hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

The Crazies (1973)

Romero, ako ho, našťastie, nepoznáme
Keď sa v jednom malom pennsylvánskom mestečku zrúti armádne lietadlo, je zarobené na problémy. Prevážalo totiž nebezpečnú biologickú zbraň, vírus Trixie, ktorý sa začne rýchlo šíriť medzi nič netušiace obyvateľstvo. Kontakt človeka s vírusom môže mať iba dva scenáre: smrť alebo šialenstvo spojené s agresiou. (Keďže sa film volá The Crazies, nie je ťažké domyslieť si, ktorá alternatíva bude populárnejšia.) 13. 5. 2010

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

Carrie

Počíta sa znásilnenie mŕtvoly za stratu panenstva?
Asi ešte nikto nedokázal, že remake môže filmu niečo zásadné pridať. Dôkazov ako ho môže pokaziť existuje naopak nespočetne. Znova musíme uvažovať či v nás nádej vidieť film zmodernizovaný a v kine prebije hnev zo znesväcovania klasiky. Ďalšou vykopanou mŕtvolou je Carrie, v predošlej verzii vynikajúco obsadená a zrežírovaná. Šikana je nepochybne večná, takže príbeh by určite mal vedieť čo to ponúknuť aj dnešnému divákovi. Ako bude film fungovať ako celok a koľko prvkov sa v ňom podarí uchrániť sme boli určite všetci zvedaví.
18. 10. 2013

Leatherface

Toľko ste toho pod maskou nečakali

Práve žánrové miešanie krutého exploitationu s thrillerom, ktorému by zodpovedala dejová stránka, je síce sympatické, no nakoniec sa ukáže ako nezvládnuté. Scenár sa snaží byť ambiciózny, prináša veľa deja a nechce len žmýkať známe postavy a prostredie. V tom prípade by ale potreboval na budovanie atmosféry svoje vlastné prostriedky, a tie mu chýbajú. Hlavnými sa stávajú utečenci z liečebne, krutí prehnane až za hranicu uveriteľnosti. Všetko sa odohráva akosi nepochopiteľne, bez zmyslu, s jediným zrozumiteľným účelom, ktorým je čo najviac násilia. Aj keď film má svoje kvality, nedokáže diváka skutočne vtiahnuť, zaujať niečím jasným a intenzívnym. Nakoniec príde samotná pointa, pri ktorej si dáme film do spojitosti s celou sériou. A možno by sme radšej zabudli, čo sa nám to snažil nahovoriť.

16. 11. 2017

recenzie.

Woetoli/Loner

Afonka Soby | 27. 1. 2011
0
8/10          
žáner:
ghost

Antivalentínsky darček pre samotárov


Pomaly, ale iste sa blíži 14. február, deň plný lásky, či už tej ozajstnej alebo tej umelej reklamnej. Ľudia, ktorí budú v tento deň bez partnera, sa môžu „tešiť" na bilbordy plné usmiatych dvojíc a reklamných headlinov či copytextov mobilných operátorov, ktoré sa nás budú snažiť presvedčiť, že vo dvojici sa nielen lepšie žije, ale aj výhodnejšie telefonuje. Ak patríte k ľuďom, ktorí budú na Valentína sami, možno vám napadne, že najlepšie bude, ak si pred všetkým tým vyumelkovaným optimizmom zavriete oči, uši aj.... dvere. Nenechajte sa však vyprovokovať. Môže sa vám totiž stať, že tie dvere neotvoríte niekoľko nasledujúcich rokov. Možno zistíte, že štyri steny sú presne to maximum, ktoré okolo seba znesiete. Skrátka, stane sa z vás hikkikomori.

„Hikkikomori nie je žiaden filmový výmysel, ale skutočný psychický stav..."

Téma hikkikomori nie je vo filme neznáma. Mohli sme sa s ňou stretnúť napr. v krátkom filme Shaking Tokyo z antológie Tokyo!, v ktorom sa mladík uchýlil do dobrovoľnej izolácie vo svojej izbe, no nakoniec vyjde von, keď sa zamiluje do dievčaťa z pizza donášky. Hikkikomori však nie je žiaden filmový výmysel, ale skutočný psychický stav, s ktorým sa musí vyrovnať jeden z desiatich Japoncov. Synonymom slova hikkikomori by mohlo byť slovo samotár. Loner je aj názov kórejského filmu, ktorý sa rozhodol tému hikkikomori spracovať ako horor. 

Vo filme Loner sú hikkikomori rovno dvaja. Najskôr sa zoznámime s osudom Ha-jeong, šikanovanej stredoškoláčky, ktorá každý deň chodí do školy vyslovene zápasiť o holú existenciu. Občas ju síce dokáže ochrániť jej psychicky silnejšia spolužiačka Soo-na, no tá má aj svoje vlastné problémy, a keď ju v kritický moment Ha-jeong požiada o pomoc, jej odpoveď je „neotravuj ma". Ha-jeong nevydrží psychický tlak a zavrie sa vo svojej izbe. Ako hikkikomori však dlho nevydrží a už o pár dní si podreže hrdlo. Teraz je pre zmenu pod tlakom Soo-na, ktorá sa cíti za jej smrť zodpovedná. A keďže v ázijských krajinách je dobrovoľná izolácia zrejme jednou z prvých možností, ako vyriešiť psychickú traumu, aj z nej sa čoskoro stáva hikkikomori. Soo-na má však problémov viac. Nepozná svojich rodičov a žije so strýkom a starou mamou, ktorí jej, zdá sa, taja niečo podstatné z rodinnej histórie. Predtým ako sa to dozvieme, však musí pár ľudí zomrieť.

Dej sa vám môže zdať komplikovaný, no film si treba rozdeliť na dve časti. Najskôr je to príbeh Ha-jeong, ktorý vlastne končí jej smrťou, aby sa mohol samostatne rozvinúť príbeh jej spolužiacky Soo-ny. Prvá časť je ťaživejšia a emocionálne vypätejšia. Vystačí si vlastne iba s pár postavami, šikana je dostatočne silná téma, ktorá utiahne celý príbeh. V druhej časti pribúda postáv a začíname sa zoznamovať s rodinou Soo-ny, ako aj s jej záhadnou minulosťou. Trochu svetla nám do príbehu vnáša Soo-nina matka, ktorej náhle objavenie sa v živote Soo-ny práve vtedy, keď je psychicky na dne, zrejme nebude náhoda. Ako samostatné celky fungujú obidve časti výborne, a keby bol film rozdelený na dve svojbytné poviedky, nikto by si to hádam ani nevšimol. Problém však nastáva, keď medzi nimi hľadáme nadväznosť čí súvislosť. Ha-jeong sa síce objaví aj v príbehu Soo-ny, no akoby nasilu, jej prítomnosť nič nemení a do jej rodinných záležitostí, ktoré sú nosnou témou druhej časti, nemá čo povedať. Klasický ázijský dlhý záver sa takisto už týka iba Soo-ny a definitívne tak potvrdí, že príbeh Ha-jeong už dávno skončil.

„Dievča zavreté v jednej miestnosti má vidiny, vo vlasoch jej lozia chrobáky a škriabe po stenách."

Loner potvrdzuje, že dobrý ázijský horor musí byť predovšetkým drámou a až potom hororom. Nechýbajú výborne vykreslené postavy a skvelé herecké výkony, ktoré jednoducho patria ku každej dobrej dráme. Hororové prvky sú v menšej miere a súvisia so samotným fenoménom hikkikomori. Dievča zavreté v jednej miestnosti má vidiny, vo vlasoch jej lozia chrobáky a škriabe po stenách. Film má niekoľko silných scén, z ktorých vám možno naskočia zimomriavky (napr. keď si Ha-jeong prereže hrdlo a krv strieka na vystrašené dievča, ktoré ju ešte pár dní predtým šikanovalo), a to je len dobre, či už pre drámu, alebo pre horor.

Loner je taký náš malý antivalentínsky darček pre všetkých ľudí, ktorí budú na deň zaľúbených sami. Ak budete mať pocit, že toho cukru je na vás 14. februára príliš, pustite si film o dvoch utrápených dievčatách, ktoré sa rozhodli riešiť svoje problémy dobrovoľnou izoláciou. Možno zistíte, že ešte máte predsa len ďaleko od toho, aby ste boli skutočným „lonerom". A ak aj nie a z filmu by ste si nemali zobrať žiadne „ponaučenie", určite si odnesiete aspoň veľmi solídny filmový zážitok, ktorý ste od ázijského hororu už možno ani nečakali.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok