hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Black Water: Abyss

Jaskyňa a málo viac

Intro s turistami dosť výrazne naznačí tón celého filmu, ktorému to s napínavými scénami skrátka príliš nejde. Hlavne, aby sme vedeli, že niečo sa tu diať bude, že v jaskyni niečo číha a ešte nech máme dojem, že ide o niečo tajomné. Škoda, že úvod je natoľko nepresvedčivý a kostrbatý. Kiežby ale takým bol len ten. Skupinka priateľov neočarí ale nemá ani zásadné nedostatky. Tie začnú prichádzať skôr postupne, keď sa zložité situácie vytvárajú tam, kde ničomu príliš nepomôžu. Určite nie dielu ako hororu, ako keby chceli len akokoľvek spestriť pozeranie.

23. 9. 2020

Ratu Ilmu Hitam

Duchárske gorno

Dejových zvratov bude viac, tých na spôsob, že veci sú vlastne celkom inak než ste si mali dovtedy myslieť. Napred prichádzajú odrastenci detského domova pozrieť svojho umierajúceho vychovávateľa. Bol im ako otec, bez neho by ich životy vyzerali celkom inak. V rámci možností mal byť život v domove idylka, postarali sa o nich, mali ich radi, chránili ich. Čo zlé sa stalo, boli len nehody, prípadne podivné jednorazové skraty. Vlastne nie. Niekto tu bol zlý, dialo sa niečo nekalé, napred trochu, potom dosť zásadne, skoncentrovalo sa tu obrovské zlo. Záver je ten, že deťom bude vlastne lepšie mŕtvym ako na tomto svete. A nie je to vinou kráľovnej čiernej mágie, Ratu Ilmu Hitam.

5. 8. 2020

I Spit on Your Grave 2

Znásilneniu už chýba len interaktivita
Nečakajme že žáner rape&revenge sa bude snažiť o niečo iné ako šokovať. O nič iné mu nejde, a každý nový film sa viac ako o inováciu snaží o pritvrdenie. Taký bol pôvodný I Spit on Your Grave z roku 1978 a rovnako aj jeho remake z roku 2010. Čo čakať ak sa k filmu spraví sequel? Ženu znova znásilnia a ona využije svoju prax v mučení? Alebo je pokračovanie len zopakovaním toho istého len trochu inak, a označenie za sequel má zabrániť obvineniam z vykrádania? V prípade pokračovania I Spit on Your Grave platí druhá možnosť.
1. 10. 2013

Očista: Anarchia

Prvá časť bolo demo, tu je plná verzia
Prvá Očista mala myšlienku, na rozsiahlejšiu realizáciu už jej chýbal rozpočet. Po jej úspechu nebol dôvod čakať čokoľvek iné ako ďalšie žmýkanie toho istého nápadu, teraz už poriadne. Noc, keď sa všetko môže, je v podstate len zasadenie, reycklovanie v rozumnej miere mu nemusí ublížiť. Všetko záleží na príbehu, ten už tentokrát nemusel zostať zavretý v jednom dome. Vyšiel do ulíc a na vlastnej koži si vyskúšal divoké bezprávie počas Očisty: Anarchie.
Hlavné dejové línie sú spočiatku tri, až kým sa nespoja. Prvou je dvojica vo fáze rozchodu. Priaznivci očisty im prerežú káble na aute, takže chvíľu pred zaznením zvukového signálu uviaznu uprostred cesty neďaleko downtownu. Ďalej sledujeme černošskú čašníčku s dospievajúcou dcérou. Napred sa im do bytu vlámal opitý a nadržaný sused. Zachráni ich dobre vyzbrojené a organizované komando, akých po meste v kamiónoch brázdi podozrivo veľa. Záchrana je samozrejme len dočasná, dámy chcú odniesť veľkému daddymu pre jeho osobnú očistu. Vo chvíli keď ich nakladajú do kamiónu, zoznámia sa s naším posledným hrdinom. Na rozdiel od predošlých, on sa nesnažil očistu prežiť v bezpečí domova. Tam nechal výstrižok z novín o chybe prokurátora, po ktorej zostal nepotrestaný vrah malého chlapca. Po zuby ozbrojený, dobre fyzicky pripravený vyrazil v obrnenom aute vziať spravodlivosť do vlastných rúk. To by mu ale nemohlo prísť černošiek ľúto, a počas ich zachraňovania by sa mu do auta nemohli votrieť ďalší dvaja cudzinci. Teraz sa musí držať s nimi, pomôcť im prežiť a zároveň sa do rána dopracovať k svojmu cieľu.
5. 8. 2014

Oculus

Zrkadlá nenútia len chudnúť
Myslím, teda som. Ničím iným si nemôžem byť istý. Všetky ostatné poznatky mi sprostredkujú moje zmysly, náchylné sa mýliť ba občas aj klamať. Nemám ako zistiť čo sa skutočne deje, a čo sú len umelé vnemy. Som ja ten čo stojí v vonku na tráve, alebo ten ktorého vidím cez okno čakať v pasci? Má zmysel vyrábať si kotvu v realite, alebo vás nakoniec aj tak oklame Oculus?
27. 6. 2014

recenzie.

Vzkriesenie démona

Andrej Gomora | 5. 5. 2015
0
4/10          
žáner:
possession, claustrophobic, psycho

Oživenie vyšlo, len pár detailov ešte treba doladiť


Skúste si spomenúť, snažil sa niekedy niekto oživovať mŕtvoly čisto vedeckou metódou? Možno najbližšie k tomu mal Re- Animátor, no veda v psychopatickej komédii je predsa trochu iná veda. Výsledok sa totiž aj tak hodil k šarlatánskym pokusom. Tie sa tak ako tu, v lepšom prípade končili obyčajným zombíctvom. V tom horšom, ako v Pet Sematary, človek, čo sa vrátil, len vyzeral ako ten, ktorého na indiánskom pohrebisku zakopali. Ale už to nebol on. Teraz k vzkresovaniu mŕtvych konečne niekto pristupuje seriózne. Aký úspešný asi bude výsledok prezrádza už slovenský názov filmu. Vzkriesenie démona.
 

„Skupina bádateľov dostala grant, testujú sérum, ktoré by mohlo vracať mŕtvych naspäť."

Veda je tu vlastne množstvo zložitých termínov, ktorým ak niekto rozumie, najskôr silne pochybuje o príčetnosti tvorcov. Sme ale na pôde univerzity v Berkley, presnejšie pod ňou, v podzemí, v dobre vybavenom laboratóriu. Skupina bádateľov dostala grant, testujú sérum, ktoré by mohlo vracať mŕtvych naspäť. Netaja sa, že všetkým procesom v mozgu a tele úplne nerozumejú. Vlastne majú pomerne zásadne odlišné názory na to, čo sa v tele po smrti odohráva. Kým šéf výskumu hovorí o zaplavení tela psychadelickou látkou, jeho manželka verí v odchod duše. Energia sa predsa nemôže len tak stratiť. Práve prišiel ich prvý úspech, podarilo sa im oživiť psa. Správa sa trochu čudne, no žije a to je hlavné. Aká zvláštna náhoda, že zrovna vtedy univerzita zistí, že robia zakázané pokusy na zvieratách. Výskum sa má zastaviť, stáva sa majetkom poskytovateľa grantu. Vedcom ale nedá, musia vykonať ešte jeden posledný experiment. Keď pri ňom výskumníčku zabije elektrický prúd, čo im iné zostáva, skúsia oživiť ju. A naozaj sa vráti. Trochu je to ona, ale trochu ani nie.

Prostredia vedeckých tímov majú svoje klišé, ktorým sa film vôbec nevyhýba. Skôr naopak. Tým hlavným je vzťah hlavnej dvojice, ktorá pred troma rokmi kvôli grantu prestala plánovať svadbu. Ani tento vzťah ale nakoniec až tak nevyužíva, keďže s postavami pracuje minimálne. Stačia mu jednoduché figúrky ako čierny ajtík, fajčiaci výrastok s nádychom geniality, nevinná a úprimná študentka. Asi najneurčitejší je práve partner, ktorého polohu zapáleného vedca nám vsugerujú len ostatné postavy, on sám sa prejavuje minimálne a nie je ničím zaujímavý. Jeho hlavnou úlohou je nahovoriť ostatných na pokus na človeku, kto už by ale ten nespravil pre svoju lásku.

„Film ako keby sa snažil pozliepať dokopy niekoľko už aj tak zrecyklovaných nápadov."

Čo presne sa s hrdinkou po vzkriesení stane, nevieme. Film dosť jasne dáva najavo, že tak to má byť, posmrtné procesy sú predsa neznáme. Že všetko nie je v poriadku vieme my, vedia to vedci a vie to aj Zoe. Tá je v prvej chvíli zmätená a ustráchaná. Potom sa dostane k cynizmu, až nakoniec sa premení na čisté zlo. Logika síce nevyhnutná nie je, no nezaškodilo by trochu konzistentnosti. Film ako keby sa snažil pozliepať dokopy niekoľko už aj tak zrecyklovaných nápadov. Ani jeden z nich síce nie je úplne nevhodný, no ich spojením sa zabíja akékoľvek zmysluplné napredovanie vývoja. Jednoducho skáče podľa potreby.

„Aj keď je neskôr všade tma a neporiadok, strašidelnej atmosfére škodí neurčitosť Zoe."

Ľudia zavretí v podzemnom laboratóriu by malo byť pre horor veľmi priaznivé prostredie. Prvé vraždy prichádzajú skôr prekvapivo, snažia sa byť štýlové, no nedokážu na diváka zapôsobiť. Aj keď je neskôr všade tma a neporiadok, strašidelnej atmosfére škodí neurčitosť Zoe. Na jednej strane sa totiž javí ako všemocná a bojovať s ňou nemá pre ostatné postavy žiaden zmysel. Na druhej strane bola ale ešte pred chvíľou dobrá, minimálne pochybnosti by v nej mohli byť. Nevieme, čo od nej čakať, ani čoho presne sa báť a čo tak zhruba by sa mohlo stať. V niektorých scénach má Zoe rozhodne štýl a párkrát sa na chvíľu aj podarí napätie vystupňovať. Ako celok ale film smeruje nikam respektíve nedáva zmysel. Vtedy sa na diváka ťažko pôsobí.

Vzkriesenie démona je decentne nakrútený film a aj keď je to smutné, patrí medzi tie lepšie z hororov, ktoré sme v poslednom čase v našich kinách mali. Divák ho odsleduje bez ujmy či podráždenia, ale aj bez akéhokoľvek výraznejšieho zážitku. Ak už sme sa naučili byť vďační, keď z kina neodchádzame naštvaní, ten pocit zabitého času by sme si predsa mali uvedomovať. Večer a peniaze na lístok sa rozhodne dali použiť aj lepšie.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy