hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Bird Box

Zatvoriť oči a načúvať spevu

Princíp slepoty ako záchrany, či nevyhnutnosti zakrývať si oči určite má svoje čaro, aj nad možnosti jeho metaforického využitia. Horšie je to s jeho praktickou realizáciou. Čo presne ľudia nesmú vidieť nám nikdy neukážu. Ako inak, veď by sme umreli. Ono sa to ale aj drží skôr na úrovni metafory, v zmysle že si treba zakrývať oči. Presné a zmysluplné pravidlá ako sa to šíri už by sme ale hľadali márne, a ťažko sa nám verí v možnosť ich existencie. Podobne zložité je to aj s tým, ako postavy prežívajú. Samozrejme sa nám, vidiacim, môže zrak javiť nevyhnutnejším než akým v skutočnosti je. Napríklad streľbu na cieľ si bez neho ale ťažko predstaviť, vôbec snahu sa o niečo podobné pokúšať. Film nám ako zložité predostrie viacero činností. Ako šoférovanie, či plavba po rieke alebo beh po lese, medzi stromami a konármi. Často sa ale skôr ako zložité javia v skutočnosti jednoducho nemožné.

5. 2. 2019

The Abominable Dr. Phibes

Gotický predok exploitov
Legendárny organový virtuóz pán Phibes nemá rád doktorov. Konkrétne desať doktorov, ktorí nedokázali zachrániť život jeho ženy. Keď sa o jej nešťastí dozvedel, sám v rýchlosti nabúral a podľa všetkého uhorel v aute. Neuhorel, zostal len zmrzačený a nemý. V spolupráci s tajomnou kráskou teraz doktorov obchádza. Jedného po druhom, a uvaľuje na nich postupne rany tak, ako postihli egyptského faraóna. Prvé boli vraj včely, ešte pred začiatkom stopáže filmu. Nasledujú netopiere. Vypustia ich doktorovi do spálne, a ráno ho už slúžka nájde dohryzeného na smrť. Ako vraždy postupujú, polícia si pomaly začne jednotlivé obete spájať. Nech je aj páchateľ mŕtvy, polícia ho vystopuje. Práve, keď sa dostal k poslednej rane, smrti prvorodeného.
21. 5. 2014

After Midnight

Poeticky, minimalisticky, s príšerou

Ak ste náhodou videli The Battery, asi si na túto zombícku road movie aj po rokoch pamätáte. Nezávislý film nakrútený v minimalistickom štýle podobnom Jimovi Jarmuschovi sa v niečom odlišoval od prakticky čohokoľvek, čo sa za posledné roky vyskytlo na hororovej scéne. Režisér a scenárista Jeremy Gardner sa teraz vracia po ôsmych rokoch s autorským počinom. Opäť s celkom zanedbateľným rozpočtom, ktorý mu opäť nijako nechýba. Namiesto zombíkov príde iné monštrum, postapokalyptický svet nahradí svet ľúbostných trápení, vo filme s názvom After Midnight.

17. 3. 2020

I Am Not a Serial Killer

Variácia čudných obyvateľov malého mesta

John spĺňa všetky predpoklady začať vo veľkom vraždiť ľudí. Vyskytujú sa u neho charakteristiky, ktoré napĺňalo 95% sériových vrahov. Samému mu ani nenapadlo, že by krutosť ku zvieratám mohla byť zlá, až kvôli tomu znepokojivému predpokladu ho začala trápiť. Mame chodí pomáhať do pitevne, tá je mu druhým domovom. A všetky školské práce píše o masových vrahoch, podľa riaditeľa školy sa nimi zaoberá oveľa viac, ako by mal. Má osobného psychoterapeuta, ten sleduje jeho vývoj. Podľa neho napreduje dobre. Ako vhodná otázka sa javí, či pozornosť venovaná jeho potenciálnej nebezpečnosti môže byť pri Johnovi naozaj užitočná. Alebo či ho skôr netlačí k tomu sa so všetkými obavami ohľadne jeho osoby stotožniť. A byť tým, čo od neho všetci očakávajú. Zatiaľ si môže hovoriť I Am Not a Serial Killer, no sledovať toho skutočného, ktorý začal terorizovať malé mestečko, ho nepochybne fascinuje.

25. 4. 2017

recenzie.

The Eyes of My Mother

Andrej Gomora | 27. 6. 2017
0
6/10          
žáner:
crazy family, exploitation, independent, psycho

Neučte deti hrám so skalpelom


Mama dievčatku veľa rozprávala o anatómii, o rezaní. Ako už mohla čakať, že to s ním dopadne. Sama bola v Portugalsku očná chirurgička, na kravskom oku dcére ukazuje, ako vyzerá jeho vnútro. Dievčatko je rado, rezanie sa jej páči, má rada svoju mamu. Na ich odľahlý statok jedného dňa príde cudzinec. Pýta sa na záchod, vyžaduje si nezvyčajnú zdvorilosť. Pôsobí na jednej strane krehko, zároveň dosť vyšinuto. Neskôr sa sám prizná, má rád zabíjanie, ten pocit ktorý človeku prináša. Na rozhovory s dievčatkom bude mať ešte veľa času. Bez mamičky si z neho spraví svojho jediného kamaráta. Hoci nahradiť ju samozrejme nikdy môcť nebude, Francisca bude vždy myslieť na The Eyes of My Mother.

„Preniesli sme sa do jej sveta, čiernobieleho, na samote, prakticky bez ľudí.“

Ponurý statický a čiernobiely film sa nám tentokrát stretáva s ponurým exploitationom. Ocitáme sa tak trochu mimo reality, alebo niekde na jej hraniciach. Javí sa to ako úmysel, a k filmu sa nevšedné a do značnej miery neuveriteľné zasadenie hodí, pár nezodpovedateľným otázkam o živote postáv sa ale nevyhneme. Samozrejme nie sú podstatné, tu ide o ich hlavy, o ich zvrhlé mysle. Predovšetkým o svojskú myseľ malého dievčatka, ktorá ale ako keby bola priamo napojená na svoje okolie, na prostredie, v ktorom žije. Preniesli sme sa do jej sveta, čiernobieleho, na samote, prakticky bez ľudí. Jeho súčasťou sú iné záujmy, iné chute, a iný pohľad na človeka, než ako ich poznáme.

„Nič nám zbytočne nevysvetľujú, dokonca aj množstvo dôležitých skutočností zostane divákovi zamlčaných.“

Nakrútenie svojím spôsobom pripomína umelecký film, hľadať v ňom umeleckú hodnotu by ale asi bolo prehnané. Ide len o využitie spôsobu spracovania bez priveľa detailov, priveľa rečí. Nič nám zbytočne nevysvetľujú, dokonca aj množstvo dôležitých skutočností zostane divákovi zamlčaných. Dôležité je len to, čo mu ukazujú, tým chce film na diváka pôsobiť. Kruté správanie dievčatka, jeho zvrátená myseľ, a utrpenie jeho obetí. V rámci filmu to všetko pôsobí akosi prirodzene, jeho život plynie podivne nenarušený vonkajšími vplyvmi a konvenčnou morálkou. Kontakty so spoločnosťou ako ju poznáme prídu až neskôr, zásobujú ju skutočnými ľuďmi, na ktorých kontrast s normálnym a nezvráteným svetom vynikne.

„Nemusíme vidieť všetko, čo sa obetiam deje, aby sme sa mohli vcítiť do ich trápenia a vedeli si predstaviť ich bolesť.“

Nízky rozpočet je viditeľný, práca s ním je ale dobrá, minimalizmus by viac nepotreboval. Extrémne násilie tak nie je zobrazené explicitne, čo do spracovania výborne zapadá, a pôsobí ako úmysel. Mrzieť to môže len milovníkov krvi a nechutností, samotný exploitation ale nijako netratí. Mučenie a trápenie je hrozné, plné sadizmu bez prekážok a zábran. Nemusíme vidieť všetko, čo sa obetiam deje, aby sme sa mohli vcítiť do ich trápenia a vedeli si predstaviť ich bolesť. Tá je o to horšia, nakoľko je pomalá a dlhotrvajúca. Skrátka sa dostali do moci čudnej bytosti, ktorá žije spomienkami na svoju matku, a psychopatickými vzťahmi s ľuďmi. Vzhľadom na jej osamotenosť jej to všetko pripadá normálne, bežné, prirodzené. Tak plynie aj celý film, ako pokojný výlet do hlavy dokonale vyšinutej osoby.

The Eyes of My Mother je veľmi svojský exploitation. Zaostáva čo do explicitnosti násilia a jeho zobrazovania, no ani trochu čo sa týka jeho prítomnosti a ťaživosti. Je spracovaný kvalitne a štýlovo, nedá sa mu ale nevytknúť samoúčelnosť, ako ju z exploitationov poznáme. O ničom inom ako o krutosti, násilí a bolesti nie je, nič navyše divákovi neponúka. Možno zdanie náznakov umeleckej hodnoty, tá ale len dopĺňa jeho atmosféru. Nech je poriadne ťaživá.

 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy