hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Prvá Očista

Zase tá politika...

Pôvodná Očista bola jednoduchá, obmedzená rozpočtom, stála len na prezentácii svojho nápadu. Druhá ho naplno rozvinula, a aj keď už možno začala dejovo trocha vymýšľať, v zásade si udržala jednoduchosť, ktorá jej prospievala. Hlavne z perspektívy, ktorú vytvoril diel tretí. Ten odmietal robiť to isté len inak, využiť deň očisty ako zasadenie a ponúknuť len nové postavy a dej. Nie, radšej sa spolitizoval, rovno sa presunul do vôbec posledného očistného dňa. Chceli fanúšikovia skutočne vidieť diskusie, intrigy, a boj za zrušenie Očisty? Autori si zjavne myslia, že chceli. Štvrtý diel je totiž tiež politický, ukazuje nám, ako vyzerala Prvá Očista.

12. 7. 2018

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Nočná mora z Elm Street (2010)

Freddy prišiel o humor aj iskru
„Videoklipár" Samuel Bayer sa rozhodol natočiť strašidelný horor. Chcel, aby nám naskočili zimomriavky v každom jednom zábere. Toto tlačenie na pílu však, čuduj sa svete, nevychádza (vyšlo vôbec niekedy?) a väčšinou sa mení na čistú a predvídateľnú nudu. 22. 6. 2010

recenzie.

We Go On

Andrej Gomora | 11. 7. 2017
0
4/10          
žáner:
ghost, mystery, psycho

Jeden duch horor nerobí


Existuje jedna pomerne zrozumiteľná až zjavná teória o tom, čo by sa po smrti mohlo diať. Potom je ale množstvo ďalších, ktoré sa ju snažia za každú cenu spochybniť. Znejú menej racionálne a presvedčivo, často si aj navzájom protirečia. Ľudia im ale aj tak často veria. Veď dôkazy nemá nikto, tak prečo by si nemohli vybrať, v čo uveriť. Práve tá neistota, nemožnosť s určitosťou vedieť, čo bude po smrti, by vraj mohla byť jedným z dôvodov, prečo sa smrti bojíme. Tak sa k strachu rozhodne postaviť hlavná postava filmu We Go On.

Miles sa totiž bojí úplne všetkého a psychiatri mu počas rokov liečby príliš nedokázali pomôcť. Zdedil nejaké peniaze, a rozhodol sa ich investovať do boja so svojím strachom. Ponúkol odmenu komukoľvek, kto mu dá dôkaz o živote po smrti. Ozve sa samozrejme množstvo podvodníkov s vymyslenými príbehmi o duchoch a pochybnými videami. Rozhodne sa tých najpresvedčivejších osobne navštíviť, nechať si predviesť, ako teda ten ich kontakt na záhrobie vyzerá. Uvidí, že niektorí zavádzajú. Iní možno nie. No a nakoniec nájde toho, pri ktorom stratí aj najmenšie pochybnosti. Otázka len je, nakoľko po tom objave skutočne túžil.

„Táto zápletka je ale výrazne viac dramatická ako hororová, a takým nakoniec bude aj film.“

Úmyselné provokovanie a vyhľadávanie temných síl sme tu už mali, tentokrát je rozdiel len v menej presvedčivom cieli hlavného hrdinu. Chce vidieť ducha, čo bude potom? Už mu nebude prekážať umrieť, ak vie, že jeho duša zostane naveky uväznená na zemi? Z tých posmrtných teórií nie je veľa takých, čo by zneli zrovna priaznivo, o tých z hororov ani nehovoriac. V poriadku, Miles chce hlavne existovať večne, tým je posadnutý. Táto zápletka je ale výrazne viac dramatická ako hororová, a takým nakoniec bude aj film.

„Film má tých pár pekných myšlienok o živote a smrti, samotný dej ale nie je vôbec ďaleko od lacného mysteriózneho seriálu.“

V rámci dialógov o umieraní, smrti a živote sa ich viacero podarilo vysoko nad očakávania. Po dramatickej stránke má scenár celkovo viacero veľmi svetlých momentov, cítiť v ňom len určitú nevyrovnanosť. Tá sa prejavuje aj na postavách, ktoré pôsobia v niektorých momentoch krásne živo, presvedčivo a zaujímavo, kým inokedy je z nich človeku priam trápne. Možno práve snaha o hororovosť ich tlačí do tejto polohy, či vôbec snaha niečo pozliepať z nie najlepšej zápletky. Nie je ani celkom jasné, ako presne chce film na diváka pôsobiť, čo mu vlastne chce povedať. Má tých pár pekných myšlienok o živote a smrti, samotný dej ale nie je vôbec ďaleko od lacného mysteriózneho seriálu.

Hororové momenty prichádzajú spočiatku pomerne nekoncepčne, v podobe ľakačiek, ktoré nám ešte aj film prezentuje ako lacné. Atmosfére vládne mysterióznosť, no nie je v nej ani len náznak strachu. Hľadanie duchov je tu ako nedosiahnuteľný cieľ, hrdina po ňom túži, tak prečo by sme mu nedopriali nejakých nájsť? Nič nenasvedčuje tomu, že by mu mohlo čokoľvek hroziť, ani film nie je ladený spôsobom, aby sme dramatizáciu v hororovom zmysle očakávali.

„Nič zásadne nebije do očí svojou neznesiteľnou stupídnosťou, nič ale ani výrazne nezaujme či nezabaví.“

Zvrat je náznakom temný, prinesie viac pokusov o hrozivosť, atmosféru ale zásadne nezmení. Hororová nikdy nebude, príde skôr ešte viac otázok a rozvíjanie mysterióznej zápletky, kvalitou už ale ide skôr dole. Kombinujeme tu duchárinu s drámou, do ktorej je potrebné za každú cenu vložiť pár temných prvkov. Nič zásadne nebije do očí svojou neznesiteľnou stupídnosťou, nič ale ani výrazne nezaujme či nezabaví.

We Go On je znesiteľný, ale v zásade pomerne nezaujímavý film. Rozhodne sa neoplatí pozerať ho ako horor, obstojí maximálne tak ako mysteriózna dráma. V tejto polohe je náznakom iný, hlavne vďaka miestami príjemným postavám a zmysluplným dialógom. Dejom na druhej strane zaujať nedokáže, a nie je v ňom nič, čo by dokázalo tento nedostatok dostatočne kompenzovať. 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy