hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Bird Box

Zatvoriť oči a načúvať spevu

Princíp slepoty ako záchrany, či nevyhnutnosti zakrývať si oči určite má svoje čaro, aj nad možnosti jeho metaforického využitia. Horšie je to s jeho praktickou realizáciou. Čo presne ľudia nesmú vidieť nám nikdy neukážu. Ako inak, veď by sme umreli. Ono sa to ale aj drží skôr na úrovni metafory, v zmysle že si treba zakrývať oči. Presné a zmysluplné pravidlá ako sa to šíri už by sme ale hľadali márne, a ťažko sa nám verí v možnosť ich existencie. Podobne zložité je to aj s tým, ako postavy prežívajú. Samozrejme sa nám, vidiacim, môže zrak javiť nevyhnutnejším než akým v skutočnosti je. Napríklad streľbu na cieľ si bez neho ale ťažko predstaviť, vôbec snahu sa o niečo podobné pokúšať. Film nám ako zložité predostrie viacero činností. Ako šoférovanie, či plavba po rieke alebo beh po lese, medzi stromami a konármi. Často sa ale skôr ako zložité javia v skutočnosti jednoducho nemožné.

5. 2. 2019

The Abominable Dr. Phibes

Gotický predok exploitov
Legendárny organový virtuóz pán Phibes nemá rád doktorov. Konkrétne desať doktorov, ktorí nedokázali zachrániť život jeho ženy. Keď sa o jej nešťastí dozvedel, sám v rýchlosti nabúral a podľa všetkého uhorel v aute. Neuhorel, zostal len zmrzačený a nemý. V spolupráci s tajomnou kráskou teraz doktorov obchádza. Jedného po druhom, a uvaľuje na nich postupne rany tak, ako postihli egyptského faraóna. Prvé boli vraj včely, ešte pred začiatkom stopáže filmu. Nasledujú netopiere. Vypustia ich doktorovi do spálne, a ráno ho už slúžka nájde dohryzeného na smrť. Ako vraždy postupujú, polícia si pomaly začne jednotlivé obete spájať. Nech je aj páchateľ mŕtvy, polícia ho vystopuje. Práve, keď sa dostal k poslednej rane, smrti prvorodeného.
21. 5. 2014

After Midnight

Poeticky, minimalisticky, s príšerou

Ak ste náhodou videli The Battery, asi si na túto zombícku road movie aj po rokoch pamätáte. Nezávislý film nakrútený v minimalistickom štýle podobnom Jimovi Jarmuschovi sa v niečom odlišoval od prakticky čohokoľvek, čo sa za posledné roky vyskytlo na hororovej scéne. Režisér a scenárista Jeremy Gardner sa teraz vracia po ôsmych rokoch s autorským počinom. Opäť s celkom zanedbateľným rozpočtom, ktorý mu opäť nijako nechýba. Namiesto zombíkov príde iné monštrum, postapokalyptický svet nahradí svet ľúbostných trápení, vo filme s názvom After Midnight.

17. 3. 2020

I Am Not a Serial Killer

Variácia čudných obyvateľov malého mesta

John spĺňa všetky predpoklady začať vo veľkom vraždiť ľudí. Vyskytujú sa u neho charakteristiky, ktoré napĺňalo 95% sériových vrahov. Samému mu ani nenapadlo, že by krutosť ku zvieratám mohla byť zlá, až kvôli tomu znepokojivému predpokladu ho začala trápiť. Mame chodí pomáhať do pitevne, tá je mu druhým domovom. A všetky školské práce píše o masových vrahoch, podľa riaditeľa školy sa nimi zaoberá oveľa viac, ako by mal. Má osobného psychoterapeuta, ten sleduje jeho vývoj. Podľa neho napreduje dobre. Ako vhodná otázka sa javí, či pozornosť venovaná jeho potenciálnej nebezpečnosti môže byť pri Johnovi naozaj užitočná. Alebo či ho skôr netlačí k tomu sa so všetkými obavami ohľadne jeho osoby stotožniť. A byť tým, čo od neho všetci očakávajú. Zatiaľ si môže hovoriť I Am Not a Serial Killer, no sledovať toho skutočného, ktorý začal terorizovať malé mestečko, ho nepochybne fascinuje.

25. 4. 2017

recenzie.

Oculus

Andrej Gomora | 27. 6. 2014
1
9/10          
žáner:
claustrophobic, psycho

Zrkadlá nenútia len chudnúť


Myslím, teda som. Ničím iným si nemôžem byť istý. Všetky ostatné poznatky mi sprostredkujú moje zmysly, náchylné sa mýliť ba občas aj klamať. Nemám ako zistiť čo sa skutočne deje, a čo sú len umelé vnemy. Som ja ten čo stojí v vonku na tráve, alebo ten ktorého vidím cez okno čakať v pasci? Má zmysel vyrábať si kotvu v realite, alebo vás nakoniec aj tak oklame Oculus?
 

„Celý dom snímajú kamery, budík im nedovolí stratiť orientáciu."

Tima práve prepustili z psychiatrie. Liečil sa desať rokov, ako dieťa zastrelil vlastného otca. Desať rokov mu museli vysvetľovať, že všetky okolnosti ktoré ho k činu viedli sa odohrali úplne inak. Nič z toho čo si pamätal sa nestalo, a nič z toho čo videl nebolo skutočné. Všetko konečne do seba zapadlo, všetko už mu je jasné. Až kým ho nepríde vyzdvihnúť o dva roky staršia sestra. Ona čas strávila v sirotinci, nikto jej prežité udalosti nevysvetľoval. Preto má v hlave stále pokrivený obraz, zle veciam rozumie. Vraj si vtedy sľúbili zničiť objekt, ktorý im zobral oboch rodičov. Starožitné zrkadlo sa jej práve podarilo získať naspäť. Z aukčnej spoločnosti si ho na noc požičia, nainštaluje ho na staré miesto. Všetko premyslí, nič nenechá na náhodu. Celý dom snímajú kamery, budík im nedovolí stratiť orientáciu. A každú hodinu ju bude kontrolovať priateľ. Veď brata len pustili z psychiatrie, treba byť opatrní.

Prvý veľmi zaujímavý moment je v konfrontácii súrodencov. Na jednej strane je cítiť ich súdržnosť aj po dlhom odlúčení, presladenosť sa dá vysvetliť tým, ako ich spojili kruté zážitky. Tim si nechal úplne prerobiť vlastné spomienky, uveril že sú prejavom jeho šialenstva a potrebuje sa ich zbaviť. Na druhej strane Kaylie vie presne čo videla, nenechá svojím presvedčením otriasť. A hlavne jej myseľ nie je plná konštruktov a vymyslených teórií. Okrem spomienok si všetko naštudovala. Pozná minulosť zrkadla, zabilo už veľa ľudí a presne vie, čo dokáže. Že sa do boja aj tak púšťa sa potom zdá ako značná hlúposť, no jej odhodlanie hraničiace s posadnutosťou všetko vysvetľuje.

„Prepletenie dvoch línií, teda spomienok z detstva a súčasnosti je zladené čo do ich gradácie."

Film sa dlho sústreďuje na opis postáv, hrozbu zatiaľ necháva bokom. Vybudovaný vzťah medzi nimi a divákom neskôr veľmi dobre zužitkuje. Náznaky strašenia a snahy znepokojiť sú síce malé, ale podarí sa im udržať diváka až kým sa film prepracuje k skutočnej akcii. Ešte aj keď Kaylie opisuje nešťastia bývalých majiteľov, divák necíti priame ohrozenie postáv, ťažko sa mu zatiaľ predstavuje, čo sa bude diať. Prepletenie dvoch línií, teda spomienok z detstva a súčasnosti je zladené čo do ich gradácie. Má ísť vlastne o Timove vracajúce sa spomienky, keď mu súčasná hrozba vracia do hlavy aj tú minulú.

Čudné dianie začne napred spôsobovať len beznádej. Naplno nám ukáže, aké sú postavy bezmocné, aj keď zatiaľ nie sú nijako ohrozené. My sa tak vžijeme do ich situácie, keď niekto ovláda všetky ich zmysly a môže si s nimi robiť čo sa mu zachce. Potom sa rozpúta hrôza. Udalosti tiež vrcholia viac menej naraz v obidvoch líniách, čím sa tempo dostane na skutočne pozoruhodnú úroveň. Viac sa toho stalo v minulosti, vidíme zmenu správania rodičov a strach detí. Mama sa zmení na násilnú obludu, otec jej nechce pomôcť, nedá sa s ním baviť. Po dome sa objavujú čudné postavy, dokonca na súrodencov hovoria. Oni teraz ako dospelí všetko prežívajú znova a na hrozivé zážitky z detstva sa naväzujú nové.

„Tvorcovia nastolené napätie doslova žmýkajú, všetky nápady zúžitkujú v maximálnej miere a hlavne z celkovej klaustrofobickej atmosféry beznádeje sa im darí vytlačiť obdivuhodne veľa."

V intenzívnej atmosfére funguje prakticky všetko, dokonca aj gýčovití duchovia. Tvorcovia nastolené napätie doslova žmýkajú, všetky nápady zúžitkujú v maximálnej miere a hlavne z celkovej klaustrofobickej atmosféry beznádeje sa im darí vytlačiť obdivuhodne veľa. Možno to miestami preženú, no určite nie tak, aby dráždili. Mrazivá posledná tretina trvá tak dlho a pôsobí tak výrazne, až aj divák začne premýšľať, ako už by sa mohla dať zakončiť. Autori sa na tomto mieste buď zľakli aby niečo nepokazili, alebo už mali všetkého dosť, podobne ako v tej chvíli aj divák. Nevýrazné finále už celkový dojem nenaruší, sklame len zvedavosť, kam by sa film ešte mohol prepracovať.

Aj keď téma všemocného zrkadla a stratenia pojmu o realite nie je nová, určite nejde o klišé a diváci by ňou ešte nemali byť presýtení. Oculus ponúka jej takmer dokonalé spracovanie s jednou z najstrašidelnejších atmosfér aké sme tu v poslednej dobe mali. Vynikajúco nakrútený po všetkých stránkach a s výbornými hlavnými predstaviteľmi, chybou krásy je jedine záver a ako pri každom prekomplikovanom filme sa určite nájdu nejaké logické chyby. Pre milovníkov atmosferických hororov ale ide o lahôdku, ktorú by si nemali nechať ujsť.

Galéria k článku
Diskusia k článku (1 príspevok) Pridať príspevok
zrkadielko, zrkadielko Kety
29. 9. 2014, 23:00

Som prekvapena takym vysokym hodnotenim. Mna si ten film jednoducho neziskal, chybalo mi tam viac napatia, herci boli priemerni... aj ked samotna myslienka bola fajn, dokazala si ma udrzat do konca. za mna 6*

Odporúčané filmy