hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Korisť

Žraločí horor, len s aligátorom

Žraločie horory sme tu mali tri letá po sebe, už ten posledný cítil, že toho začína byť priveľa, musí sa trocha odlíšiť. Bez vodného zvieraťa to nešlo, nech majú ľudia na čo myslieť, keď sa pôjdu kúpať. Aligátory severoamerické majú ročne na svedomí zhruba rovnako zanedbateľný počet obetí ako žraloky, na rozdiel od takého krokodíla nílskeho. Ten ročne zožerie až do tisícky ľudí a medzi predátormi loviacimi ľudí ako korisť sa mu často prisudzuje svetové prvenstvo. Zato aligátor má to šťastie, že žije v privilegovanej Amerike. Preto z neho toho leto spravili hviezdu filmu Korisť.

16. 7. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Regression

Výsledok rovnaký, akurát mučenie si inkvizítori viac užili
Myslíte si, že samých seba poznáte. Viete, kto ste, čo ste v živote vykonali a čo vykonať by ste boli schopní. Napríklad ak by vám niekto povedal, že necháte znásilniť vlastnú dcéru, neverili by ste mu. Vysmiali ho, ak by vám tá predstava prišla náznakom smiešna. Lenže čo ak niekto tvrdí, že dokáže preskúmať časti vašej mysle, do ktorých sa nedostanete. Pomôže vám odhaliť spomienky, o akých ste ani netušili, že by ste ich mohli mať. Tomu, čo tam nájde by ste neverili, pokiaľ by nešlo o vedeckú metódu, napríklad s názvom Regression.
2. 2. 2016

recenzie.

Vzkriesenie démona

Andrej Gomora | 5. 5. 2015
0
4/10          
žáner:
possession, claustrophobic, psycho

Oživenie vyšlo, len pár detailov ešte treba doladiť


Skúste si spomenúť, snažil sa niekedy niekto oživovať mŕtvoly čisto vedeckou metódou? Možno najbližšie k tomu mal Re- Animátor, no veda v psychopatickej komédii je predsa trochu iná veda. Výsledok sa totiž aj tak hodil k šarlatánskym pokusom. Tie sa tak ako tu, v lepšom prípade končili obyčajným zombíctvom. V tom horšom, ako v Pet Sematary, človek, čo sa vrátil, len vyzeral ako ten, ktorého na indiánskom pohrebisku zakopali. Ale už to nebol on. Teraz k vzkresovaniu mŕtvych konečne niekto pristupuje seriózne. Aký úspešný asi bude výsledok prezrádza už slovenský názov filmu. Vzkriesenie démona.
 

„Skupina bádateľov dostala grant, testujú sérum, ktoré by mohlo vracať mŕtvych naspäť."

Veda je tu vlastne množstvo zložitých termínov, ktorým ak niekto rozumie, najskôr silne pochybuje o príčetnosti tvorcov. Sme ale na pôde univerzity v Berkley, presnejšie pod ňou, v podzemí, v dobre vybavenom laboratóriu. Skupina bádateľov dostala grant, testujú sérum, ktoré by mohlo vracať mŕtvych naspäť. Netaja sa, že všetkým procesom v mozgu a tele úplne nerozumejú. Vlastne majú pomerne zásadne odlišné názory na to, čo sa v tele po smrti odohráva. Kým šéf výskumu hovorí o zaplavení tela psychadelickou látkou, jeho manželka verí v odchod duše. Energia sa predsa nemôže len tak stratiť. Práve prišiel ich prvý úspech, podarilo sa im oživiť psa. Správa sa trochu čudne, no žije a to je hlavné. Aká zvláštna náhoda, že zrovna vtedy univerzita zistí, že robia zakázané pokusy na zvieratách. Výskum sa má zastaviť, stáva sa majetkom poskytovateľa grantu. Vedcom ale nedá, musia vykonať ešte jeden posledný experiment. Keď pri ňom výskumníčku zabije elektrický prúd, čo im iné zostáva, skúsia oživiť ju. A naozaj sa vráti. Trochu je to ona, ale trochu ani nie.

Prostredia vedeckých tímov majú svoje klišé, ktorým sa film vôbec nevyhýba. Skôr naopak. Tým hlavným je vzťah hlavnej dvojice, ktorá pred troma rokmi kvôli grantu prestala plánovať svadbu. Ani tento vzťah ale nakoniec až tak nevyužíva, keďže s postavami pracuje minimálne. Stačia mu jednoduché figúrky ako čierny ajtík, fajčiaci výrastok s nádychom geniality, nevinná a úprimná študentka. Asi najneurčitejší je práve partner, ktorého polohu zapáleného vedca nám vsugerujú len ostatné postavy, on sám sa prejavuje minimálne a nie je ničím zaujímavý. Jeho hlavnou úlohou je nahovoriť ostatných na pokus na človeku, kto už by ale ten nespravil pre svoju lásku.

„Film ako keby sa snažil pozliepať dokopy niekoľko už aj tak zrecyklovaných nápadov."

Čo presne sa s hrdinkou po vzkriesení stane, nevieme. Film dosť jasne dáva najavo, že tak to má byť, posmrtné procesy sú predsa neznáme. Že všetko nie je v poriadku vieme my, vedia to vedci a vie to aj Zoe. Tá je v prvej chvíli zmätená a ustráchaná. Potom sa dostane k cynizmu, až nakoniec sa premení na čisté zlo. Logika síce nevyhnutná nie je, no nezaškodilo by trochu konzistentnosti. Film ako keby sa snažil pozliepať dokopy niekoľko už aj tak zrecyklovaných nápadov. Ani jeden z nich síce nie je úplne nevhodný, no ich spojením sa zabíja akékoľvek zmysluplné napredovanie vývoja. Jednoducho skáče podľa potreby.

„Aj keď je neskôr všade tma a neporiadok, strašidelnej atmosfére škodí neurčitosť Zoe."

Ľudia zavretí v podzemnom laboratóriu by malo byť pre horor veľmi priaznivé prostredie. Prvé vraždy prichádzajú skôr prekvapivo, snažia sa byť štýlové, no nedokážu na diváka zapôsobiť. Aj keď je neskôr všade tma a neporiadok, strašidelnej atmosfére škodí neurčitosť Zoe. Na jednej strane sa totiž javí ako všemocná a bojovať s ňou nemá pre ostatné postavy žiaden zmysel. Na druhej strane bola ale ešte pred chvíľou dobrá, minimálne pochybnosti by v nej mohli byť. Nevieme, čo od nej čakať, ani čoho presne sa báť a čo tak zhruba by sa mohlo stať. V niektorých scénach má Zoe rozhodne štýl a párkrát sa na chvíľu aj podarí napätie vystupňovať. Ako celok ale film smeruje nikam respektíve nedáva zmysel. Vtedy sa na diváka ťažko pôsobí.

Vzkriesenie démona je decentne nakrútený film a aj keď je to smutné, patrí medzi tie lepšie z hororov, ktoré sme v poslednom čase v našich kinách mali. Divák ho odsleduje bez ujmy či podráždenia, ale aj bez akéhokoľvek výraznejšieho zážitku. Ak už sme sa naučili byť vďační, keď z kina neodchádzame naštvaní, ten pocit zabitého času by sme si predsa mali uvedomovať. Večer a peniaze na lístok sa rozhodne dali použiť aj lepšie.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy