najčítanejšie recenzie.
Boarding School

Burning Bright

Bear

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.
20. 9. 201013 Sins

Tokyo Gore Police

recenzie.
Tumbbad
Indická rozprávka

Úvodná animácia veľmi dobre predstaví, na čo sa asi môžete tešiť. Hlboký výrok od Gandhího na tému večnej témy chamtivosti a zaujímavý a pútavý mytologický príbeh s rovnakým motívom. Grafika, ktorá ho sprevádza už ale vôbec natoľko pútavá nie je. Vlastne pôsobí pomerne lacno až gýčovito. Film až tak zle vyzerať nebude, máte ale dojem, ako keby ho robili niekde, kde nie sú zvyknutí všetko doťahovať, dávať si pozor na každý detail. A možno aj estetiku majú trochu inú. Film sa volá podľa indického miesta, Tumbbad.
„Celá úvodná tretina, časovo zobrazujúca chlapcovo detstvo je najvýraznejšie hororová a má v sebe množstvo výborne fungujúcich prvkov.“
Nie celkom tradičná je aj štruktúra, v tomto prípade ale viac menej sympatickým spôsobom. Viditeľne sa totiž vzdáva klasického postupného a zintenzívňujúceho sa budovania napätia. Rozpráva svoj príbeh, a kedy je nejaká jeho časť strašidelná, vtedy ju strašidelnou spraví. Nech je to aj na začiatku, keď uvidíme niekoľko z najlepších scén filmu. Celá úvodná tretina, časovo zobrazujúca chlapcovo detstvo je najvýraznejšie hororová a má v sebe množstvo výborne fungujúcich prvkov. Diváka bez veľkých príprav pošle do tmavých chodieb k čudnému monštru, na ktoré sa pozeráme očami malého strateného chlapca. Netreba žiaden veľký gore, aj pomerne jednoduché scény dokážu byť veľmi príjemne strašidelné. O to viac, keď uvidíme, že hoci sa dielo v brutalite vôbec nevyžíva, kde mu to treba, nemá s krutosťou problém.
„Aj keď zrovna nestretávame žiadne monštrá, či keď nás neohrozujú, vidíme, ako chamtivosť postavy niekam ženie.“
Celý príbeh je totiž hlavne rozprávkový, rozprávanie mýtu s poučením. Ak aj je strašidelný, nie je to jeho hlavný účel a vôbec sa na strašenie viditeľne nesústreďuje. Preto príde stredná časť, v ktorej je horor nájsť skutočne ťažko. Film pritom zostáva pútavý a hlavne si výborne drží nastolený tón a atmosféru temnej rozprávky. My vieme, že za všetko zlo tu môže a bude môcť chamtivosť. Filmu sa darí podať nám ju ako niečo zlé, temné, v konečnom dôsledku hororové. Aj keď zrovna nestretávame žiadne monštrá, či keď nás neohrozujú, vidíme, ako chamtivosť postavy niekam ženie. Bráni im konať racionálne a vieme si zhruba predstaviť, kam ich až môže dohnať.
Zaujímavé a sympatické na filme je, nakoľko indický je aj napriek tomu, že ide o horor. Minimálne západný divák na mnoho prvkov nie je zvyknutý, a to ani nejde tak o tie mytologické. Extrémom sú pesničky, hudobné vsuvky síce bez tanca, no na rozdiel od klipov vo filmoch, ako ich poznáme, tieto dej priamo komentujú, a aktívne vstupujú do rozprávania. Autori nerobili vo vzťahu k zahraničným divákom žiadne kompromisy a nijako sa nesnažili prispôsobovať hororovým tradíciám iných krajín. Napriek tomu, že horor je v Indii okrajovejší žáner, zjavne necítili potrebu uchyľovať sa k preberaniu cudzích postupov. Výsledná estetika je zaujímavá, poetická a ťaživá veľmi svojským spôsobom.
„Postavy sa často správajú ako v rozprávke, kde je hyperbolizácia celkom bežná.“
Nedostatky sú tak v správaní ako aj stvárnení niektorých postáv, kde ak aj išlo o úmysel, filmu skôr uberá. Herci zväčša majú štýl a keď aj nehrajú tak, ako sme zvyknutí, pripadajú nám milo exotickí. V niektorých prípadoch už začnú ale byť jednoducho komickí, a pôsobia rušivo. Postavy sa často správajú ako v rozprávke, kde je hyperbolizácia celkom bežná. Tiež chápeme, že ich môžeme vnímať ako symboly, nie nevyhnutne zakaždým ako ľudí z mäsa a kostí. Predsa ale niektoré dokonale nelogické kroky, rovnako ako čudné dejové konštrukcie nejde celkom prehliadnuť.
Tumbbad je miestami veľmi strašidelný a ako celok má dobrú atmosféru. Má zaujímavé príšery, ktoré sú príjemne zobrazené a aj keď ich až tak často nevidíme, vedia na nás zapôsobiť tak ako treba. Jedným jeho negatívom sú dlhšie nehororové pasáže, ktoré ale zostávajú funkčné a dokážu si udržať atmosféru a nestratiť pozornosť diváka. Inak ide o veľmi príjemný príspevok do sveta hororu, nadmieru osviežujúci a natoľko výrazne odlišný od priemeru, ako sme už dlho nevideli.