hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Gwen

Horor zvaný život

Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.

12. 11. 2019

Polaroid

Konečne primeraný trest za selfie?

Na úvodnej vražde je pozitívne, nakoľko priamo ide na vec. V poslednom čase sme si pri duchárinách zvykli na dlhé obliehanie budúcich obetí. Niečo sa na ne upne, nezmyselne sa to dokola zjavuje v ich okolí, primitívne nás to straší. Aby sme vôbec začali pochybovať, či sa to aj na niečo zmôže. Tentokrát je to hneď od začiatku krátky proces. Sekvencia pritom má všetko, čo by mať mala. Postupne hustne, buduje intenzívny strach, niečo sa zjaví, z nejasnej entity sa to sformuje na priamu a nebezpečnú silu. Ktorá svoj úmysel rovno aj dokoná. Stačilo, že niekto sa tu odfotil aparátom značky Polaroid.

2. 7. 2019

Nočné mory z temnôt

Čím sa strašia malé deti

Ako keby hlavným cieľom hororov posledných rokov malo byť vrátiť divákov stredného veku do detstva. Najznámejším nositeľom týchto snáh je samozrejme seriál Stranger Things, mysterióznej produkcie, ktorá má buď detských hrdinov, alebo sa odohráva pred pár desaťročiami, alebo využíva retro estetiku, je ale v poslednej dobe neúrekom. Ideálne samozrejme všetko naraz, ako je to v spomínanom seriáli. Naivným príbehom môže podobné ladenie skutočne dodať čaro, či zachrániť ich od požiadaviek na realizmus a presvedčivosť. Je to celé len svojská hra, spomienky na strašenie, a na to, čo nás vedelo naľakať, kým sme boli deti. Napríklad nejaké Nočné mory z temnôt.

27. 8. 2019

Annabelle 3: Návrat

Späť k detským hrám

S dejovými previazaniami prichádzajú obmedzenia, nech sú aj voľné. Také tie veci, o ktorých by ste v sequeli museli počuť, preto sa v prequeli nemohli stať. Pre horor ide o celkom výrazné obmedzenie, najmä čo sa týka počtu obetí. Dostávame sa rovno do situácie, keď tie musia zostať na nule, a vlastne si zaslúži obdiv, ak sa niekomu do takého hororu vôbec chce. Ako keby sme prechádzali incidenty celkom bezvýznamné z hľadiska celkového príbehu, ktoré akurát v osamotenosti svojho priebehu mohli byť akosi drobno zaujímavé, a v ideálnom prípade aj strašidelné. Niečo ako náhodné epizódy zo života Warrenovcov, aj keď v tejto konkrétnej vystupujú minimálne.

10. 7. 2019

Regression

Výsledok rovnaký, akurát mučenie si inkvizítori viac užili
Myslíte si, že samých seba poznáte. Viete, kto ste, čo ste v živote vykonali a čo vykonať by ste boli schopní. Napríklad ak by vám niekto povedal, že necháte znásilniť vlastnú dcéru, neverili by ste mu. Vysmiali ho, ak by vám tá predstava prišla náznakom smiešna. Lenže čo ak niekto tvrdí, že dokáže preskúmať časti vašej mysle, do ktorých sa nedostanete. Pomôže vám odhaliť spomienky, o akých ste ani netušili, že by ste ich mohli mať. Tomu, čo tam nájde by ste neverili, pokiaľ by nešlo o vedeckú metódu, napríklad s názvom Regression.
2. 2. 2016

recenzie.

Oculus

Andrej Gomora | 27. 6. 2014
1
9/10          
žáner:
claustrophobic, psycho

Zrkadlá nenútia len chudnúť


Myslím, teda som. Ničím iným si nemôžem byť istý. Všetky ostatné poznatky mi sprostredkujú moje zmysly, náchylné sa mýliť ba občas aj klamať. Nemám ako zistiť čo sa skutočne deje, a čo sú len umelé vnemy. Som ja ten čo stojí v vonku na tráve, alebo ten ktorého vidím cez okno čakať v pasci? Má zmysel vyrábať si kotvu v realite, alebo vás nakoniec aj tak oklame Oculus?
 

„Celý dom snímajú kamery, budík im nedovolí stratiť orientáciu."

Tima práve prepustili z psychiatrie. Liečil sa desať rokov, ako dieťa zastrelil vlastného otca. Desať rokov mu museli vysvetľovať, že všetky okolnosti ktoré ho k činu viedli sa odohrali úplne inak. Nič z toho čo si pamätal sa nestalo, a nič z toho čo videl nebolo skutočné. Všetko konečne do seba zapadlo, všetko už mu je jasné. Až kým ho nepríde vyzdvihnúť o dva roky staršia sestra. Ona čas strávila v sirotinci, nikto jej prežité udalosti nevysvetľoval. Preto má v hlave stále pokrivený obraz, zle veciam rozumie. Vraj si vtedy sľúbili zničiť objekt, ktorý im zobral oboch rodičov. Starožitné zrkadlo sa jej práve podarilo získať naspäť. Z aukčnej spoločnosti si ho na noc požičia, nainštaluje ho na staré miesto. Všetko premyslí, nič nenechá na náhodu. Celý dom snímajú kamery, budík im nedovolí stratiť orientáciu. A každú hodinu ju bude kontrolovať priateľ. Veď brata len pustili z psychiatrie, treba byť opatrní.

Prvý veľmi zaujímavý moment je v konfrontácii súrodencov. Na jednej strane je cítiť ich súdržnosť aj po dlhom odlúčení, presladenosť sa dá vysvetliť tým, ako ich spojili kruté zážitky. Tim si nechal úplne prerobiť vlastné spomienky, uveril že sú prejavom jeho šialenstva a potrebuje sa ich zbaviť. Na druhej strane Kaylie vie presne čo videla, nenechá svojím presvedčením otriasť. A hlavne jej myseľ nie je plná konštruktov a vymyslených teórií. Okrem spomienok si všetko naštudovala. Pozná minulosť zrkadla, zabilo už veľa ľudí a presne vie, čo dokáže. Že sa do boja aj tak púšťa sa potom zdá ako značná hlúposť, no jej odhodlanie hraničiace s posadnutosťou všetko vysvetľuje.

„Prepletenie dvoch línií, teda spomienok z detstva a súčasnosti je zladené čo do ich gradácie."

Film sa dlho sústreďuje na opis postáv, hrozbu zatiaľ necháva bokom. Vybudovaný vzťah medzi nimi a divákom neskôr veľmi dobre zužitkuje. Náznaky strašenia a snahy znepokojiť sú síce malé, ale podarí sa im udržať diváka až kým sa film prepracuje k skutočnej akcii. Ešte aj keď Kaylie opisuje nešťastia bývalých majiteľov, divák necíti priame ohrozenie postáv, ťažko sa mu zatiaľ predstavuje, čo sa bude diať. Prepletenie dvoch línií, teda spomienok z detstva a súčasnosti je zladené čo do ich gradácie. Má ísť vlastne o Timove vracajúce sa spomienky, keď mu súčasná hrozba vracia do hlavy aj tú minulú.

Čudné dianie začne napred spôsobovať len beznádej. Naplno nám ukáže, aké sú postavy bezmocné, aj keď zatiaľ nie sú nijako ohrozené. My sa tak vžijeme do ich situácie, keď niekto ovláda všetky ich zmysly a môže si s nimi robiť čo sa mu zachce. Potom sa rozpúta hrôza. Udalosti tiež vrcholia viac menej naraz v obidvoch líniách, čím sa tempo dostane na skutočne pozoruhodnú úroveň. Viac sa toho stalo v minulosti, vidíme zmenu správania rodičov a strach detí. Mama sa zmení na násilnú obludu, otec jej nechce pomôcť, nedá sa s ním baviť. Po dome sa objavujú čudné postavy, dokonca na súrodencov hovoria. Oni teraz ako dospelí všetko prežívajú znova a na hrozivé zážitky z detstva sa naväzujú nové.

„Tvorcovia nastolené napätie doslova žmýkajú, všetky nápady zúžitkujú v maximálnej miere a hlavne z celkovej klaustrofobickej atmosféry beznádeje sa im darí vytlačiť obdivuhodne veľa."

V intenzívnej atmosfére funguje prakticky všetko, dokonca aj gýčovití duchovia. Tvorcovia nastolené napätie doslova žmýkajú, všetky nápady zúžitkujú v maximálnej miere a hlavne z celkovej klaustrofobickej atmosféry beznádeje sa im darí vytlačiť obdivuhodne veľa. Možno to miestami preženú, no určite nie tak, aby dráždili. Mrazivá posledná tretina trvá tak dlho a pôsobí tak výrazne, až aj divák začne premýšľať, ako už by sa mohla dať zakončiť. Autori sa na tomto mieste buď zľakli aby niečo nepokazili, alebo už mali všetkého dosť, podobne ako v tej chvíli aj divák. Nevýrazné finále už celkový dojem nenaruší, sklame len zvedavosť, kam by sa film ešte mohol prepracovať.

Aj keď téma všemocného zrkadla a stratenia pojmu o realite nie je nová, určite nejde o klišé a diváci by ňou ešte nemali byť presýtení. Oculus ponúka jej takmer dokonalé spracovanie s jednou z najstrašidelnejších atmosfér aké sme tu v poslednej dobe mali. Vynikajúco nakrútený po všetkých stránkach a s výbornými hlavnými predstaviteľmi, chybou krásy je jedine záver a ako pri každom prekomplikovanom filme sa určite nájdu nejaké logické chyby. Pre milovníkov atmosferických hororov ale ide o lahôdku, ktorú by si nemali nechať ujsť.

Galéria k článku
Diskusia k článku (1 príspevok) Pridať príspevok
zrkadielko, zrkadielko Kety
29. 9. 2014, 23:00

Som prekvapena takym vysokym hodnotenim. Mna si ten film jednoducho neziskal, chybalo mi tam viac napatia, herci boli priemerni... aj ked samotna myslienka bola fajn, dokazala si ma udrzat do konca. za mna 6*

Odporúčané filmy