hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

The Intruder

Nielen duchovia strašia v domoch

V čom má byť film mysteriózny nie je celkom jasné. Nemusíme sa s negatívnou postavou zhodovať vo všetkom, základu jeho rozpoloženia ako ho vidíme sa ale dá rozumieť. Dom postavil jeho dedko, bývali tam jeho predkovia a on sám po celý svoj dovtedajší život. Nech ho predáva z akéhokoľvek dôvodu, je celkom pochopiteľné, že sa mu to nerobí ľahko. Tým, aký je dom krásny. K miestu má silné citové puto, má nutkanie sa tam vracať a bolí ho každý zásah, ktorý do domu noví majitelia vykonajú. Tiež je pochopiteľné, že už pri tomto správaní začne pôsobiť ako Narušiteľ.

7. 4. 2020

The Battery

Jim Jarmusch sa dal na horory?
Prečo by sme sa na svet ovládnutý zombíkmi, kde ľudská spoločnosť prestala existovať, mali pozerať len z negatívnej stránky? Aj poslední dvaja živí ľudia, ktorí sa budú túlať vyprahnutou krajinou, budú stále ľudia. Nie je dôvod, aby sa ich príbeh nedal vyobraziť ľudsky, prihliadajúc aj na ich iné túžby, ako skrátka prežiť. Takto originálny je horor o dvoch postapokalyptických parťákoch, s názvom The Battery.
11. 12. 2013

The Spiritual World

Thajský experiment s duchmi
Predstavte si, že máte nadprirodzené schopnosti a vidíte duše mŕtvych ľudí. Žiadnu väčšiu fantáziu si to od vás nevyžaduje. Videli ste to už predsa najmenej v stopäťdesiatich hororoch a nielen v nich. Výnimkou nie je ani The Spiritual World, ktorý sa už názvom tvári ako úplne klasická duchárčina. 11. 3. 2011

Red Riding Hood

Človek človeku vlk(olak)om
Červená čiapočka nám vyrástla. Už to nie je to malé dievčatko, ktoré sa s košíkom plným dobrôt vydá cez les navštíviť svoju babičku. Do 21. storočia vchádza ako mladé príťažlivé dievča, ktoré okrem vlkolaka ohrozujúceho jej rodnú dedinu musí riešiť najmä citové problémy. Áno, pôjde o lásku, pretože po Valerii, ako sa dnes Čiapočka volá, túžia odrazu dvaja muži.
7. 6. 2011

Posljednji Srbin u Hrvatskoj

Zombíci a balkánsky nacionalizmus

Keďže ide o film v chorvátsko- srbskej koprodukcii, tým pozadím samozrejme musí byť miestny nacionalizmus a národnostné konflikty. Ako vieme z nie tak dávnej histórie, nejde o vôbec až tak nevinnú tému, ktorá ako poznáme miestne povahy ľahko vzplanie ďaleko za hranicu humoru. Podobné témy brané napriek svojej absurdnej podstate príliš vážne sú presne vhodným námetom pre satiru, a s tou sa film snaží pracovať. Okrem nacionalizmu uvidíme aj niečo v zmysle ignorancie veľkých voči malým, a bezohľadnosť zisku. Cieľom satiry teda nie je príliš čo vytknúť, horšie už je to s jej realizáciou ako aj samotnou filmovou podstatou.

1. 4. 2020

recenzie.

Jack Goes Home

Andrej Gomora | 9. 1. 2017
0
4/10          
žáner:
crazy family, psycho

Návrat narušeného syna


Jack je mierne zvláštny. Nielenže vyzerá ako Kevin z filmov o Samom doma, to by bolo v poriadku, keďže ho stvárňuje mladší brat Macaulaya Culkina, Rory. V práci si píše čudné básne. Je trochu cynik, ťažko pochopiteľný pre svoje okolie a možno zľahka zatrpknutý. To dobré v ňom vychádza na povrch hlavne pri rozhovoroch so snúbenicou, spoločne sa tešia na dieťa, malého Andyho. Radosť naruší telefonát od polície, jeho rodičia mali nehodu. Cestuje domov na pohreb, ale nie je to len taká obyčajná cesta. Jack Goes Home nielen fyzicky, čaká ho omnoho zložitejší návrat.

„Kto už by ale odolal možnosti niečo sa dozvedieť o sebe, o svojom pôvode a udalostiach, na ktoré môže mať šťastie, že sa mu podarilo zabudnúť.“

Zjavné dôvody, prečo z neho nemohol vyrásť normálny človek sa rysujú od začiatku. Nehodu vraj neprežil len jeho otec a najbližšie dni trávi Jack s mamou. Je zvláštna, ďaleko za hranicou bežných špecifík rodičov. Rovnako cynická, drsná a nepochopiteľná. Jack stretáva svojich detských známych, hlavne najlepšiu kamarátku, ktorá vraví, že v ich dome sa vždy cítila čudne. Bála sa ho, ako keby tam strašilo. Zároveň sa bála jeho matky, mala z nej nepríjemný pocit. Nerada u nich zostávala na noc a zväčša zostala radšej spať dole na gauči alebo na záhrade. Otec bol vraj dobrák, Jacka miloval nadovšetko. Zanechal mu odkaz, hore na povale. Matka Jacka varuje, nemusí mu byť príjemné ho vidieť a počuť. Kto už by ale odolal možnosti niečo sa dozvedieť o sebe, o svojom pôvode a udalostiach, na ktoré môže mať šťastie, že sa mu podarilo zabudnúť.

„...sú to skrátka narušení ľudia a nemilí spoločníci, nič viac.“

Tlačenie drámy o návrate a objavovaní vlastných koreňov do polohy hororu nemusí byť celkom šťastné, čo sa divákovi ukazuje veľmi jasne. Film je dusný a ťaživý, predovšetkým ale vďaka nepríjemnej atmosfére v rodine a temným postavám. Divák sa pri nich cíti zle, čo bolo zjavne úmyslom. Zároveň sa mu k nim ale nehodí nič skutočne strašidelné, sú to skrátka narušení ľudia a nemilí spoločníci, nič viac.

„Miešanie reality a predstáv je nakoniec hlavným zdrojom skutočne strašidelných scén.“

Miešanie reality a predstáv je nakoniec hlavným zdrojom skutočne strašidelných scén. Nejde tu o lacnú psychadéliu, ide o cesty do hlavy hlavného hrdinu. Vďaka celkovo dusnej atmosfére sa viackrát podarí diváka naplašiť aj privodiť dlhšie trvajúci pocit strachu. Virtuálne nebezpečie ale nikdy nemôže nahradiť to skutočné a ak divák aspoň nezapochybuje, či postavám aj reálne niečo nehrozí, ťažko sa film môže podobať na skutočný horor. Navyše vzniká problém s uveriteľnosťou skutočností, na ktorých je príbeh postavený. Jack mal odkrývať zásadné fakty, ako ich ale brať vážne, keď sme si tvrdeniami znejúcimi vo filme čoraz menej istí.

„Dôraz sa kladie na snahu vydolovať zo skúmania detských tráum hororovosť, čo sa ale nedarí.“

Smutné zamotanie korunuje až nezmyselný záver, ten pocit z nepremyslenej a chaotickej hry dotvára do presvedčenia. Áno, Jack zistí nepekné až tragické veci a má nárok byť zmätený a neistý v tomto svete. Dalo sa k nim zaujímavo postaviť po psychologickej stránke, tá sa ale obmedzuje na zobrazenie Jackovho psychotického správania. Dôraz sa kladie na snahu vydolovať zo skúmania detských tráum hororovosť, čo sa ale nedarí. Výsledkom je film síce dusný a temný, no v žiadnom smere nie dotiahnutý a teda podarený.

Jack Goes Home má síce v zásade zaujímavého hlavného hrdinu, ten je ale zároveň nesympatický a nie dostatočne prepracovaný, aby mohol diváka uspokojiť. Film sa stráca na rozmedzí žánrov a v snahe vyrovnať sa so smutnými témami hororovým spracovaním. Chýba mu akékoľvek skutočné vzrušenie, nie veľmi sa ho oplatí pozerať ako horor, a pre slabú ľudskosť už vonkoncom nie ako drámu.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy