recenzie.

Come Out and Play

Andrej Gomora | 27. 2. 2014

0

6/10          

žáner:

exploitation, survival

Oneskorená antikoncepcia

Že deti môžu mať problém rozoznať, kedy zašli priďaleko, už ukázalo viacero filmov. Z tých serióznych je asi najznámejší Pán múch, hororové deti si všetci pamätáme z Children of the Corn. Aj keď detskí vrahovia môžu byť rôzni, najčastejšie a asi aj najpôsobivejšie je použitie tlupy detí ako kolektívneho hrdinu. Ako tlupa dokážu byť nebezpeční, a deťom najvlastnejší alibizmus dodáva gangom uveriteľnosť. Ako asi pochopia deti v mexickej dedinke výzvu Come Out and Play?

„Vtedy párik konečne pochopil, že neprítomnosť dospelých nie je náhodná. Niekto na nej dôsledne pracoval."

Muž a jeho tehotná partnerka dostanú chuť stráviť pár dní na odľahlom ostrove. Prenajmú si od chlapíka menom Felipe čln, a sami odplávajú. Na ostrove sú deti, veľa detí, zdá sa, že samé deti. Obchod je prázdny, na recepcii v hoteli ich nikto nechce ubytovať. Tehotná potrebuje jesť, dospelí im začnú chýbať. Napred si myslia, že sa ešte nespamätali z karnevalu. Snažia sa dohodnúť s deťmi, bavia sa s jedným dievčatkom, no veľmi zhovorčivé nie je. O chvíľu zistia, že mohli byť radi. Po nich sa s dievčatkom chcel baviť dedko. Najprv ho paličkou mlátila na zemi. Potom si ho do parády vzala celá banda. Vtedy párik konečne pochopil, že neprítomnosť dospelých nie je náhodná. Niekto na nej dôsledne pracoval.

Klaustrofobické prostredie ostrova spoločne s exotikou fungujú výborne. Ospalá dedina a tropické ticho pred búrkou stupňujú očakávania. Pripečené prostredie ladí aj s pomalým, nerozhodným rozbehom. Aj keď sú postavy s deťmi hneď na jednom ostrove a deti ich náležite privítajú, žiadne ohrozenie dvojice sa dlho nekoná. Voľne sa po dedinke pohybujú ako keby bola vyľudnená. Nebezpečie odhalia až sami, a osobne sa v ňom ocitnú až pri pokuse o riešenie svojej situácie. Divák vidí pár mŕtvol, čo a ako deti robia zistí až pomerne neskoro. Pri prvej vražde pôsobia deti vyslovene ako pri hre, a lynčovanie si užívajú ako slepú babu. Neskôr síce zvážnejú, ich pohnútky a úmysel konania ale zostanú záhadou. Jediným vysvetlením je účinkovanie malého dievčatka a následná najbizarnejšia možná smrť tehotnej ženy.

„Ich interakcia s deťmi ale nikdy nie je intenzívne nebezpečná, keď aj deti vytiahnu mačety, postavy si od nich udržia dostatočnú vzdialenosť."

Vzhľadom na málo násilia, ktoré deti napáchajú, nevytvoria ani veľa strachu. Nepôsobia ani tak nebezpečne, ako zvrhlo. Viac ako o horor teda ide o exploit, ktorý sa vyžíva v chorom správaní. O hlavné postavy sa asi nikdy skutočne nebojíme. Možno, lebo sú len dve, z toho jedna tehotná. Ich interakcia s deťmi ale nikdy nie je intenzívne nebezpečná, keď aj deti vytiahnu mačety, postavy si od nich udržia dostatočnú vzdialenosť. Umierajú len komparzisti bez prejavov osobnosti. Dusno tak vlastne pramení len zo samotnej skutočnosti, že deti sa pustili zabíjať, a až tak nie z ich samotných skutkov.

„Aj tu ide o vystupňovanie exploitu, a ako najdôležitejšia sa javí čo najväčšia perverznosť."

Obidve hlavné postavy sú dobre napísané aj zahrané, a pôsobia presvedčivo. Ani stotožnenie ale nestačí, aby sme sa o ne začali skutočne báť, práve kvôli slabej hrozbe. Kvalitná je aj kamera, a po stránke vyhotovenia nemá film veľa chýb. Vyvrcholenie je predvídateľné, raz deti musia začať zomierať. Aj tu ide o vystupňovanie exploitu, a ako najdôležitejšia sa javí čo najväčšia perverznosť. Proti výraznému efektu detských úmrtí hrá chaos a nejasné posolstvo filmu. Ako sa máme pozerať na deti, ako na zmanipulované chúďatká, ktoré sa nechali uniesť hrou? Alebo na niečo úplne iné, čo s deťmi ako ich poznáme nemá nič spoločné, a nie je dôvod s nimi cítiť? Vzhľadom na silnú absenciu ich ľudskosti a akéhokoľvek individuálneho vykreslenia sa viac dostávame k druhej možnosti. Divák tak neprežíva ich zabíjanie zďaleka tak, ako by sa inokedy patrilo.

Svojím záverom Come Out and Play zabije všetky náznaky serióznosti a vyvrcholí drsnou nadsadenosťou. Tam po celý čas smeroval a tam sa aj hodí. Ťažko odhadnúť potenciál použitého námetu, keďže ide o citlivú tému s veľkým nebezpečenstvom prestrelenia. V tom, o čo sa tvorcovia snažia sa im darí, a svoje ciele vypĺňajú takmer bezchybne. Výsledok síce neohúri, no už len pre tú exotiku, netuctovú tému a kvalitné vyhotovenie je nakoniec príjemným zážitkom.