recenzie.

Woetoli/Loner

Afonka Soby | 27. 1. 2011

0

8/10          

žáner:

ghost

Antivalentínsky darček pre samotárov

Pomaly, ale iste sa blíži 14. február, deň plný lásky, či už tej ozajstnej alebo tej umelej reklamnej. Ľudia, ktorí budú v tento deň bez partnera, sa môžu „tešiť" na bilbordy plné usmiatych dvojíc a reklamných headlinov či copytextov mobilných operátorov, ktoré sa nás budú snažiť presvedčiť, že vo dvojici sa nielen lepšie žije, ale aj výhodnejšie telefonuje. Ak patríte k ľuďom, ktorí budú na Valentína sami, možno vám napadne, že najlepšie bude, ak si pred všetkým tým vyumelkovaným optimizmom zavriete oči, uši aj.... dvere. Nenechajte sa však vyprovokovať. Môže sa vám totiž stať, že tie dvere neotvoríte niekoľko nasledujúcich rokov. Možno zistíte, že štyri steny sú presne to maximum, ktoré okolo seba znesiete. Skrátka, stane sa z vás hikkikomori.

„Hikkikomori nie je žiaden filmový výmysel, ale skutočný psychický stav..."

Téma hikkikomori nie je vo filme neznáma. Mohli sme sa s ňou stretnúť napr. v krátkom filme Shaking Tokyo z antológie Tokyo!, v ktorom sa mladík uchýlil do dobrovoľnej izolácie vo svojej izbe, no nakoniec vyjde von, keď sa zamiluje do dievčaťa z pizza donášky. Hikkikomori však nie je žiaden filmový výmysel, ale skutočný psychický stav, s ktorým sa musí vyrovnať jeden z desiatich Japoncov. Synonymom slova hikkikomori by mohlo byť slovo samotár. Loner je aj názov kórejského filmu, ktorý sa rozhodol tému hikkikomori spracovať ako horor. 

Vo filme Loner sú hikkikomori rovno dvaja. Najskôr sa zoznámime s osudom Ha-jeong, šikanovanej stredoškoláčky, ktorá každý deň chodí do školy vyslovene zápasiť o holú existenciu. Občas ju síce dokáže ochrániť jej psychicky silnejšia spolužiačka Soo-na, no tá má aj svoje vlastné problémy, a keď ju v kritický moment Ha-jeong požiada o pomoc, jej odpoveď je „neotravuj ma". Ha-jeong nevydrží psychický tlak a zavrie sa vo svojej izbe. Ako hikkikomori však dlho nevydrží a už o pár dní si podreže hrdlo. Teraz je pre zmenu pod tlakom Soo-na, ktorá sa cíti za jej smrť zodpovedná. A keďže v ázijských krajinách je dobrovoľná izolácia zrejme jednou z prvých možností, ako vyriešiť psychickú traumu, aj z nej sa čoskoro stáva hikkikomori. Soo-na má však problémov viac. Nepozná svojich rodičov a žije so strýkom a starou mamou, ktorí jej, zdá sa, taja niečo podstatné z rodinnej histórie. Predtým ako sa to dozvieme, však musí pár ľudí zomrieť.

Dej sa vám môže zdať komplikovaný, no film si treba rozdeliť na dve časti. Najskôr je to príbeh Ha-jeong, ktorý vlastne končí jej smrťou, aby sa mohol samostatne rozvinúť príbeh jej spolužiacky Soo-ny. Prvá časť je ťaživejšia a emocionálne vypätejšia. Vystačí si vlastne iba s pár postavami, šikana je dostatočne silná téma, ktorá utiahne celý príbeh. V druhej časti pribúda postáv a začíname sa zoznamovať s rodinou Soo-ny, ako aj s jej záhadnou minulosťou. Trochu svetla nám do príbehu vnáša Soo-nina matka, ktorej náhle objavenie sa v živote Soo-ny práve vtedy, keď je psychicky na dne, zrejme nebude náhoda. Ako samostatné celky fungujú obidve časti výborne, a keby bol film rozdelený na dve svojbytné poviedky, nikto by si to hádam ani nevšimol. Problém však nastáva, keď medzi nimi hľadáme nadväznosť čí súvislosť. Ha-jeong sa síce objaví aj v príbehu Soo-ny, no akoby nasilu, jej prítomnosť nič nemení a do jej rodinných záležitostí, ktoré sú nosnou témou druhej časti, nemá čo povedať. Klasický ázijský dlhý záver sa takisto už týka iba Soo-ny a definitívne tak potvrdí, že príbeh Ha-jeong už dávno skončil.

„Dievča zavreté v jednej miestnosti má vidiny, vo vlasoch jej lozia chrobáky a škriabe po stenách."

Loner potvrdzuje, že dobrý ázijský horor musí byť predovšetkým drámou a až potom hororom. Nechýbajú výborne vykreslené postavy a skvelé herecké výkony, ktoré jednoducho patria ku každej dobrej dráme. Hororové prvky sú v menšej miere a súvisia so samotným fenoménom hikkikomori. Dievča zavreté v jednej miestnosti má vidiny, vo vlasoch jej lozia chrobáky a škriabe po stenách. Film má niekoľko silných scén, z ktorých vám možno naskočia zimomriavky (napr. keď si Ha-jeong prereže hrdlo a krv strieka na vystrašené dievča, ktoré ju ešte pár dní predtým šikanovalo), a to je len dobre, či už pre drámu, alebo pre horor.

Loner je taký náš malý antivalentínsky darček pre všetkých ľudí, ktorí budú na deň zaľúbených sami. Ak budete mať pocit, že toho cukru je na vás 14. februára príliš, pustite si film o dvoch utrápených dievčatách, ktoré sa rozhodli riešiť svoje problémy dobrovoľnou izoláciou. Možno zistíte, že ešte máte predsa len ďaleko od toho, aby ste boli skutočným „lonerom". A ak aj nie a z filmu by ste si nemali zobrať žiadne „ponaučenie", určite si odnesiete aspoň veľmi solídny filmový zážitok, ktorý ste od ázijského hororu už možno ani nečakali.