hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

47 Meters Down: Uncaged

Bez klietky, s jaskyňou

V čom vlastne ide o sequel k 47 metrom si môžeme len domýšľať. Iste, Čeľuste mali tiež viac pokračovaní, ktoré spájal akurát žralok v úlohe zabijaka. Tak ako nespočet ďalších filmov. Tu máme opäť tematiku potápania, pozorovania podmorského života. A tých istých tvorcov, ktorí skúšajú niečo podobné len trochu inak. Ak si spomenieme, nakoľko minimálny dej malo prvé pokračovanie, určite môžeme byť radi, že v tomto smere sa autori rozhodli príliš sa neopakovať. Názov 47 Meters Down: Uncaged neklame- do žiadnej klietky sa veru nevraciame.

28. 11. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Furies

Krásky a zvieratá, pretože na gore iné netreba

Krátky úvod nám predstaví jediné dve postavy diela, ktoré sa snaží nejako rozpracovať aj ako ľudí. Presnejšie len ich vzťah, aká je jedna neschopná, stratená a odkázaná, a ako tá druhá túži, aby sa konečne dala dokopy. Nebude pri nej vždy, čo sa následne aj potvrdí. Kayla sa ocitne celkom sama. Vylezie z drevenej debne niekde uprostred divočiny, a samozrejme jej nenapadne nič lepšie, ako začať kričať na Maddie. Kde trčí? Tá sa zatiaľ neobjaví. Miesto nej začnú okolo Kayly pobehovať akísi čudáci, nejakí Furies.

20. 11. 2019

Tarantula

Úspešný pokus spoznáte podľa jasného výsledku
Sú nápady, ktoré znejú ako vtip, no kým ich nevyskúšate, istý si byť skrátka nemôžete. Ak aj dnes niekto nakrúti horor o zmutovanom obrovskom zvierati, pri najlepšom marketingu sa prepracuje možno do distribúcie v novinových stánkoch. Lenže predstavte si, že nikto by nič podobné nikdy neskúsil. Známy hollywoodsky producent by sa v neistote, či je ten kto za ním prišiel s podobným nápadom blázon alebo génius, rozhodol neriskovať, že mu ho vyfúknu. V 3D by uviedol stomiliónový projekt o obrovskej mačke, ktorá terorizuje nevinné mestečko. To už sa nestane sa. Túto cestu už našťastie preskúmali filmy ako Tarantula, a podali jasné svedectvo, čo na nej možno nájsť.
6. 10. 2014

Ghoul

Snažia sa Česi nakrútiť horšie 3D ako Jean- Luc Godard?
Andrej Čikatilo bol masový vrah, ktorý sa priznal k 56 vraždám žien a detí, Svoje obete často jedol a len pri zabíjaní údajne dokázal dosiahnuť orgazmus. Inak bol impotentný. Jeho detstvo poznačil Stalinov hladomor na Ukrajine, aby prežili, musela vraj rodina zjesť jeho brata Stepana. O Čikatilovi ale nič nevie skupinka filmárov, ktorí sa vydali nakrúcať príbeh iného kanibala vo filme Ghoul.
10. 3. 2015

recenzie.

To/ It

Andrej Gomora | 12. 9. 2017
0
7/10          
žáner:
mystery, psycho

Kto sa postará o veselé detstvo, ak nie klaun?


Od roku 1976 po dnešok sa vyskytlo len 5 rokov, počas ktorých by nevzniklo žiadne filmové dielo inšpirované prácou Stephena Kinga. Ako známy grafoman sa nevyžíva len vo vymýšľaní strašidelných zápletiek a fantastických príbehov. Rád sa so svojimi postavami aj pohrá, rozvinie ich, dá im život. Preto viacero filmov podľa jeho románov nemieri ani tak na hororové publikum, ale páči sa aj masovému divákovi. Toto dielo malo byť o dospievajúcich chlapcoch. A o niečom zlom. Niečom neurčitom. Nemá to meno, je to len To.

„Vidíme koniec školského roka v meste Derry, kde mizne šesťkrát viac dospelých ako je americký priemer, pri deťoch je to ešte horšie.“

Je zvláštne, že dielo sa zatiaľ dočkalo len jedného televízneho spracovania, keďže mnoho jeho častí pozná skoro každý z viacerých odkazov a paródií. Román patrí medzi Kingove dlhšie, odohráva sa v dvoch časových obdobiach, pričom film nám tentokrát prináša to prvé. V ňom vidíme koniec školského roka v meste Derry, kde mizne šesťkrát viac dospelých ako je americký priemer, pri deťoch je to ešte horšie. Vidíme skupinku chlapcov a jedno dievča, z ktorých každého niečo straší. Jednému pred pol rokom zmizol mladší braček. Vidia, ako ich ich strach požiera. Ako sa stáva skutočným, a ako sa ľudia v ich okolí strácajú. Pátrajú po jeho pôvode, skúmajú zvláštne udalosti vo svojom meste. Nemá zmysel skrývať sa, vyčkávať. Tak ako sa musia postaviť miestnym grázlom, musia sa priamo postaviť aj samotnému zlu. Spoločne, a zomknutí.

„Film je miestami vtipný, neustále napreduje, nikdy sa nezamotáva a po celú svoju dĺžku má čo divákovi povedať a ponúknuť.“

Miešajú sa nám žánre, a veľmi cítime, ako veľa priestoru by potreboval ten nehororový. Každý chlapec má svoj príbeh. Dlhý, zložitý, niekedy dobrodružný, niekedy zaujímavý, aj keď možno nie celkom psychologicky hlboký. Do chlapcov sa dá vžiť, príjemne sa na nich pozerá a vedia nás zabaviť. Film je miestami vtipný, neustále napreduje, nikdy sa nezamotáva a po celú svoju dĺžku má čo divákovi povedať a ponúknuť. Rozvíja témy dospievania, detského sveta, jeho formovania a jeho vplyvu na jednotlivých predstaviteľov. Cítime silne nostalgickú atmosféru, dá sa nám do nej krásne ponoriť a nechať sa unášať pôsobivým zobrazením dospievania v malom meste.

„Tým ako neustále odbáča, sústredí sa na chlapcov, ich dialógy a charaktery, sa strach a hrôza dostávajú v úlohe tém celkom do úzadia.“

Prvky hororu prichádzajú už na začiatku, predstaví sa nám klaun Pennywise, hneď poriadne krvavo. Potom sú ale v diele značne roztrúsené. Vidíme ich ako incidenty v životoch detí. Často prebiehajú bez následkov a my si nemôžeme byť istí, či vôbec boli skutočné. Chvíľami sa samozrejme naľakáme, všetko hororové sa ale ako keby rozplývalo v prevládajúcom nostalgickom príbehu. Nepomôže ani to, že pre ten je boj so zlom postupne hlavnou zápletkou. Tým ako neustále odbáča, sústredí sa na chlapcov, ich dialógy a charaktery, sa strach a hrôza dostávajú v úlohe tém celkom do úzadia. Slúžia len ako prostriedky pre prácu so správaním postáv, s ich vývojom. Ide nepochybne o legitímny cieľa toto využitie nakoniec nevyznie vôbec nepodarene. Škoda že nie je hororové.

My si tak nestihneme príliš užiť nielen samotné hororové scény kvôli ich krátkemu trvaniu, a s výnimkou finále nedostatku priestoru, aby mohli prerásť do niečoho na spôsob sekvencií. Neužijeme si ani samotných zloduchov. Z tých niektorí pôsobia len ako jednoduché obrazy, primitívni bubáci. Naopak ten hlavný, klaun Pennywise má zjavný potenciál. Baví nás, keď rozpráva, baví nás keď je tajomne hrozivý a vie nás nastrašiť, keď svoju nebezpečnosť začne uplatňovať. Jeho pôsobenie je ale značne obmedzené. Nedostane toľko priestoru, koľko by mohol, nevyužíva sa ani natoľko, nakoľko to býva u trochu podarených hororových zloduchov bežné. Pre film sú najdôležitejší chlapci a dievča, tých zobrazenie sa tiež podarilo. Keďže tu o horor nešlo vôbec v prvom rade.

To je oveľa bližšie Kingovi ako ho poznáme napríklad z Vykúpenia z väznice Shawshank ako z čistokrvných hororov nakrútených podľa jeho predlôh. Film síce má hororovú zápletku, je v ňom krv aj násilie. Ale on to vlastne nie je tak celkom horor. Jeho cieľom nie je strašiť a vzbudzovať hrôzu. Skôr hovoriť o detstve, detských strachoch a traumách, o dôležitosti priateľstva. Nakrútený je vynikajúco, takmer dokonale, vrátane výborných detských hercov, takže celkom ľutovať by ste jeho vzhliadnutie tak či onak nemali. Tiež ale nejde o nijako výnimočné umelecké dielo, a už vôbec nie o výnimočný horor. Tak s tým radšej počítajte.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy