najčítanejšie recenzie.
Boarding School
Visions
Masks
Už samotný príbeh je odkazom na Suspiriu Daria Argenta. Kým tam prišla Američanka do Nemecka na tanečnú školu, tu ide hlavná postava na hereckú školu založenú poľským učiteľom. Tak ako v Suspirii, aj tu cestou do školy stretne na smrť vyplašenú bývalú žiačku na úteku. A rovnako vidíme, ako ju ten istý večer zabijú. Školu tentokrát neovládajú čarodejnice, aj keď až tak ďaleko od nich nie sme. Jej zakladateľ Matteusz Gdula tu svojho času vyučoval veľmi netradičnou metódou. Študenti zomierali, a on sám nakoniec spáchal samovraždu. Aj keď jeho teória nie je jasne vysvetlená, zdá sa že bral bolesť ako stimulant hereckých výkonov. Film je v tomto smere trochu deravý, keďže napriek všetkému škola stále funguje a hlási sa k svojmu odkazu. Vyučovanie vyzerá viac menej normálne, spolužiaci sú k novoprišelkyni nevrlí, ako sa patrí. Nájde len jednu spriaznenú dušu, ktorá sa ale občas stráca v časti budovy, kam študenti nemajú prístup. Práve tam sa Gdula obesil. Najprv tvrdí, že tam chodí na súkromné hodiny, neskôr prezradí, že tam sa učí Gdulovou metódou. Prejavenú závisť opätuje prosbou o pomoc. Nakoniec sa jediná kamarátka stratí, a naša hlavná hrdinka dostane ponuku byť tou vyvolenou, ktorá sa bude učiť špeciálnou metódou.
Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami
The Perfection
Všetko sa to začína tak nejako milo, pozitívne, so štýlom a leskom. Pravdaže s výnimkou matky, zosnulej po dlhej chorobe. Tá bola len dočasnou komplikáciou, Charlotte sa vracia do sveta virtuozity, ktorý ju víta s otvorenou náručou. A do ktorého okamžite zapadne, ako keby nikdy neodišla. Všetko je tu také krásne, všetci takí úžasní. Ide o svet dokonalosti, mohli by sme čakať, že bude náročný, tu sú ale všetci šťastní, milujú svoju prácu a hlavne seba navzájom. Obávali by sme sa, že medzi zašlou hviezdou a tou súčasnou to bude inak? Ani náhodou, nič nenarúša The Perfection.
recenzie.
The Invitation
Prežitie ako prejav nezdvorilosti
„Zábavu na večierku ale zrovna nerozprúdi, podobne ako keď sa nový priateľ dvojice zdôverí, že zabil svoju ženu."
V tomto prípade ho dostal Will s partnerkou, od bývalej manželky a jej nového priateľa. Rozišli sa po smrti dieťaťa, ona skrátka zmizla. Išla sa spamätávať niekde do Mexika, dlho o nej nikto nepočul. Vrátila sa s novým partnerom a na party sa snaží ukázať, že smútok sa jej podarilo poraziť. Pomohla jej aj skupinka ľudí, tí sa práve boju so smútkom venujú. Úplne normálnym spoločenstvom sa nezdajú, hostitelia totiž priamo na party predvádzajú video, ako radostne v komunite jedna žena zomrela. Z rakoviny sa jej možno uľavilo a smrť zdá sa prijala dobre. Zábavu na večierku ale zrovna nerozprúdi, podobne ako keď sa nový priateľ dvojice zdôverí, že zabil svoju ženu. Už je vďaka nim iný človek, zmenil sa. Ale tiež by ste sa na podobnom žúre asi cítili trocha zvláštne.
„Dianie a situáciu vnímame cez Willa, vieme, že party sa neodohráva za ani náznakom normálnych okolností a jeho pohľad je značne zastretý."
Ak máte radi nekonečné naťahovanie a neistotu, ste na správnom mieste. V tých sa tento film vyžíva až úplne na doraz. Iste, pozeráte horor, ste si istí, že k niečomu prísť musí. Čo je trošku aj škoda. Balansovanie presne na hrane je tentokrát zvládnuté až dokonale. Dianie a situáciu vnímame cez Willa, vieme, že party sa neodohráva za ani náznakom normálnych okolností a jeho pohľad je značne zastretý. Je na mieste, kde žil s mŕtvym synom, vidí bývalú manželku, ktorá sa správa mierne psychoticky. Rada by tvrdila, že je úplne v pohode, zjavne je na nej ale niečo zvláštne. Je to len prejav jej nového, uvoľneného ja? Je Will skrátka paranoidný, nechce jej dovoliť zmeniť sa a preniesť sa cez ich spoločnú tragédiu? Alebo skutočne nie je v poriadku, že dala zamrežovať všetky okná, zamyká dvere, bozkáva sa s cudzím chlapom a jej nová kamarátka sa pred Willom predvádza nahá?
Film nejde cestou falošných poplachov a ľakačiek, ani sa nesnaží nasilu nám podsúvať indície, že sa máme báť. Darí sa mu budovať veľmi výraznú atmosféru strachu a neistoty len tým, čo sa skutočne deje, ako sa postavy reálne a vedome správajú. Nedá sa povedať, že by všetky boli dokonale zvládnuté a presvedčivé. Miestami sa nám ich správanie zdá silené, no našťastie nie silene sa snažiace vyvolávať znepokojenie. Nedokonale zvládnuté postavy tak možno nie sú ideálne pre film ako taký, ale neškodia budovaniu atmosféry.
„Chvíľami je nám jeho paranoja trápna, inokedy nám zase pripadá ako človek, ktorý sa konečne prestal hrať na zdvorilosť a nehanbí sa povedať pravdu."
Pre film je hlavné je, že dobre zvládnutá je postava Willa. Nikto sa nám nesnaží tvrdiť, že sa správa celkom racionálne, nevieme sa celkom vžiť do jeho postavenia. Preto mu skrátka musíme veriť. Je presne tým, čo film potrebuje. Chvíľami je nám jeho paranoja trápna, inokedy nám zase pripadá ako človek, ktorý sa konečne prestal hrať na zdvorilosť a nehanbí sa povedať pravdu. Nielen hororovo má veľmi príjemné čaro jeho výstup, keď všetkým vyčíta, akí sú zdvorilí, ako sa pretvarujú, že sa nič nedeje, všetko je v poriadku. Veď to poznáte, keď niečo všetci cítia, ale nikto si nedovolí to vysloviť. Pretože hoci má pravdu, nakoniec bude aj tak len on za debila.
The Invitation je žánrový horor s minimom akcie. Vyžíva sa v neurčitom napätí a robí to vynikajúco. Má svoje chyby, no nie také, ktoré by ho výrazne degradovali v tom, o čo sa snaží. Pokiaľ nie ste voči tomuto druhu hororu vyslovene zaujatí, zážitok z jeho pozerania by mal byť rozhodne príjemný.
