hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

The Human Centipede 2: Full Sequence

Naozaj ešte odpornejšie
Prvý diel série The Human Centipede si vzhľadom na svoj rozpočet vyslúžil skutočne nebývalú pozornosť. Jeho trailer na youtube videlo viac ako 15 miliónov divákov a okrem kultúrnych narážok si vyslúžil paródie ako v porne, tak aj v kreslenom seriáli Mestečko Southpark. Už pri release prvého projektu režisér a scenárista Tom Six ohlásil, že to nie je posledný film, ktorý chce o tejto zvrhlosti nakrútiť. A v ďalšom dieli nemala rásť len stonožka, ale aj úroveň odpornosti, ktorý film dosiahne. Teraz máme možnosť sa presvedčiť, že svoj sľub myslel s plnou vážnosťou.
13. 4. 2012

1922

Milovať pôdu viac ako ženu

Nejde len o jednoduchý rozdiel v záujmoch manželov. Ona chce žiť v meste, on miluje farmu. Problém je v tom, že pre neho je farma a čo najväčší pozemok jedinou životnou hodnotou. Či jednou z dvoch, tou druhou je syn, o ktorého ho chce manželka tiež obrať. Musí vyrastať s matkou, preto by tiež mal ísť do mesta. Svojím spôsobom ide o obmedzený fanatizmus, kde človek na niečom chorobne lipne, a ničomu nedovolí ho o to obrať. Pritom ani sám nevie, prečo mu na tom tak záleží. Šťastie ani bohatstvo mu pôda veru neprinesie. Tak bol skrátka vychovaný, také boli hodnoty ľudí v roku 1922.

25. 1. 2018

The Autopsy of Jane Doe

Morbídna hra

Nazvať márnicu strašidelným miestom je trochu prehnané. Prítomnosť mŕtvol v nás vyvoláva nepríjemný pocit, pohľad na ne znechutenie. Báť sa ich je ale celkom iracionálne až nezmyselné. Nebezpeční sú predsa živí ľudia, nie ich nehybné pozostatky. Len aby mŕtvi skutočne boli, inak sa pitva môže trochu skomplikovať. Ako napríklad The Autopsy of Jane Doe.

2. 1. 2017

The Eyes of My Mother

Neučte deti hrám so skalpelom

Mama dievčatku veľa rozprávala o anatómii, o rezaní. Ako už mohla čakať, že to s ním dopadne. Sama bola v Portugalsku očná chirurgička, na kravskom oku dcére ukazuje, ako vyzerá jeho vnútro. Dievčatko je rado, rezanie sa jej páči, má rada svoju mamu. Na ich odľahlý statok jedného dňa príde cudzinec. Pýta sa na záchod, vyžaduje si nezvyčajnú zdvorilosť. Pôsobí na jednej strane krehko, zároveň dosť vyšinuto. Neskôr sa sám prizná, má rád zabíjanie, ten pocit ktorý človeku prináša. Na rozhovory s dievčatkom bude mať ešte veľa času. Bez mamičky si z neho spraví svojho jediného kamaráta. Hoci nahradiť ju samozrejme nikdy môcť nebude, Francisca bude vždy myslieť na The Eyes of My Mother.

27. 6. 2017

recenzie.

Vzkriesenie démona

Andrej Gomora | 5. 5. 2015
0
4/10          
žáner:
possession, claustrophobic, psycho

Oživenie vyšlo, len pár detailov ešte treba doladiť


Skúste si spomenúť, snažil sa niekedy niekto oživovať mŕtvoly čisto vedeckou metódou? Možno najbližšie k tomu mal Re- Animátor, no veda v psychopatickej komédii je predsa trochu iná veda. Výsledok sa totiž aj tak hodil k šarlatánskym pokusom. Tie sa tak ako tu, v lepšom prípade končili obyčajným zombíctvom. V tom horšom, ako v Pet Sematary, človek, čo sa vrátil, len vyzeral ako ten, ktorého na indiánskom pohrebisku zakopali. Ale už to nebol on. Teraz k vzkresovaniu mŕtvych konečne niekto pristupuje seriózne. Aký úspešný asi bude výsledok prezrádza už slovenský názov filmu. Vzkriesenie démona.
 

„Skupina bádateľov dostala grant, testujú sérum, ktoré by mohlo vracať mŕtvych naspäť."

Veda je tu vlastne množstvo zložitých termínov, ktorým ak niekto rozumie, najskôr silne pochybuje o príčetnosti tvorcov. Sme ale na pôde univerzity v Berkley, presnejšie pod ňou, v podzemí, v dobre vybavenom laboratóriu. Skupina bádateľov dostala grant, testujú sérum, ktoré by mohlo vracať mŕtvych naspäť. Netaja sa, že všetkým procesom v mozgu a tele úplne nerozumejú. Vlastne majú pomerne zásadne odlišné názory na to, čo sa v tele po smrti odohráva. Kým šéf výskumu hovorí o zaplavení tela psychadelickou látkou, jeho manželka verí v odchod duše. Energia sa predsa nemôže len tak stratiť. Práve prišiel ich prvý úspech, podarilo sa im oživiť psa. Správa sa trochu čudne, no žije a to je hlavné. Aká zvláštna náhoda, že zrovna vtedy univerzita zistí, že robia zakázané pokusy na zvieratách. Výskum sa má zastaviť, stáva sa majetkom poskytovateľa grantu. Vedcom ale nedá, musia vykonať ešte jeden posledný experiment. Keď pri ňom výskumníčku zabije elektrický prúd, čo im iné zostáva, skúsia oživiť ju. A naozaj sa vráti. Trochu je to ona, ale trochu ani nie.

Prostredia vedeckých tímov majú svoje klišé, ktorým sa film vôbec nevyhýba. Skôr naopak. Tým hlavným je vzťah hlavnej dvojice, ktorá pred troma rokmi kvôli grantu prestala plánovať svadbu. Ani tento vzťah ale nakoniec až tak nevyužíva, keďže s postavami pracuje minimálne. Stačia mu jednoduché figúrky ako čierny ajtík, fajčiaci výrastok s nádychom geniality, nevinná a úprimná študentka. Asi najneurčitejší je práve partner, ktorého polohu zapáleného vedca nám vsugerujú len ostatné postavy, on sám sa prejavuje minimálne a nie je ničím zaujímavý. Jeho hlavnou úlohou je nahovoriť ostatných na pokus na človeku, kto už by ale ten nespravil pre svoju lásku.

„Film ako keby sa snažil pozliepať dokopy niekoľko už aj tak zrecyklovaných nápadov."

Čo presne sa s hrdinkou po vzkriesení stane, nevieme. Film dosť jasne dáva najavo, že tak to má byť, posmrtné procesy sú predsa neznáme. Že všetko nie je v poriadku vieme my, vedia to vedci a vie to aj Zoe. Tá je v prvej chvíli zmätená a ustráchaná. Potom sa dostane k cynizmu, až nakoniec sa premení na čisté zlo. Logika síce nevyhnutná nie je, no nezaškodilo by trochu konzistentnosti. Film ako keby sa snažil pozliepať dokopy niekoľko už aj tak zrecyklovaných nápadov. Ani jeden z nich síce nie je úplne nevhodný, no ich spojením sa zabíja akékoľvek zmysluplné napredovanie vývoja. Jednoducho skáče podľa potreby.

„Aj keď je neskôr všade tma a neporiadok, strašidelnej atmosfére škodí neurčitosť Zoe."

Ľudia zavretí v podzemnom laboratóriu by malo byť pre horor veľmi priaznivé prostredie. Prvé vraždy prichádzajú skôr prekvapivo, snažia sa byť štýlové, no nedokážu na diváka zapôsobiť. Aj keď je neskôr všade tma a neporiadok, strašidelnej atmosfére škodí neurčitosť Zoe. Na jednej strane sa totiž javí ako všemocná a bojovať s ňou nemá pre ostatné postavy žiaden zmysel. Na druhej strane bola ale ešte pred chvíľou dobrá, minimálne pochybnosti by v nej mohli byť. Nevieme, čo od nej čakať, ani čoho presne sa báť a čo tak zhruba by sa mohlo stať. V niektorých scénach má Zoe rozhodne štýl a párkrát sa na chvíľu aj podarí napätie vystupňovať. Ako celok ale film smeruje nikam respektíve nedáva zmysel. Vtedy sa na diváka ťažko pôsobí.

Vzkriesenie démona je decentne nakrútený film a aj keď je to smutné, patrí medzi tie lepšie z hororov, ktoré sme v poslednom čase v našich kinách mali. Divák ho odsleduje bez ujmy či podráždenia, ale aj bez akéhokoľvek výraznejšieho zážitku. Ak už sme sa naučili byť vďační, keď z kina neodchádzame naštvaní, ten pocit zabitého času by sme si predsa mali uvedomovať. Večer a peniaze na lístok sa rozhodne dali použiť aj lepšie.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy