hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

La Horde

Búrka v pohári krvi alebo samotná krv ešte dobrý horor nerobí

Romero po francúzsky? Ak ste rovnako naivný ako ja, pravdepodobne vám to už napadlo, keď som spomenul Noc živých mŕtvol. Akákoľvek podobnosť s Romerom však končí pri námete. La Horde vyzerá amatérsky (vo všetkých možných smeroch) vedľa ktoréhokoľvek Romerovho filmu, je jedno, či si na porovnanie zoberieme staručkú Noc alebo najnovšie Survival of the Dead.

17. 6. 2010

Primal

Predkus lásku nezastaví
Zápletka teda nie je nijak zložitá a jej priebeh je predvídateľný. Spracovanie však až takmer prekvapivo dobre funguje. Nízkorozpočtový štýl pôsobí bezprostredne, pritom vôbec nie amatérsky alebo rušivo. Aj keď gore, ktoré tu vidíme, je explicitnosťou značne podpriemerné, jeho vnímanie a prežívanie pôsobí pomerne silne. Odľahlé lesy a auto, ktoré čoskoro stratí svoju funkciu, pôsobia stiesňujúco a beznádejne. Hrozba je z tých slabších, ide predsa len o jednu ženu, len o niečo silnejšiu. Navyše, bojí sa ohňa. Kvalitná je však práca s touto hrozbou a s postavami vo vzťahu k nej.
6. 10. 2011

47 Metrov

Ďalší nenáročný žralok

Do postáv sa napriek všetkému dá celkom vžiť, hlavne do tej s odporom k adrenalínovému zážitku. Svojím spôsobom ide o pomerne uveriteľný scenár, pôsobí akurát trochu príliš komplikovane. Dievčatá sú v klietke na dne mora, žraloky nad nimi pôsobia skôr ako konštanta znemožňujúca ich návrat, než ako bezprostredné a napínavé ohrozenie. Film s nimi do značnej miery aj tak pracuje, nesnaží sa nimi prekvapiť. Napína skôr tým, ako ich dlho neukazuje. Postavy dostáva do situácií, kedy by sme útok žraloka čakali každú chvíľu aj bez toho, aby nám túto hrozbu pripomínal. Vďaka tomu sa zaobíde aj bez lacných ľakačiek, stačí mu len žmýkať prostredie. To je celé ako jedna veľká ľakačka.

27. 7. 2017

Annabelle

S Chuckym bola aspoň sranda
Dramatik českého pôvodu Tom Stoppard vo svojej hre Rosencrantz a Guildenstern sú mŕtvi rozvinul príbeh dvoch vedľajších postáv Shakespearovho Hamleta. Nesú anglickému kráľovi tajný odkaz, že má Hamleta popraviť. Ten ich ale prekabáti, správu vymení a namiesto neho popravia ich dvoch. Účelom hry bolo ukázať, aký absurdný bol vývoj situácie z ich pohľadu, keď nemali potuchy čo sa okolo nich deje a ako sa k vlastnej poprave dopracovali. Dôvody spraviť pre vedľajšie postavy samostatné dielo teda môžu byť aj zaujímavé. Na rozdiel od popularity postavy v diváckych anketách a možnosti na úspechu hlavného diela ďalej ryžovať. Pamätáte si na bábiku krátko spomenutú vo V zajatí démonov, menom Annabelle?
9. 10. 2014

Vittra/ Wither

Pomsta za všetky zlé remaky
Švédom chýbajú skúsenosti s horormi vo všeobecnosti, so zombíckymi obzvlášť. Doteraz údajne vznikol presne jeden. Druhý v poradí sa rozhodol nespoľahnúť sa na originalitu, a radšej si vypožičať know-how z cudziny. Balansuje tesne na hranici plagiátu Evil Dead a volá sa Vittra, po anglicky Wither.
 

Skupinka mladých ľudí, čo sa vyberie do osamotenej chaty uprostred lesa, je tu o niečo väčšia. Mladé blondíny a šviháci, niektorí v pároch, niektorí hľadajúci pár. Tešia sa na zábavu, no veľa sa im jej nedostane. Prvá náhodou nájde pivnicu, a samozrejme do nej bez váhania vlezie. Vráti sa iná. Najprv si len myslia, že toho veľa vypila. Kým sa nezačne vrhať na ostatných nie preto, že je nadržaná, a nezačne javiť záujem o úplne iné časti cudzích tiel, ako zvyčajne. Koho uloví, ten sa k nej pridá. Ostatným potom nezostane iné, ako sa schovávať a brániť.

6. 12. 2013

recenzie.

The Eyes of My Mother

Andrej Gomora | 27. 6. 2017
0
6/10          
žáner:
crazy family, exploitation, independent, psycho

Neučte deti hrám so skalpelom


Mama dievčatku veľa rozprávala o anatómii, o rezaní. Ako už mohla čakať, že to s ním dopadne. Sama bola v Portugalsku očná chirurgička, na kravskom oku dcére ukazuje, ako vyzerá jeho vnútro. Dievčatko je rado, rezanie sa jej páči, má rada svoju mamu. Na ich odľahlý statok jedného dňa príde cudzinec. Pýta sa na záchod, vyžaduje si nezvyčajnú zdvorilosť. Pôsobí na jednej strane krehko, zároveň dosť vyšinuto. Neskôr sa sám prizná, má rád zabíjanie, ten pocit ktorý človeku prináša. Na rozhovory s dievčatkom bude mať ešte veľa času. Bez mamičky si z neho spraví svojho jediného kamaráta. Hoci nahradiť ju samozrejme nikdy môcť nebude, Francisca bude vždy myslieť na The Eyes of My Mother.

„Preniesli sme sa do jej sveta, čiernobieleho, na samote, prakticky bez ľudí.“

Ponurý statický a čiernobiely film sa nám tentokrát stretáva s ponurým exploitationom. Ocitáme sa tak trochu mimo reality, alebo niekde na jej hraniciach. Javí sa to ako úmysel, a k filmu sa nevšedné a do značnej miery neuveriteľné zasadenie hodí, pár nezodpovedateľným otázkam o živote postáv sa ale nevyhneme. Samozrejme nie sú podstatné, tu ide o ich hlavy, o ich zvrhlé mysle. Predovšetkým o svojskú myseľ malého dievčatka, ktorá ale ako keby bola priamo napojená na svoje okolie, na prostredie, v ktorom žije. Preniesli sme sa do jej sveta, čiernobieleho, na samote, prakticky bez ľudí. Jeho súčasťou sú iné záujmy, iné chute, a iný pohľad na človeka, než ako ich poznáme.

„Nič nám zbytočne nevysvetľujú, dokonca aj množstvo dôležitých skutočností zostane divákovi zamlčaných.“

Nakrútenie svojím spôsobom pripomína umelecký film, hľadať v ňom umeleckú hodnotu by ale asi bolo prehnané. Ide len o využitie spôsobu spracovania bez priveľa detailov, priveľa rečí. Nič nám zbytočne nevysvetľujú, dokonca aj množstvo dôležitých skutočností zostane divákovi zamlčaných. Dôležité je len to, čo mu ukazujú, tým chce film na diváka pôsobiť. Kruté správanie dievčatka, jeho zvrátená myseľ, a utrpenie jeho obetí. V rámci filmu to všetko pôsobí akosi prirodzene, jeho život plynie podivne nenarušený vonkajšími vplyvmi a konvenčnou morálkou. Kontakty so spoločnosťou ako ju poznáme prídu až neskôr, zásobujú ju skutočnými ľuďmi, na ktorých kontrast s normálnym a nezvráteným svetom vynikne.

„Nemusíme vidieť všetko, čo sa obetiam deje, aby sme sa mohli vcítiť do ich trápenia a vedeli si predstaviť ich bolesť.“

Nízky rozpočet je viditeľný, práca s ním je ale dobrá, minimalizmus by viac nepotreboval. Extrémne násilie tak nie je zobrazené explicitne, čo do spracovania výborne zapadá, a pôsobí ako úmysel. Mrzieť to môže len milovníkov krvi a nechutností, samotný exploitation ale nijako netratí. Mučenie a trápenie je hrozné, plné sadizmu bez prekážok a zábran. Nemusíme vidieť všetko, čo sa obetiam deje, aby sme sa mohli vcítiť do ich trápenia a vedeli si predstaviť ich bolesť. Tá je o to horšia, nakoľko je pomalá a dlhotrvajúca. Skrátka sa dostali do moci čudnej bytosti, ktorá žije spomienkami na svoju matku, a psychopatickými vzťahmi s ľuďmi. Vzhľadom na jej osamotenosť jej to všetko pripadá normálne, bežné, prirodzené. Tak plynie aj celý film, ako pokojný výlet do hlavy dokonale vyšinutej osoby.

The Eyes of My Mother je veľmi svojský exploitation. Zaostáva čo do explicitnosti násilia a jeho zobrazovania, no ani trochu čo sa týka jeho prítomnosti a ťaživosti. Je spracovaný kvalitne a štýlovo, nedá sa mu ale nevytknúť samoúčelnosť, ako ju z exploitationov poznáme. O ničom inom ako o krutosti, násilí a bolesti nie je, nič navyše divákovi neponúka. Možno zdanie náznakov umeleckej hodnoty, tá ale len dopĺňa jeho atmosféru. Nech je poriadne ťaživá.

 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy