hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

47 Meters Down: Uncaged

Bez klietky, s jaskyňou

V čom vlastne ide o sequel k 47 metrom si môžeme len domýšľať. Iste, Čeľuste mali tiež viac pokračovaní, ktoré spájal akurát žralok v úlohe zabijaka. Tak ako nespočet ďalších filmov. Tu máme opäť tematiku potápania, pozorovania podmorského života. A tých istých tvorcov, ktorí skúšajú niečo podobné len trochu inak. Ak si spomenieme, nakoľko minimálny dej malo prvé pokračovanie, určite môžeme byť radi, že v tomto smere sa autori rozhodli príliš sa neopakovať. Názov 47 Meters Down: Uncaged neklame- do žiadnej klietky sa veru nevraciame.

28. 11. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Gwen

Horor zvaný život

Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.

12. 11. 2019

Furies

Krásky a zvieratá, pretože na gore iné netreba

Krátky úvod nám predstaví jediné dve postavy diela, ktoré sa snaží nejako rozpracovať aj ako ľudí. Presnejšie len ich vzťah, aká je jedna neschopná, stratená a odkázaná, a ako tá druhá túži, aby sa konečne dala dokopy. Nebude pri nej vždy, čo sa následne aj potvrdí. Kayla sa ocitne celkom sama. Vylezie z drevenej debne niekde uprostred divočiny, a samozrejme jej nenapadne nič lepšie, ako začať kričať na Maddie. Kde trčí? Tá sa zatiaľ neobjaví. Miesto nej začnú okolo Kayly pobehovať akísi čudáci, nejakí Furies.

20. 11. 2019

Žena v čiernom 2: Anjel smrti

Odetá v klišé, tvár zahalená gýčom
Žene v čiernom zobrali syna, preto ona teraz vykonáva svoju pomstu na cudzích deťoch. Núti ich páchať samovraždy. To sme sa aspoň dozvedeli v prvom diele. Hlavný hrdina so ženou bojoval, a vďaka modernej technike- autu, s pomocou ktorého vytiahol telo jej syna z močiara, chcel upokojiť jej hnev. Čo iné mohla chcieť, ako aby sa jeho pozostatkom dostalo skutočného pohrebu, a oni dvaja sa mohli v smrti spojiť? Nuž, ako sme videli na konci filmu, úplne spokojná asi nebola. Preto sa o pár rokov vracia znova, teraz ako Žena v čiernom 2: Anjel smrti.
11. 2. 2015

recenzie.

Tumbbad

Andrej Gomora | 10. 6. 2019
0
8/10          
žáner:
mystery, psycho

Indická rozprávka


Úvodná animácia veľmi dobre predstaví, na čo sa asi môžete tešiť. Hlboký výrok od Gandhího na tému večnej témy chamtivosti a zaujímavý a pútavý mytologický príbeh s rovnakým motívom. Grafika, ktorá ho sprevádza už ale vôbec natoľko pútavá nie je. Vlastne pôsobí pomerne lacno až gýčovito. Film až tak zle vyzerať nebude, máte ale dojem, ako keby ho robili niekde, kde nie sú zvyknutí všetko doťahovať, dávať si pozor na každý detail. A možno aj estetiku majú trochu inú. Film sa volá podľa indického miesta, Tumbbad.

„Celá úvodná tretina, časovo zobrazujúca chlapcovo detstvo je najvýraznejšie hororová a má v sebe množstvo výborne fungujúcich prvkov.“

Nie celkom tradičná je aj štruktúra, v tomto prípade ale viac menej sympatickým spôsobom. Viditeľne sa totiž vzdáva klasického postupného a zintenzívňujúceho sa budovania napätia. Rozpráva svoj príbeh, a kedy je nejaká jeho časť strašidelná, vtedy ju strašidelnou spraví. Nech je to aj na začiatku, keď uvidíme niekoľko z najlepších scén filmu. Celá úvodná tretina, časovo zobrazujúca chlapcovo detstvo je najvýraznejšie hororová a má v sebe množstvo výborne fungujúcich prvkov. Diváka bez veľkých príprav pošle do tmavých chodieb k čudnému monštru, na ktoré sa pozeráme očami malého strateného chlapca. Netreba žiaden veľký gore, aj pomerne jednoduché scény dokážu byť veľmi príjemne strašidelné. O to viac, keď uvidíme, že hoci sa dielo v brutalite vôbec nevyžíva, kde mu to treba, nemá s krutosťou problém.

„Aj keď zrovna nestretávame žiadne monštrá, či keď nás neohrozujú, vidíme, ako chamtivosť postavy niekam ženie.“

Celý príbeh je totiž hlavne rozprávkový, rozprávanie mýtu s poučením. Ak aj je strašidelný, nie je to jeho hlavný účel a vôbec sa na strašenie viditeľne nesústreďuje. Preto príde stredná časť, v ktorej je horor nájsť skutočne ťažko. Film pritom zostáva pútavý a hlavne si výborne drží nastolený tón a atmosféru temnej rozprávky. My vieme, že za všetko zlo tu môže a bude môcť chamtivosť. Filmu sa darí podať nám ju ako niečo zlé, temné, v konečnom dôsledku hororové. Aj keď zrovna nestretávame žiadne monštrá, či keď nás neohrozujú, vidíme, ako chamtivosť postavy niekam ženie. Bráni im konať racionálne a vieme si zhruba predstaviť, kam ich až môže dohnať.

Zaujímavé a sympatické na filme je, nakoľko indický je aj napriek tomu, že ide o horor. Minimálne západný divák na mnoho prvkov nie je zvyknutý, a to ani nejde tak o tie mytologické. Extrémom sú pesničky, hudobné vsuvky síce bez tanca, no na rozdiel od klipov vo filmoch, ako ich poznáme, tieto dej priamo komentujú, a aktívne vstupujú do rozprávania. Autori nerobili vo vzťahu k zahraničným divákom žiadne kompromisy a nijako sa nesnažili prispôsobovať hororovým tradíciám iných krajín. Napriek tomu, že horor je v Indii okrajovejší žáner, zjavne necítili potrebu uchyľovať sa k preberaniu cudzích postupov. Výsledná estetika je zaujímavá, poetická a ťaživá veľmi svojským spôsobom.

„Postavy sa často správajú ako v rozprávke, kde je hyperbolizácia celkom bežná.“

Nedostatky sú tak v správaní ako aj stvárnení niektorých postáv, kde ak aj išlo o úmysel, filmu skôr uberá. Herci zväčša majú štýl a keď aj nehrajú tak, ako sme zvyknutí, pripadajú nám milo exotickí. V niektorých prípadoch už začnú ale byť jednoducho komickí, a pôsobia rušivo. Postavy sa často správajú ako v rozprávke, kde je hyperbolizácia celkom bežná. Tiež chápeme, že ich môžeme vnímať ako symboly, nie nevyhnutne zakaždým ako ľudí z mäsa a kostí. Predsa ale niektoré dokonale nelogické kroky, rovnako ako čudné dejové konštrukcie nejde celkom prehliadnuť.

Tumbbad je miestami veľmi strašidelný a ako celok má dobrú atmosféru. Má zaujímavé príšery, ktoré sú príjemne zobrazené a aj keď ich až tak často nevidíme, vedia na nás zapôsobiť tak ako treba. Jedným jeho negatívom sú dlhšie nehororové pasáže, ktoré ale zostávajú funkčné a dokážu si udržať atmosféru a nestratiť pozornosť diváka. Inak ide o veľmi príjemný príspevok do sveta hororu, nadmieru osviežujúci a natoľko výrazne odlišný od priemeru, ako sme už dlho nevideli.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy