hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Bliss

Umelcov poháňajú drogy. A krv.

Umelci vraj tvoria pod vplyvom drog. Niektorí tento mýtus popierajú, a tvrdia, že bez jasnej hlavy to nejde. Iní ho aktívne podporujú. Vraj inak sa tvoriť ani nedá. V tomto prípade je to celkom zjavné, umelkyni to ide dokonca najlepšie v stave, keď si ani nepamätá, že niečo tvorila. Vlastne ani nevie, čo presne za ten čas užila. Čo okrem maľovania robila. Ani čo za maľbu to nakoniec má byť. Ako keby ani netvorila ona sama, len slúžila nejakým zvláštnym silám a procesom. A stavu, ktorý sa dá opísať ako Bliss.

5. 11. 2019

Jeruzalem

Úvod do biblickej Apokalypsy
Mali sme tu The Den a Unfriended nakrútene cez webkameru počítača. Pomaly už ale aj tak prestáva byť potrebné vysvetľovať, ako záznam určitej etapy ľudského života vznikol. Aj tak nás stále niekto špehuje, existuje ešte vôbec možnosť zomrieť sám a v pokoji? Čoskoro budeme mať v hlavách čipy, tie zaznamenajú nielen čo vidíme, ale aj čo počujeme a cítime. Namiesto pozerania hororu nám ho budú premietať priamo do hlavy. Vtedy až pocítime, čo to je smrteľná hrôza. Kým čakáme na podobné technológie, máme tu ešte horor nakrútený cez inteligentné okuliare, teda len kúsok od mozgu. Volá sa podľa miesta, kde sa odohráva, Jeruzalem.
12. 4. 2016

The Devil Inside

Malý dôvod na návštevu kina
Zrejme je to lacné. Možno toto si hovoríte, keď trocha sledujete hororový žáner (nielen to úbohé percento z neho, ktorá sa dostane do našej distribúcie) a zaskočil vás nedávny boom tzv. „found footage" filmov, t. j. hororov, ktoré sa svojou formou tvária ako posledné zábery pred smrťou. 3. 3. 2012

Ghoul

Snažia sa Česi nakrútiť horšie 3D ako Jean- Luc Godard?
Andrej Čikatilo bol masový vrah, ktorý sa priznal k 56 vraždám žien a detí, Svoje obete často jedol a len pri zabíjaní údajne dokázal dosiahnuť orgazmus. Inak bol impotentný. Jeho detstvo poznačil Stalinov hladomor na Ukrajine, aby prežili, musela vraj rodina zjesť jeho brata Stepana. O Čikatilovi ale nič nevie skupinka filmárov, ktorí sa vydali nakrúcať príbeh iného kanibala vo filme Ghoul.
10. 3. 2015

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

recenzie.

Woetoli/Loner

Afonka Soby | 27. 1. 2011
0
8/10          
žáner:
ghost

Antivalentínsky darček pre samotárov


Pomaly, ale iste sa blíži 14. február, deň plný lásky, či už tej ozajstnej alebo tej umelej reklamnej. Ľudia, ktorí budú v tento deň bez partnera, sa môžu „tešiť" na bilbordy plné usmiatych dvojíc a reklamných headlinov či copytextov mobilných operátorov, ktoré sa nás budú snažiť presvedčiť, že vo dvojici sa nielen lepšie žije, ale aj výhodnejšie telefonuje. Ak patríte k ľuďom, ktorí budú na Valentína sami, možno vám napadne, že najlepšie bude, ak si pred všetkým tým vyumelkovaným optimizmom zavriete oči, uši aj.... dvere. Nenechajte sa však vyprovokovať. Môže sa vám totiž stať, že tie dvere neotvoríte niekoľko nasledujúcich rokov. Možno zistíte, že štyri steny sú presne to maximum, ktoré okolo seba znesiete. Skrátka, stane sa z vás hikkikomori.

„Hikkikomori nie je žiaden filmový výmysel, ale skutočný psychický stav..."

Téma hikkikomori nie je vo filme neznáma. Mohli sme sa s ňou stretnúť napr. v krátkom filme Shaking Tokyo z antológie Tokyo!, v ktorom sa mladík uchýlil do dobrovoľnej izolácie vo svojej izbe, no nakoniec vyjde von, keď sa zamiluje do dievčaťa z pizza donášky. Hikkikomori však nie je žiaden filmový výmysel, ale skutočný psychický stav, s ktorým sa musí vyrovnať jeden z desiatich Japoncov. Synonymom slova hikkikomori by mohlo byť slovo samotár. Loner je aj názov kórejského filmu, ktorý sa rozhodol tému hikkikomori spracovať ako horor. 

Vo filme Loner sú hikkikomori rovno dvaja. Najskôr sa zoznámime s osudom Ha-jeong, šikanovanej stredoškoláčky, ktorá každý deň chodí do školy vyslovene zápasiť o holú existenciu. Občas ju síce dokáže ochrániť jej psychicky silnejšia spolužiačka Soo-na, no tá má aj svoje vlastné problémy, a keď ju v kritický moment Ha-jeong požiada o pomoc, jej odpoveď je „neotravuj ma". Ha-jeong nevydrží psychický tlak a zavrie sa vo svojej izbe. Ako hikkikomori však dlho nevydrží a už o pár dní si podreže hrdlo. Teraz je pre zmenu pod tlakom Soo-na, ktorá sa cíti za jej smrť zodpovedná. A keďže v ázijských krajinách je dobrovoľná izolácia zrejme jednou z prvých možností, ako vyriešiť psychickú traumu, aj z nej sa čoskoro stáva hikkikomori. Soo-na má však problémov viac. Nepozná svojich rodičov a žije so strýkom a starou mamou, ktorí jej, zdá sa, taja niečo podstatné z rodinnej histórie. Predtým ako sa to dozvieme, však musí pár ľudí zomrieť.

Dej sa vám môže zdať komplikovaný, no film si treba rozdeliť na dve časti. Najskôr je to príbeh Ha-jeong, ktorý vlastne končí jej smrťou, aby sa mohol samostatne rozvinúť príbeh jej spolužiacky Soo-ny. Prvá časť je ťaživejšia a emocionálne vypätejšia. Vystačí si vlastne iba s pár postavami, šikana je dostatočne silná téma, ktorá utiahne celý príbeh. V druhej časti pribúda postáv a začíname sa zoznamovať s rodinou Soo-ny, ako aj s jej záhadnou minulosťou. Trochu svetla nám do príbehu vnáša Soo-nina matka, ktorej náhle objavenie sa v živote Soo-ny práve vtedy, keď je psychicky na dne, zrejme nebude náhoda. Ako samostatné celky fungujú obidve časti výborne, a keby bol film rozdelený na dve svojbytné poviedky, nikto by si to hádam ani nevšimol. Problém však nastáva, keď medzi nimi hľadáme nadväznosť čí súvislosť. Ha-jeong sa síce objaví aj v príbehu Soo-ny, no akoby nasilu, jej prítomnosť nič nemení a do jej rodinných záležitostí, ktoré sú nosnou témou druhej časti, nemá čo povedať. Klasický ázijský dlhý záver sa takisto už týka iba Soo-ny a definitívne tak potvrdí, že príbeh Ha-jeong už dávno skončil.

„Dievča zavreté v jednej miestnosti má vidiny, vo vlasoch jej lozia chrobáky a škriabe po stenách."

Loner potvrdzuje, že dobrý ázijský horor musí byť predovšetkým drámou a až potom hororom. Nechýbajú výborne vykreslené postavy a skvelé herecké výkony, ktoré jednoducho patria ku každej dobrej dráme. Hororové prvky sú v menšej miere a súvisia so samotným fenoménom hikkikomori. Dievča zavreté v jednej miestnosti má vidiny, vo vlasoch jej lozia chrobáky a škriabe po stenách. Film má niekoľko silných scén, z ktorých vám možno naskočia zimomriavky (napr. keď si Ha-jeong prereže hrdlo a krv strieka na vystrašené dievča, ktoré ju ešte pár dní predtým šikanovalo), a to je len dobre, či už pre drámu, alebo pre horor.

Loner je taký náš malý antivalentínsky darček pre všetkých ľudí, ktorí budú na deň zaľúbených sami. Ak budete mať pocit, že toho cukru je na vás 14. februára príliš, pustite si film o dvoch utrápených dievčatách, ktoré sa rozhodli riešiť svoje problémy dobrovoľnou izoláciou. Možno zistíte, že ešte máte predsa len ďaleko od toho, aby ste boli skutočným „lonerom". A ak aj nie a z filmu by ste si nemali zobrať žiadne „ponaučenie", určite si odnesiete aspoň veľmi solídny filmový zážitok, ktorý ste od ázijského hororu už možno ani nečakali.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok