hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Suspiria (2018)

Menej farieb, viac tanca

Pôvodná Suspiria si svoj kultový status získala vďaka funkčnej zmesi prvkov pochádzajúcich z inej doby. Naivný scenár, úchvatný vizuál plný sýtych farieb, gotické prostredie, úžasná hudba, no a réžia Daria Argenta v najlepšej forme. Jej atmosféra patrí medzi najosobitejšie zážitky v dejinách hororu, snaha zopakovať ju sa preto spočiatku javila značne šialene. Náznaky dôvery vzbudila až serióznosť, s akou tvorcovia k novému projektu pristupovali. Obsadenie Tildy Swinton, hudba od Thoma Yorkea. Režisér Luca Guadagnino bol vraj možnosťou film nakrútiť posadnutý už od svojich 14 rokov, a hoci ide o jeho prvý horor, ako artový režisér svoje kvality už dokázal. Pochopiteľne tak nejako musí potom vyzerať aj výsledok.

15. 3. 2019

Cult of Chucky

Chucky dospieva

Dej opäť nadväzuje, tak na predošlý diel, ako aj na dlhodobú líniu v sérii. Z predošlého dielu nám zostáva vozíčkarka Nika, lieči sa na psychiatrii z presvedčenia, že všetkých tých ľudí v jej dome nezabila ona, ale neživá hračka. Zdá sa, že terapia napreduje úspešne, Nika prijala skutočnosť, že je vrah, a môžu ju presunúť do ústavu s nižšou ostrahou. Bábku Chuckyho jej kúpia v rámci liečby, a poslúži zároveň ďalšej pacientke, tá smúti za svojím dieťaťom. Čudné je, že bábky sa začnú akosi množiť. K prvej pribudne druhá, tú prinesie ako dedičstvo po Nikinej neterke nám už dobre známa Tiffany, Chuckyho večná milá. Tretia bábka príde poštou, nikto presne nevie odkiaľ. A ako sa už dá čakať, s pribúdaním bábiek začnú ubúdať pacienti aj personál. Nike nikto neverí, obviňujú ju len z návratu jej rozpoltene vražedných stavov. Jej šťastie, že je na vozíčku, príliš nudná obeť.

27. 10. 2017

Burning Bright

Konečne dobrý horor so zvieraťom
Ľudia najviac platia za to, čoho sa najviac boja. Aspoň o tom je presvedčený John, ktorý sa rozhodne prerobiť svoj dom na safari ranč. Hlavnou atrakciou má byť tiger, ktorého pre jeho divú povahu nechceli ani v cirkuse. 18. 10. 2010

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

recenzie.

The Eyes of My Mother

Andrej Gomora | 27. 6. 2017
0
6/10          
žáner:
crazy family, exploitation, independent, psycho

Neučte deti hrám so skalpelom


Mama dievčatku veľa rozprávala o anatómii, o rezaní. Ako už mohla čakať, že to s ním dopadne. Sama bola v Portugalsku očná chirurgička, na kravskom oku dcére ukazuje, ako vyzerá jeho vnútro. Dievčatko je rado, rezanie sa jej páči, má rada svoju mamu. Na ich odľahlý statok jedného dňa príde cudzinec. Pýta sa na záchod, vyžaduje si nezvyčajnú zdvorilosť. Pôsobí na jednej strane krehko, zároveň dosť vyšinuto. Neskôr sa sám prizná, má rád zabíjanie, ten pocit ktorý človeku prináša. Na rozhovory s dievčatkom bude mať ešte veľa času. Bez mamičky si z neho spraví svojho jediného kamaráta. Hoci nahradiť ju samozrejme nikdy môcť nebude, Francisca bude vždy myslieť na The Eyes of My Mother.

„Preniesli sme sa do jej sveta, čiernobieleho, na samote, prakticky bez ľudí.“

Ponurý statický a čiernobiely film sa nám tentokrát stretáva s ponurým exploitationom. Ocitáme sa tak trochu mimo reality, alebo niekde na jej hraniciach. Javí sa to ako úmysel, a k filmu sa nevšedné a do značnej miery neuveriteľné zasadenie hodí, pár nezodpovedateľným otázkam o živote postáv sa ale nevyhneme. Samozrejme nie sú podstatné, tu ide o ich hlavy, o ich zvrhlé mysle. Predovšetkým o svojskú myseľ malého dievčatka, ktorá ale ako keby bola priamo napojená na svoje okolie, na prostredie, v ktorom žije. Preniesli sme sa do jej sveta, čiernobieleho, na samote, prakticky bez ľudí. Jeho súčasťou sú iné záujmy, iné chute, a iný pohľad na človeka, než ako ich poznáme.

„Nič nám zbytočne nevysvetľujú, dokonca aj množstvo dôležitých skutočností zostane divákovi zamlčaných.“

Nakrútenie svojím spôsobom pripomína umelecký film, hľadať v ňom umeleckú hodnotu by ale asi bolo prehnané. Ide len o využitie spôsobu spracovania bez priveľa detailov, priveľa rečí. Nič nám zbytočne nevysvetľujú, dokonca aj množstvo dôležitých skutočností zostane divákovi zamlčaných. Dôležité je len to, čo mu ukazujú, tým chce film na diváka pôsobiť. Kruté správanie dievčatka, jeho zvrátená myseľ, a utrpenie jeho obetí. V rámci filmu to všetko pôsobí akosi prirodzene, jeho život plynie podivne nenarušený vonkajšími vplyvmi a konvenčnou morálkou. Kontakty so spoločnosťou ako ju poznáme prídu až neskôr, zásobujú ju skutočnými ľuďmi, na ktorých kontrast s normálnym a nezvráteným svetom vynikne.

„Nemusíme vidieť všetko, čo sa obetiam deje, aby sme sa mohli vcítiť do ich trápenia a vedeli si predstaviť ich bolesť.“

Nízky rozpočet je viditeľný, práca s ním je ale dobrá, minimalizmus by viac nepotreboval. Extrémne násilie tak nie je zobrazené explicitne, čo do spracovania výborne zapadá, a pôsobí ako úmysel. Mrzieť to môže len milovníkov krvi a nechutností, samotný exploitation ale nijako netratí. Mučenie a trápenie je hrozné, plné sadizmu bez prekážok a zábran. Nemusíme vidieť všetko, čo sa obetiam deje, aby sme sa mohli vcítiť do ich trápenia a vedeli si predstaviť ich bolesť. Tá je o to horšia, nakoľko je pomalá a dlhotrvajúca. Skrátka sa dostali do moci čudnej bytosti, ktorá žije spomienkami na svoju matku, a psychopatickými vzťahmi s ľuďmi. Vzhľadom na jej osamotenosť jej to všetko pripadá normálne, bežné, prirodzené. Tak plynie aj celý film, ako pokojný výlet do hlavy dokonale vyšinutej osoby.

The Eyes of My Mother je veľmi svojský exploitation. Zaostáva čo do explicitnosti násilia a jeho zobrazovania, no ani trochu čo sa týka jeho prítomnosti a ťaživosti. Je spracovaný kvalitne a štýlovo, nedá sa mu ale nevytknúť samoúčelnosť, ako ju z exploitationov poznáme. O ničom inom ako o krutosti, násilí a bolesti nie je, nič navyše divákovi neponúka. Možno zdanie náznakov umeleckej hodnoty, tá ale len dopĺňa jeho atmosféru. Nech je poriadne ťaživá.

 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy