hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Korisť

Žraločí horor, len s aligátorom

Žraločie horory sme tu mali tri letá po sebe, už ten posledný cítil, že toho začína byť priveľa, musí sa trocha odlíšiť. Bez vodného zvieraťa to nešlo, nech majú ľudia na čo myslieť, keď sa pôjdu kúpať. Aligátory severoamerické majú ročne na svedomí zhruba rovnako zanedbateľný počet obetí ako žraloky, na rozdiel od takého krokodíla nílskeho. Ten ročne zožerie až do tisícky ľudí a medzi predátormi loviacimi ľudí ako korisť sa mu často prisudzuje svetové prvenstvo. Zato aligátor má to šťastie, že žije v privilegovanej Amerike. Preto z neho toho leto spravili hviezdu filmu Korisť.

16. 7. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

recenzie.

Oculus

Andrej Gomora | 27. 6. 2014
1
9/10          
žáner:
claustrophobic, psycho

Zrkadlá nenútia len chudnúť


Myslím, teda som. Ničím iným si nemôžem byť istý. Všetky ostatné poznatky mi sprostredkujú moje zmysly, náchylné sa mýliť ba občas aj klamať. Nemám ako zistiť čo sa skutočne deje, a čo sú len umelé vnemy. Som ja ten čo stojí v vonku na tráve, alebo ten ktorého vidím cez okno čakať v pasci? Má zmysel vyrábať si kotvu v realite, alebo vás nakoniec aj tak oklame Oculus?
 

„Celý dom snímajú kamery, budík im nedovolí stratiť orientáciu."

Tima práve prepustili z psychiatrie. Liečil sa desať rokov, ako dieťa zastrelil vlastného otca. Desať rokov mu museli vysvetľovať, že všetky okolnosti ktoré ho k činu viedli sa odohrali úplne inak. Nič z toho čo si pamätal sa nestalo, a nič z toho čo videl nebolo skutočné. Všetko konečne do seba zapadlo, všetko už mu je jasné. Až kým ho nepríde vyzdvihnúť o dva roky staršia sestra. Ona čas strávila v sirotinci, nikto jej prežité udalosti nevysvetľoval. Preto má v hlave stále pokrivený obraz, zle veciam rozumie. Vraj si vtedy sľúbili zničiť objekt, ktorý im zobral oboch rodičov. Starožitné zrkadlo sa jej práve podarilo získať naspäť. Z aukčnej spoločnosti si ho na noc požičia, nainštaluje ho na staré miesto. Všetko premyslí, nič nenechá na náhodu. Celý dom snímajú kamery, budík im nedovolí stratiť orientáciu. A každú hodinu ju bude kontrolovať priateľ. Veď brata len pustili z psychiatrie, treba byť opatrní.

Prvý veľmi zaujímavý moment je v konfrontácii súrodencov. Na jednej strane je cítiť ich súdržnosť aj po dlhom odlúčení, presladenosť sa dá vysvetliť tým, ako ich spojili kruté zážitky. Tim si nechal úplne prerobiť vlastné spomienky, uveril že sú prejavom jeho šialenstva a potrebuje sa ich zbaviť. Na druhej strane Kaylie vie presne čo videla, nenechá svojím presvedčením otriasť. A hlavne jej myseľ nie je plná konštruktov a vymyslených teórií. Okrem spomienok si všetko naštudovala. Pozná minulosť zrkadla, zabilo už veľa ľudí a presne vie, čo dokáže. Že sa do boja aj tak púšťa sa potom zdá ako značná hlúposť, no jej odhodlanie hraničiace s posadnutosťou všetko vysvetľuje.

„Prepletenie dvoch línií, teda spomienok z detstva a súčasnosti je zladené čo do ich gradácie."

Film sa dlho sústreďuje na opis postáv, hrozbu zatiaľ necháva bokom. Vybudovaný vzťah medzi nimi a divákom neskôr veľmi dobre zužitkuje. Náznaky strašenia a snahy znepokojiť sú síce malé, ale podarí sa im udržať diváka až kým sa film prepracuje k skutočnej akcii. Ešte aj keď Kaylie opisuje nešťastia bývalých majiteľov, divák necíti priame ohrozenie postáv, ťažko sa mu zatiaľ predstavuje, čo sa bude diať. Prepletenie dvoch línií, teda spomienok z detstva a súčasnosti je zladené čo do ich gradácie. Má ísť vlastne o Timove vracajúce sa spomienky, keď mu súčasná hrozba vracia do hlavy aj tú minulú.

Čudné dianie začne napred spôsobovať len beznádej. Naplno nám ukáže, aké sú postavy bezmocné, aj keď zatiaľ nie sú nijako ohrozené. My sa tak vžijeme do ich situácie, keď niekto ovláda všetky ich zmysly a môže si s nimi robiť čo sa mu zachce. Potom sa rozpúta hrôza. Udalosti tiež vrcholia viac menej naraz v obidvoch líniách, čím sa tempo dostane na skutočne pozoruhodnú úroveň. Viac sa toho stalo v minulosti, vidíme zmenu správania rodičov a strach detí. Mama sa zmení na násilnú obludu, otec jej nechce pomôcť, nedá sa s ním baviť. Po dome sa objavujú čudné postavy, dokonca na súrodencov hovoria. Oni teraz ako dospelí všetko prežívajú znova a na hrozivé zážitky z detstva sa naväzujú nové.

„Tvorcovia nastolené napätie doslova žmýkajú, všetky nápady zúžitkujú v maximálnej miere a hlavne z celkovej klaustrofobickej atmosféry beznádeje sa im darí vytlačiť obdivuhodne veľa."

V intenzívnej atmosfére funguje prakticky všetko, dokonca aj gýčovití duchovia. Tvorcovia nastolené napätie doslova žmýkajú, všetky nápady zúžitkujú v maximálnej miere a hlavne z celkovej klaustrofobickej atmosféry beznádeje sa im darí vytlačiť obdivuhodne veľa. Možno to miestami preženú, no určite nie tak, aby dráždili. Mrazivá posledná tretina trvá tak dlho a pôsobí tak výrazne, až aj divák začne premýšľať, ako už by sa mohla dať zakončiť. Autori sa na tomto mieste buď zľakli aby niečo nepokazili, alebo už mali všetkého dosť, podobne ako v tej chvíli aj divák. Nevýrazné finále už celkový dojem nenaruší, sklame len zvedavosť, kam by sa film ešte mohol prepracovať.

Aj keď téma všemocného zrkadla a stratenia pojmu o realite nie je nová, určite nejde o klišé a diváci by ňou ešte nemali byť presýtení. Oculus ponúka jej takmer dokonalé spracovanie s jednou z najstrašidelnejších atmosfér aké sme tu v poslednej dobe mali. Vynikajúco nakrútený po všetkých stránkach a s výbornými hlavnými predstaviteľmi, chybou krásy je jedine záver a ako pri každom prekomplikovanom filme sa určite nájdu nejaké logické chyby. Pre milovníkov atmosferických hororov ale ide o lahôdku, ktorú by si nemali nechať ujsť.

Galéria k článku
Diskusia k článku (1 príspevok) Pridať príspevok
zrkadielko, zrkadielko Kety
29. 9. 2014, 23:00

Som prekvapena takym vysokym hodnotenim. Mna si ten film jednoducho neziskal, chybalo mi tam viac napatia, herci boli priemerni... aj ked samotna myslienka bola fajn, dokazala si ma udrzat do konca. za mna 6*

Odporúčané filmy