hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

Potomok

Túžite po nadanom dieťati?

Krásna jednoduchosť bez vymýšľania zložitých duchárin, a využijúc jeden z najtradičnejších konceptov možno má svoje čaro. Všetci sme počuli o minulých životoch a mnoho ľudí na ne skutočne aj verí. Mierne bizarne pôsobí len scéna, kde o nej doktori hovoria rodičom s veľkou tajomnosťou, ako o čomsi záhadnom a pre nás neznámom. Práve to, že ide o príliš známy koncept môže byť prekážka, aby divák ľahko prijal reinkarnáciu ako dôvod celkom neštandardného a vražedného správania malého dieťaťa. Oproti rôznym duchárskym a podobne mysterióznym zápletkám tu ale určite je výhoda v priamočiarosti.

19. 2. 2019

The Haunter

Veľká Miss Afekt
Každý duchársky horor si musí vytvoriť pravidlá sveta, v ktorom sa odohrá. Čo duchovia môžu, čo chcú a hlavne, ako sa ich dá zbaviť. Všeobecnou zásadou býva, čím jednoduchšie tým lepšie. S komplikovanými konštruktmi sa dá v lepšom prípade dostať k vtipnosti (Drag Me to Hell). Tých horších je neúrekom a zväčša sa končia ako mysteriózny nezmysel bez hlavy a päty (Shelter). Na dorazenie diváckeho zážitku je potom najlepšie nedopriať mu ani možnosť tváriť sa, že si všetky nelogickosti nevšimol. Zložitá myšlienka je aj za filmom The Haunter, ako asi svoju úlohu zvládol?
Lisa prežíva dokola ten istý deň. Budí ju brat s pirátskym pokladom, mama ju posiela prať a otec opravuje auto. A v dome sa ešte objaví aj pár duchov. Hlasov, nočných návštev, snažia sa s Lisou komunikovať. Napred sa bojí, postupne si na nich zvyká a začnú ju zaujímať. S ich pomocou nájde záznamy, koľko dievčat už v okolí zahynulo, a že práve tie k nej prichádzajú. Potom je jedného dňa všetko inak. Je to ten istý deň, lenže všetci sa správajú odlišne. Príde opravár telefónov, všetky predošlé dni nefunkčných. Má v očiach smrť, a povie to Lise jasne. S duchmi nech sa nesnaží komunikovať. Inak bude trpieť. Ukáže jej, že to on ovláda všetko, čo sa deje. Je to jeho dom, on tam vyrastal a vraždil, a mieni pokračovať. Až kým ho Lisa nezastaví.
9. 1. 2014

Carrie

Počíta sa znásilnenie mŕtvoly za stratu panenstva?
Asi ešte nikto nedokázal, že remake môže filmu niečo zásadné pridať. Dôkazov ako ho môže pokaziť existuje naopak nespočetne. Znova musíme uvažovať či v nás nádej vidieť film zmodernizovaný a v kine prebije hnev zo znesväcovania klasiky. Ďalšou vykopanou mŕtvolou je Carrie, v predošlej verzii vynikajúco obsadená a zrežírovaná. Šikana je nepochybne večná, takže príbeh by určite mal vedieť čo to ponúknuť aj dnešnému divákovi. Ako bude film fungovať ako celok a koľko prvkov sa v ňom podarí uchrániť sme boli určite všetci zvedaví.
18. 10. 2013

Honeymoon

Niekto sa zo svadobnej cesty nechce vrátiť. Iný by aj rád...
Ľudia sa počas života nielen menia. Oni sú iní neustále. Ako to do asi najväčších detailov rozobral Luigi Pirandello, v každom človeku sa skrýva nespočetne identít, z ktorých ani jedna sa nedá označiť za skutočnú. Všetci sme len obrazom v očiach seba samého a v očiach každého človeka, ktorého v živote stretneme. Každý z týchto obrazov je iný a jednotlivec nemá nikdy šancu ich všetky spoznať. Teda nemôže spoznať seba samého, pretože nič také ako skutočný on vlastne neexistuje. Takže, kto vlastne môže povedať, že vie komu to prisahá vernosť až do konca života? Nezačínajú niektorí pochybovať už keď odcestujú na svoj Honeymoon?
10. 2. 2015

recenzie.

To/ It

Andrej Gomora | 12. 9. 2017
0
7/10          
žáner:
mystery, psycho

Kto sa postará o veselé detstvo, ak nie klaun?


Od roku 1976 po dnešok sa vyskytlo len 5 rokov, počas ktorých by nevzniklo žiadne filmové dielo inšpirované prácou Stephena Kinga. Ako známy grafoman sa nevyžíva len vo vymýšľaní strašidelných zápletiek a fantastických príbehov. Rád sa so svojimi postavami aj pohrá, rozvinie ich, dá im život. Preto viacero filmov podľa jeho románov nemieri ani tak na hororové publikum, ale páči sa aj masovému divákovi. Toto dielo malo byť o dospievajúcich chlapcoch. A o niečom zlom. Niečom neurčitom. Nemá to meno, je to len To.

„Vidíme koniec školského roka v meste Derry, kde mizne šesťkrát viac dospelých ako je americký priemer, pri deťoch je to ešte horšie.“

Je zvláštne, že dielo sa zatiaľ dočkalo len jedného televízneho spracovania, keďže mnoho jeho častí pozná skoro každý z viacerých odkazov a paródií. Román patrí medzi Kingove dlhšie, odohráva sa v dvoch časových obdobiach, pričom film nám tentokrát prináša to prvé. V ňom vidíme koniec školského roka v meste Derry, kde mizne šesťkrát viac dospelých ako je americký priemer, pri deťoch je to ešte horšie. Vidíme skupinku chlapcov a jedno dievča, z ktorých každého niečo straší. Jednému pred pol rokom zmizol mladší braček. Vidia, ako ich ich strach požiera. Ako sa stáva skutočným, a ako sa ľudia v ich okolí strácajú. Pátrajú po jeho pôvode, skúmajú zvláštne udalosti vo svojom meste. Nemá zmysel skrývať sa, vyčkávať. Tak ako sa musia postaviť miestnym grázlom, musia sa priamo postaviť aj samotnému zlu. Spoločne, a zomknutí.

„Film je miestami vtipný, neustále napreduje, nikdy sa nezamotáva a po celú svoju dĺžku má čo divákovi povedať a ponúknuť.“

Miešajú sa nám žánre, a veľmi cítime, ako veľa priestoru by potreboval ten nehororový. Každý chlapec má svoj príbeh. Dlhý, zložitý, niekedy dobrodružný, niekedy zaujímavý, aj keď možno nie celkom psychologicky hlboký. Do chlapcov sa dá vžiť, príjemne sa na nich pozerá a vedia nás zabaviť. Film je miestami vtipný, neustále napreduje, nikdy sa nezamotáva a po celú svoju dĺžku má čo divákovi povedať a ponúknuť. Rozvíja témy dospievania, detského sveta, jeho formovania a jeho vplyvu na jednotlivých predstaviteľov. Cítime silne nostalgickú atmosféru, dá sa nám do nej krásne ponoriť a nechať sa unášať pôsobivým zobrazením dospievania v malom meste.

„Tým ako neustále odbáča, sústredí sa na chlapcov, ich dialógy a charaktery, sa strach a hrôza dostávajú v úlohe tém celkom do úzadia.“

Prvky hororu prichádzajú už na začiatku, predstaví sa nám klaun Pennywise, hneď poriadne krvavo. Potom sú ale v diele značne roztrúsené. Vidíme ich ako incidenty v životoch detí. Často prebiehajú bez následkov a my si nemôžeme byť istí, či vôbec boli skutočné. Chvíľami sa samozrejme naľakáme, všetko hororové sa ale ako keby rozplývalo v prevládajúcom nostalgickom príbehu. Nepomôže ani to, že pre ten je boj so zlom postupne hlavnou zápletkou. Tým ako neustále odbáča, sústredí sa na chlapcov, ich dialógy a charaktery, sa strach a hrôza dostávajú v úlohe tém celkom do úzadia. Slúžia len ako prostriedky pre prácu so správaním postáv, s ich vývojom. Ide nepochybne o legitímny cieľa toto využitie nakoniec nevyznie vôbec nepodarene. Škoda že nie je hororové.

My si tak nestihneme príliš užiť nielen samotné hororové scény kvôli ich krátkemu trvaniu, a s výnimkou finále nedostatku priestoru, aby mohli prerásť do niečoho na spôsob sekvencií. Neužijeme si ani samotných zloduchov. Z tých niektorí pôsobia len ako jednoduché obrazy, primitívni bubáci. Naopak ten hlavný, klaun Pennywise má zjavný potenciál. Baví nás, keď rozpráva, baví nás keď je tajomne hrozivý a vie nás nastrašiť, keď svoju nebezpečnosť začne uplatňovať. Jeho pôsobenie je ale značne obmedzené. Nedostane toľko priestoru, koľko by mohol, nevyužíva sa ani natoľko, nakoľko to býva u trochu podarených hororových zloduchov bežné. Pre film sú najdôležitejší chlapci a dievča, tých zobrazenie sa tiež podarilo. Keďže tu o horor nešlo vôbec v prvom rade.

To je oveľa bližšie Kingovi ako ho poznáme napríklad z Vykúpenia z väznice Shawshank ako z čistokrvných hororov nakrútených podľa jeho predlôh. Film síce má hororovú zápletku, je v ňom krv aj násilie. Ale on to vlastne nie je tak celkom horor. Jeho cieľom nie je strašiť a vzbudzovať hrôzu. Skôr hovoriť o detstve, detských strachoch a traumách, o dôležitosti priateľstva. Nakrútený je vynikajúco, takmer dokonale, vrátane výborných detských hercov, takže celkom ľutovať by ste jeho vzhliadnutie tak či onak nemali. Tiež ale nejde o nijako výnimočné umelecké dielo, a už vôbec nie o výnimočný horor. Tak s tým radšej počítajte.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy