hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Prvá Očista

Zase tá politika...

Pôvodná Očista bola jednoduchá, obmedzená rozpočtom, stála len na prezentácii svojho nápadu. Druhá ho naplno rozvinula, a aj keď už možno začala dejovo trocha vymýšľať, v zásade si udržala jednoduchosť, ktorá jej prospievala. Hlavne z perspektívy, ktorú vytvoril diel tretí. Ten odmietal robiť to isté len inak, využiť deň očisty ako zasadenie a ponúknuť len nové postavy a dej. Nie, radšej sa spolitizoval, rovno sa presunul do vôbec posledného očistného dňa. Chceli fanúšikovia skutočne vidieť diskusie, intrigy, a boj za zrušenie Očisty? Autori si zjavne myslia, že chceli. Štvrtý diel je totiž tiež politický, ukazuje nám, ako vyzerala Prvá Očista.

12. 7. 2018

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Nočná mora z Elm Street (2010)

Freddy prišiel o humor aj iskru
„Videoklipár" Samuel Bayer sa rozhodol natočiť strašidelný horor. Chcel, aby nám naskočili zimomriavky v každom jednom zábere. Toto tlačenie na pílu však, čuduj sa svete, nevychádza (vyšlo vôbec niekedy?) a väčšinou sa mení na čistú a predvídateľnú nudu. 22. 6. 2010

recenzie.

The Invitation

Andrej Gomora | 19. 4. 2016
0
7/10          
žáner:
psycho

Prežitie ako prejav nezdvorilosti


Mnoho ľudského správania sa zvykne pripisovať časom, keď sme žili v divočine a každý deň bojovali o vlastné prežitie. Napríklad aj neustály hlad po novinkách a nových podnetoch. Človek je im nastavený venovať pozornosť, ako venoval pozornosť každému šuchnutiu v tráve, za ktorým mohol byť číhajúci šabľozubý vlk. Údajne tak v súčasnosti fungujú aj všetky internetové komunity a spoločenské siete. Nové podnety a správy akéhokoľvek druhu nás vábia, pretože voľakedy sme ich museli sledovať kvôli prežitiu. A tento inštinkt v nás zostal. Preto sa niekedy správame aj nezdvorilo, a váhu pripisujeme akémukoľvek náznaku toho, že niekto by nás mohol chcieť zabiť. Napríklad aj na milo sa tváriacom spoločenskom stretnutí, na ktoré sme dostali The Invitation.
 

„Zábavu na večierku ale zrovna nerozprúdi, podobne ako keď sa nový priateľ dvojice zdôverí, že zabil svoju ženu."

V tomto prípade ho dostal Will s partnerkou, od bývalej manželky a jej nového priateľa. Rozišli sa po smrti dieťaťa, ona skrátka zmizla. Išla sa spamätávať niekde do Mexika, dlho o nej nikto nepočul. Vrátila sa s novým partnerom a na party sa snaží ukázať, že smútok sa jej podarilo poraziť. Pomohla jej aj skupinka ľudí, tí sa práve boju so smútkom venujú. Úplne normálnym spoločenstvom sa nezdajú, hostitelia totiž priamo na party predvádzajú video, ako radostne v komunite jedna žena zomrela. Z rakoviny sa jej možno uľavilo a smrť zdá sa prijala dobre. Zábavu na večierku ale zrovna nerozprúdi, podobne ako keď sa nový priateľ dvojice zdôverí, že zabil svoju ženu. Už je vďaka nim iný človek, zmenil sa. Ale tiež by ste sa na podobnom žúre asi cítili trocha zvláštne.

„Dianie a situáciu vnímame cez Willa, vieme, že party sa neodohráva za ani náznakom normálnych okolností a jeho pohľad je značne zastretý."

Ak máte radi nekonečné naťahovanie a neistotu, ste na správnom mieste. V tých sa tento film vyžíva až úplne na doraz. Iste, pozeráte horor, ste si istí, že k niečomu prísť musí. Čo je trošku aj škoda. Balansovanie presne na hrane je tentokrát zvládnuté až dokonale. Dianie a situáciu vnímame cez Willa, vieme, že party sa neodohráva za ani náznakom normálnych okolností a jeho pohľad je značne zastretý. Je na mieste, kde žil s mŕtvym synom, vidí bývalú manželku, ktorá sa správa mierne psychoticky. Rada by tvrdila, že je úplne v pohode, zjavne je na nej ale niečo zvláštne. Je to len prejav jej nového, uvoľneného ja? Je Will skrátka paranoidný, nechce jej dovoliť zmeniť sa a preniesť sa cez ich spoločnú tragédiu? Alebo skutočne nie je v poriadku, že dala zamrežovať všetky okná, zamyká dvere, bozkáva sa s cudzím chlapom a jej nová kamarátka sa pred Willom predvádza nahá?

Film nejde cestou falošných poplachov a ľakačiek, ani sa nesnaží nasilu nám podsúvať indície, že sa máme báť. Darí sa mu budovať veľmi výraznú atmosféru strachu a neistoty len tým, čo sa skutočne deje, ako sa postavy reálne a vedome správajú. Nedá sa povedať, že by všetky boli dokonale zvládnuté a presvedčivé. Miestami sa nám ich správanie zdá silené, no našťastie nie silene sa snažiace vyvolávať znepokojenie. Nedokonale zvládnuté postavy tak možno nie sú ideálne pre film ako taký, ale neškodia budovaniu atmosféry.

„Chvíľami je nám jeho paranoja trápna, inokedy nám zase pripadá ako človek, ktorý sa konečne prestal hrať na zdvorilosť a nehanbí sa povedať pravdu."

Pre film je hlavné je, že dobre zvládnutá je postava Willa. Nikto sa nám nesnaží tvrdiť, že sa správa celkom racionálne, nevieme sa celkom vžiť do jeho postavenia. Preto mu skrátka musíme veriť. Je presne tým, čo film potrebuje. Chvíľami je nám jeho paranoja trápna, inokedy nám zase pripadá ako človek, ktorý sa konečne prestal hrať na zdvorilosť a nehanbí sa povedať pravdu. Nielen hororovo má veľmi príjemné čaro jeho výstup, keď všetkým vyčíta, akí sú zdvorilí, ako sa pretvarujú, že sa nič nedeje, všetko je v poriadku. Veď to poznáte, keď niečo všetci cítia, ale nikto si nedovolí to vysloviť. Pretože hoci má pravdu, nakoniec bude aj tak len on za debila.

The Invitation je žánrový horor s minimom akcie. Vyžíva sa v neurčitom napätí a robí to vynikajúco. Má svoje chyby, no nie také, ktoré by ho výrazne degradovali v tom, o čo sa snaží. Pokiaľ nie ste voči tomuto druhu hororu vyslovene zaujatí, zážitok z jeho pozerania by mal byť rozhodne príjemný.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy