recenzie.

To/ It

Andrej Gomora | 12. 9. 2017

0

7/10          

žáner:

mystery, psycho

Kto sa postará o veselé detstvo, ak nie klaun?

Od roku 1976 po dnešok sa vyskytlo len 5 rokov, počas ktorých by nevzniklo žiadne filmové dielo inšpirované prácou Stephena Kinga. Ako známy grafoman sa nevyžíva len vo vymýšľaní strašidelných zápletiek a fantastických príbehov. Rád sa so svojimi postavami aj pohrá, rozvinie ich, dá im život. Preto viacero filmov podľa jeho románov nemieri ani tak na hororové publikum, ale páči sa aj masovému divákovi. Toto dielo malo byť o dospievajúcich chlapcoch. A o niečom zlom. Niečom neurčitom. Nemá to meno, je to len To.

„Vidíme koniec školského roka v meste Derry, kde mizne šesťkrát viac dospelých ako je americký priemer, pri deťoch je to ešte horšie.“

Je zvláštne, že dielo sa zatiaľ dočkalo len jedného televízneho spracovania, keďže mnoho jeho častí pozná skoro každý z viacerých odkazov a paródií. Román patrí medzi Kingove dlhšie, odohráva sa v dvoch časových obdobiach, pričom film nám tentokrát prináša to prvé. V ňom vidíme koniec školského roka v meste Derry, kde mizne šesťkrát viac dospelých ako je americký priemer, pri deťoch je to ešte horšie. Vidíme skupinku chlapcov a jedno dievča, z ktorých každého niečo straší. Jednému pred pol rokom zmizol mladší braček. Vidia, ako ich ich strach požiera. Ako sa stáva skutočným, a ako sa ľudia v ich okolí strácajú. Pátrajú po jeho pôvode, skúmajú zvláštne udalosti vo svojom meste. Nemá zmysel skrývať sa, vyčkávať. Tak ako sa musia postaviť miestnym grázlom, musia sa priamo postaviť aj samotnému zlu. Spoločne, a zomknutí.

„Film je miestami vtipný, neustále napreduje, nikdy sa nezamotáva a po celú svoju dĺžku má čo divákovi povedať a ponúknuť.“

Miešajú sa nám žánre, a veľmi cítime, ako veľa priestoru by potreboval ten nehororový. Každý chlapec má svoj príbeh. Dlhý, zložitý, niekedy dobrodružný, niekedy zaujímavý, aj keď možno nie celkom psychologicky hlboký. Do chlapcov sa dá vžiť, príjemne sa na nich pozerá a vedia nás zabaviť. Film je miestami vtipný, neustále napreduje, nikdy sa nezamotáva a po celú svoju dĺžku má čo divákovi povedať a ponúknuť. Rozvíja témy dospievania, detského sveta, jeho formovania a jeho vplyvu na jednotlivých predstaviteľov. Cítime silne nostalgickú atmosféru, dá sa nám do nej krásne ponoriť a nechať sa unášať pôsobivým zobrazením dospievania v malom meste.

„Tým ako neustále odbáča, sústredí sa na chlapcov, ich dialógy a charaktery, sa strach a hrôza dostávajú v úlohe tém celkom do úzadia.“

Prvky hororu prichádzajú už na začiatku, predstaví sa nám klaun Pennywise, hneď poriadne krvavo. Potom sú ale v diele značne roztrúsené. Vidíme ich ako incidenty v životoch detí. Často prebiehajú bez následkov a my si nemôžeme byť istí, či vôbec boli skutočné. Chvíľami sa samozrejme naľakáme, všetko hororové sa ale ako keby rozplývalo v prevládajúcom nostalgickom príbehu. Nepomôže ani to, že pre ten je boj so zlom postupne hlavnou zápletkou. Tým ako neustále odbáča, sústredí sa na chlapcov, ich dialógy a charaktery, sa strach a hrôza dostávajú v úlohe tém celkom do úzadia. Slúžia len ako prostriedky pre prácu so správaním postáv, s ich vývojom. Ide nepochybne o legitímny cieľa toto využitie nakoniec nevyznie vôbec nepodarene. Škoda že nie je hororové.

My si tak nestihneme príliš užiť nielen samotné hororové scény kvôli ich krátkemu trvaniu, a s výnimkou finále nedostatku priestoru, aby mohli prerásť do niečoho na spôsob sekvencií. Neužijeme si ani samotných zloduchov. Z tých niektorí pôsobia len ako jednoduché obrazy, primitívni bubáci. Naopak ten hlavný, klaun Pennywise má zjavný potenciál. Baví nás, keď rozpráva, baví nás keď je tajomne hrozivý a vie nás nastrašiť, keď svoju nebezpečnosť začne uplatňovať. Jeho pôsobenie je ale značne obmedzené. Nedostane toľko priestoru, koľko by mohol, nevyužíva sa ani natoľko, nakoľko to býva u trochu podarených hororových zloduchov bežné. Pre film sú najdôležitejší chlapci a dievča, tých zobrazenie sa tiež podarilo. Keďže tu o horor nešlo vôbec v prvom rade.

To je oveľa bližšie Kingovi ako ho poznáme napríklad z Vykúpenia z väznice Shawshank ako z čistokrvných hororov nakrútených podľa jeho predlôh. Film síce má hororovú zápletku, je v ňom krv aj násilie. Ale on to vlastne nie je tak celkom horor. Jeho cieľom nie je strašiť a vzbudzovať hrôzu. Skôr hovoriť o detstve, detských strachoch a traumách, o dôležitosti priateľstva. Nakrútený je vynikajúco, takmer dokonale, vrátane výborných detských hercov, takže celkom ľutovať by ste jeho vzhliadnutie tak či onak nemali. Tiež ale nejde o nijako výnimočné umelecké dielo, a už vôbec nie o výnimočný horor. Tak s tým radšej počítajte.