recenzie.

She Who Must Burn

Andrej Gomora | 4. 11. 2016

0

5/10          

žáner:

hixploitation/backwoods, independent, psycho

Náboženský fanatizmus rýchlo a jednoducho

Prevádzkovať kliniku na podporu plánovaného rodičovstva niekde v americkom vnútrozemí sa zdá ako povolanie s mierou rizika porovnateľnou s prácou v bani či novinárčením nikde v Sýrii. Angela sa aj tak vzdať nemieni. Priamo potraty nevykonáva, len pomáha ženám, ktoré ich potrebujú podstúpiť, iným rozdáva antikoncepciu. Pred domom má každý deň demonštrantov, podľa miestneho šerifa sa tá hŕstka bude každý deň zväčšovať. Začínajú byť agresívni, hádžu na dom vajce. Neprekáža im ani to, že Angelin manžel je šerifov zástupca. Oni sú totiž silnejší ako zákon. Oni chránia tú skutočnú spravodlivosť. Vrcholom je, keď Angela napred dá manželke miestneho pastora antikoncepciu, potom jej pomôže ho opustiť. Pastorova sestra nedávno porodila mŕtve dieťa. Vie, že tým pyká za Angeline hriechy. Pre nich je to She Who Must Burn.

„Záporné postavy sú možno až príliš zjednodušené, pre účel filmu a jeho koncepciu ale dokonale vhodné.“

Kritika protipotratových fanatikov je tu jasná, dá sa aj vnímať oveľa všeobecnejšie. Ide o zobrazenie zaslepeného fanatizmu ako takého. Riadenie sa iracionálnymi predstavami a posúvanie vlastných dojmov a výmyslov na úroveň nespochybniteľných faktov, za ktoré treba bojovať. Záporné postavy sú možno až príliš zjednodušené, pre účel filmu a jeho koncepciu ale dokonale vhodné. Netreba ho hneď brať ako kritiku náboženstva ako takého, zobrazuje len určité negatívne prejavy jeho nasledovníkov, ktoré sú možno dotiahnuté do extrému, no rozhodne nie neuveriteľné. Teda, až do toho záveru.

„Kvalita nakrútenia nie je vysoká, pôsobí na nás ako niečo medzi silne nezávislým dielom hraničiacim s propagačným videom.“

Vo svojom priebehu film až tak hororovo nepôsobí, asi najkrvavejší je nadlho pôrod a pohreb dieťaťa. Kvalita nakrútenia nie je vysoká, pôsobí na nás ako niečo medzi silne nezávislým dielom hraničiacim s propagačným videom. Dej je poväčšine jednoduchý až priehľadný, aj tak ale príliš nenudí. Presne vieme, čo od preschematizovaných postáv čakať a len si nie sme istí, kam až zájdu. Vychádza z nich napätie, spolu s odporom a oprávneným rozhorčením, ktoré v divákovi vyvolávajú. Kladné postavy sú tiež silne zjednodušené, ich úlohou je byť prirodzene na strane pravdy. Sú o nej rovnako presvedčení, ale necítia potrebu ju nikomu vnucovať, pre nich je skrátka samozrejmá a preto si za ňou stoja.

„Nech aj kvalita zobrazenia gore zodpovedá zjavne nízkemu rozpočtu, práca s ním je dobrá, v žiadnej chvíli nepôsobí hlúpo či komicky.“

Hororovo sa film rozbehne až v úplnom závere. Nech aj kvalita zobrazenia gore zodpovedá zjavne nízkemu rozpočtu, práca s ním je dobrá, v žiadnej chvíli nepôsobí hlúpo či komicky. Je krutý, fanatický a nezmyselný, no nie z hľadiska filmu, ale z hľadiska postáv, ktoré ho páchajú. Vnímame ho ako vyvrcholenie ich iracionálneho správania. Od začiatku sa správali ako šialenci, tak prečo by sa nemali dopracovať až sem. Ide samozrejme o zjednodušenie, to je ale pomerne presvedčivé a do filmu sa viditeľne hodí. Ten sa za svoju myšlienku nehanbí, práve naopak, chce ju podať čo najjasnejšie. A hoci by mohlo ísť aj o negatívum, tentokrát pôsobí oná priamočiarosť sympaticky a príjemne.

She Who Must Burn nie je žiadne hororové veľdielo, ide takmer o amatérsky film. Herecké výkony sú ale až na pár výnimiek znesiteľné, v ničom nepôsobí prehnane nepodarene a ponúka aj krv a násilie tým divákom, pre ktorých sú dôležité. Z radu nízkorozpočtových hororov hlavne vybočuje tým, že má myšlienku. Tú sa mu darí nepokaziť, naopak, podáva ju veľmi jednoducho a zrozumiteľne. Ak si myslíte, že by vám to mohlo stačiť, nejde o film celkom nehodný pozretia. Tiež ale oveľa neprídete, ak namiesto s ním strávite večer napríklad prechádzkou na jesennom vzduchu. Alebo pred poľským veľvyslanectvom.