hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

We Summon The Darkness

Kto vzýva satana, komu sa dovolá?

Využiť metalistickú scénu konca osemdesiatych rokov s jej pozérskym satanizmom a jej interakciu s veriacimi sa nejaví ako zlý nápad. Znie logicky, že pre komerčných duchovných bola v určitom zmysle skutočným požehnaním a mohla im pomôcť viac ako akýkoľvek iný druh propagácie. Žeby ju teda aktívne podporovali? Prečo nie. Nemôžeme povedať, že by sme cítili atmosféru doby, či strachu z vyčíňajúcich rituálnych vrahov. Predsa sme v horore, nečakajme zázraky. Škoda, že aj postavy sú celkom ploché, skôr nesympatické a nesprávajú sa príliš logicky. Máme to brať, že proste blbnú, užívajú si život či mladosť, majú jednoducho svoj životný štýl. Čakajme teda, čo zaujímavé nám tvorcovia budú chcieť ukázať.

3. 6. 2020

The Burning

Horúce osemdesiate roky
Intenzitu vraždenia tínedžerov v osemdesiatych rokoch ťažko pokladať za náhodnú. Jej vysvetlení sa ponúka veľa, hneď ako prvá by mohla byť hlboká nenávisť voči nadchádzajúcej generácii, keď Američania po niečom na spôsob Battle Royale túžili už dávno pred Japoncami. Rovnako by tu ale mohlo ísť o objavenie širšej využiteľnosti mladých tiel, nie len na ich krájanie. Azda najslávnejšou sa v tomto smere stala siahodlhá séria Piatka trinásteho, narážajúca vďaka filmu Jason X až na absolútne dno. Načasovanie do letnej sezóny párenia v najvhodnejšom revíri tábora pre pubertiakov veľmi pomohlo zvýrazniť erotický element. Ten istý recept využil aj o niečo menej známy, no minimálne rovnako kvalitný horor The Burning.
22. 4. 2014

At the Devil's Door

Postava dušu predala. Film ju nikdy nemal
Kde by boli horory, keby ľudia definitívne prestali veriť na všetko nadprirodzené. Samozrejme, že duchovia neexistujú vám povie asi každý. Ale keď už príde na vec, napríklad prespanie v strašidelnom dome. Ľudia sa začnú zdráhať. Práve tým pár, ktorých presvedčenie je neochvejné a nerobí im problém to ani dokázať sa teraz horory rozhodli vyhlásiť vojnu. Po Michaelovi Kingovi tu máme druhú odvážlivkyňu, v diele s názvom At the Devil's Door.
9. 6. 2015

Mil gritos tiene la noche/ Pieces

Neberte deťom hračky
Elektrin komplex by mal byť ženskou verziou známejšieho Oidipovho komplexu. Jeho súčasťou by mala byť túžba po telesnej láske k otcovi a nenávisť voči matke. Podobne ako Oidipus zabil svojho otca nevediac, že je to jeho otec, a oženil sa s matkou nepoznajúc ich vzájomné príbuzenstvo, ani v prípade Elektrinho komplexu nemá samotná diagnóza veľa spoločného s jej príbehom ako ho poznáme. Elektra totiž chcela len pomstiť smrť svojho otca Agamemnona, preto spolu s bratom Orestom zabili matku Klytaimnéstru. Dôvodov zabiť matku môže samozrejme byť viac, napríklad keď vám nechce dovoliť skladať si puzzle s nahou dámou. To poznačilo hlavnú postavu hororu Pieces.
22. 2. 2016

recenzie.

Tumbbad

Andrej Gomora | 10. 6. 2019
0
8/10          
žáner:
mystery, psycho

Indická rozprávka


Úvodná animácia veľmi dobre predstaví, na čo sa asi môžete tešiť. Hlboký výrok od Gandhího na tému večnej témy chamtivosti a zaujímavý a pútavý mytologický príbeh s rovnakým motívom. Grafika, ktorá ho sprevádza už ale vôbec natoľko pútavá nie je. Vlastne pôsobí pomerne lacno až gýčovito. Film až tak zle vyzerať nebude, máte ale dojem, ako keby ho robili niekde, kde nie sú zvyknutí všetko doťahovať, dávať si pozor na každý detail. A možno aj estetiku majú trochu inú. Film sa volá podľa indického miesta, Tumbbad.

„Celá úvodná tretina, časovo zobrazujúca chlapcovo detstvo je najvýraznejšie hororová a má v sebe množstvo výborne fungujúcich prvkov.“

Nie celkom tradičná je aj štruktúra, v tomto prípade ale viac menej sympatickým spôsobom. Viditeľne sa totiž vzdáva klasického postupného a zintenzívňujúceho sa budovania napätia. Rozpráva svoj príbeh, a kedy je nejaká jeho časť strašidelná, vtedy ju strašidelnou spraví. Nech je to aj na začiatku, keď uvidíme niekoľko z najlepších scén filmu. Celá úvodná tretina, časovo zobrazujúca chlapcovo detstvo je najvýraznejšie hororová a má v sebe množstvo výborne fungujúcich prvkov. Diváka bez veľkých príprav pošle do tmavých chodieb k čudnému monštru, na ktoré sa pozeráme očami malého strateného chlapca. Netreba žiaden veľký gore, aj pomerne jednoduché scény dokážu byť veľmi príjemne strašidelné. O to viac, keď uvidíme, že hoci sa dielo v brutalite vôbec nevyžíva, kde mu to treba, nemá s krutosťou problém.

„Aj keď zrovna nestretávame žiadne monštrá, či keď nás neohrozujú, vidíme, ako chamtivosť postavy niekam ženie.“

Celý príbeh je totiž hlavne rozprávkový, rozprávanie mýtu s poučením. Ak aj je strašidelný, nie je to jeho hlavný účel a vôbec sa na strašenie viditeľne nesústreďuje. Preto príde stredná časť, v ktorej je horor nájsť skutočne ťažko. Film pritom zostáva pútavý a hlavne si výborne drží nastolený tón a atmosféru temnej rozprávky. My vieme, že za všetko zlo tu môže a bude môcť chamtivosť. Filmu sa darí podať nám ju ako niečo zlé, temné, v konečnom dôsledku hororové. Aj keď zrovna nestretávame žiadne monštrá, či keď nás neohrozujú, vidíme, ako chamtivosť postavy niekam ženie. Bráni im konať racionálne a vieme si zhruba predstaviť, kam ich až môže dohnať.

Zaujímavé a sympatické na filme je, nakoľko indický je aj napriek tomu, že ide o horor. Minimálne západný divák na mnoho prvkov nie je zvyknutý, a to ani nejde tak o tie mytologické. Extrémom sú pesničky, hudobné vsuvky síce bez tanca, no na rozdiel od klipov vo filmoch, ako ich poznáme, tieto dej priamo komentujú, a aktívne vstupujú do rozprávania. Autori nerobili vo vzťahu k zahraničným divákom žiadne kompromisy a nijako sa nesnažili prispôsobovať hororovým tradíciám iných krajín. Napriek tomu, že horor je v Indii okrajovejší žáner, zjavne necítili potrebu uchyľovať sa k preberaniu cudzích postupov. Výsledná estetika je zaujímavá, poetická a ťaživá veľmi svojským spôsobom.

„Postavy sa často správajú ako v rozprávke, kde je hyperbolizácia celkom bežná.“

Nedostatky sú tak v správaní ako aj stvárnení niektorých postáv, kde ak aj išlo o úmysel, filmu skôr uberá. Herci zväčša majú štýl a keď aj nehrajú tak, ako sme zvyknutí, pripadajú nám milo exotickí. V niektorých prípadoch už začnú ale byť jednoducho komickí, a pôsobia rušivo. Postavy sa často správajú ako v rozprávke, kde je hyperbolizácia celkom bežná. Tiež chápeme, že ich môžeme vnímať ako symboly, nie nevyhnutne zakaždým ako ľudí z mäsa a kostí. Predsa ale niektoré dokonale nelogické kroky, rovnako ako čudné dejové konštrukcie nejde celkom prehliadnuť.

Tumbbad je miestami veľmi strašidelný a ako celok má dobrú atmosféru. Má zaujímavé príšery, ktoré sú príjemne zobrazené a aj keď ich až tak často nevidíme, vedia na nás zapôsobiť tak ako treba. Jedným jeho negatívom sú dlhšie nehororové pasáže, ktoré ale zostávajú funkčné a dokážu si udržať atmosféru a nestratiť pozornosť diváka. Inak ide o veľmi príjemný príspevok do sveta hororu, nadmieru osviežujúci a natoľko výrazne odlišný od priemeru, ako sme už dlho nevideli.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy