hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Gwen

Horor zvaný život

Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.

12. 11. 2019

Oculus

Zrkadlá nenútia len chudnúť
Myslím, teda som. Ničím iným si nemôžem byť istý. Všetky ostatné poznatky mi sprostredkujú moje zmysly, náchylné sa mýliť ba občas aj klamať. Nemám ako zistiť čo sa skutočne deje, a čo sú len umelé vnemy. Som ja ten čo stojí v vonku na tráve, alebo ten ktorého vidím cez okno čakať v pasci? Má zmysel vyrábať si kotvu v realite, alebo vás nakoniec aj tak oklame Oculus?
27. 6. 2014

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

Blair Witch

Môže priehľadná akcia nahradiť atmosféru?

Blair Witch patrí nepochybne medzi najznámejšie horory posledných dvoch desaťročí a jeho značka má neodškriepiteľnú cenu. Film sa ale nikdy celkom nezbavil imidžu určitej podradnosti, čo do prostriedkov, ktoré na strašenie využíval. Aj napriek tomu, že sme už odvtedy toľkokrát videli, ako zle môžu filmy v štýle found footage dopadnúť, keď sa to s nimi nevie. Svojho času vzniklo aj pokračovanie, bez roztrasených kamier a len voľne dejovo naviazané. Právom si nevyslúžilo väčšiu pozornosť a našťastie rýchlo upadlo do zabudnutia. Po všetkých stránkach sa teraz snaží silne nadviazať pokračovanie tretie s prekvapivým názvom Blair Witch.

13. 1. 2017

Annabelle 3: Návrat

Späť k detským hrám

S dejovými previazaniami prichádzajú obmedzenia, nech sú aj voľné. Také tie veci, o ktorých by ste v sequeli museli počuť, preto sa v prequeli nemohli stať. Pre horor ide o celkom výrazné obmedzenie, najmä čo sa týka počtu obetí. Dostávame sa rovno do situácie, keď tie musia zostať na nule, a vlastne si zaslúži obdiv, ak sa niekomu do takého hororu vôbec chce. Ako keby sme prechádzali incidenty celkom bezvýznamné z hľadiska celkového príbehu, ktoré akurát v osamotenosti svojho priebehu mohli byť akosi drobno zaujímavé, a v ideálnom prípade aj strašidelné. Niečo ako náhodné epizódy zo života Warrenovcov, aj keď v tejto konkrétnej vystupujú minimálne.

10. 7. 2019

recenzie.

Jack Goes Home

Andrej Gomora | 9. 1. 2017
0
4/10          
žáner:
crazy family, psycho

Návrat narušeného syna


Jack je mierne zvláštny. Nielenže vyzerá ako Kevin z filmov o Samom doma, to by bolo v poriadku, keďže ho stvárňuje mladší brat Macaulaya Culkina, Rory. V práci si píše čudné básne. Je trochu cynik, ťažko pochopiteľný pre svoje okolie a možno zľahka zatrpknutý. To dobré v ňom vychádza na povrch hlavne pri rozhovoroch so snúbenicou, spoločne sa tešia na dieťa, malého Andyho. Radosť naruší telefonát od polície, jeho rodičia mali nehodu. Cestuje domov na pohreb, ale nie je to len taká obyčajná cesta. Jack Goes Home nielen fyzicky, čaká ho omnoho zložitejší návrat.

„Kto už by ale odolal možnosti niečo sa dozvedieť o sebe, o svojom pôvode a udalostiach, na ktoré môže mať šťastie, že sa mu podarilo zabudnúť.“

Zjavné dôvody, prečo z neho nemohol vyrásť normálny človek sa rysujú od začiatku. Nehodu vraj neprežil len jeho otec a najbližšie dni trávi Jack s mamou. Je zvláštna, ďaleko za hranicou bežných špecifík rodičov. Rovnako cynická, drsná a nepochopiteľná. Jack stretáva svojich detských známych, hlavne najlepšiu kamarátku, ktorá vraví, že v ich dome sa vždy cítila čudne. Bála sa ho, ako keby tam strašilo. Zároveň sa bála jeho matky, mala z nej nepríjemný pocit. Nerada u nich zostávala na noc a zväčša zostala radšej spať dole na gauči alebo na záhrade. Otec bol vraj dobrák, Jacka miloval nadovšetko. Zanechal mu odkaz, hore na povale. Matka Jacka varuje, nemusí mu byť príjemné ho vidieť a počuť. Kto už by ale odolal možnosti niečo sa dozvedieť o sebe, o svojom pôvode a udalostiach, na ktoré môže mať šťastie, že sa mu podarilo zabudnúť.

„...sú to skrátka narušení ľudia a nemilí spoločníci, nič viac.“

Tlačenie drámy o návrate a objavovaní vlastných koreňov do polohy hororu nemusí byť celkom šťastné, čo sa divákovi ukazuje veľmi jasne. Film je dusný a ťaživý, predovšetkým ale vďaka nepríjemnej atmosfére v rodine a temným postavám. Divák sa pri nich cíti zle, čo bolo zjavne úmyslom. Zároveň sa mu k nim ale nehodí nič skutočne strašidelné, sú to skrátka narušení ľudia a nemilí spoločníci, nič viac.

„Miešanie reality a predstáv je nakoniec hlavným zdrojom skutočne strašidelných scén.“

Miešanie reality a predstáv je nakoniec hlavným zdrojom skutočne strašidelných scén. Nejde tu o lacnú psychadéliu, ide o cesty do hlavy hlavného hrdinu. Vďaka celkovo dusnej atmosfére sa viackrát podarí diváka naplašiť aj privodiť dlhšie trvajúci pocit strachu. Virtuálne nebezpečie ale nikdy nemôže nahradiť to skutočné a ak divák aspoň nezapochybuje, či postavám aj reálne niečo nehrozí, ťažko sa film môže podobať na skutočný horor. Navyše vzniká problém s uveriteľnosťou skutočností, na ktorých je príbeh postavený. Jack mal odkrývať zásadné fakty, ako ich ale brať vážne, keď sme si tvrdeniami znejúcimi vo filme čoraz menej istí.

„Dôraz sa kladie na snahu vydolovať zo skúmania detských tráum hororovosť, čo sa ale nedarí.“

Smutné zamotanie korunuje až nezmyselný záver, ten pocit z nepremyslenej a chaotickej hry dotvára do presvedčenia. Áno, Jack zistí nepekné až tragické veci a má nárok byť zmätený a neistý v tomto svete. Dalo sa k nim zaujímavo postaviť po psychologickej stránke, tá sa ale obmedzuje na zobrazenie Jackovho psychotického správania. Dôraz sa kladie na snahu vydolovať zo skúmania detských tráum hororovosť, čo sa ale nedarí. Výsledkom je film síce dusný a temný, no v žiadnom smere nie dotiahnutý a teda podarený.

Jack Goes Home má síce v zásade zaujímavého hlavného hrdinu, ten je ale zároveň nesympatický a nie dostatočne prepracovaný, aby mohol diváka uspokojiť. Film sa stráca na rozmedzí žánrov a v snahe vyrovnať sa so smutnými témami hororovým spracovaním. Chýba mu akékoľvek skutočné vzrušenie, nie veľmi sa ho oplatí pozerať ako horor, a pre slabú ľudskosť už vonkoncom nie ako drámu.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy