recenzie.

Vzkriesenie démona

Andrej Gomora | 5. 5. 2015

0

4/10          

žáner:

possession, claustrophobic, psycho

Oživenie vyšlo, len pár detailov ešte treba doladiť

„Skupina bádateľov dostala grant, testujú sérum, ktoré by mohlo vracať mŕtvych naspäť."

Veda je tu vlastne množstvo zložitých termínov, ktorým ak niekto rozumie, najskôr silne pochybuje o príčetnosti tvorcov. Sme ale na pôde univerzity v Berkley, presnejšie pod ňou, v podzemí, v dobre vybavenom laboratóriu. Skupina bádateľov dostala grant, testujú sérum, ktoré by mohlo vracať mŕtvych naspäť. Netaja sa, že všetkým procesom v mozgu a tele úplne nerozumejú. Vlastne majú pomerne zásadne odlišné názory na to, čo sa v tele po smrti odohráva. Kým šéf výskumu hovorí o zaplavení tela psychadelickou látkou, jeho manželka verí v odchod duše. Energia sa predsa nemôže len tak stratiť. Práve prišiel ich prvý úspech, podarilo sa im oživiť psa. Správa sa trochu čudne, no žije a to je hlavné. Aká zvláštna náhoda, že zrovna vtedy univerzita zistí, že robia zakázané pokusy na zvieratách. Výskum sa má zastaviť, stáva sa majetkom poskytovateľa grantu. Vedcom ale nedá, musia vykonať ešte jeden posledný experiment. Keď pri ňom výskumníčku zabije elektrický prúd, čo im iné zostáva, skúsia oživiť ju. A naozaj sa vráti. Trochu je to ona, ale trochu ani nie.

Prostredia vedeckých tímov majú svoje klišé, ktorým sa film vôbec nevyhýba. Skôr naopak. Tým hlavným je vzťah hlavnej dvojice, ktorá pred troma rokmi kvôli grantu prestala plánovať svadbu. Ani tento vzťah ale nakoniec až tak nevyužíva, keďže s postavami pracuje minimálne. Stačia mu jednoduché figúrky ako čierny ajtík, fajčiaci výrastok s nádychom geniality, nevinná a úprimná študentka. Asi najneurčitejší je práve partner, ktorého polohu zapáleného vedca nám vsugerujú len ostatné postavy, on sám sa prejavuje minimálne a nie je ničím zaujímavý. Jeho hlavnou úlohou je nahovoriť ostatných na pokus na človeku, kto už by ale ten nespravil pre svoju lásku.

„Film ako keby sa snažil pozliepať dokopy niekoľko už aj tak zrecyklovaných nápadov."

Čo presne sa s hrdinkou po vzkriesení stane, nevieme. Film dosť jasne dáva najavo, že tak to má byť, posmrtné procesy sú predsa neznáme. Že všetko nie je v poriadku vieme my, vedia to vedci a vie to aj Zoe. Tá je v prvej chvíli zmätená a ustráchaná. Potom sa dostane k cynizmu, až nakoniec sa premení na čisté zlo. Logika síce nevyhnutná nie je, no nezaškodilo by trochu konzistentnosti. Film ako keby sa snažil pozliepať dokopy niekoľko už aj tak zrecyklovaných nápadov. Ani jeden z nich síce nie je úplne nevhodný, no ich spojením sa zabíja akékoľvek zmysluplné napredovanie vývoja. Jednoducho skáče podľa potreby.

„Aj keď je neskôr všade tma a neporiadok, strašidelnej atmosfére škodí neurčitosť Zoe."

Ľudia zavretí v podzemnom laboratóriu by malo byť pre horor veľmi priaznivé prostredie. Prvé vraždy prichádzajú skôr prekvapivo, snažia sa byť štýlové, no nedokážu na diváka zapôsobiť. Aj keď je neskôr všade tma a neporiadok, strašidelnej atmosfére škodí neurčitosť Zoe. Na jednej strane sa totiž javí ako všemocná a bojovať s ňou nemá pre ostatné postavy žiaden zmysel. Na druhej strane bola ale ešte pred chvíľou dobrá, minimálne pochybnosti by v nej mohli byť. Nevieme, čo od nej čakať, ani čoho presne sa báť a čo tak zhruba by sa mohlo stať. V niektorých scénach má Zoe rozhodne štýl a párkrát sa na chvíľu aj podarí napätie vystupňovať. Ako celok ale film smeruje nikam respektíve nedáva zmysel. Vtedy sa na diváka ťažko pôsobí.

Vzkriesenie démona je decentne nakrútený film a aj keď je to smutné, patrí medzi tie lepšie z hororov, ktoré sme v poslednom čase v našich kinách mali. Divák ho odsleduje bez ujmy či podráždenia, ale aj bez akéhokoľvek výraznejšieho zážitku. Ak už sme sa naučili byť vďační, keď z kina neodchádzame naštvaní, ten pocit zabitého času by sme si predsa mali uvedomovať. Večer a peniaze na lístok sa rozhodne dali použiť aj lepšie.