hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

3 From Hell

Opäť trošku sadizmu

Rob Zombie je nepochybne svojský tvorca, a jeho štýl vám jednoducho musí sadnúť. Konkrétne vás musí baviť vyžívanie sa v pomerne priamočiarej brutalite a intenzívnej akcii. Podobne ako u Eliho Rotha tu cítiť ten cynicko sadistický podtón, môže nám akurát pripadať o niečo hravejší. Ide len o výrazne násilnú zábavku, ktorá od mučenia nie je ďaleko, celkom sa naň ale nesústreďuje. Hrdinami sa tak či onak stávajú postavy, ktoré by inak mali byť negatívne. Keď ale ide o zobrazenie čo najviac smrti, predsa by sme nemohli držať palce obetiam. Tak to bolo v predošlých dieloch série, ktorá dovršuje štatút trilógie filmom 3 From Hell.

17. 10. 2019

Krampus

Trochu drsnejšia vianočná rozprávka
V zime vždy poteší pozrieť si letný, dovolenkový film. Pláže, slnko, žúry, keď vonku zúri chlad vždy zahrejú. Na Vianoce sa tiež všetci tešíme, ale až tak nás v lete neťahá pozerať si niečo, čo nám ich bude evokovať. Nechceme si pripomínať, že leto sa o chvíľu skončí, rovnako ako ďalší rok nášho života. Vianoce sa na nás aj tak o chvíľu budú valiť odvšadiaľ, aj viac, ako by sme si priali. Keď ale predsa zacítite potrebu vidieť sneh, darčeky a dusné rodinné stretnutia, môžete tento zážitok spojiť s pozeraním napríklad hororu. Poslúžiť môže film Krampus.
9. 5. 2016

Polaroid

Konečne primeraný trest za selfie?

Na úvodnej vražde je pozitívne, nakoľko priamo ide na vec. V poslednom čase sme si pri duchárinách zvykli na dlhé obliehanie budúcich obetí. Niečo sa na ne upne, nezmyselne sa to dokola zjavuje v ich okolí, primitívne nás to straší. Aby sme vôbec začali pochybovať, či sa to aj na niečo zmôže. Tentokrát je to hneď od začiatku krátky proces. Sekvencia pritom má všetko, čo by mať mala. Postupne hustne, buduje intenzívny strach, niečo sa zjaví, z nejasnej entity sa to sformuje na priamu a nebezpečnú silu. Ktorá svoj úmysel rovno aj dokoná. Stačilo, že niekto sa tu odfotil aparátom značky Polaroid.

2. 7. 2019

Slnovrat

Aj pohanské festivaly boli o drogách

Ocitnúť sa mimo toho, čo pokladáme za civilizovaný svet, už dávno nemusia len obyvatelia podivných miest. Ako Bratislava v Hosteli. Či už Švédsko pokladajú v Amerike za tajomné a neznáme miesto, alebo sa len rozhodli, že v inak normálnej krajine môžu žiť skupinky podivných ľudí. Rozhodli sa doňho zasadiť komunitu s vlastnými pohanskými zvykmi, ktorá žije podľa vlastných pravidiel, a vlastnej koncepcie fungovania sveta. Jej účel je samozrejme čisto filmový, tak ako to bolo v prípade bratislavskej putiky na vraždy. S pomerne zjavným účelom vytvoriť zaujímavý divácky zážitok vznikol aj ich rituál, Slnovrat.

8. 8. 2019

Nevesta na zabitie

Svadobná noc trochu inak

Začiatok je dosť klasický a spĺňa štandardy filmov či komédií o vstupe do rodiny. On je bohatý, ona vyrastala bez rodičov. Snobská rodina ako keby ju nenávidela, hoci sa nevesta tvári nervózne, skôr máme dojem, že jej to je jedno. Ide o obligátny folklór s nedôverujúcimi rodičmi a zazerajúcou tetou. Hlavná je láska, tej cíti od manžela viac než dosť. Zatiaľ. Film si možno na pár výnimiek drží úroveň a vyhýba sa skĺznutiu do uletenosti, aj keď sa tá miestami priam ponúka. Niektoré postavy sú komické, stále ale uveriteľné a zhruba rovnako by mohli vyzerať v nehororovej komédii. Samozrejme, uletená musí byť samotná zápletka.

12. 9. 2019

recenzie.

Tumbbad

Andrej Gomora | 10. 6. 2019
0
8/10          
žáner:
mystery, psycho

Indická rozprávka


Úvodná animácia veľmi dobre predstaví, na čo sa asi môžete tešiť. Hlboký výrok od Gandhího na tému večnej témy chamtivosti a zaujímavý a pútavý mytologický príbeh s rovnakým motívom. Grafika, ktorá ho sprevádza už ale vôbec natoľko pútavá nie je. Vlastne pôsobí pomerne lacno až gýčovito. Film až tak zle vyzerať nebude, máte ale dojem, ako keby ho robili niekde, kde nie sú zvyknutí všetko doťahovať, dávať si pozor na každý detail. A možno aj estetiku majú trochu inú. Film sa volá podľa indického miesta, Tumbbad.

„Celá úvodná tretina, časovo zobrazujúca chlapcovo detstvo je najvýraznejšie hororová a má v sebe množstvo výborne fungujúcich prvkov.“

Nie celkom tradičná je aj štruktúra, v tomto prípade ale viac menej sympatickým spôsobom. Viditeľne sa totiž vzdáva klasického postupného a zintenzívňujúceho sa budovania napätia. Rozpráva svoj príbeh, a kedy je nejaká jeho časť strašidelná, vtedy ju strašidelnou spraví. Nech je to aj na začiatku, keď uvidíme niekoľko z najlepších scén filmu. Celá úvodná tretina, časovo zobrazujúca chlapcovo detstvo je najvýraznejšie hororová a má v sebe množstvo výborne fungujúcich prvkov. Diváka bez veľkých príprav pošle do tmavých chodieb k čudnému monštru, na ktoré sa pozeráme očami malého strateného chlapca. Netreba žiaden veľký gore, aj pomerne jednoduché scény dokážu byť veľmi príjemne strašidelné. O to viac, keď uvidíme, že hoci sa dielo v brutalite vôbec nevyžíva, kde mu to treba, nemá s krutosťou problém.

„Aj keď zrovna nestretávame žiadne monštrá, či keď nás neohrozujú, vidíme, ako chamtivosť postavy niekam ženie.“

Celý príbeh je totiž hlavne rozprávkový, rozprávanie mýtu s poučením. Ak aj je strašidelný, nie je to jeho hlavný účel a vôbec sa na strašenie viditeľne nesústreďuje. Preto príde stredná časť, v ktorej je horor nájsť skutočne ťažko. Film pritom zostáva pútavý a hlavne si výborne drží nastolený tón a atmosféru temnej rozprávky. My vieme, že za všetko zlo tu môže a bude môcť chamtivosť. Filmu sa darí podať nám ju ako niečo zlé, temné, v konečnom dôsledku hororové. Aj keď zrovna nestretávame žiadne monštrá, či keď nás neohrozujú, vidíme, ako chamtivosť postavy niekam ženie. Bráni im konať racionálne a vieme si zhruba predstaviť, kam ich až môže dohnať.

Zaujímavé a sympatické na filme je, nakoľko indický je aj napriek tomu, že ide o horor. Minimálne západný divák na mnoho prvkov nie je zvyknutý, a to ani nejde tak o tie mytologické. Extrémom sú pesničky, hudobné vsuvky síce bez tanca, no na rozdiel od klipov vo filmoch, ako ich poznáme, tieto dej priamo komentujú, a aktívne vstupujú do rozprávania. Autori nerobili vo vzťahu k zahraničným divákom žiadne kompromisy a nijako sa nesnažili prispôsobovať hororovým tradíciám iných krajín. Napriek tomu, že horor je v Indii okrajovejší žáner, zjavne necítili potrebu uchyľovať sa k preberaniu cudzích postupov. Výsledná estetika je zaujímavá, poetická a ťaživá veľmi svojským spôsobom.

„Postavy sa často správajú ako v rozprávke, kde je hyperbolizácia celkom bežná.“

Nedostatky sú tak v správaní ako aj stvárnení niektorých postáv, kde ak aj išlo o úmysel, filmu skôr uberá. Herci zväčša majú štýl a keď aj nehrajú tak, ako sme zvyknutí, pripadajú nám milo exotickí. V niektorých prípadoch už začnú ale byť jednoducho komickí, a pôsobia rušivo. Postavy sa často správajú ako v rozprávke, kde je hyperbolizácia celkom bežná. Tiež chápeme, že ich môžeme vnímať ako symboly, nie nevyhnutne zakaždým ako ľudí z mäsa a kostí. Predsa ale niektoré dokonale nelogické kroky, rovnako ako čudné dejové konštrukcie nejde celkom prehliadnuť.

Tumbbad je miestami veľmi strašidelný a ako celok má dobrú atmosféru. Má zaujímavé príšery, ktoré sú príjemne zobrazené a aj keď ich až tak často nevidíme, vedia na nás zapôsobiť tak ako treba. Jedným jeho negatívom sú dlhšie nehororové pasáže, ktoré ale zostávajú funkčné a dokážu si udržať atmosféru a nestratiť pozornosť diváka. Inak ide o veľmi príjemný príspevok do sveta hororu, nadmieru osviežujúci a natoľko výrazne odlišný od priemeru, ako sme už dlho nevideli.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy