hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Prvá Očista

Zase tá politika...

Pôvodná Očista bola jednoduchá, obmedzená rozpočtom, stála len na prezentácii svojho nápadu. Druhá ho naplno rozvinula, a aj keď už možno začala dejovo trocha vymýšľať, v zásade si udržala jednoduchosť, ktorá jej prospievala. Hlavne z perspektívy, ktorú vytvoril diel tretí. Ten odmietal robiť to isté len inak, využiť deň očisty ako zasadenie a ponúknuť len nové postavy a dej. Nie, radšej sa spolitizoval, rovno sa presunul do vôbec posledného očistného dňa. Chceli fanúšikovia skutočne vidieť diskusie, intrigy, a boj za zrušenie Očisty? Autori si zjavne myslia, že chceli. Štvrtý diel je totiž tiež politický, ukazuje nám, ako vyzerala Prvá Očista.

12. 7. 2018

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Nočná mora z Elm Street (2010)

Freddy prišiel o humor aj iskru
„Videoklipár" Samuel Bayer sa rozhodol natočiť strašidelný horor. Chcel, aby nám naskočili zimomriavky v každom jednom zábere. Toto tlačenie na pílu však, čuduj sa svete, nevychádza (vyšlo vôbec niekedy?) a väčšinou sa mení na čistú a predvídateľnú nudu. 22. 6. 2010

recenzie.

Jack Goes Home

Andrej Gomora | 9. 1. 2017
0
4/10          
žáner:
crazy family, psycho

Návrat narušeného syna


Jack je mierne zvláštny. Nielenže vyzerá ako Kevin z filmov o Samom doma, to by bolo v poriadku, keďže ho stvárňuje mladší brat Macaulaya Culkina, Rory. V práci si píše čudné básne. Je trochu cynik, ťažko pochopiteľný pre svoje okolie a možno zľahka zatrpknutý. To dobré v ňom vychádza na povrch hlavne pri rozhovoroch so snúbenicou, spoločne sa tešia na dieťa, malého Andyho. Radosť naruší telefonát od polície, jeho rodičia mali nehodu. Cestuje domov na pohreb, ale nie je to len taká obyčajná cesta. Jack Goes Home nielen fyzicky, čaká ho omnoho zložitejší návrat.

„Kto už by ale odolal možnosti niečo sa dozvedieť o sebe, o svojom pôvode a udalostiach, na ktoré môže mať šťastie, že sa mu podarilo zabudnúť.“

Zjavné dôvody, prečo z neho nemohol vyrásť normálny človek sa rysujú od začiatku. Nehodu vraj neprežil len jeho otec a najbližšie dni trávi Jack s mamou. Je zvláštna, ďaleko za hranicou bežných špecifík rodičov. Rovnako cynická, drsná a nepochopiteľná. Jack stretáva svojich detských známych, hlavne najlepšiu kamarátku, ktorá vraví, že v ich dome sa vždy cítila čudne. Bála sa ho, ako keby tam strašilo. Zároveň sa bála jeho matky, mala z nej nepríjemný pocit. Nerada u nich zostávala na noc a zväčša zostala radšej spať dole na gauči alebo na záhrade. Otec bol vraj dobrák, Jacka miloval nadovšetko. Zanechal mu odkaz, hore na povale. Matka Jacka varuje, nemusí mu byť príjemné ho vidieť a počuť. Kto už by ale odolal možnosti niečo sa dozvedieť o sebe, o svojom pôvode a udalostiach, na ktoré môže mať šťastie, že sa mu podarilo zabudnúť.

„...sú to skrátka narušení ľudia a nemilí spoločníci, nič viac.“

Tlačenie drámy o návrate a objavovaní vlastných koreňov do polohy hororu nemusí byť celkom šťastné, čo sa divákovi ukazuje veľmi jasne. Film je dusný a ťaživý, predovšetkým ale vďaka nepríjemnej atmosfére v rodine a temným postavám. Divák sa pri nich cíti zle, čo bolo zjavne úmyslom. Zároveň sa mu k nim ale nehodí nič skutočne strašidelné, sú to skrátka narušení ľudia a nemilí spoločníci, nič viac.

„Miešanie reality a predstáv je nakoniec hlavným zdrojom skutočne strašidelných scén.“

Miešanie reality a predstáv je nakoniec hlavným zdrojom skutočne strašidelných scén. Nejde tu o lacnú psychadéliu, ide o cesty do hlavy hlavného hrdinu. Vďaka celkovo dusnej atmosfére sa viackrát podarí diváka naplašiť aj privodiť dlhšie trvajúci pocit strachu. Virtuálne nebezpečie ale nikdy nemôže nahradiť to skutočné a ak divák aspoň nezapochybuje, či postavám aj reálne niečo nehrozí, ťažko sa film môže podobať na skutočný horor. Navyše vzniká problém s uveriteľnosťou skutočností, na ktorých je príbeh postavený. Jack mal odkrývať zásadné fakty, ako ich ale brať vážne, keď sme si tvrdeniami znejúcimi vo filme čoraz menej istí.

„Dôraz sa kladie na snahu vydolovať zo skúmania detských tráum hororovosť, čo sa ale nedarí.“

Smutné zamotanie korunuje až nezmyselný záver, ten pocit z nepremyslenej a chaotickej hry dotvára do presvedčenia. Áno, Jack zistí nepekné až tragické veci a má nárok byť zmätený a neistý v tomto svete. Dalo sa k nim zaujímavo postaviť po psychologickej stránke, tá sa ale obmedzuje na zobrazenie Jackovho psychotického správania. Dôraz sa kladie na snahu vydolovať zo skúmania detských tráum hororovosť, čo sa ale nedarí. Výsledkom je film síce dusný a temný, no v žiadnom smere nie dotiahnutý a teda podarený.

Jack Goes Home má síce v zásade zaujímavého hlavného hrdinu, ten je ale zároveň nesympatický a nie dostatočne prepracovaný, aby mohol diváka uspokojiť. Film sa stráca na rozmedzí žánrov a v snahe vyrovnať sa so smutnými témami hororovým spracovaním. Chýba mu akékoľvek skutočné vzrušenie, nie veľmi sa ho oplatí pozerať ako horor, a pre slabú ľudskosť už vonkoncom nie ako drámu.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy