hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Devoured

Divoké sny prisťahovalcov
Vnútorní démoni nemusia byť vôbec zlý námet na horor. Napríklad taký Ward sa vlastne celý odohral len v predstavách hlavnej hrdinky, a rozhodne to nebol zlý film. Podstatné asi je nezobrať výraz „vnútorní" príliš doslovne, a nezostať len pri zobrazovaní vonkajška. Čo má divák zo sledovania pokojného povrchu, keď to hlavné sa odohráva vnútri? Ako keď postavu niečo zvnútra postupne zožiera vo filme Devoured.
17. 11. 2013

Carrie

Počíta sa znásilnenie mŕtvoly za stratu panenstva?
Asi ešte nikto nedokázal, že remake môže filmu niečo zásadné pridať. Dôkazov ako ho môže pokaziť existuje naopak nespočetne. Znova musíme uvažovať či v nás nádej vidieť film zmodernizovaný a v kine prebije hnev zo znesväcovania klasiky. Ďalšou vykopanou mŕtvolou je Carrie, v predošlej verzii vynikajúco obsadená a zrežírovaná. Šikana je nepochybne večná, takže príbeh by určite mal vedieť čo to ponúknuť aj dnešnému divákovi. Ako bude film fungovať ako celok a koľko prvkov sa v ňom podarí uchrániť sme boli určite všetci zvedaví.
18. 10. 2013

Killing Ground

Ako sa stanuje v Austrálii

Keď sa mestský párik vyberie stanovať do divočiny na odľahlé miesto, určite je lepšie, ak o svojom úmysle povedia domácim. Najlepšie nejakým buranom s rozheganou dodávkou, na ktorej majú v klietke naloženého bojového psa. Môžu im dať tipy, čo by si v okolí rozhodne nemali nechať ujsť. A môžu za nimi prísť, ak by niečo potrebovali. Alebo ak by im niečo hrozilo, určite by im vedeli pomôcť. Divočina je predsa nebezpečná, nikdy nevedia, či sa neocitnú na niekoho Killing Ground.

8. 1. 2018

Zbav nás zlého

Kvalitná exkurzia do scenáristického suterénu
Zamýšľali ste sa niekedy, akou propagáciou kresťanstva všetky démonické a exorcistické filmy vlastne sú? Nejde len o to, že robia z kňazov hrdinov, najlepšie rovno im pridajúc aj kúlový imidž polepšeného tvrďáka. Na diablov platí meno Ježiša Krista a páli ich dotyk krucifixu, mohol by vôbec existovať jasnejší dôkaz, že vrámci filmu existuje Boh? Tu totiž nejde o nejaké historky o duchoch, o ktorých akurát vieme, že sa niekde objavujú a niekoho strašia. Keďže za krížikom je celé náboženstvo, prijímajúc jeho silu prijímajú tvorcovia aj ideológiu a mytológiu náboženstva. Tu majú na Boha jednoduchú žiadosť- Zbav nás zlého.
Zo začiatku to na hodinu náboženstva veľmi nevyzerá. V prológu putujeme do Iraku, traja vojaci zablúdia do jaskyne. Podľa šumivého obrazu a zvukov by sme mali pochopiť, že sa tam neodohralo nič pekné. V New Yorku nám robia spoločnosť dvaja policajti. Zohratý tím, jeden má radar na problémy, druhý sa vyžíva v ich drsnom riešení. Teraz sa im začnú kopiť zvláštne prípady. Napred domáce násilie, potom žena hodí v ZOO dieťa do jamy levovej. Levy tam zrovna neboli, maľovali ju, zrovna ako pivnicu v dome chlapa čo mlátil svoju ženu. Čudne vyzerajúci maliar by mohol byť bývalý partiak z Iraku, a ako zistia, skôr ako stenu natrel, spravil na nej nápis. Preložiť ho pomôže kňaz neúspešnej synovrahyne. Zavreli ju do blázinca a ona si dokola spieva texty The Doors.
17. 7. 2014

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

recenzie.

Jack Goes Home

Andrej Gomora | 9. 1. 2017
0
4/10          
žáner:
crazy family, psycho

Návrat narušeného syna


Jack je mierne zvláštny. Nielenže vyzerá ako Kevin z filmov o Samom doma, to by bolo v poriadku, keďže ho stvárňuje mladší brat Macaulaya Culkina, Rory. V práci si píše čudné básne. Je trochu cynik, ťažko pochopiteľný pre svoje okolie a možno zľahka zatrpknutý. To dobré v ňom vychádza na povrch hlavne pri rozhovoroch so snúbenicou, spoločne sa tešia na dieťa, malého Andyho. Radosť naruší telefonát od polície, jeho rodičia mali nehodu. Cestuje domov na pohreb, ale nie je to len taká obyčajná cesta. Jack Goes Home nielen fyzicky, čaká ho omnoho zložitejší návrat.

„Kto už by ale odolal možnosti niečo sa dozvedieť o sebe, o svojom pôvode a udalostiach, na ktoré môže mať šťastie, že sa mu podarilo zabudnúť.“

Zjavné dôvody, prečo z neho nemohol vyrásť normálny človek sa rysujú od začiatku. Nehodu vraj neprežil len jeho otec a najbližšie dni trávi Jack s mamou. Je zvláštna, ďaleko za hranicou bežných špecifík rodičov. Rovnako cynická, drsná a nepochopiteľná. Jack stretáva svojich detských známych, hlavne najlepšiu kamarátku, ktorá vraví, že v ich dome sa vždy cítila čudne. Bála sa ho, ako keby tam strašilo. Zároveň sa bála jeho matky, mala z nej nepríjemný pocit. Nerada u nich zostávala na noc a zväčša zostala radšej spať dole na gauči alebo na záhrade. Otec bol vraj dobrák, Jacka miloval nadovšetko. Zanechal mu odkaz, hore na povale. Matka Jacka varuje, nemusí mu byť príjemné ho vidieť a počuť. Kto už by ale odolal možnosti niečo sa dozvedieť o sebe, o svojom pôvode a udalostiach, na ktoré môže mať šťastie, že sa mu podarilo zabudnúť.

„...sú to skrátka narušení ľudia a nemilí spoločníci, nič viac.“

Tlačenie drámy o návrate a objavovaní vlastných koreňov do polohy hororu nemusí byť celkom šťastné, čo sa divákovi ukazuje veľmi jasne. Film je dusný a ťaživý, predovšetkým ale vďaka nepríjemnej atmosfére v rodine a temným postavám. Divák sa pri nich cíti zle, čo bolo zjavne úmyslom. Zároveň sa mu k nim ale nehodí nič skutočne strašidelné, sú to skrátka narušení ľudia a nemilí spoločníci, nič viac.

„Miešanie reality a predstáv je nakoniec hlavným zdrojom skutočne strašidelných scén.“

Miešanie reality a predstáv je nakoniec hlavným zdrojom skutočne strašidelných scén. Nejde tu o lacnú psychadéliu, ide o cesty do hlavy hlavného hrdinu. Vďaka celkovo dusnej atmosfére sa viackrát podarí diváka naplašiť aj privodiť dlhšie trvajúci pocit strachu. Virtuálne nebezpečie ale nikdy nemôže nahradiť to skutočné a ak divák aspoň nezapochybuje, či postavám aj reálne niečo nehrozí, ťažko sa film môže podobať na skutočný horor. Navyše vzniká problém s uveriteľnosťou skutočností, na ktorých je príbeh postavený. Jack mal odkrývať zásadné fakty, ako ich ale brať vážne, keď sme si tvrdeniami znejúcimi vo filme čoraz menej istí.

„Dôraz sa kladie na snahu vydolovať zo skúmania detských tráum hororovosť, čo sa ale nedarí.“

Smutné zamotanie korunuje až nezmyselný záver, ten pocit z nepremyslenej a chaotickej hry dotvára do presvedčenia. Áno, Jack zistí nepekné až tragické veci a má nárok byť zmätený a neistý v tomto svete. Dalo sa k nim zaujímavo postaviť po psychologickej stránke, tá sa ale obmedzuje na zobrazenie Jackovho psychotického správania. Dôraz sa kladie na snahu vydolovať zo skúmania detských tráum hororovosť, čo sa ale nedarí. Výsledkom je film síce dusný a temný, no v žiadnom smere nie dotiahnutý a teda podarený.

Jack Goes Home má síce v zásade zaujímavého hlavného hrdinu, ten je ale zároveň nesympatický a nie dostatočne prepracovaný, aby mohol diváka uspokojiť. Film sa stráca na rozmedzí žánrov a v snahe vyrovnať sa so smutnými témami hororovým spracovaním. Chýba mu akékoľvek skutočné vzrušenie, nie veľmi sa ho oplatí pozerať ako horor, a pre slabú ľudskosť už vonkoncom nie ako drámu.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy