hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

3 From Hell

Opäť trošku sadizmu

Rob Zombie je nepochybne svojský tvorca, a jeho štýl vám jednoducho musí sadnúť. Konkrétne vás musí baviť vyžívanie sa v pomerne priamočiarej brutalite a intenzívnej akcii. Podobne ako u Eliho Rotha tu cítiť ten cynicko sadistický podtón, môže nám akurát pripadať o niečo hravejší. Ide len o výrazne násilnú zábavku, ktorá od mučenia nie je ďaleko, celkom sa naň ale nesústreďuje. Hrdinami sa tak či onak stávajú postavy, ktoré by inak mali byť negatívne. Keď ale ide o zobrazenie čo najviac smrti, predsa by sme nemohli držať palce obetiam. Tak to bolo v predošlých dieloch série, ktorá dovršuje štatút trilógie filmom 3 From Hell.

17. 10. 2019

Krampus

Trochu drsnejšia vianočná rozprávka
V zime vždy poteší pozrieť si letný, dovolenkový film. Pláže, slnko, žúry, keď vonku zúri chlad vždy zahrejú. Na Vianoce sa tiež všetci tešíme, ale až tak nás v lete neťahá pozerať si niečo, čo nám ich bude evokovať. Nechceme si pripomínať, že leto sa o chvíľu skončí, rovnako ako ďalší rok nášho života. Vianoce sa na nás aj tak o chvíľu budú valiť odvšadiaľ, aj viac, ako by sme si priali. Keď ale predsa zacítite potrebu vidieť sneh, darčeky a dusné rodinné stretnutia, môžete tento zážitok spojiť s pozeraním napríklad hororu. Poslúžiť môže film Krampus.
9. 5. 2016

We Go On

Jeden duch horor nerobí

Existuje jedna pomerne zrozumiteľná až zjavná teória o tom, čo by sa po smrti mohlo diať. Potom je ale množstvo ďalších, ktoré sa ju snažia za každú cenu spochybniť. Znejú menej racionálne a presvedčivo, často si aj navzájom protirečia. Ľudia im ale aj tak často veria. Veď dôkazy nemá nikto, tak prečo by si nemohli vybrať, v čo uveriť. Práve tá neistota, nemožnosť s určitosťou vedieť, čo bude po smrti, by vraj mohla byť jedným z dôvodov, prečo sa smrti bojíme. Tak sa k strachu rozhodne postaviť hlavná postava filmu We Go On.

11. 7. 2017

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

recenzie.

Inkarnácia

Andrej Gomora | 19. 1. 2017
0
4/10          
žáner:
possession, psycho

Nanešťastie viac Počiatok ako Exorcista


Rozdiel je tentokrát v tom, ako sa s démonmi bojuje. Film chce byť originálny, alebo sa len vyhnúť kresťanskej tradícii. Preto ich dáva do polohy akejsi univerzálnosti. Nazvite si ich, ako chcete, robí to každé náboženstvo a prináša pre nich iné vysvetlenie. Hlavné je, že skutočne existujú, zmocňujú sa ľudí a treba ich vyhnať. On pozná ten najefektívnejší spôsob, ako jeden z mála ľudí k nemu má prirodzenú dispozíciu. Vo fáze spánku vie preniknúť do ich myslí, tí ľudia tam totiž sú, aj keď ich telo ovláda temná bytosť. Nachádzajú sa vo vlastných hlavách v hlbokom spánku, v sne. Musí ich presvedčiť, že je to len sen, musia sa prebudiť a tak sa im podarí zo seba démona vyhnať. Alebo vo všeobecnejšom poňatí, skrátka Inkarnáciu.

„Má svoj tím, prepracovanú metódu, všetkému rozumejú a všetko majú premyslené.“

Príbeh ničím výrazne nekričí ani nevytŕča. Robí to, čo tu bolo už miliónkrát, len si k tomu vymyslel vlastnú ideológiu. Nie je na nej nič zjavne nezmyselné, ak sme teda ochotní prijať existenciu démonov. Hlavný hrdina je drsný, čo musí potvrdiť tým, že mu v drsnosti neprekáža ani byť na vozíčku. Má svoj tím, prepracovanú metódu, všetkému rozumejú a všetko majú premyslené. Možno práve prílišná jasnosť a nedostatok tajomstiev je jedným z faktorov, vďaka ktorým filmu tak silne chýba akákoľvek atmosféra.

„Mnoho motívov len zbytočne naťahuje čas, snažia sa pridať nepochybne žiadanú dávku mystéria.“

Záhadou preto pre diváka musí byť hlavný hrdina a jeho hon za akousi Maggie, ktorý sa ale tiež časom vysvetlí. Okrem samotného nápadu a ideológie v zápletke máločo funguje, necítime žiaden spád alebo stupňujúce sa napätie. Mnoho motívov len zbytočne naťahuje čas, snažia sa pridať nepochybne žiadanú dávku mystéria. Tá sa ale nedostaví, diváka nič nezaujme, možno aj hlavný hrdina je príliš sebavedomý. Všetkému rozumie a my vďaka nemu nemáme dôvod pochybovať, že všetko je pod kontrolou a vie presne, čo robí. Čo viac by sme už v horore mohli chcieť.

„...posadnutému, a teda démonovi v ňom, chýba akékoľvek zlovestné čaro.“

Exorcistické filmy sa dajú zvládnuť aj s málo postavami. Taký bol aj Exorcista. Tu ale posadnutému, a teda démonovi v ňom, chýba akékoľvek zlovestné čaro. Občas niečo drsné povie a raz aj vykoná, hoci v dosť pozliepanej situácii. Nie je ale v ničom strašidelný či hrozivý, nepomáha mu ani prebývanie v tele malého chlapca, ktorý nepochybujeme, že musí prežiť a filmu sa vôbec nedarí nás presvedčiť, že by mohol byť v ohrození. Rovnako vymietačom chýba bezradnosť, strach či neistota. Film smeruje príliš jasne k šťastnému koncu a nás môže teoreticky maximálne tak zaujímať, ako sa k nemu dostane.

„Je trocha škoda, nakoľko nefunkčným scenár je, keďže na prvý pohľad film žiadne výrazné negatíva nemá.“

Je trocha škoda, nakoľko nefunkčným scenár je, keďže na prvý pohľad film žiadne výrazné negatíva nemá. Je dobre nakrútený, zvládnutý herecky aj režijne a divákovi pri jeho pozeraní nemá veľmi čo prekážať. Totálne tu akurát chýba presne to, čo by si horor pýtal. Necítime žiadne napätie, ďalší vývoj príbehu pre nás nie je zdrojom obáv či strachu, deju chýba skutočný spád. Atmosféra je ťažko postrehnuteľná či celkom neprítomná, a slabé sú aj jednotlivé scény snažiace sa byť strašidelné. Ľakačiek je pár, rovnako ako strašidelných postáv. A všetkého, čo by z filmu mohlo skutočne robiť horor.

Inkarnácia nie je zlý film, je to len film dokonale zbytočný a nezaujímavý. Ničím nerozčúli, vonkoncom ale nemá ani čím zaujať alebo nadchnúť. Snaží sa príliš ísť na istotu, využíva mnoho otrepaných postupov, zabudol len na ten, ktorý by v divákovi vyvolal strach. Čo je v tomto prípade pomerne značný nedostatok, ak chce aby ho ľudia pozerali či nedajbože si ho aj zapamätali.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy