hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Gwen

Horor zvaný život

Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.

12. 11. 2019

Oculus

Zrkadlá nenútia len chudnúť
Myslím, teda som. Ničím iným si nemôžem byť istý. Všetky ostatné poznatky mi sprostredkujú moje zmysly, náchylné sa mýliť ba občas aj klamať. Nemám ako zistiť čo sa skutočne deje, a čo sú len umelé vnemy. Som ja ten čo stojí v vonku na tráve, alebo ten ktorého vidím cez okno čakať v pasci? Má zmysel vyrábať si kotvu v realite, alebo vás nakoniec aj tak oklame Oculus?
27. 6. 2014

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

Blair Witch

Môže priehľadná akcia nahradiť atmosféru?

Blair Witch patrí nepochybne medzi najznámejšie horory posledných dvoch desaťročí a jeho značka má neodškriepiteľnú cenu. Film sa ale nikdy celkom nezbavil imidžu určitej podradnosti, čo do prostriedkov, ktoré na strašenie využíval. Aj napriek tomu, že sme už odvtedy toľkokrát videli, ako zle môžu filmy v štýle found footage dopadnúť, keď sa to s nimi nevie. Svojho času vzniklo aj pokračovanie, bez roztrasených kamier a len voľne dejovo naviazané. Právom si nevyslúžilo väčšiu pozornosť a našťastie rýchlo upadlo do zabudnutia. Po všetkých stránkach sa teraz snaží silne nadviazať pokračovanie tretie s prekvapivým názvom Blair Witch.

13. 1. 2017

Annabelle 3: Návrat

Späť k detským hrám

S dejovými previazaniami prichádzajú obmedzenia, nech sú aj voľné. Také tie veci, o ktorých by ste v sequeli museli počuť, preto sa v prequeli nemohli stať. Pre horor ide o celkom výrazné obmedzenie, najmä čo sa týka počtu obetí. Dostávame sa rovno do situácie, keď tie musia zostať na nule, a vlastne si zaslúži obdiv, ak sa niekomu do takého hororu vôbec chce. Ako keby sme prechádzali incidenty celkom bezvýznamné z hľadiska celkového príbehu, ktoré akurát v osamotenosti svojho priebehu mohli byť akosi drobno zaujímavé, a v ideálnom prípade aj strašidelné. Niečo ako náhodné epizódy zo života Warrenovcov, aj keď v tejto konkrétnej vystupujú minimálne.

10. 7. 2019

recenzie.

The Eyes of My Mother

Andrej Gomora | 27. 6. 2017
0
6/10          
žáner:
crazy family, exploitation, independent, psycho

Neučte deti hrám so skalpelom


Mama dievčatku veľa rozprávala o anatómii, o rezaní. Ako už mohla čakať, že to s ním dopadne. Sama bola v Portugalsku očná chirurgička, na kravskom oku dcére ukazuje, ako vyzerá jeho vnútro. Dievčatko je rado, rezanie sa jej páči, má rada svoju mamu. Na ich odľahlý statok jedného dňa príde cudzinec. Pýta sa na záchod, vyžaduje si nezvyčajnú zdvorilosť. Pôsobí na jednej strane krehko, zároveň dosť vyšinuto. Neskôr sa sám prizná, má rád zabíjanie, ten pocit ktorý človeku prináša. Na rozhovory s dievčatkom bude mať ešte veľa času. Bez mamičky si z neho spraví svojho jediného kamaráta. Hoci nahradiť ju samozrejme nikdy môcť nebude, Francisca bude vždy myslieť na The Eyes of My Mother.

„Preniesli sme sa do jej sveta, čiernobieleho, na samote, prakticky bez ľudí.“

Ponurý statický a čiernobiely film sa nám tentokrát stretáva s ponurým exploitationom. Ocitáme sa tak trochu mimo reality, alebo niekde na jej hraniciach. Javí sa to ako úmysel, a k filmu sa nevšedné a do značnej miery neuveriteľné zasadenie hodí, pár nezodpovedateľným otázkam o živote postáv sa ale nevyhneme. Samozrejme nie sú podstatné, tu ide o ich hlavy, o ich zvrhlé mysle. Predovšetkým o svojskú myseľ malého dievčatka, ktorá ale ako keby bola priamo napojená na svoje okolie, na prostredie, v ktorom žije. Preniesli sme sa do jej sveta, čiernobieleho, na samote, prakticky bez ľudí. Jeho súčasťou sú iné záujmy, iné chute, a iný pohľad na človeka, než ako ich poznáme.

„Nič nám zbytočne nevysvetľujú, dokonca aj množstvo dôležitých skutočností zostane divákovi zamlčaných.“

Nakrútenie svojím spôsobom pripomína umelecký film, hľadať v ňom umeleckú hodnotu by ale asi bolo prehnané. Ide len o využitie spôsobu spracovania bez priveľa detailov, priveľa rečí. Nič nám zbytočne nevysvetľujú, dokonca aj množstvo dôležitých skutočností zostane divákovi zamlčaných. Dôležité je len to, čo mu ukazujú, tým chce film na diváka pôsobiť. Kruté správanie dievčatka, jeho zvrátená myseľ, a utrpenie jeho obetí. V rámci filmu to všetko pôsobí akosi prirodzene, jeho život plynie podivne nenarušený vonkajšími vplyvmi a konvenčnou morálkou. Kontakty so spoločnosťou ako ju poznáme prídu až neskôr, zásobujú ju skutočnými ľuďmi, na ktorých kontrast s normálnym a nezvráteným svetom vynikne.

„Nemusíme vidieť všetko, čo sa obetiam deje, aby sme sa mohli vcítiť do ich trápenia a vedeli si predstaviť ich bolesť.“

Nízky rozpočet je viditeľný, práca s ním je ale dobrá, minimalizmus by viac nepotreboval. Extrémne násilie tak nie je zobrazené explicitne, čo do spracovania výborne zapadá, a pôsobí ako úmysel. Mrzieť to môže len milovníkov krvi a nechutností, samotný exploitation ale nijako netratí. Mučenie a trápenie je hrozné, plné sadizmu bez prekážok a zábran. Nemusíme vidieť všetko, čo sa obetiam deje, aby sme sa mohli vcítiť do ich trápenia a vedeli si predstaviť ich bolesť. Tá je o to horšia, nakoľko je pomalá a dlhotrvajúca. Skrátka sa dostali do moci čudnej bytosti, ktorá žije spomienkami na svoju matku, a psychopatickými vzťahmi s ľuďmi. Vzhľadom na jej osamotenosť jej to všetko pripadá normálne, bežné, prirodzené. Tak plynie aj celý film, ako pokojný výlet do hlavy dokonale vyšinutej osoby.

The Eyes of My Mother je veľmi svojský exploitation. Zaostáva čo do explicitnosti násilia a jeho zobrazovania, no ani trochu čo sa týka jeho prítomnosti a ťaživosti. Je spracovaný kvalitne a štýlovo, nedá sa mu ale nevytknúť samoúčelnosť, ako ju z exploitationov poznáme. O ničom inom ako o krutosti, násilí a bolesti nie je, nič navyše divákovi neponúka. Možno zdanie náznakov umeleckej hodnoty, tá ale len dopĺňa jeho atmosféru. Nech je poriadne ťaživá.

 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy