. Hrdinami sa tak či onak stávajú postavy, ktoré by inak mali byť negatívne. Keď ale ide o zobrazenie čo najviac smrti, predsa by sme nemohli držať palce obetiam. Tak to bolo v predošlých dieloch série, ktorá dovršuje štatút trilógie filmom 3 From Hell.

17. 10. 2019

Krampus

Trochu drsnejšia vianočná rozprávka
V zime vždy poteší pozrieť si letný, dovolenkový film. Pláže, slnko, žúry, keď vonku zúri chlad vždy zahrejú. Na Vianoce sa tiež všetci tešíme, ale až tak nás v lete neťahá pozerať si niečo, čo nám ich bude evokovať. Nechceme si pripomínať, že leto sa o chvíľu skončí, rovnako ako ďalší rok nášho života. Vianoce sa na nás aj tak o chvíľu budú valiť odvšadiaľ, aj viac, ako by sme si priali. Keď ale predsa zacítite potrebu vidieť sneh, darčeky a dusné rodinné stretnutia, môžete tento zážitok spojiť s pozeraním napríklad hororu. Poslúžiť môže film Krampus.
9. 5. 2016

We Go On

Jeden duch horor nerobí

Existuje jedna pomerne zrozumiteľná až zjavná teória o tom, čo by sa po smrti mohlo diať. Potom je ale množstvo ďalších, ktoré sa ju snažia za každú cenu spochybniť. Znejú menej racionálne a presvedčivo, často si aj navzájom protirečia. Ľudia im ale aj tak často veria. Veď dôkazy nemá nikto, tak prečo by si nemohli vybrať, v čo uveriť. Práve tá neistota, nemožnosť s určitosťou vedieť, čo bude po smrti, by vraj mohla byť jedným z dôvodov, prečo sa smrti bojíme. Tak sa k strachu rozhodne postaviť hlavná postava filmu We Go On.

11. 7. 2017

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

recenzie.

Come Out and Play

Andrej Gomora | 27. 2. 2014
0
6/10          
žáner:
exploitation, survival

Oneskorená antikoncepcia


Že deti môžu mať problém rozoznať, kedy zašli priďaleko, už ukázalo viacero filmov. Z tých serióznych je asi najznámejší Pán múch, hororové deti si všetci pamätáme z Children of the Corn. Aj keď detskí vrahovia môžu byť rôzni, najčastejšie a asi aj najpôsobivejšie je použitie tlupy detí ako kolektívneho hrdinu. Ako tlupa dokážu byť nebezpeční, a deťom najvlastnejší alibizmus dodáva gangom uveriteľnosť. Ako asi pochopia deti v mexickej dedinke výzvu Come Out and Play?

„Vtedy párik konečne pochopil, že neprítomnosť dospelých nie je náhodná. Niekto na nej dôsledne pracoval."

Muž a jeho tehotná partnerka dostanú chuť stráviť pár dní na odľahlom ostrove. Prenajmú si od chlapíka menom Felipe čln, a sami odplávajú. Na ostrove sú deti, veľa detí, zdá sa, že samé deti. Obchod je prázdny, na recepcii v hoteli ich nikto nechce ubytovať. Tehotná potrebuje jesť, dospelí im začnú chýbať. Napred si myslia, že sa ešte nespamätali z karnevalu. Snažia sa dohodnúť s deťmi, bavia sa s jedným dievčatkom, no veľmi zhovorčivé nie je. O chvíľu zistia, že mohli byť radi. Po nich sa s dievčatkom chcel baviť dedko. Najprv ho paličkou mlátila na zemi. Potom si ho do parády vzala celá banda. Vtedy párik konečne pochopil, že neprítomnosť dospelých nie je náhodná. Niekto na nej dôsledne pracoval.

Klaustrofobické prostredie ostrova spoločne s exotikou fungujú výborne. Ospalá dedina a tropické ticho pred búrkou stupňujú očakávania. Pripečené prostredie ladí aj s pomalým, nerozhodným rozbehom. Aj keď sú postavy s deťmi hneď na jednom ostrove a deti ich náležite privítajú, žiadne ohrozenie dvojice sa dlho nekoná. Voľne sa po dedinke pohybujú ako keby bola vyľudnená. Nebezpečie odhalia až sami, a osobne sa v ňom ocitnú až pri pokuse o riešenie svojej situácie. Divák vidí pár mŕtvol, čo a ako deti robia zistí až pomerne neskoro. Pri prvej vražde pôsobia deti vyslovene ako pri hre, a lynčovanie si užívajú ako slepú babu. Neskôr síce zvážnejú, ich pohnútky a úmysel konania ale zostanú záhadou. Jediným vysvetlením je účinkovanie malého dievčatka a následná najbizarnejšia možná smrť tehotnej ženy.

„Ich interakcia s deťmi ale nikdy nie je intenzívne nebezpečná, keď aj deti vytiahnu mačety, postavy si od nich udržia dostatočnú vzdialenosť."

Vzhľadom na málo násilia, ktoré deti napáchajú, nevytvoria ani veľa strachu. Nepôsobia ani tak nebezpečne, ako zvrhlo. Viac ako o horor teda ide o exploit, ktorý sa vyžíva v chorom správaní. O hlavné postavy sa asi nikdy skutočne nebojíme. Možno, lebo sú len dve, z toho jedna tehotná. Ich interakcia s deťmi ale nikdy nie je intenzívne nebezpečná, keď aj deti vytiahnu mačety, postavy si od nich udržia dostatočnú vzdialenosť. Umierajú len komparzisti bez prejavov osobnosti. Dusno tak vlastne pramení len zo samotnej skutočnosti, že deti sa pustili zabíjať, a až tak nie z ich samotných skutkov.

„Aj tu ide o vystupňovanie exploitu, a ako najdôležitejšia sa javí čo najväčšia perverznosť."

Obidve hlavné postavy sú dobre napísané aj zahrané, a pôsobia presvedčivo. Ani stotožnenie ale nestačí, aby sme sa o ne začali skutočne báť, práve kvôli slabej hrozbe. Kvalitná je aj kamera, a po stránke vyhotovenia nemá film veľa chýb. Vyvrcholenie je predvídateľné, raz deti musia začať zomierať. Aj tu ide o vystupňovanie exploitu, a ako najdôležitejšia sa javí čo najväčšia perverznosť. Proti výraznému efektu detských úmrtí hrá chaos a nejasné posolstvo filmu. Ako sa máme pozerať na deti, ako na zmanipulované chúďatká, ktoré sa nechali uniesť hrou? Alebo na niečo úplne iné, čo s deťmi ako ich poznáme nemá nič spoločné, a nie je dôvod s nimi cítiť? Vzhľadom na silnú absenciu ich ľudskosti a akéhokoľvek individuálneho vykreslenia sa viac dostávame k druhej možnosti. Divák tak neprežíva ich zabíjanie zďaleka tak, ako by sa inokedy patrilo.

Svojím záverom Come Out and Play zabije všetky náznaky serióznosti a vyvrcholí drsnou nadsadenosťou. Tam po celý čas smeroval a tam sa aj hodí. Ťažko odhadnúť potenciál použitého námetu, keďže ide o citlivú tému s veľkým nebezpečenstvom prestrelenia. V tom, o čo sa tvorcovia snažia sa im darí, a svoje ciele vypĺňajú takmer bezchybne. Výsledok síce neohúri, no už len pre tú exotiku, netuctovú tému a kvalitné vyhotovenie je nakoniec príjemným zážitkom.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy