hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Bird Box

Zatvoriť oči a načúvať spevu

Princíp slepoty ako záchrany, či nevyhnutnosti zakrývať si oči určite má svoje čaro, aj nad možnosti jeho metaforického využitia. Horšie je to s jeho praktickou realizáciou. Čo presne ľudia nesmú vidieť nám nikdy neukážu. Ako inak, veď by sme umreli. Ono sa to ale aj drží skôr na úrovni metafory, v zmysle že si treba zakrývať oči. Presné a zmysluplné pravidlá ako sa to šíri už by sme ale hľadali márne, a ťažko sa nám verí v možnosť ich existencie. Podobne zložité je to aj s tým, ako postavy prežívajú. Samozrejme sa nám, vidiacim, môže zrak javiť nevyhnutnejším než akým v skutočnosti je. Napríklad streľbu na cieľ si bez neho ale ťažko predstaviť, vôbec snahu sa o niečo podobné pokúšať. Film nám ako zložité predostrie viacero činností. Ako šoférovanie, či plavba po rieke alebo beh po lese, medzi stromami a konármi. Často sa ale skôr ako zložité javia v skutočnosti jednoducho nemožné.

5. 2. 2019

The Abominable Dr. Phibes

Gotický predok exploitov
Legendárny organový virtuóz pán Phibes nemá rád doktorov. Konkrétne desať doktorov, ktorí nedokázali zachrániť život jeho ženy. Keď sa o jej nešťastí dozvedel, sám v rýchlosti nabúral a podľa všetkého uhorel v aute. Neuhorel, zostal len zmrzačený a nemý. V spolupráci s tajomnou kráskou teraz doktorov obchádza. Jedného po druhom, a uvaľuje na nich postupne rany tak, ako postihli egyptského faraóna. Prvé boli vraj včely, ešte pred začiatkom stopáže filmu. Nasledujú netopiere. Vypustia ich doktorovi do spálne, a ráno ho už slúžka nájde dohryzeného na smrť. Ako vraždy postupujú, polícia si pomaly začne jednotlivé obete spájať. Nech je aj páchateľ mŕtvy, polícia ho vystopuje. Práve, keď sa dostal k poslednej rane, smrti prvorodeného.
21. 5. 2014

After Midnight

Poeticky, minimalisticky, s príšerou

Ak ste náhodou videli The Battery, asi si na túto zombícku road movie aj po rokoch pamätáte. Nezávislý film nakrútený v minimalistickom štýle podobnom Jimovi Jarmuschovi sa v niečom odlišoval od prakticky čohokoľvek, čo sa za posledné roky vyskytlo na hororovej scéne. Režisér a scenárista Jeremy Gardner sa teraz vracia po ôsmych rokoch s autorským počinom. Opäť s celkom zanedbateľným rozpočtom, ktorý mu opäť nijako nechýba. Namiesto zombíkov príde iné monštrum, postapokalyptický svet nahradí svet ľúbostných trápení, vo filme s názvom After Midnight.

17. 3. 2020

I Am Not a Serial Killer

Variácia čudných obyvateľov malého mesta

John spĺňa všetky predpoklady začať vo veľkom vraždiť ľudí. Vyskytujú sa u neho charakteristiky, ktoré napĺňalo 95% sériových vrahov. Samému mu ani nenapadlo, že by krutosť ku zvieratám mohla byť zlá, až kvôli tomu znepokojivému predpokladu ho začala trápiť. Mame chodí pomáhať do pitevne, tá je mu druhým domovom. A všetky školské práce píše o masových vrahoch, podľa riaditeľa školy sa nimi zaoberá oveľa viac, ako by mal. Má osobného psychoterapeuta, ten sleduje jeho vývoj. Podľa neho napreduje dobre. Ako vhodná otázka sa javí, či pozornosť venovaná jeho potenciálnej nebezpečnosti môže byť pri Johnovi naozaj užitočná. Alebo či ho skôr netlačí k tomu sa so všetkými obavami ohľadne jeho osoby stotožniť. A byť tým, čo od neho všetci očakávajú. Zatiaľ si môže hovoriť I Am Not a Serial Killer, no sledovať toho skutočného, ktorý začal terorizovať malé mestečko, ho nepochybne fascinuje.

25. 4. 2017

recenzie.

Head Count

Andrej Gomora | 28. 6. 2019
0
6/10          
žáner:
mystery, psycho

Démon vtieravosti


Opäť raz párty, opäť raz mladí robia blbosti. Niektorým zdrojom skutočne fungujúcich zaklínadiel sa dalo nepochybne ľahšie veriť, keď pochádzali zo zabudnutých kníh z povaly, alebo zo stien polozrúcaných chrámov. Keď nejakú internetovú stránku tínedžeri bežne používajú ako zdroj strašidelných historiek na žúry, nečakali by ste, že vás na nej dokáže niečo skutočne prekvapiť. Dajme tomu. Napríklad tam svoju básničku mohla bytosť vložiť sama. Hlavné je, že riekanka na jej povolanie sa tam ocitla, nový člen partie sa dostal do rozjarenej spoločnosti a zamiešal tak jej Head Count.

„Ťažko povedať, nakoľko je mierne gýčová tínedžerskosť úmyselná, do príbehu ale celkom zapadá.“

Film sa začína pomerne normálne, nevinne, a funguje v ňom práve pomalý nástup zlovestnosti. Taký pomalý, že nenaruší pocit, ako keby ste pozerali tínedžerskú drámu, kde sa odohrávajú celkom každodenné udalosti. Pre začiatok preto musia prísť aj klišé ako zo seriálu pre pubertiakov. Návšteva u neviazaného ale zodpovedného brata, stretnutie drogovo odviazanej mládeže, láska na prvý pohľad so šarmantnou černoškou. Ťažko povedať, nakoľko je mierne gýčová tínedžerskosť úmyselná, do príbehu ale celkom zapadá. Uvoľníme sa, dostaneme sa do správnej nálady, aby sme boli pripravení na to, čo príde.

„deje sa tu niečo, čo si celkom pokojne dokážeme predstaviť.“

Niečo zlovestné čakáme, je ale obdivuhodné, nakoľko sa to dostaví jemne a pritom sa nám to dostane pod kožu. Na prvej scéne vo vírivke vlastne nie je nič zaujímavé a pôsobí až mierne lacno. Aj tak v nás dokáže vyvolať nepríjemný pocit a skutočne veríme znepokojeniu postáv. Rovnako je presvedčivosť zaujímavá aj na nasledujúcich scénach. Totiž, deje sa tu niečo, čo si celkom pokojne dokážeme predstaviť. Vlastne sa to niekedy asi každému aj stalo. Ide len o mierne zvláštny pocit, ktorý jednoducho potlačíme a priznáme si, že niekedy sa môžeme zmýliť, nejako sa zmiasť. Práve z pohľadu diváka už vieme, že tu niečo skutočne nie je v poriadku. Tie jemné znepokojenie a krátke neistoty postáv sú prejavom niečoho. Už len čakáme, čoho.

„Šťastie, že sa nám darí tak dobre vžiť do postáv, a predstavovať si, ako by sme sa cítili na ich mieste.“

Škoda je, že táto časť filmu si svoje jemné úspechy užíva až trochu príliš. Áno, pocit ktorý navodila je výborný, všetko funguje tak, ako by to fungovať chcelo a nám sa to príjemné zamrazenie pri použití tej istej schémy páči zažívať viackrát dokola. Predsa ale príde moment, keď by sa filmu žiadalo niekam posunúť. Obete vôbec nepribúdajú postupne, a nedostáva sa nám žiaden náznak toho, čo by sa s nimi asi tak mohlo diať. Niektoré prejavy strašenia už sú mierne bezradné, ako zrniaca obrazovka počítača. Tá spomína čudné úkazy, do čoho sa ale máme báť, že by mohli vyústiť? Šťastie, že sa nám darí tak dobre vžiť do postáv, a predstavovať si, ako by sme sa cítili na ich mieste. Vtedy sa nemusíme nevyhnutne báť smrti, stačí nám mať pocit, že realita nie je taká, ako ju poznáme. A možno vedľa nás nesedí náš kamarát.

„Výborná práca s formálnymi prvkami žiaľ mierne zvýrazňuje pár negatív.“

Zaujímavá je na filme réžia, ktorá síce nenápadne, ale zaujímavo pracuje práve s pocitom mimovoľnosti udalostí. Zvýrazňovaním zvukovej stopy udalostí mimo kamery posilňuje pocit každodennosti. Ako sa tu dejú celkom bežné veci, ako sme sa ocitli na párty, kde sa naraz baví veľa ľudí a nikto nám vtieravo nepredsúva niektorý z dialógov. Výborná práca s formálnymi prvkami žiaľ mierne zvýrazňuje pár negatív, z ktorých najsilnejším sú niektoré postavy, ktoré pôsobia naopak nie veľmi presvedčivo. V niekoľkých situáciách sú ich správanie aj dialógy celkom silené a nepresvedčivé, opäť aby sme si pripomenuli tínedžerskosť. Záver môžeme vnímať pozitívne čo sa týka jeho strašidelnosti, ktorá v rámci filmu skutočne vyvrcholí. Na druhej strane by človek čakal niečo trochu viac premyslené či inteligentné.

Head Count je opäť trochu iný horor a to je rozhodne pozitívne. Zlovestným napätím pripomína Neutečieš, rovnako ako aj kvalitnou filmárinou a premyslenými postupmi. Pracuje s jemnými hrozbami a sofistikovaným znepokojovaním, čo mu ide výborne. Zároveň ide o spôsoby strašenia, ktoré nemusia sadnúť každému divákovi. Určite vás sklame, ak čakáte gore a priamočiaru akciu. Inak budete musieť stráviť len tých pár neduhov tínedžerských filmov, zvyšok by ste si mali vedieť užiť.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy