recenzie.

Antebellum

Andrej Gomora | 11. 3. 2021

0

4/10          

žáner:

independent, psycho, thriller

Make America Great Again

Návrat či zachovanie tradičného spôsobu života a hodnôt je sen časti spoločnosti už od dávnych vekov. Natoľko dávnych, že si nič čo mohlo byť pred nimi dnes nedokážeme ani predstaviť. Už Platón tvrdil, že spoločnosť smeruje len k úpadku, a jej vývoj predstavuje neustále vzďaľovanie sa jej ideálnej podobe. Keď dnes niekto tvrdí, že by chcel žiť v tradičnej spoločnosti, zväčša myslí, že sa mu nepáčia potraty či homosexuáli. Tradičná spoločnosť ale vyzerala inak po viacerých stránkach. Napríklad v Amerike ako keby niektorým chýbali aj tie, ktoré si dnes otvorene politicky presadzovať už nikto nedovolí. Môžu sa na tie časy len hrať. Na život pred vojnou, Antebellum.

„Drsnosť a ťaživosť prostredia ide skutočne za hranicu bežnej drámy smerom k hororu, filmu v tomto smere ale aj čo to chýba.“

Rozumieme čo chceli autori zložitou štruktúrou diela dosiahnuť, tá ale prináša aj viacero nevýhod. Napred nás ponoria do sveta otrokov niekedy v čase občianskej vojny. Plantáž sa sama hlási k najkonzervatívnejším a najprísnejším, možno aj aby sme príliš neriešili nerealisticky prehnanú krutosť majiteľov. Drsnosť a ťaživosť prostredia ide skutočne za hranicu bežnej drámy smerom k hororu, filmu v tomto smere ale aj čo to chýba. Vidíme skôr osamotené incidenty, ktorým celkom nerozumieme, chýbajú náznaky živých, prepracovaných či vôbec identifikovateľných postáv. Fragmenty života na plantáži sa len pomaly začínajú dávať dohromady, do ucelenejšieho a stráviteľnejšieho obrazu.

„Téma filmu je jednoduchá, preto je trocha zjednodušovania prijateľná.“

Účelom presunu je nepochybne zdôrazniť kontrast, ten aj vynikne, zároveň nás ale vytrhne z prostredia, do ktorého sme sa začínali ponárať. Kým prvá časť mala nejaké násilie a nemala postavy, druhá časť má postavy, elementy napätia sú v nej ale len v náznakoch, slabé by boli aj na thriller, o horore ani nehovoriac. Obe časti ako keby chceli niečo budovať, k niečomu smerovať, na niečo nás pripravovať. Čo nie je nelegitímny postup, predsa ale celkových kvalít majú trochu primálo na to, koľko času v diele zaberajú. Téma filmu je jednoduchá, preto je trocha zjednodušovania prijateľná. V dramatickej časti na druhej strane spôsobuje, že tá sa stáva nudnou, keďže postavy dokážeme prijať, tu nám nimi ale len mávajú pred tvárou. Nerobia nič zaujímavé.

„Napätie by možno konečne dokázalo fungovať, reálne sa tak ale deje minimálne.“

Keď konečne vieme, čo sa tu deje, nemáme pochybnosti, že je to vo svojej podstate skutočne hororové. Vieme si dať dokopy udalosti z úvodu, spravíme tak ale len racionálne. Nedokážeme ich už spätne hororovo skutočne prežívať. Hlavná postava možno nie je najsympatickejšia, ale už ju aspoň dokážeme vnímať ako človeka. Problém je, že miesto, kam sme preskočili, je už hororové finále. Úsek, keď ešte možno sme v hororovom prostredí plnom hrôz a cítime zvyšky atmosféry, zároveň už ale vieme, že udalosti budú pomerne rýchlou cestou smerovať k nejakej podobe šťastného konca. Napätie by možno konečne dokázalo fungovať, reálne sa tak ale deje minimálne, keďže správne nečakáme, že by nás ešte čokoľvek malo prekvapiť.

Antebellum by námetom mohol byť jednoduchý horor o psychopatickom únose, možno práve snaha byť viac politický ho ale priviedol k hre so zložitou štruktúrou. Na prvý pohľad sa zdá, ako keby tá bola pre hororovosť najzásadnejší problém, pravda ale je, že to tak byť nemusí. Možno by nefungoval ani bez tej. Čo sa týka myšlienkového odkazu, má divákovi čo povedať. Nič nové, ale predsa výstižné, hlavne v kontexte množstva nedávnych politických udalostí. Tento odkaz ale nefunguje vo filme ako v horore a rovnako celkom nefunguje vo filme ako dráme či thrilleri. Dielo je nakoniec príliš schematické, stáva sa obeťou svojho odkazu, ktorému sa príliš podriaďuje. Vzhľadom na svoju kvalitnú produkciu sa celkom nepozerateľným nestáva, nič iné ako svoju myšlienku ale nakoniec divákovi predať nedokáže. A to je trochu málo.