najčítanejšie recenzie.
Hellions
We Summon The Darkness
Využiť metalistickú scénu konca osemdesiatych rokov s jej pozérskym satanizmom a jej interakciu s veriacimi sa nejaví ako zlý nápad. Znie logicky, že pre komerčných duchovných bola v určitom zmysle skutočným požehnaním a mohla im pomôcť viac ako akýkoľvek iný druh propagácie. Žeby ju teda aktívne podporovali? Prečo nie. Nemôžeme povedať, že by sme cítili atmosféru doby, či strachu z vyčíňajúcich rituálnych vrahov. Predsa sme v horore, nečakajme zázraky. Škoda, že aj postavy sú celkom ploché, skôr nesympatické a nesprávajú sa príliš logicky. Máme to brať, že proste blbnú, užívajú si život či mladosť, majú jednoducho svoj životný štýl. Čakajme teda, čo zaujímavé nám tvorcovia budú chcieť ukázať.
The Burning
At the Devil's Door
Mil gritos tiene la noche/ Pieces
recenzie.
The Turning
Atmosferický film bez atmosféry
Novela Henryho Jamesa The Turn of the Screw už jedno filmové spracovanie dostala. A nie len tak hocijaké, ale klasiku gotického žánra The Innocents. Tá čerpá z tajomnej atmosféry predlohy, a nádherne využíva prostriedky svojej doby na jej zobrazenie a prehĺbenie. Aj kniha sa odohrávala predovšetkým v hlave, v neurčitých pocitoch a ich pomalom prežívaní. Čo z nej sa dá využiť dnes, a ako sa hrôza v nej zobrazená dokáže odraziť v súčasnom horore nám ukazuje The Turning.
„Už tu sa začínajú trampoty s vytváraním gotickej atmosféry, ktoré sa budú len stupňovať.“
Miernym problémom je preň už gotické zasadenie. Starobylé sídla ešte nepochybne existujú, keď v nich ale raz bývajú boháči, od vnútra už asi čakáme trochu vyšší štandard. Samozrejme môžu mať úctu k tradíciám a milovať staré veci, v miestami polorozpadnutom sídle by asi pri nadbytku peňazí nebývali. Už tu sa začínajú trampoty s vytváraním gotickej atmosféry, ktoré sa budú len stupňovať. Premiestniť ju do moderných čias by nejako možno išlo, niektoré prvky už ale využiť jednoducho nejdú, respektíve žiadali by si značnú opatrnosť pri zachádzaní, aby nepôsobili nepresvedčivo až rušivo. To sa tu žiaľ nedeje, a svet do ktorého sa máme ponoriť na nás pôsobí neuveriteľne a ako nasilu pozliepaný.
Čo sa skutočne stalo a čo sa odohralo len v hlave mladej guvernantky nechala literárna predloha otvorené. The Innocents pôsobili v tomto smere jasnejšie, nechávali nás v dojme, že na statku sa naozaj dejú podivné veci. Tu zostávame niekde na pomedzí, a toto riešenie sa nejaví zďaleka ideálne. Na deťoch niečo nie je v poriadku, obzvlášť na Milesovi. V dome sa tiež dejú čudné veci, príliš im ale nerozumieme, netušíme kam by asi mohli smerovať, a čoho sa môžeme báť. Niekedy na nás duchovia pôsobia len ako preludy, inokedy celkom reálne. Ako dôvod tejto nejasnosti sa javí skrátka snaha nejako diváka zmiasť, akokoľvek na neho zapôsobiť. Tá ale bez konzistentnosti nie je príliš úspešná.
„Mohlo by ísť o prostriedky pre doplnenie celkového znepokojivého pocitu, ten sa tu ale nedostavuje.“
Potom to vyzerá tak, ako keby strašenie vo filme malo stáť na celkom najprimitívnejších ľakačkách. Často ani nesúvisia priamo s dejom, jednoducho niečo niekde náhle vyskočí a diváka naľaká. Napríklad kôň. Mohlo by ísť o prostriedky pre doplnenie celkového znepokojivého pocitu, ten sa tu ale nedostavuje. Preto príliš nemajú čo doplňovať. Problém duchárskych hororov, čo vlastne duchovia majú robiť okrem vyskakovania, a ako reálne majú ohrozovať postavy, sa tu dostáva takmer na novú úroveň. Nám sa totiž javí ako veľmi pravdepodobné, že nebudú robiť nič. V dome sa skrátka objavujú postavy, v oknách tváre, počuť hlasy. Pre nás je to ale len celkom nevinná a nezaujímavá halucinácia. Alebo nevinný zjav, ktorý sa jednoducho mihne, my v ňom ale nevidíme žiaden hlbší význam a dôvod robiť si starosti.
„Film je celkom chladný, sterilný a z hľadiska toho, na čom by sa mal snažiť stavať, nefunkčný.“
Ak malo ísť o atmosférický horor, absencia atmosféry je dosť zásadný problém. Necítime strach, necítime hrôzu, a nakoniec je nám aj samotná guvernantka značne ľahostajná. Nedokážeme s ňou prežívať jej hrozivé vnemy, jej zmätok, či už sú jeho príčiny v nej alebo v samotnom dome. Inak na filme nie je nič zásadne iritujúce, nakrútený je bez vážnejších nedostatkov, sledovať sa dá, ničím akurát nedokáže diváka zaujať. Je celkom chladný, sterilný a z hľadiska toho, na čom by sa mal snažiť stavať, nefunkčný. Vtedy už je skutočne jedno, aké drobnosti by sa dali vnímať pozitívne.
The Turning nie je film zásadné zlý, je akurát dokonale nefunkčný a tým pádom celkom zbytočný. Nemá divákovi čo ponúknuť tam, kde by sa o to mal najviac snažiť, teda čo sa týka atmosféry. Porovnanie s The Innocents potom pôsobí už jednoducho nemiestne, možno len náznaky psychickej choroby sú tentokrát viditeľnejšie. Ak sa ale túžite báť a užiť si pomalú temnú atmosféru, klasika sa javí ako celkom jednoznačne správna voľba.
