hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Victor Frankenstein

Znova to isté inak, nudnejšie
Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.
4. 12. 2015

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

Honeymoon

Niekto sa zo svadobnej cesty nechce vrátiť. Iný by aj rád...
Ľudia sa počas života nielen menia. Oni sú iní neustále. Ako to do asi najväčších detailov rozobral Luigi Pirandello, v každom človeku sa skrýva nespočetne identít, z ktorých ani jedna sa nedá označiť za skutočnú. Všetci sme len obrazom v očiach seba samého a v očiach každého človeka, ktorého v živote stretneme. Každý z týchto obrazov je iný a jednotlivec nemá nikdy šancu ich všetky spoznať. Teda nemôže spoznať seba samého, pretože nič také ako skutočný on vlastne neexistuje. Takže, kto vlastne môže povedať, že vie komu to prisahá vernosť až do konca života? Nezačínajú niektorí pochybovať už keď odcestujú na svoj Honeymoon?
10. 2. 2015

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

Knock Knock

Dvere neotvárať, film nepozerať
Predstavte si, že ste muž po štyridsiatke a rodina vám odišla na víkend k moru. Žijete na predmestí, naokolo nikde nikto a na dvere vám zaklopú dve sporo odeté dvadsaťročné dievčatá. Taxikár ich odviezol na zlú adresu, jedna si telefón zabudla, druhej premokol a nefunguje. Potrebovali by sa trocha zohriať, počkať na ďalší taxík. Je to síce trocha trápne, ale šaty majú premočené, v tých nemôžu prísť na party. Nemohli by si ich hodiť do sušičky? Zatiaľ hostiteľovi zo slušnosti pochvália dom, obdivujú jeho zbierku platní. Aj vypracované telo. Z bežných rozhovorov postupne prechádzajú aj na témy o sexe. Skutočne išlo o celkom náhodné Knock Knock?
30. 11. 2015

recenzie.

Vzkriesenie démona

Andrej Gomora | 5. 5. 2015
0
4/10          
žáner:
possession, claustrophobic, psycho

Oživenie vyšlo, len pár detailov ešte treba doladiť


Skúste si spomenúť, snažil sa niekedy niekto oživovať mŕtvoly čisto vedeckou metódou? Možno najbližšie k tomu mal Re- Animátor, no veda v psychopatickej komédii je predsa trochu iná veda. Výsledok sa totiž aj tak hodil k šarlatánskym pokusom. Tie sa tak ako tu, v lepšom prípade končili obyčajným zombíctvom. V tom horšom, ako v Pet Sematary, človek, čo sa vrátil, len vyzeral ako ten, ktorého na indiánskom pohrebisku zakopali. Ale už to nebol on. Teraz k vzkresovaniu mŕtvych konečne niekto pristupuje seriózne. Aký úspešný asi bude výsledok prezrádza už slovenský názov filmu. Vzkriesenie démona.
 

„Skupina bádateľov dostala grant, testujú sérum, ktoré by mohlo vracať mŕtvych naspäť."

Veda je tu vlastne množstvo zložitých termínov, ktorým ak niekto rozumie, najskôr silne pochybuje o príčetnosti tvorcov. Sme ale na pôde univerzity v Berkley, presnejšie pod ňou, v podzemí, v dobre vybavenom laboratóriu. Skupina bádateľov dostala grant, testujú sérum, ktoré by mohlo vracať mŕtvych naspäť. Netaja sa, že všetkým procesom v mozgu a tele úplne nerozumejú. Vlastne majú pomerne zásadne odlišné názory na to, čo sa v tele po smrti odohráva. Kým šéf výskumu hovorí o zaplavení tela psychadelickou látkou, jeho manželka verí v odchod duše. Energia sa predsa nemôže len tak stratiť. Práve prišiel ich prvý úspech, podarilo sa im oživiť psa. Správa sa trochu čudne, no žije a to je hlavné. Aká zvláštna náhoda, že zrovna vtedy univerzita zistí, že robia zakázané pokusy na zvieratách. Výskum sa má zastaviť, stáva sa majetkom poskytovateľa grantu. Vedcom ale nedá, musia vykonať ešte jeden posledný experiment. Keď pri ňom výskumníčku zabije elektrický prúd, čo im iné zostáva, skúsia oživiť ju. A naozaj sa vráti. Trochu je to ona, ale trochu ani nie.

Prostredia vedeckých tímov majú svoje klišé, ktorým sa film vôbec nevyhýba. Skôr naopak. Tým hlavným je vzťah hlavnej dvojice, ktorá pred troma rokmi kvôli grantu prestala plánovať svadbu. Ani tento vzťah ale nakoniec až tak nevyužíva, keďže s postavami pracuje minimálne. Stačia mu jednoduché figúrky ako čierny ajtík, fajčiaci výrastok s nádychom geniality, nevinná a úprimná študentka. Asi najneurčitejší je práve partner, ktorého polohu zapáleného vedca nám vsugerujú len ostatné postavy, on sám sa prejavuje minimálne a nie je ničím zaujímavý. Jeho hlavnou úlohou je nahovoriť ostatných na pokus na človeku, kto už by ale ten nespravil pre svoju lásku.

„Film ako keby sa snažil pozliepať dokopy niekoľko už aj tak zrecyklovaných nápadov."

Čo presne sa s hrdinkou po vzkriesení stane, nevieme. Film dosť jasne dáva najavo, že tak to má byť, posmrtné procesy sú predsa neznáme. Že všetko nie je v poriadku vieme my, vedia to vedci a vie to aj Zoe. Tá je v prvej chvíli zmätená a ustráchaná. Potom sa dostane k cynizmu, až nakoniec sa premení na čisté zlo. Logika síce nevyhnutná nie je, no nezaškodilo by trochu konzistentnosti. Film ako keby sa snažil pozliepať dokopy niekoľko už aj tak zrecyklovaných nápadov. Ani jeden z nich síce nie je úplne nevhodný, no ich spojením sa zabíja akékoľvek zmysluplné napredovanie vývoja. Jednoducho skáče podľa potreby.

„Aj keď je neskôr všade tma a neporiadok, strašidelnej atmosfére škodí neurčitosť Zoe."

Ľudia zavretí v podzemnom laboratóriu by malo byť pre horor veľmi priaznivé prostredie. Prvé vraždy prichádzajú skôr prekvapivo, snažia sa byť štýlové, no nedokážu na diváka zapôsobiť. Aj keď je neskôr všade tma a neporiadok, strašidelnej atmosfére škodí neurčitosť Zoe. Na jednej strane sa totiž javí ako všemocná a bojovať s ňou nemá pre ostatné postavy žiaden zmysel. Na druhej strane bola ale ešte pred chvíľou dobrá, minimálne pochybnosti by v nej mohli byť. Nevieme, čo od nej čakať, ani čoho presne sa báť a čo tak zhruba by sa mohlo stať. V niektorých scénach má Zoe rozhodne štýl a párkrát sa na chvíľu aj podarí napätie vystupňovať. Ako celok ale film smeruje nikam respektíve nedáva zmysel. Vtedy sa na diváka ťažko pôsobí.

Vzkriesenie démona je decentne nakrútený film a aj keď je to smutné, patrí medzi tie lepšie z hororov, ktoré sme v poslednom čase v našich kinách mali. Divák ho odsleduje bez ujmy či podráždenia, ale aj bez akéhokoľvek výraznejšieho zážitku. Ak už sme sa naučili byť vďační, keď z kina neodchádzame naštvaní, ten pocit zabitého času by sme si predsa mali uvedomovať. Večer a peniaze na lístok sa rozhodne dali použiť aj lepšie.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy