recenzie.

Oculus

Andrej Gomora | 27. 6. 2014

1

9/10          

žáner:

claustrophobic, psycho

Zrkadlá nenútia len chudnúť

„Celý dom snímajú kamery, budík im nedovolí stratiť orientáciu."

Tima práve prepustili z psychiatrie. Liečil sa desať rokov, ako dieťa zastrelil vlastného otca. Desať rokov mu museli vysvetľovať, že všetky okolnosti ktoré ho k činu viedli sa odohrali úplne inak. Nič z toho čo si pamätal sa nestalo, a nič z toho čo videl nebolo skutočné. Všetko konečne do seba zapadlo, všetko už mu je jasné. Až kým ho nepríde vyzdvihnúť o dva roky staršia sestra. Ona čas strávila v sirotinci, nikto jej prežité udalosti nevysvetľoval. Preto má v hlave stále pokrivený obraz, zle veciam rozumie. Vraj si vtedy sľúbili zničiť objekt, ktorý im zobral oboch rodičov. Starožitné zrkadlo sa jej práve podarilo získať naspäť. Z aukčnej spoločnosti si ho na noc požičia, nainštaluje ho na staré miesto. Všetko premyslí, nič nenechá na náhodu. Celý dom snímajú kamery, budík im nedovolí stratiť orientáciu. A každú hodinu ju bude kontrolovať priateľ. Veď brata len pustili z psychiatrie, treba byť opatrní.

Prvý veľmi zaujímavý moment je v konfrontácii súrodencov. Na jednej strane je cítiť ich súdržnosť aj po dlhom odlúčení, presladenosť sa dá vysvetliť tým, ako ich spojili kruté zážitky. Tim si nechal úplne prerobiť vlastné spomienky, uveril že sú prejavom jeho šialenstva a potrebuje sa ich zbaviť. Na druhej strane Kaylie vie presne čo videla, nenechá svojím presvedčením otriasť. A hlavne jej myseľ nie je plná konštruktov a vymyslených teórií. Okrem spomienok si všetko naštudovala. Pozná minulosť zrkadla, zabilo už veľa ľudí a presne vie, čo dokáže. Že sa do boja aj tak púšťa sa potom zdá ako značná hlúposť, no jej odhodlanie hraničiace s posadnutosťou všetko vysvetľuje.

„Prepletenie dvoch línií, teda spomienok z detstva a súčasnosti je zladené čo do ich gradácie."

Film sa dlho sústreďuje na opis postáv, hrozbu zatiaľ necháva bokom. Vybudovaný vzťah medzi nimi a divákom neskôr veľmi dobre zužitkuje. Náznaky strašenia a snahy znepokojiť sú síce malé, ale podarí sa im udržať diváka až kým sa film prepracuje k skutočnej akcii. Ešte aj keď Kaylie opisuje nešťastia bývalých majiteľov, divák necíti priame ohrozenie postáv, ťažko sa mu zatiaľ predstavuje, čo sa bude diať. Prepletenie dvoch línií, teda spomienok z detstva a súčasnosti je zladené čo do ich gradácie. Má ísť vlastne o Timove vracajúce sa spomienky, keď mu súčasná hrozba vracia do hlavy aj tú minulú.

Čudné dianie začne napred spôsobovať len beznádej. Naplno nám ukáže, aké sú postavy bezmocné, aj keď zatiaľ nie sú nijako ohrozené. My sa tak vžijeme do ich situácie, keď niekto ovláda všetky ich zmysly a môže si s nimi robiť čo sa mu zachce. Potom sa rozpúta hrôza. Udalosti tiež vrcholia viac menej naraz v obidvoch líniách, čím sa tempo dostane na skutočne pozoruhodnú úroveň. Viac sa toho stalo v minulosti, vidíme zmenu správania rodičov a strach detí. Mama sa zmení na násilnú obludu, otec jej nechce pomôcť, nedá sa s ním baviť. Po dome sa objavujú čudné postavy, dokonca na súrodencov hovoria. Oni teraz ako dospelí všetko prežívajú znova a na hrozivé zážitky z detstva sa naväzujú nové.

„Tvorcovia nastolené napätie doslova žmýkajú, všetky nápady zúžitkujú v maximálnej miere a hlavne z celkovej klaustrofobickej atmosféry beznádeje sa im darí vytlačiť obdivuhodne veľa."

V intenzívnej atmosfére funguje prakticky všetko, dokonca aj gýčovití duchovia. Tvorcovia nastolené napätie doslova žmýkajú, všetky nápady zúžitkujú v maximálnej miere a hlavne z celkovej klaustrofobickej atmosféry beznádeje sa im darí vytlačiť obdivuhodne veľa. Možno to miestami preženú, no určite nie tak, aby dráždili. Mrazivá posledná tretina trvá tak dlho a pôsobí tak výrazne, až aj divák začne premýšľať, ako už by sa mohla dať zakončiť. Autori sa na tomto mieste buď zľakli aby niečo nepokazili, alebo už mali všetkého dosť, podobne ako v tej chvíli aj divák. Nevýrazné finále už celkový dojem nenaruší, sklame len zvedavosť, kam by sa film ešte mohol prepracovať.

Aj keď téma všemocného zrkadla a stratenia pojmu o realite nie je nová, určite nejde o klišé a diváci by ňou ešte nemali byť presýtení. Oculus ponúka jej takmer dokonalé spracovanie s jednou z najstrašidelnejších atmosfér aké sme tu v poslednej dobe mali. Vynikajúco nakrútený po všetkých stránkach a s výbornými hlavnými predstaviteľmi, chybou krásy je jedine záver a ako pri každom prekomplikovanom filme sa určite nájdu nejaké logické chyby. Pre milovníkov atmosferických hororov ale ide o lahôdku, ktorú by si nemali nechať ujsť.