hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

I Spit on Your Grave (2010)

Film, pri ktorom sa odchádza z kina
Od 70. rokov sa toho síce v horore veľa zmenilo, no ak ide o hixploitation, pravidlá ostali rovnaké. Mestské dievča vs. „vidláci" je konflikt, ktorý stále funguje, tak ako stále funguje nevraživosť medzi mestami a dedinami.  
13. 2. 2011

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Al morir la matinée

Zažiť v kine skutočný horor

Začiatok je mierne pomalý, vyžíva sa hlavne v tom, čoho je v celom filme najviac- kinofilstve. Sme v kine. Všade sú filmové plagáty, dostaneme sa do miestnosti premietačov, priamo k premietaciemu zariadeniu, bavíme sa o jeho obsluhe. Nejde o žiadne intelektuálne debaty, ide tu o vášeň v jej jednoduchej až primitívnej podobe. Milovať kino bez zbytočného premýšľania, milovať krv, akciu, jačanie od hrôzy. A vyznať sa z lásky k talianskemu giallu, syntetizátorovej hudbe, ktorá ho sprevádzala, jeho sýtym farbám a estetickému zobrazovaniu násilia. To zjavne milujú aj v Uruguaji, film nazvali Al morir la matinée.

26. 3. 2021

recenzie.

Tumbbad

Andrej Gomora | 10. 6. 2019
0
8/10          
žáner:
mystery, psycho

Indická rozprávka


Úvodná animácia veľmi dobre predstaví, na čo sa asi môžete tešiť. Hlboký výrok od Gandhího na tému večnej témy chamtivosti a zaujímavý a pútavý mytologický príbeh s rovnakým motívom. Grafika, ktorá ho sprevádza už ale vôbec natoľko pútavá nie je. Vlastne pôsobí pomerne lacno až gýčovito. Film až tak zle vyzerať nebude, máte ale dojem, ako keby ho robili niekde, kde nie sú zvyknutí všetko doťahovať, dávať si pozor na každý detail. A možno aj estetiku majú trochu inú. Film sa volá podľa indického miesta, Tumbbad.

„Celá úvodná tretina, časovo zobrazujúca chlapcovo detstvo je najvýraznejšie hororová a má v sebe množstvo výborne fungujúcich prvkov.“

Nie celkom tradičná je aj štruktúra, v tomto prípade ale viac menej sympatickým spôsobom. Viditeľne sa totiž vzdáva klasického postupného a zintenzívňujúceho sa budovania napätia. Rozpráva svoj príbeh, a kedy je nejaká jeho časť strašidelná, vtedy ju strašidelnou spraví. Nech je to aj na začiatku, keď uvidíme niekoľko z najlepších scén filmu. Celá úvodná tretina, časovo zobrazujúca chlapcovo detstvo je najvýraznejšie hororová a má v sebe množstvo výborne fungujúcich prvkov. Diváka bez veľkých príprav pošle do tmavých chodieb k čudnému monštru, na ktoré sa pozeráme očami malého strateného chlapca. Netreba žiaden veľký gore, aj pomerne jednoduché scény dokážu byť veľmi príjemne strašidelné. O to viac, keď uvidíme, že hoci sa dielo v brutalite vôbec nevyžíva, kde mu to treba, nemá s krutosťou problém.

„Aj keď zrovna nestretávame žiadne monštrá, či keď nás neohrozujú, vidíme, ako chamtivosť postavy niekam ženie.“

Celý príbeh je totiž hlavne rozprávkový, rozprávanie mýtu s poučením. Ak aj je strašidelný, nie je to jeho hlavný účel a vôbec sa na strašenie viditeľne nesústreďuje. Preto príde stredná časť, v ktorej je horor nájsť skutočne ťažko. Film pritom zostáva pútavý a hlavne si výborne drží nastolený tón a atmosféru temnej rozprávky. My vieme, že za všetko zlo tu môže a bude môcť chamtivosť. Filmu sa darí podať nám ju ako niečo zlé, temné, v konečnom dôsledku hororové. Aj keď zrovna nestretávame žiadne monštrá, či keď nás neohrozujú, vidíme, ako chamtivosť postavy niekam ženie. Bráni im konať racionálne a vieme si zhruba predstaviť, kam ich až môže dohnať.

Zaujímavé a sympatické na filme je, nakoľko indický je aj napriek tomu, že ide o horor. Minimálne západný divák na mnoho prvkov nie je zvyknutý, a to ani nejde tak o tie mytologické. Extrémom sú pesničky, hudobné vsuvky síce bez tanca, no na rozdiel od klipov vo filmoch, ako ich poznáme, tieto dej priamo komentujú, a aktívne vstupujú do rozprávania. Autori nerobili vo vzťahu k zahraničným divákom žiadne kompromisy a nijako sa nesnažili prispôsobovať hororovým tradíciám iných krajín. Napriek tomu, že horor je v Indii okrajovejší žáner, zjavne necítili potrebu uchyľovať sa k preberaniu cudzích postupov. Výsledná estetika je zaujímavá, poetická a ťaživá veľmi svojským spôsobom.

„Postavy sa často správajú ako v rozprávke, kde je hyperbolizácia celkom bežná.“

Nedostatky sú tak v správaní ako aj stvárnení niektorých postáv, kde ak aj išlo o úmysel, filmu skôr uberá. Herci zväčša majú štýl a keď aj nehrajú tak, ako sme zvyknutí, pripadajú nám milo exotickí. V niektorých prípadoch už začnú ale byť jednoducho komickí, a pôsobia rušivo. Postavy sa často správajú ako v rozprávke, kde je hyperbolizácia celkom bežná. Tiež chápeme, že ich môžeme vnímať ako symboly, nie nevyhnutne zakaždým ako ľudí z mäsa a kostí. Predsa ale niektoré dokonale nelogické kroky, rovnako ako čudné dejové konštrukcie nejde celkom prehliadnuť.

Tumbbad je miestami veľmi strašidelný a ako celok má dobrú atmosféru. Má zaujímavé príšery, ktoré sú príjemne zobrazené a aj keď ich až tak často nevidíme, vedia na nás zapôsobiť tak ako treba. Jedným jeho negatívom sú dlhšie nehororové pasáže, ktoré ale zostávajú funkčné a dokážu si udržať atmosféru a nestratiť pozornosť diváka. Inak ide o veľmi príjemný príspevok do sveta hororu, nadmieru osviežujúci a natoľko výrazne odlišný od priemeru, ako sme už dlho nevideli.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy