hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

3 From Hell

Opäť trošku sadizmu

Rob Zombie je nepochybne svojský tvorca, a jeho štýl vám jednoducho musí sadnúť. Konkrétne vás musí baviť vyžívanie sa v pomerne priamočiarej brutalite a intenzívnej akcii. Podobne ako u Eliho Rotha tu cítiť ten cynicko sadistický podtón, môže nám akurát pripadať o niečo hravejší. Ide len o výrazne násilnú zábavku, ktorá od mučenia nie je ďaleko, celkom sa naň ale nesústreďuje. Hrdinami sa tak či onak stávajú postavy, ktoré by inak mali byť negatívne. Keď ale ide o zobrazenie čo najviac smrti, predsa by sme nemohli držať palce obetiam. Tak to bolo v predošlých dieloch série, ktorá dovršuje štatút trilógie filmom 3 From Hell.

17. 10. 2019

Krampus

Trochu drsnejšia vianočná rozprávka
V zime vždy poteší pozrieť si letný, dovolenkový film. Pláže, slnko, žúry, keď vonku zúri chlad vždy zahrejú. Na Vianoce sa tiež všetci tešíme, ale až tak nás v lete neťahá pozerať si niečo, čo nám ich bude evokovať. Nechceme si pripomínať, že leto sa o chvíľu skončí, rovnako ako ďalší rok nášho života. Vianoce sa na nás aj tak o chvíľu budú valiť odvšadiaľ, aj viac, ako by sme si priali. Keď ale predsa zacítite potrebu vidieť sneh, darčeky a dusné rodinné stretnutia, môžete tento zážitok spojiť s pozeraním napríklad hororu. Poslúžiť môže film Krampus.
9. 5. 2016

Polaroid

Konečne primeraný trest za selfie?

Na úvodnej vražde je pozitívne, nakoľko priamo ide na vec. V poslednom čase sme si pri duchárinách zvykli na dlhé obliehanie budúcich obetí. Niečo sa na ne upne, nezmyselne sa to dokola zjavuje v ich okolí, primitívne nás to straší. Aby sme vôbec začali pochybovať, či sa to aj na niečo zmôže. Tentokrát je to hneď od začiatku krátky proces. Sekvencia pritom má všetko, čo by mať mala. Postupne hustne, buduje intenzívny strach, niečo sa zjaví, z nejasnej entity sa to sformuje na priamu a nebezpečnú silu. Ktorá svoj úmysel rovno aj dokoná. Stačilo, že niekto sa tu odfotil aparátom značky Polaroid.

2. 7. 2019

Slnovrat

Aj pohanské festivaly boli o drogách

Ocitnúť sa mimo toho, čo pokladáme za civilizovaný svet, už dávno nemusia len obyvatelia podivných miest. Ako Bratislava v Hosteli. Či už Švédsko pokladajú v Amerike za tajomné a neznáme miesto, alebo sa len rozhodli, že v inak normálnej krajine môžu žiť skupinky podivných ľudí. Rozhodli sa doňho zasadiť komunitu s vlastnými pohanskými zvykmi, ktorá žije podľa vlastných pravidiel, a vlastnej koncepcie fungovania sveta. Jej účel je samozrejme čisto filmový, tak ako to bolo v prípade bratislavskej putiky na vraždy. S pomerne zjavným účelom vytvoriť zaujímavý divácky zážitok vznikol aj ich rituál, Slnovrat.

8. 8. 2019

Nevesta na zabitie

Svadobná noc trochu inak

Začiatok je dosť klasický a spĺňa štandardy filmov či komédií o vstupe do rodiny. On je bohatý, ona vyrastala bez rodičov. Snobská rodina ako keby ju nenávidela, hoci sa nevesta tvári nervózne, skôr máme dojem, že jej to je jedno. Ide o obligátny folklór s nedôverujúcimi rodičmi a zazerajúcou tetou. Hlavná je láska, tej cíti od manžela viac než dosť. Zatiaľ. Film si možno na pár výnimiek drží úroveň a vyhýba sa skĺznutiu do uletenosti, aj keď sa tá miestami priam ponúka. Niektoré postavy sú komické, stále ale uveriteľné a zhruba rovnako by mohli vyzerať v nehororovej komédii. Samozrejme, uletená musí byť samotná zápletka.

12. 9. 2019

recenzie.

The Invitation

Andrej Gomora | 19. 4. 2016
0
7/10          
žáner:
psycho

Prežitie ako prejav nezdvorilosti


Mnoho ľudského správania sa zvykne pripisovať časom, keď sme žili v divočine a každý deň bojovali o vlastné prežitie. Napríklad aj neustály hlad po novinkách a nových podnetoch. Človek je im nastavený venovať pozornosť, ako venoval pozornosť každému šuchnutiu v tráve, za ktorým mohol byť číhajúci šabľozubý vlk. Údajne tak v súčasnosti fungujú aj všetky internetové komunity a spoločenské siete. Nové podnety a správy akéhokoľvek druhu nás vábia, pretože voľakedy sme ich museli sledovať kvôli prežitiu. A tento inštinkt v nás zostal. Preto sa niekedy správame aj nezdvorilo, a váhu pripisujeme akémukoľvek náznaku toho, že niekto by nás mohol chcieť zabiť. Napríklad aj na milo sa tváriacom spoločenskom stretnutí, na ktoré sme dostali The Invitation.
 

„Zábavu na večierku ale zrovna nerozprúdi, podobne ako keď sa nový priateľ dvojice zdôverí, že zabil svoju ženu."

V tomto prípade ho dostal Will s partnerkou, od bývalej manželky a jej nového priateľa. Rozišli sa po smrti dieťaťa, ona skrátka zmizla. Išla sa spamätávať niekde do Mexika, dlho o nej nikto nepočul. Vrátila sa s novým partnerom a na party sa snaží ukázať, že smútok sa jej podarilo poraziť. Pomohla jej aj skupinka ľudí, tí sa práve boju so smútkom venujú. Úplne normálnym spoločenstvom sa nezdajú, hostitelia totiž priamo na party predvádzajú video, ako radostne v komunite jedna žena zomrela. Z rakoviny sa jej možno uľavilo a smrť zdá sa prijala dobre. Zábavu na večierku ale zrovna nerozprúdi, podobne ako keď sa nový priateľ dvojice zdôverí, že zabil svoju ženu. Už je vďaka nim iný človek, zmenil sa. Ale tiež by ste sa na podobnom žúre asi cítili trocha zvláštne.

„Dianie a situáciu vnímame cez Willa, vieme, že party sa neodohráva za ani náznakom normálnych okolností a jeho pohľad je značne zastretý."

Ak máte radi nekonečné naťahovanie a neistotu, ste na správnom mieste. V tých sa tento film vyžíva až úplne na doraz. Iste, pozeráte horor, ste si istí, že k niečomu prísť musí. Čo je trošku aj škoda. Balansovanie presne na hrane je tentokrát zvládnuté až dokonale. Dianie a situáciu vnímame cez Willa, vieme, že party sa neodohráva za ani náznakom normálnych okolností a jeho pohľad je značne zastretý. Je na mieste, kde žil s mŕtvym synom, vidí bývalú manželku, ktorá sa správa mierne psychoticky. Rada by tvrdila, že je úplne v pohode, zjavne je na nej ale niečo zvláštne. Je to len prejav jej nového, uvoľneného ja? Je Will skrátka paranoidný, nechce jej dovoliť zmeniť sa a preniesť sa cez ich spoločnú tragédiu? Alebo skutočne nie je v poriadku, že dala zamrežovať všetky okná, zamyká dvere, bozkáva sa s cudzím chlapom a jej nová kamarátka sa pred Willom predvádza nahá?

Film nejde cestou falošných poplachov a ľakačiek, ani sa nesnaží nasilu nám podsúvať indície, že sa máme báť. Darí sa mu budovať veľmi výraznú atmosféru strachu a neistoty len tým, čo sa skutočne deje, ako sa postavy reálne a vedome správajú. Nedá sa povedať, že by všetky boli dokonale zvládnuté a presvedčivé. Miestami sa nám ich správanie zdá silené, no našťastie nie silene sa snažiace vyvolávať znepokojenie. Nedokonale zvládnuté postavy tak možno nie sú ideálne pre film ako taký, ale neškodia budovaniu atmosféry.

„Chvíľami je nám jeho paranoja trápna, inokedy nám zase pripadá ako človek, ktorý sa konečne prestal hrať na zdvorilosť a nehanbí sa povedať pravdu."

Pre film je hlavné je, že dobre zvládnutá je postava Willa. Nikto sa nám nesnaží tvrdiť, že sa správa celkom racionálne, nevieme sa celkom vžiť do jeho postavenia. Preto mu skrátka musíme veriť. Je presne tým, čo film potrebuje. Chvíľami je nám jeho paranoja trápna, inokedy nám zase pripadá ako človek, ktorý sa konečne prestal hrať na zdvorilosť a nehanbí sa povedať pravdu. Nielen hororovo má veľmi príjemné čaro jeho výstup, keď všetkým vyčíta, akí sú zdvorilí, ako sa pretvarujú, že sa nič nedeje, všetko je v poriadku. Veď to poznáte, keď niečo všetci cítia, ale nikto si nedovolí to vysloviť. Pretože hoci má pravdu, nakoniec bude aj tak len on za debila.

The Invitation je žánrový horor s minimom akcie. Vyžíva sa v neurčitom napätí a robí to vynikajúco. Má svoje chyby, no nie také, ktoré by ho výrazne degradovali v tom, o čo sa snaží. Pokiaľ nie ste voči tomuto druhu hororu vyslovene zaujatí, zážitok z jeho pozerania by mal byť rozhodne príjemný.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy