hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

47 Meters Down: Uncaged

Bez klietky, s jaskyňou

V čom vlastne ide o sequel k 47 metrom si môžeme len domýšľať. Iste, Čeľuste mali tiež viac pokračovaní, ktoré spájal akurát žralok v úlohe zabijaka. Tak ako nespočet ďalších filmov. Tu máme opäť tematiku potápania, pozorovania podmorského života. A tých istých tvorcov, ktorí skúšajú niečo podobné len trochu inak. Ak si spomenieme, nakoľko minimálny dej malo prvé pokračovanie, určite môžeme byť radi, že v tomto smere sa autori rozhodli príliš sa neopakovať. Názov 47 Meters Down: Uncaged neklame- do žiadnej klietky sa veru nevraciame.

28. 11. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Gwen

Horor zvaný život

Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.

12. 11. 2019

Žena v čiernom 2: Anjel smrti

Odetá v klišé, tvár zahalená gýčom
Žene v čiernom zobrali syna, preto ona teraz vykonáva svoju pomstu na cudzích deťoch. Núti ich páchať samovraždy. To sme sa aspoň dozvedeli v prvom diele. Hlavný hrdina so ženou bojoval, a vďaka modernej technike- autu, s pomocou ktorého vytiahol telo jej syna z močiara, chcel upokojiť jej hnev. Čo iné mohla chcieť, ako aby sa jeho pozostatkom dostalo skutočného pohrebu, a oni dvaja sa mohli v smrti spojiť? Nuž, ako sme videli na konci filmu, úplne spokojná asi nebola. Preto sa o pár rokov vracia znova, teraz ako Žena v čiernom 2: Anjel smrti.
11. 2. 2015

Furies

Krásky a zvieratá, pretože na gore iné netreba

Krátky úvod nám predstaví jediné dve postavy diela, ktoré sa snaží nejako rozpracovať aj ako ľudí. Presnejšie len ich vzťah, aká je jedna neschopná, stratená a odkázaná, a ako tá druhá túži, aby sa konečne dala dokopy. Nebude pri nej vždy, čo sa následne aj potvrdí. Kayla sa ocitne celkom sama. Vylezie z drevenej debne niekde uprostred divočiny, a samozrejme jej nenapadne nič lepšie, ako začať kričať na Maddie. Kde trčí? Tá sa zatiaľ neobjaví. Miesto nej začnú okolo Kayly pobehovať akísi čudáci, nejakí Furies.

20. 11. 2019

recenzie.

The Invitation

Andrej Gomora | 19. 4. 2016
0
7/10          
žáner:
psycho

Prežitie ako prejav nezdvorilosti


Mnoho ľudského správania sa zvykne pripisovať časom, keď sme žili v divočine a každý deň bojovali o vlastné prežitie. Napríklad aj neustály hlad po novinkách a nových podnetoch. Človek je im nastavený venovať pozornosť, ako venoval pozornosť každému šuchnutiu v tráve, za ktorým mohol byť číhajúci šabľozubý vlk. Údajne tak v súčasnosti fungujú aj všetky internetové komunity a spoločenské siete. Nové podnety a správy akéhokoľvek druhu nás vábia, pretože voľakedy sme ich museli sledovať kvôli prežitiu. A tento inštinkt v nás zostal. Preto sa niekedy správame aj nezdvorilo, a váhu pripisujeme akémukoľvek náznaku toho, že niekto by nás mohol chcieť zabiť. Napríklad aj na milo sa tváriacom spoločenskom stretnutí, na ktoré sme dostali The Invitation.
 

„Zábavu na večierku ale zrovna nerozprúdi, podobne ako keď sa nový priateľ dvojice zdôverí, že zabil svoju ženu."

V tomto prípade ho dostal Will s partnerkou, od bývalej manželky a jej nového priateľa. Rozišli sa po smrti dieťaťa, ona skrátka zmizla. Išla sa spamätávať niekde do Mexika, dlho o nej nikto nepočul. Vrátila sa s novým partnerom a na party sa snaží ukázať, že smútok sa jej podarilo poraziť. Pomohla jej aj skupinka ľudí, tí sa práve boju so smútkom venujú. Úplne normálnym spoločenstvom sa nezdajú, hostitelia totiž priamo na party predvádzajú video, ako radostne v komunite jedna žena zomrela. Z rakoviny sa jej možno uľavilo a smrť zdá sa prijala dobre. Zábavu na večierku ale zrovna nerozprúdi, podobne ako keď sa nový priateľ dvojice zdôverí, že zabil svoju ženu. Už je vďaka nim iný človek, zmenil sa. Ale tiež by ste sa na podobnom žúre asi cítili trocha zvláštne.

„Dianie a situáciu vnímame cez Willa, vieme, že party sa neodohráva za ani náznakom normálnych okolností a jeho pohľad je značne zastretý."

Ak máte radi nekonečné naťahovanie a neistotu, ste na správnom mieste. V tých sa tento film vyžíva až úplne na doraz. Iste, pozeráte horor, ste si istí, že k niečomu prísť musí. Čo je trošku aj škoda. Balansovanie presne na hrane je tentokrát zvládnuté až dokonale. Dianie a situáciu vnímame cez Willa, vieme, že party sa neodohráva za ani náznakom normálnych okolností a jeho pohľad je značne zastretý. Je na mieste, kde žil s mŕtvym synom, vidí bývalú manželku, ktorá sa správa mierne psychoticky. Rada by tvrdila, že je úplne v pohode, zjavne je na nej ale niečo zvláštne. Je to len prejav jej nového, uvoľneného ja? Je Will skrátka paranoidný, nechce jej dovoliť zmeniť sa a preniesť sa cez ich spoločnú tragédiu? Alebo skutočne nie je v poriadku, že dala zamrežovať všetky okná, zamyká dvere, bozkáva sa s cudzím chlapom a jej nová kamarátka sa pred Willom predvádza nahá?

Film nejde cestou falošných poplachov a ľakačiek, ani sa nesnaží nasilu nám podsúvať indície, že sa máme báť. Darí sa mu budovať veľmi výraznú atmosféru strachu a neistoty len tým, čo sa skutočne deje, ako sa postavy reálne a vedome správajú. Nedá sa povedať, že by všetky boli dokonale zvládnuté a presvedčivé. Miestami sa nám ich správanie zdá silené, no našťastie nie silene sa snažiace vyvolávať znepokojenie. Nedokonale zvládnuté postavy tak možno nie sú ideálne pre film ako taký, ale neškodia budovaniu atmosféry.

„Chvíľami je nám jeho paranoja trápna, inokedy nám zase pripadá ako človek, ktorý sa konečne prestal hrať na zdvorilosť a nehanbí sa povedať pravdu."

Pre film je hlavné je, že dobre zvládnutá je postava Willa. Nikto sa nám nesnaží tvrdiť, že sa správa celkom racionálne, nevieme sa celkom vžiť do jeho postavenia. Preto mu skrátka musíme veriť. Je presne tým, čo film potrebuje. Chvíľami je nám jeho paranoja trápna, inokedy nám zase pripadá ako človek, ktorý sa konečne prestal hrať na zdvorilosť a nehanbí sa povedať pravdu. Nielen hororovo má veľmi príjemné čaro jeho výstup, keď všetkým vyčíta, akí sú zdvorilí, ako sa pretvarujú, že sa nič nedeje, všetko je v poriadku. Veď to poznáte, keď niečo všetci cítia, ale nikto si nedovolí to vysloviť. Pretože hoci má pravdu, nakoniec bude aj tak len on za debila.

The Invitation je žánrový horor s minimom akcie. Vyžíva sa v neurčitom napätí a robí to vynikajúco. Má svoje chyby, no nie také, ktoré by ho výrazne degradovali v tom, o čo sa snaží. Pokiaľ nie ste voči tomuto druhu hororu vyslovene zaujatí, zážitok z jeho pozerania by mal byť rozhodne príjemný.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy