recenzie.

Inkarnácia

Andrej Gomora | 19. 1. 2017

0

4/10          

žáner:

possession, psycho

Nanešťastie viac Počiatok ako Exorcista

Rozdiel je tentokrát v tom, ako sa s démonmi bojuje. Film chce byť originálny, alebo sa len vyhnúť kresťanskej tradícii. Preto ich dáva do polohy akejsi univerzálnosti. Nazvite si ich, ako chcete, robí to každé náboženstvo a prináša pre nich iné vysvetlenie. Hlavné je, že skutočne existujú, zmocňujú sa ľudí a treba ich vyhnať. On pozná ten najefektívnejší spôsob, ako jeden z mála ľudí k nemu má prirodzenú dispozíciu. Vo fáze spánku vie preniknúť do ich myslí, tí ľudia tam totiž sú, aj keď ich telo ovláda temná bytosť. Nachádzajú sa vo vlastných hlavách v hlbokom spánku, v sne. Musí ich presvedčiť, že je to len sen, musia sa prebudiť a tak sa im podarí zo seba démona vyhnať. Alebo vo všeobecnejšom poňatí, skrátka Inkarnáciu.

„Má svoj tím, prepracovanú metódu, všetkému rozumejú a všetko majú premyslené.“

Príbeh ničím výrazne nekričí ani nevytŕča. Robí to, čo tu bolo už miliónkrát, len si k tomu vymyslel vlastnú ideológiu. Nie je na nej nič zjavne nezmyselné, ak sme teda ochotní prijať existenciu démonov. Hlavný hrdina je drsný, čo musí potvrdiť tým, že mu v drsnosti neprekáža ani byť na vozíčku. Má svoj tím, prepracovanú metódu, všetkému rozumejú a všetko majú premyslené. Možno práve prílišná jasnosť a nedostatok tajomstiev je jedným z faktorov, vďaka ktorým filmu tak silne chýba akákoľvek atmosféra.

„Mnoho motívov len zbytočne naťahuje čas, snažia sa pridať nepochybne žiadanú dávku mystéria.“

Záhadou preto pre diváka musí byť hlavný hrdina a jeho hon za akousi Maggie, ktorý sa ale tiež časom vysvetlí. Okrem samotného nápadu a ideológie v zápletke máločo funguje, necítime žiaden spád alebo stupňujúce sa napätie. Mnoho motívov len zbytočne naťahuje čas, snažia sa pridať nepochybne žiadanú dávku mystéria. Tá sa ale nedostaví, diváka nič nezaujme, možno aj hlavný hrdina je príliš sebavedomý. Všetkému rozumie a my vďaka nemu nemáme dôvod pochybovať, že všetko je pod kontrolou a vie presne, čo robí. Čo viac by sme už v horore mohli chcieť.

„...posadnutému, a teda démonovi v ňom, chýba akékoľvek zlovestné čaro.“

Exorcistické filmy sa dajú zvládnuť aj s málo postavami. Taký bol aj Exorcista. Tu ale posadnutému, a teda démonovi v ňom, chýba akékoľvek zlovestné čaro. Občas niečo drsné povie a raz aj vykoná, hoci v dosť pozliepanej situácii. Nie je ale v ničom strašidelný či hrozivý, nepomáha mu ani prebývanie v tele malého chlapca, ktorý nepochybujeme, že musí prežiť a filmu sa vôbec nedarí nás presvedčiť, že by mohol byť v ohrození. Rovnako vymietačom chýba bezradnosť, strach či neistota. Film smeruje príliš jasne k šťastnému koncu a nás môže teoreticky maximálne tak zaujímať, ako sa k nemu dostane.

„Je trocha škoda, nakoľko nefunkčným scenár je, keďže na prvý pohľad film žiadne výrazné negatíva nemá.“

Je trocha škoda, nakoľko nefunkčným scenár je, keďže na prvý pohľad film žiadne výrazné negatíva nemá. Je dobre nakrútený, zvládnutý herecky aj režijne a divákovi pri jeho pozeraní nemá veľmi čo prekážať. Totálne tu akurát chýba presne to, čo by si horor pýtal. Necítime žiadne napätie, ďalší vývoj príbehu pre nás nie je zdrojom obáv či strachu, deju chýba skutočný spád. Atmosféra je ťažko postrehnuteľná či celkom neprítomná, a slabé sú aj jednotlivé scény snažiace sa byť strašidelné. Ľakačiek je pár, rovnako ako strašidelných postáv. A všetkého, čo by z filmu mohlo skutočne robiť horor.

Inkarnácia nie je zlý film, je to len film dokonale zbytočný a nezaujímavý. Ničím nerozčúli, vonkoncom ale nemá ani čím zaujať alebo nadchnúť. Snaží sa príliš ísť na istotu, využíva mnoho otrepaných postupov, zabudol len na ten, ktorý by v divákovi vyvolal strach. Čo je v tomto prípade pomerne značný nedostatok, ak chce aby ho ľudia pozerali či nedajbože si ho aj zapamätali.