hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

The Intruder

Nielen duchovia strašia v domoch

V čom má byť film mysteriózny nie je celkom jasné. Nemusíme sa s negatívnou postavou zhodovať vo všetkom, základu jeho rozpoloženia ako ho vidíme sa ale dá rozumieť. Dom postavil jeho dedko, bývali tam jeho predkovia a on sám po celý svoj dovtedajší život. Nech ho predáva z akéhokoľvek dôvodu, je celkom pochopiteľné, že sa mu to nerobí ľahko. Tým, aký je dom krásny. K miestu má silné citové puto, má nutkanie sa tam vracať a bolí ho každý zásah, ktorý do domu noví majitelia vykonajú. Tiež je pochopiteľné, že už pri tomto správaní začne pôsobiť ako Narušiteľ.

7. 4. 2020

The Battery

Jim Jarmusch sa dal na horory?
Prečo by sme sa na svet ovládnutý zombíkmi, kde ľudská spoločnosť prestala existovať, mali pozerať len z negatívnej stránky? Aj poslední dvaja živí ľudia, ktorí sa budú túlať vyprahnutou krajinou, budú stále ľudia. Nie je dôvod, aby sa ich príbeh nedal vyobraziť ľudsky, prihliadajúc aj na ich iné túžby, ako skrátka prežiť. Takto originálny je horor o dvoch postapokalyptických parťákoch, s názvom The Battery.
11. 12. 2013

The Spiritual World

Thajský experiment s duchmi
Predstavte si, že máte nadprirodzené schopnosti a vidíte duše mŕtvych ľudí. Žiadnu väčšiu fantáziu si to od vás nevyžaduje. Videli ste to už predsa najmenej v stopäťdesiatich hororoch a nielen v nich. Výnimkou nie je ani The Spiritual World, ktorý sa už názvom tvári ako úplne klasická duchárčina. 11. 3. 2011

Red Riding Hood

Človek človeku vlk(olak)om
Červená čiapočka nám vyrástla. Už to nie je to malé dievčatko, ktoré sa s košíkom plným dobrôt vydá cez les navštíviť svoju babičku. Do 21. storočia vchádza ako mladé príťažlivé dievča, ktoré okrem vlkolaka ohrozujúceho jej rodnú dedinu musí riešiť najmä citové problémy. Áno, pôjde o lásku, pretože po Valerii, ako sa dnes Čiapočka volá, túžia odrazu dvaja muži.
7. 6. 2011

Posljednji Srbin u Hrvatskoj

Zombíci a balkánsky nacionalizmus

Keďže ide o film v chorvátsko- srbskej koprodukcii, tým pozadím samozrejme musí byť miestny nacionalizmus a národnostné konflikty. Ako vieme z nie tak dávnej histórie, nejde o vôbec až tak nevinnú tému, ktorá ako poznáme miestne povahy ľahko vzplanie ďaleko za hranicu humoru. Podobné témy brané napriek svojej absurdnej podstate príliš vážne sú presne vhodným námetom pre satiru, a s tou sa film snaží pracovať. Okrem nacionalizmu uvidíme aj niečo v zmysle ignorancie veľkých voči malým, a bezohľadnosť zisku. Cieľom satiry teda nie je príliš čo vytknúť, horšie už je to s jej realizáciou ako aj samotnou filmovou podstatou.

1. 4. 2020

recenzie.

We Go On

Andrej Gomora | 11. 7. 2017
0
4/10          
žáner:
ghost, mystery, psycho

Jeden duch horor nerobí


Existuje jedna pomerne zrozumiteľná až zjavná teória o tom, čo by sa po smrti mohlo diať. Potom je ale množstvo ďalších, ktoré sa ju snažia za každú cenu spochybniť. Znejú menej racionálne a presvedčivo, často si aj navzájom protirečia. Ľudia im ale aj tak často veria. Veď dôkazy nemá nikto, tak prečo by si nemohli vybrať, v čo uveriť. Práve tá neistota, nemožnosť s určitosťou vedieť, čo bude po smrti, by vraj mohla byť jedným z dôvodov, prečo sa smrti bojíme. Tak sa k strachu rozhodne postaviť hlavná postava filmu We Go On.

Miles sa totiž bojí úplne všetkého a psychiatri mu počas rokov liečby príliš nedokázali pomôcť. Zdedil nejaké peniaze, a rozhodol sa ich investovať do boja so svojím strachom. Ponúkol odmenu komukoľvek, kto mu dá dôkaz o živote po smrti. Ozve sa samozrejme množstvo podvodníkov s vymyslenými príbehmi o duchoch a pochybnými videami. Rozhodne sa tých najpresvedčivejších osobne navštíviť, nechať si predviesť, ako teda ten ich kontakt na záhrobie vyzerá. Uvidí, že niektorí zavádzajú. Iní možno nie. No a nakoniec nájde toho, pri ktorom stratí aj najmenšie pochybnosti. Otázka len je, nakoľko po tom objave skutočne túžil.

„Táto zápletka je ale výrazne viac dramatická ako hororová, a takým nakoniec bude aj film.“

Úmyselné provokovanie a vyhľadávanie temných síl sme tu už mali, tentokrát je rozdiel len v menej presvedčivom cieli hlavného hrdinu. Chce vidieť ducha, čo bude potom? Už mu nebude prekážať umrieť, ak vie, že jeho duša zostane naveky uväznená na zemi? Z tých posmrtných teórií nie je veľa takých, čo by zneli zrovna priaznivo, o tých z hororov ani nehovoriac. V poriadku, Miles chce hlavne existovať večne, tým je posadnutý. Táto zápletka je ale výrazne viac dramatická ako hororová, a takým nakoniec bude aj film.

„Film má tých pár pekných myšlienok o živote a smrti, samotný dej ale nie je vôbec ďaleko od lacného mysteriózneho seriálu.“

V rámci dialógov o umieraní, smrti a živote sa ich viacero podarilo vysoko nad očakávania. Po dramatickej stránke má scenár celkovo viacero veľmi svetlých momentov, cítiť v ňom len určitú nevyrovnanosť. Tá sa prejavuje aj na postavách, ktoré pôsobia v niektorých momentoch krásne živo, presvedčivo a zaujímavo, kým inokedy je z nich človeku priam trápne. Možno práve snaha o hororovosť ich tlačí do tejto polohy, či vôbec snaha niečo pozliepať z nie najlepšej zápletky. Nie je ani celkom jasné, ako presne chce film na diváka pôsobiť, čo mu vlastne chce povedať. Má tých pár pekných myšlienok o živote a smrti, samotný dej ale nie je vôbec ďaleko od lacného mysteriózneho seriálu.

Hororové momenty prichádzajú spočiatku pomerne nekoncepčne, v podobe ľakačiek, ktoré nám ešte aj film prezentuje ako lacné. Atmosfére vládne mysterióznosť, no nie je v nej ani len náznak strachu. Hľadanie duchov je tu ako nedosiahnuteľný cieľ, hrdina po ňom túži, tak prečo by sme mu nedopriali nejakých nájsť? Nič nenasvedčuje tomu, že by mu mohlo čokoľvek hroziť, ani film nie je ladený spôsobom, aby sme dramatizáciu v hororovom zmysle očakávali.

„Nič zásadne nebije do očí svojou neznesiteľnou stupídnosťou, nič ale ani výrazne nezaujme či nezabaví.“

Zvrat je náznakom temný, prinesie viac pokusov o hrozivosť, atmosféru ale zásadne nezmení. Hororová nikdy nebude, príde skôr ešte viac otázok a rozvíjanie mysterióznej zápletky, kvalitou už ale ide skôr dole. Kombinujeme tu duchárinu s drámou, do ktorej je potrebné za každú cenu vložiť pár temných prvkov. Nič zásadne nebije do očí svojou neznesiteľnou stupídnosťou, nič ale ani výrazne nezaujme či nezabaví.

We Go On je znesiteľný, ale v zásade pomerne nezaujímavý film. Rozhodne sa neoplatí pozerať ho ako horor, obstojí maximálne tak ako mysteriózna dráma. V tejto polohe je náznakom iný, hlavne vďaka miestami príjemným postavám a zmysluplným dialógom. Dejom na druhej strane zaujať nedokáže, a nie je v ňom nič, čo by dokázalo tento nedostatok dostatočne kompenzovať. 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy