hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Revenge of the Pontianak

Pohľad na prívetivejšiu tvár Ázie

Terminológia sa pritom líši podľa oblasti, pontianak býva údajne žena, ktorá umrela tehotná, v Malajzii tá, ktorej sa narodilo mŕtve dieťa. Lang suir by mala byť žena, ktorá skonala pri pôrode, v našom prípade to ale nakoniec bude ešte zložitejšie. Až tak na tom nezáleží, hlavne nie nám, ignorantom. Pontianak môže každopádne túžiť po pomste voči konkrétnemu mužovi, a to sa tu aj deje. Ide na to akurát mierne zoširoka, veď prečo nie. Všetko sa začne počas svadby, jeden z hostí už sa domov nevráti, jeho krvavé telo zostane visieť vysoko na strome. Pontianak vraj zvykne prebývať v banánovníkoch. Šaman odporúča vyčistiť dom, udalosti sa ale kopia. Miestni by najradšej zlynčovali novomanželku, tá za nič nemôže. Nie vždy prichádza zlo zvonka.

23. 1. 2020

Sinister

Lahôdka na koniec roka
Záplaty na lakťoch, vyprahnutý pohľad plný melanchólie. Ženy ho milujú, ale žiť je s ním ťažké. Policajti ho nenávidia za obraz ktorý o nich podáva, ale súčasne nevedia odolať túžbe byť mu nablízku, dostať sa do jeho diel. On sám zápasí sám so sebou, odmieta sa vzdať svojej jedinej vášne, písania kníh. Pritom ani sám už nevie, prečo ich píše. Kvôli sebe, kvôli obetiam zločinov, alebo kvôli svetskej sláve. Pozeráme sa na človeka, ktorý zostúpil do sveta zla a to ho vo filme Sinister pohlcuje.
26. 12. 2012

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

Yoga Hakwon/Yoga Institute

Otvorte svoju Kundulini
Na jogistický tréning v podivnom inštitúte sa prihlási aj Hyo-jeong, dievča z teleshopingu, ktoré v televízii promuje značkové oblečenie. V práci sa jej darí, no nemôže konkurovať svojej novej kolegyni, čerstvej absolventke súťaže krásy. Frustrovaná životom vo svete, kde krása znamená všetko, sa nechá zlákať svojou bývalou spolužiačkou, kedysi triednou outsiderkou, dnes úspešnou a krásnou ženou, a rozhodne sa absolvovať týždeň jogy... 26. 1. 2011

Ghoul

Snažia sa Česi nakrútiť horšie 3D ako Jean- Luc Godard?
Andrej Čikatilo bol masový vrah, ktorý sa priznal k 56 vraždám žien a detí, Svoje obete často jedol a len pri zabíjaní údajne dokázal dosiahnuť orgazmus. Inak bol impotentný. Jeho detstvo poznačil Stalinov hladomor na Ukrajine, aby prežili, musela vraj rodina zjesť jeho brata Stepana. O Čikatilovi ale nič nevie skupinka filmárov, ktorí sa vydali nakrúcať príbeh iného kanibala vo filme Ghoul.
10. 3. 2015

recenzie.

Head Count

Andrej Gomora | 28. 6. 2019
0
6/10          
žáner:
mystery, psycho

Démon vtieravosti


Opäť raz párty, opäť raz mladí robia blbosti. Niektorým zdrojom skutočne fungujúcich zaklínadiel sa dalo nepochybne ľahšie veriť, keď pochádzali zo zabudnutých kníh z povaly, alebo zo stien polozrúcaných chrámov. Keď nejakú internetovú stránku tínedžeri bežne používajú ako zdroj strašidelných historiek na žúry, nečakali by ste, že vás na nej dokáže niečo skutočne prekvapiť. Dajme tomu. Napríklad tam svoju básničku mohla bytosť vložiť sama. Hlavné je, že riekanka na jej povolanie sa tam ocitla, nový člen partie sa dostal do rozjarenej spoločnosti a zamiešal tak jej Head Count.

„Ťažko povedať, nakoľko je mierne gýčová tínedžerskosť úmyselná, do príbehu ale celkom zapadá.“

Film sa začína pomerne normálne, nevinne, a funguje v ňom práve pomalý nástup zlovestnosti. Taký pomalý, že nenaruší pocit, ako keby ste pozerali tínedžerskú drámu, kde sa odohrávajú celkom každodenné udalosti. Pre začiatok preto musia prísť aj klišé ako zo seriálu pre pubertiakov. Návšteva u neviazaného ale zodpovedného brata, stretnutie drogovo odviazanej mládeže, láska na prvý pohľad so šarmantnou černoškou. Ťažko povedať, nakoľko je mierne gýčová tínedžerskosť úmyselná, do príbehu ale celkom zapadá. Uvoľníme sa, dostaneme sa do správnej nálady, aby sme boli pripravení na to, čo príde.

„deje sa tu niečo, čo si celkom pokojne dokážeme predstaviť.“

Niečo zlovestné čakáme, je ale obdivuhodné, nakoľko sa to dostaví jemne a pritom sa nám to dostane pod kožu. Na prvej scéne vo vírivke vlastne nie je nič zaujímavé a pôsobí až mierne lacno. Aj tak v nás dokáže vyvolať nepríjemný pocit a skutočne veríme znepokojeniu postáv. Rovnako je presvedčivosť zaujímavá aj na nasledujúcich scénach. Totiž, deje sa tu niečo, čo si celkom pokojne dokážeme predstaviť. Vlastne sa to niekedy asi každému aj stalo. Ide len o mierne zvláštny pocit, ktorý jednoducho potlačíme a priznáme si, že niekedy sa môžeme zmýliť, nejako sa zmiasť. Práve z pohľadu diváka už vieme, že tu niečo skutočne nie je v poriadku. Tie jemné znepokojenie a krátke neistoty postáv sú prejavom niečoho. Už len čakáme, čoho.

„Šťastie, že sa nám darí tak dobre vžiť do postáv, a predstavovať si, ako by sme sa cítili na ich mieste.“

Škoda je, že táto časť filmu si svoje jemné úspechy užíva až trochu príliš. Áno, pocit ktorý navodila je výborný, všetko funguje tak, ako by to fungovať chcelo a nám sa to príjemné zamrazenie pri použití tej istej schémy páči zažívať viackrát dokola. Predsa ale príde moment, keď by sa filmu žiadalo niekam posunúť. Obete vôbec nepribúdajú postupne, a nedostáva sa nám žiaden náznak toho, čo by sa s nimi asi tak mohlo diať. Niektoré prejavy strašenia už sú mierne bezradné, ako zrniaca obrazovka počítača. Tá spomína čudné úkazy, do čoho sa ale máme báť, že by mohli vyústiť? Šťastie, že sa nám darí tak dobre vžiť do postáv, a predstavovať si, ako by sme sa cítili na ich mieste. Vtedy sa nemusíme nevyhnutne báť smrti, stačí nám mať pocit, že realita nie je taká, ako ju poznáme. A možno vedľa nás nesedí náš kamarát.

„Výborná práca s formálnymi prvkami žiaľ mierne zvýrazňuje pár negatív.“

Zaujímavá je na filme réžia, ktorá síce nenápadne, ale zaujímavo pracuje práve s pocitom mimovoľnosti udalostí. Zvýrazňovaním zvukovej stopy udalostí mimo kamery posilňuje pocit každodennosti. Ako sa tu dejú celkom bežné veci, ako sme sa ocitli na párty, kde sa naraz baví veľa ľudí a nikto nám vtieravo nepredsúva niektorý z dialógov. Výborná práca s formálnymi prvkami žiaľ mierne zvýrazňuje pár negatív, z ktorých najsilnejším sú niektoré postavy, ktoré pôsobia naopak nie veľmi presvedčivo. V niekoľkých situáciách sú ich správanie aj dialógy celkom silené a nepresvedčivé, opäť aby sme si pripomenuli tínedžerskosť. Záver môžeme vnímať pozitívne čo sa týka jeho strašidelnosti, ktorá v rámci filmu skutočne vyvrcholí. Na druhej strane by človek čakal niečo trochu viac premyslené či inteligentné.

Head Count je opäť trochu iný horor a to je rozhodne pozitívne. Zlovestným napätím pripomína Neutečieš, rovnako ako aj kvalitnou filmárinou a premyslenými postupmi. Pracuje s jemnými hrozbami a sofistikovaným znepokojovaním, čo mu ide výborne. Zároveň ide o spôsoby strašenia, ktoré nemusia sadnúť každému divákovi. Určite vás sklame, ak čakáte gore a priamočiaru akciu. Inak budete musieť stráviť len tých pár neduhov tínedžerských filmov, zvyšok by ste si mali vedieť užiť.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy