hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Korisť

Žraločí horor, len s aligátorom

Žraločie horory sme tu mali tri letá po sebe, už ten posledný cítil, že toho začína byť priveľa, musí sa trocha odlíšiť. Bez vodného zvieraťa to nešlo, nech majú ľudia na čo myslieť, keď sa pôjdu kúpať. Aligátory severoamerické majú ročne na svedomí zhruba rovnako zanedbateľný počet obetí ako žraloky, na rozdiel od takého krokodíla nílskeho. Ten ročne zožerie až do tisícky ľudí a medzi predátormi loviacimi ľudí ako korisť sa mu často prisudzuje svetové prvenstvo. Zato aligátor má to šťastie, že žije v privilegovanej Amerike. Preto z neho toho leto spravili hviezdu filmu Korisť.

16. 7. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Smrtiaci príliv

Viac o kráske než o žralokovi

V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.

5. 9. 2016

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

recenzie.

Woetoli/Loner

Afonka Soby | 27. 1. 2011
0
8/10          
žáner:
ghost

Antivalentínsky darček pre samotárov


Pomaly, ale iste sa blíži 14. február, deň plný lásky, či už tej ozajstnej alebo tej umelej reklamnej. Ľudia, ktorí budú v tento deň bez partnera, sa môžu „tešiť" na bilbordy plné usmiatych dvojíc a reklamných headlinov či copytextov mobilných operátorov, ktoré sa nás budú snažiť presvedčiť, že vo dvojici sa nielen lepšie žije, ale aj výhodnejšie telefonuje. Ak patríte k ľuďom, ktorí budú na Valentína sami, možno vám napadne, že najlepšie bude, ak si pred všetkým tým vyumelkovaným optimizmom zavriete oči, uši aj.... dvere. Nenechajte sa však vyprovokovať. Môže sa vám totiž stať, že tie dvere neotvoríte niekoľko nasledujúcich rokov. Možno zistíte, že štyri steny sú presne to maximum, ktoré okolo seba znesiete. Skrátka, stane sa z vás hikkikomori.

„Hikkikomori nie je žiaden filmový výmysel, ale skutočný psychický stav..."

Téma hikkikomori nie je vo filme neznáma. Mohli sme sa s ňou stretnúť napr. v krátkom filme Shaking Tokyo z antológie Tokyo!, v ktorom sa mladík uchýlil do dobrovoľnej izolácie vo svojej izbe, no nakoniec vyjde von, keď sa zamiluje do dievčaťa z pizza donášky. Hikkikomori však nie je žiaden filmový výmysel, ale skutočný psychický stav, s ktorým sa musí vyrovnať jeden z desiatich Japoncov. Synonymom slova hikkikomori by mohlo byť slovo samotár. Loner je aj názov kórejského filmu, ktorý sa rozhodol tému hikkikomori spracovať ako horor. 

Vo filme Loner sú hikkikomori rovno dvaja. Najskôr sa zoznámime s osudom Ha-jeong, šikanovanej stredoškoláčky, ktorá každý deň chodí do školy vyslovene zápasiť o holú existenciu. Občas ju síce dokáže ochrániť jej psychicky silnejšia spolužiačka Soo-na, no tá má aj svoje vlastné problémy, a keď ju v kritický moment Ha-jeong požiada o pomoc, jej odpoveď je „neotravuj ma". Ha-jeong nevydrží psychický tlak a zavrie sa vo svojej izbe. Ako hikkikomori však dlho nevydrží a už o pár dní si podreže hrdlo. Teraz je pre zmenu pod tlakom Soo-na, ktorá sa cíti za jej smrť zodpovedná. A keďže v ázijských krajinách je dobrovoľná izolácia zrejme jednou z prvých možností, ako vyriešiť psychickú traumu, aj z nej sa čoskoro stáva hikkikomori. Soo-na má však problémov viac. Nepozná svojich rodičov a žije so strýkom a starou mamou, ktorí jej, zdá sa, taja niečo podstatné z rodinnej histórie. Predtým ako sa to dozvieme, však musí pár ľudí zomrieť.

Dej sa vám môže zdať komplikovaný, no film si treba rozdeliť na dve časti. Najskôr je to príbeh Ha-jeong, ktorý vlastne končí jej smrťou, aby sa mohol samostatne rozvinúť príbeh jej spolužiacky Soo-ny. Prvá časť je ťaživejšia a emocionálne vypätejšia. Vystačí si vlastne iba s pár postavami, šikana je dostatočne silná téma, ktorá utiahne celý príbeh. V druhej časti pribúda postáv a začíname sa zoznamovať s rodinou Soo-ny, ako aj s jej záhadnou minulosťou. Trochu svetla nám do príbehu vnáša Soo-nina matka, ktorej náhle objavenie sa v živote Soo-ny práve vtedy, keď je psychicky na dne, zrejme nebude náhoda. Ako samostatné celky fungujú obidve časti výborne, a keby bol film rozdelený na dve svojbytné poviedky, nikto by si to hádam ani nevšimol. Problém však nastáva, keď medzi nimi hľadáme nadväznosť čí súvislosť. Ha-jeong sa síce objaví aj v príbehu Soo-ny, no akoby nasilu, jej prítomnosť nič nemení a do jej rodinných záležitostí, ktoré sú nosnou témou druhej časti, nemá čo povedať. Klasický ázijský dlhý záver sa takisto už týka iba Soo-ny a definitívne tak potvrdí, že príbeh Ha-jeong už dávno skončil.

„Dievča zavreté v jednej miestnosti má vidiny, vo vlasoch jej lozia chrobáky a škriabe po stenách."

Loner potvrdzuje, že dobrý ázijský horor musí byť predovšetkým drámou a až potom hororom. Nechýbajú výborne vykreslené postavy a skvelé herecké výkony, ktoré jednoducho patria ku každej dobrej dráme. Hororové prvky sú v menšej miere a súvisia so samotným fenoménom hikkikomori. Dievča zavreté v jednej miestnosti má vidiny, vo vlasoch jej lozia chrobáky a škriabe po stenách. Film má niekoľko silných scén, z ktorých vám možno naskočia zimomriavky (napr. keď si Ha-jeong prereže hrdlo a krv strieka na vystrašené dievča, ktoré ju ešte pár dní predtým šikanovalo), a to je len dobre, či už pre drámu, alebo pre horor.

Loner je taký náš malý antivalentínsky darček pre všetkých ľudí, ktorí budú na deň zaľúbených sami. Ak budete mať pocit, že toho cukru je na vás 14. februára príliš, pustite si film o dvoch utrápených dievčatách, ktoré sa rozhodli riešiť svoje problémy dobrovoľnou izoláciou. Možno zistíte, že ešte máte predsa len ďaleko od toho, aby ste boli skutočným „lonerom". A ak aj nie a z filmu by ste si nemali zobrať žiadne „ponaučenie", určite si odnesiete aspoň veľmi solídny filmový zážitok, ktorý ste od ázijského hororu už možno ani nečakali.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok