hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Antiviral

Film pre fajnšmekrov
Predstavte si svet, v ktorom sú ľudia natoľko posadnutí celebritami, že sa dávajú dobrovoľne infikovať ich chorobami. A dokonca sú ochotní za to aj celkom slušne platiť. 3. 5. 2013

Ratu Ilmu Hitam

Duchárske gorno

Dejových zvratov bude viac, tých na spôsob, že veci sú vlastne celkom inak než ste si mali dovtedy myslieť. Napred prichádzajú odrastenci detského domova pozrieť svojho umierajúceho vychovávateľa. Bol im ako otec, bez neho by ich životy vyzerali celkom inak. V rámci možností mal byť život v domove idylka, postarali sa o nich, mali ich radi, chránili ich. Čo zlé sa stalo, boli len nehody, prípadne podivné jednorazové skraty. Vlastne nie. Niekto tu bol zlý, dialo sa niečo nekalé, napred trochu, potom dosť zásadne, skoncentrovalo sa tu obrovské zlo. Záver je ten, že deťom bude vlastne lepšie mŕtvym ako na tomto svete. A nie je to vinou kráľovnej čiernej mágie, Ratu Ilmu Hitam.

5. 8. 2020

The Visit

Tiež vám tvrdili, že starí rodičia nehryzú?
Pri starých ľuďoch si už človek nemôže byť ničím istý. Nemusia ani mať Alzheimera, všetci ich aj tak berú, že sú skrátka iní. Patrí sa k nim byť tolerantní, oni určitú mieru tolerancie očakávajú, vyžadujú a niekedy si ju zjavne aj užívajú. Priam si z vás s jej pomocou robia žarty. Napríklad ak by pätnásťročné dievča požiadala matka, aby celé vliezlo do rúry, nech ju poriadne vyčistí, asi by mu ani neprišla na rozum možnosť vážnosti tejto požiadavky. To isté spraví babka a dievča ochotne do rúry vlezie. Dokonca sa tam nechá zatvoriť, aby babička zatiaľ zvonka umyla dvierka. U svojich starých rodičov je prvýkrát ako The Visit.
20. 10. 2015

Demon

Nečakané nástrahy poľskej svadby

Svadba je vraj vždy tak trochu lotéria. Ak si aj myslíte, že človeka, s ktorým sa idete do konca života spojiť, poznáte, zriedka si beriete len jeho. Určite sa budete snažiť jeho rodinu prijať, byť tolerantný a pokúšať sa nájsť si k sebe navzájom cestu. Sú to síce poľskí burani a ožrani, ale nakoniec sú to predsa určite dobrí ľudia. V zásade by to nakoniec asi aj išlo, keby súčasťou ich rodinného dedičstva nebol aj Demon.

13. 9. 2016

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

recenzie.

We Go On

Andrej Gomora | 11. 7. 2017
0
4/10          
žáner:
ghost, mystery, psycho

Jeden duch horor nerobí


Existuje jedna pomerne zrozumiteľná až zjavná teória o tom, čo by sa po smrti mohlo diať. Potom je ale množstvo ďalších, ktoré sa ju snažia za každú cenu spochybniť. Znejú menej racionálne a presvedčivo, často si aj navzájom protirečia. Ľudia im ale aj tak často veria. Veď dôkazy nemá nikto, tak prečo by si nemohli vybrať, v čo uveriť. Práve tá neistota, nemožnosť s určitosťou vedieť, čo bude po smrti, by vraj mohla byť jedným z dôvodov, prečo sa smrti bojíme. Tak sa k strachu rozhodne postaviť hlavná postava filmu We Go On.

Miles sa totiž bojí úplne všetkého a psychiatri mu počas rokov liečby príliš nedokázali pomôcť. Zdedil nejaké peniaze, a rozhodol sa ich investovať do boja so svojím strachom. Ponúkol odmenu komukoľvek, kto mu dá dôkaz o živote po smrti. Ozve sa samozrejme množstvo podvodníkov s vymyslenými príbehmi o duchoch a pochybnými videami. Rozhodne sa tých najpresvedčivejších osobne navštíviť, nechať si predviesť, ako teda ten ich kontakt na záhrobie vyzerá. Uvidí, že niektorí zavádzajú. Iní možno nie. No a nakoniec nájde toho, pri ktorom stratí aj najmenšie pochybnosti. Otázka len je, nakoľko po tom objave skutočne túžil.

„Táto zápletka je ale výrazne viac dramatická ako hororová, a takým nakoniec bude aj film.“

Úmyselné provokovanie a vyhľadávanie temných síl sme tu už mali, tentokrát je rozdiel len v menej presvedčivom cieli hlavného hrdinu. Chce vidieť ducha, čo bude potom? Už mu nebude prekážať umrieť, ak vie, že jeho duša zostane naveky uväznená na zemi? Z tých posmrtných teórií nie je veľa takých, čo by zneli zrovna priaznivo, o tých z hororov ani nehovoriac. V poriadku, Miles chce hlavne existovať večne, tým je posadnutý. Táto zápletka je ale výrazne viac dramatická ako hororová, a takým nakoniec bude aj film.

„Film má tých pár pekných myšlienok o živote a smrti, samotný dej ale nie je vôbec ďaleko od lacného mysteriózneho seriálu.“

V rámci dialógov o umieraní, smrti a živote sa ich viacero podarilo vysoko nad očakávania. Po dramatickej stránke má scenár celkovo viacero veľmi svetlých momentov, cítiť v ňom len určitú nevyrovnanosť. Tá sa prejavuje aj na postavách, ktoré pôsobia v niektorých momentoch krásne živo, presvedčivo a zaujímavo, kým inokedy je z nich človeku priam trápne. Možno práve snaha o hororovosť ich tlačí do tejto polohy, či vôbec snaha niečo pozliepať z nie najlepšej zápletky. Nie je ani celkom jasné, ako presne chce film na diváka pôsobiť, čo mu vlastne chce povedať. Má tých pár pekných myšlienok o živote a smrti, samotný dej ale nie je vôbec ďaleko od lacného mysteriózneho seriálu.

Hororové momenty prichádzajú spočiatku pomerne nekoncepčne, v podobe ľakačiek, ktoré nám ešte aj film prezentuje ako lacné. Atmosfére vládne mysterióznosť, no nie je v nej ani len náznak strachu. Hľadanie duchov je tu ako nedosiahnuteľný cieľ, hrdina po ňom túži, tak prečo by sme mu nedopriali nejakých nájsť? Nič nenasvedčuje tomu, že by mu mohlo čokoľvek hroziť, ani film nie je ladený spôsobom, aby sme dramatizáciu v hororovom zmysle očakávali.

„Nič zásadne nebije do očí svojou neznesiteľnou stupídnosťou, nič ale ani výrazne nezaujme či nezabaví.“

Zvrat je náznakom temný, prinesie viac pokusov o hrozivosť, atmosféru ale zásadne nezmení. Hororová nikdy nebude, príde skôr ešte viac otázok a rozvíjanie mysterióznej zápletky, kvalitou už ale ide skôr dole. Kombinujeme tu duchárinu s drámou, do ktorej je potrebné za každú cenu vložiť pár temných prvkov. Nič zásadne nebije do očí svojou neznesiteľnou stupídnosťou, nič ale ani výrazne nezaujme či nezabaví.

We Go On je znesiteľný, ale v zásade pomerne nezaujímavý film. Rozhodne sa neoplatí pozerať ho ako horor, obstojí maximálne tak ako mysteriózna dráma. V tejto polohe je náznakom iný, hlavne vďaka miestami príjemným postavám a zmysluplným dialógom. Dejom na druhej strane zaujať nedokáže, a nie je v ňom nič, čo by dokázalo tento nedostatok dostatočne kompenzovať. 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy