hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Victor Frankenstein

Znova to isté inak, nudnejšie
Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.
4. 12. 2015

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

Honeymoon

Niekto sa zo svadobnej cesty nechce vrátiť. Iný by aj rád...
Ľudia sa počas života nielen menia. Oni sú iní neustále. Ako to do asi najväčších detailov rozobral Luigi Pirandello, v každom človeku sa skrýva nespočetne identít, z ktorých ani jedna sa nedá označiť za skutočnú. Všetci sme len obrazom v očiach seba samého a v očiach každého človeka, ktorého v živote stretneme. Každý z týchto obrazov je iný a jednotlivec nemá nikdy šancu ich všetky spoznať. Teda nemôže spoznať seba samého, pretože nič také ako skutočný on vlastne neexistuje. Takže, kto vlastne môže povedať, že vie komu to prisahá vernosť až do konca života? Nezačínajú niektorí pochybovať už keď odcestujú na svoj Honeymoon?
10. 2. 2015

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

Knock Knock

Dvere neotvárať, film nepozerať
Predstavte si, že ste muž po štyridsiatke a rodina vám odišla na víkend k moru. Žijete na predmestí, naokolo nikde nikto a na dvere vám zaklopú dve sporo odeté dvadsaťročné dievčatá. Taxikár ich odviezol na zlú adresu, jedna si telefón zabudla, druhej premokol a nefunguje. Potrebovali by sa trocha zohriať, počkať na ďalší taxík. Je to síce trocha trápne, ale šaty majú premočené, v tých nemôžu prísť na party. Nemohli by si ich hodiť do sušičky? Zatiaľ hostiteľovi zo slušnosti pochvália dom, obdivujú jeho zbierku platní. Aj vypracované telo. Z bežných rozhovorov postupne prechádzajú aj na témy o sexe. Skutočne išlo o celkom náhodné Knock Knock?
30. 11. 2015

recenzie.

Oculus

Andrej Gomora | 27. 6. 2014
1
9/10          
žáner:
claustrophobic, psycho

Zrkadlá nenútia len chudnúť


Myslím, teda som. Ničím iným si nemôžem byť istý. Všetky ostatné poznatky mi sprostredkujú moje zmysly, náchylné sa mýliť ba občas aj klamať. Nemám ako zistiť čo sa skutočne deje, a čo sú len umelé vnemy. Som ja ten čo stojí v vonku na tráve, alebo ten ktorého vidím cez okno čakať v pasci? Má zmysel vyrábať si kotvu v realite, alebo vás nakoniec aj tak oklame Oculus?
 

„Celý dom snímajú kamery, budík im nedovolí stratiť orientáciu."

Tima práve prepustili z psychiatrie. Liečil sa desať rokov, ako dieťa zastrelil vlastného otca. Desať rokov mu museli vysvetľovať, že všetky okolnosti ktoré ho k činu viedli sa odohrali úplne inak. Nič z toho čo si pamätal sa nestalo, a nič z toho čo videl nebolo skutočné. Všetko konečne do seba zapadlo, všetko už mu je jasné. Až kým ho nepríde vyzdvihnúť o dva roky staršia sestra. Ona čas strávila v sirotinci, nikto jej prežité udalosti nevysvetľoval. Preto má v hlave stále pokrivený obraz, zle veciam rozumie. Vraj si vtedy sľúbili zničiť objekt, ktorý im zobral oboch rodičov. Starožitné zrkadlo sa jej práve podarilo získať naspäť. Z aukčnej spoločnosti si ho na noc požičia, nainštaluje ho na staré miesto. Všetko premyslí, nič nenechá na náhodu. Celý dom snímajú kamery, budík im nedovolí stratiť orientáciu. A každú hodinu ju bude kontrolovať priateľ. Veď brata len pustili z psychiatrie, treba byť opatrní.

Prvý veľmi zaujímavý moment je v konfrontácii súrodencov. Na jednej strane je cítiť ich súdržnosť aj po dlhom odlúčení, presladenosť sa dá vysvetliť tým, ako ich spojili kruté zážitky. Tim si nechal úplne prerobiť vlastné spomienky, uveril že sú prejavom jeho šialenstva a potrebuje sa ich zbaviť. Na druhej strane Kaylie vie presne čo videla, nenechá svojím presvedčením otriasť. A hlavne jej myseľ nie je plná konštruktov a vymyslených teórií. Okrem spomienok si všetko naštudovala. Pozná minulosť zrkadla, zabilo už veľa ľudí a presne vie, čo dokáže. Že sa do boja aj tak púšťa sa potom zdá ako značná hlúposť, no jej odhodlanie hraničiace s posadnutosťou všetko vysvetľuje.

„Prepletenie dvoch línií, teda spomienok z detstva a súčasnosti je zladené čo do ich gradácie."

Film sa dlho sústreďuje na opis postáv, hrozbu zatiaľ necháva bokom. Vybudovaný vzťah medzi nimi a divákom neskôr veľmi dobre zužitkuje. Náznaky strašenia a snahy znepokojiť sú síce malé, ale podarí sa im udržať diváka až kým sa film prepracuje k skutočnej akcii. Ešte aj keď Kaylie opisuje nešťastia bývalých majiteľov, divák necíti priame ohrozenie postáv, ťažko sa mu zatiaľ predstavuje, čo sa bude diať. Prepletenie dvoch línií, teda spomienok z detstva a súčasnosti je zladené čo do ich gradácie. Má ísť vlastne o Timove vracajúce sa spomienky, keď mu súčasná hrozba vracia do hlavy aj tú minulú.

Čudné dianie začne napred spôsobovať len beznádej. Naplno nám ukáže, aké sú postavy bezmocné, aj keď zatiaľ nie sú nijako ohrozené. My sa tak vžijeme do ich situácie, keď niekto ovláda všetky ich zmysly a môže si s nimi robiť čo sa mu zachce. Potom sa rozpúta hrôza. Udalosti tiež vrcholia viac menej naraz v obidvoch líniách, čím sa tempo dostane na skutočne pozoruhodnú úroveň. Viac sa toho stalo v minulosti, vidíme zmenu správania rodičov a strach detí. Mama sa zmení na násilnú obludu, otec jej nechce pomôcť, nedá sa s ním baviť. Po dome sa objavujú čudné postavy, dokonca na súrodencov hovoria. Oni teraz ako dospelí všetko prežívajú znova a na hrozivé zážitky z detstva sa naväzujú nové.

„Tvorcovia nastolené napätie doslova žmýkajú, všetky nápady zúžitkujú v maximálnej miere a hlavne z celkovej klaustrofobickej atmosféry beznádeje sa im darí vytlačiť obdivuhodne veľa."

V intenzívnej atmosfére funguje prakticky všetko, dokonca aj gýčovití duchovia. Tvorcovia nastolené napätie doslova žmýkajú, všetky nápady zúžitkujú v maximálnej miere a hlavne z celkovej klaustrofobickej atmosféry beznádeje sa im darí vytlačiť obdivuhodne veľa. Možno to miestami preženú, no určite nie tak, aby dráždili. Mrazivá posledná tretina trvá tak dlho a pôsobí tak výrazne, až aj divák začne premýšľať, ako už by sa mohla dať zakončiť. Autori sa na tomto mieste buď zľakli aby niečo nepokazili, alebo už mali všetkého dosť, podobne ako v tej chvíli aj divák. Nevýrazné finále už celkový dojem nenaruší, sklame len zvedavosť, kam by sa film ešte mohol prepracovať.

Aj keď téma všemocného zrkadla a stratenia pojmu o realite nie je nová, určite nejde o klišé a diváci by ňou ešte nemali byť presýtení. Oculus ponúka jej takmer dokonalé spracovanie s jednou z najstrašidelnejších atmosfér aké sme tu v poslednej dobe mali. Vynikajúco nakrútený po všetkých stránkach a s výbornými hlavnými predstaviteľmi, chybou krásy je jedine záver a ako pri každom prekomplikovanom filme sa určite nájdu nejaké logické chyby. Pre milovníkov atmosferických hororov ale ide o lahôdku, ktorú by si nemali nechať ujsť.

Galéria k článku
Diskusia k článku (1 príspevok) Pridať príspevok
zrkadielko, zrkadielko Kety
29. 9. 2014, 23:00

Som prekvapena takym vysokym hodnotenim. Mna si ten film jednoducho neziskal, chybalo mi tam viac napatia, herci boli priemerni... aj ked samotna myslienka bola fajn, dokazala si ma udrzat do konca. za mna 6*

Odporúčané filmy