hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

47 Meters Down: Uncaged

Bez klietky, s jaskyňou

V čom vlastne ide o sequel k 47 metrom si môžeme len domýšľať. Iste, Čeľuste mali tiež viac pokračovaní, ktoré spájal akurát žralok v úlohe zabijaka. Tak ako nespočet ďalších filmov. Tu máme opäť tematiku potápania, pozorovania podmorského života. A tých istých tvorcov, ktorí skúšajú niečo podobné len trochu inak. Ak si spomenieme, nakoľko minimálny dej malo prvé pokračovanie, určite môžeme byť radi, že v tomto smere sa autori rozhodli príliš sa neopakovať. Názov 47 Meters Down: Uncaged neklame- do žiadnej klietky sa veru nevraciame.

28. 11. 2019

Sinister 2

Mohlo sa to skončiť aj horšie
Prvý Sinister sme sledovali z pohľadu obete. Pátrajúcej, no nevedomej, obete, s ktorou sa priam zahrávali. Stála proti nej neporaziteľná sila fungujúca neomylne a jej vstup do niekoho života mohol mať len jeden koniec. Pochopili sme jej logiku, ako svoje obete nachádza a čo sa im zhruba stane. Čo za silu to je a ako pracuje na dokonaní svojho diela nám ale nenaznačili. Pohľad z druhej strany, či skôr niekde zo stredu nám sprostredkuje až Sinister 2.
21. 9. 2015

Furies

Krásky a zvieratá, pretože na gore iné netreba

Krátky úvod nám predstaví jediné dve postavy diela, ktoré sa snaží nejako rozpracovať aj ako ľudí. Presnejšie len ich vzťah, aká je jedna neschopná, stratená a odkázaná, a ako tá druhá túži, aby sa konečne dala dokopy. Nebude pri nej vždy, čo sa následne aj potvrdí. Kayla sa ocitne celkom sama. Vylezie z drevenej debne niekde uprostred divočiny, a samozrejme jej nenapadne nič lepšie, ako začať kričať na Maddie. Kde trčí? Tá sa zatiaľ neobjaví. Miesto nej začnú okolo Kayly pobehovať akísi čudáci, nejakí Furies.

20. 11. 2019

Tarantula

Úspešný pokus spoznáte podľa jasného výsledku
Sú nápady, ktoré znejú ako vtip, no kým ich nevyskúšate, istý si byť skrátka nemôžete. Ak aj dnes niekto nakrúti horor o zmutovanom obrovskom zvierati, pri najlepšom marketingu sa prepracuje možno do distribúcie v novinových stánkoch. Lenže predstavte si, že nikto by nič podobné nikdy neskúsil. Známy hollywoodsky producent by sa v neistote, či je ten kto za ním prišiel s podobným nápadom blázon alebo génius, rozhodol neriskovať, že mu ho vyfúknu. V 3D by uviedol stomiliónový projekt o obrovskej mačke, ktorá terorizuje nevinné mestečko. To už sa nestane sa. Túto cestu už našťastie preskúmali filmy ako Tarantula, a podali jasné svedectvo, čo na nej možno nájsť.
6. 10. 2014

Ghoul

Snažia sa Česi nakrútiť horšie 3D ako Jean- Luc Godard?
Andrej Čikatilo bol masový vrah, ktorý sa priznal k 56 vraždám žien a detí, Svoje obete často jedol a len pri zabíjaní údajne dokázal dosiahnuť orgazmus. Inak bol impotentný. Jeho detstvo poznačil Stalinov hladomor na Ukrajine, aby prežili, musela vraj rodina zjesť jeho brata Stepana. O Čikatilovi ale nič nevie skupinka filmárov, ktorí sa vydali nakrúcať príbeh iného kanibala vo filme Ghoul.
10. 3. 2015

recenzie.

At the Devil's Door

Andrej Gomora | 9. 6. 2015
0
2/10          
žáner:
psycho, possession

Postava dušu predala. Film ju nikdy nemal


Kde by boli horory, keby ľudia definitívne prestali veriť na všetko nadprirodzené. Samozrejme, že duchovia neexistujú vám povie asi každý. Ale keď už príde na vec, napríklad prespanie v strašidelnom dome. Ľudia sa začnú zdráhať. Práve tým pár, ktorých presvedčenie je neochvejné a nerobí im problém to ani dokázať sa teraz horory rozhodli vyhlásiť vojnu. Po Michaelovi Kingovi tu máme druhú odvážlivkyňu, v diele s názvom At the Devil's Door.
 

„V dome stretne dievča, pokladá ho za nezvestnú dcéru majiteľov. No ako zistí, nie je to ona."

Tá podobne ako svojho času Bart Simpson predá svoju dušu. Priateľ ju nahovorí, nech si z jeho strýkom zahrá hru. Dostane desaťtisíc dolárov, predsa na tie veci aj tak neverí, tak nemá čo stratiť. Čudné veci sa potom nezačnú diať len jej. Film nám ďalší priebeh jej života ukazuje len stručne. Len aby sme videli, že diabol si po ňu predsa príde. Potom prejdeme o nejakých dvadsaťpäť rokov neskôr. Dom, kde dievča bývalo, chce predať realitná maklérka. Obzerá si ohorené steny a diery v podlahe, pýta sa na veci, o ktorých by mala vedieť. V dome stretne dievča, pokladá ho za nezvestnú dcéru majiteľov. No ako zistí, nie je to ona. Ich dcéra práve kvôli tejto postave z domu utiekla. Tá postava vlastne nie je len jedna. O niečo jej ide a nič pekné to nie je. Diablovi asi jedna duša nestačila.

Ponoriť diváka od začiatku do úplného chaosu nie je zrovna ohľaduplné. Ani rozumné. Kiežby film mal aspoň spád a trochu zaujal. Ak mu ešte odpustíme intro s len miernym nádychom mysterióznosti, no bez napätia, ani to málo čo tu vybuduje ďalej nevyužíva. Kvôli neustálemu skákaniu máme jednak ťažkosti vôbec pochopiť, kto by mal asi byť kto. Až po dlhšej chvíli sa nám podarí konečne sa trocha zorientovať a sledovať niekoho, kto by nám mohol pripadať ako postava. Čo príde potom? Postava sa stratí a do ústredia filmu sa znova prihlási niekto iný. Skutočne už druhoradým problémom sa stáva to, že ani jedna z osôb nie je zrovna živá alebo prepracovaná. My už by sme boli vďační za skrátka akúkoľvek postavu, ktorú si stihneme užiť.

„Rovnako ako o scénu vo filme by mohlo ísť o video bez kontextu, ktoré ste videli niekde na internete."

Ak už sa nebojím o niekoho, stačilo by sa nám skrátka len sa báť. Pokope ale film nedrží nie len čo sa týka ich vykresľovania a vývoja. Nefunguje ani snaha navodiť strašidelnú atmosféru. Okrem iných vecí sa samozrejme stráca v chaose. Povrchnosť tu ale skutočne nadobúda nový rozmer. Nejde len o nehrabaní sa v hĺbke duší postáv. Všetko, čo sa deje, deje sa akosi nezaujímavo, bez akéhokoľvek pôsobenia na city diváka. Niekto sa skrátka začne vznášať, začne ho hádzať o stenu. Rovnako ako o scénu vo filme by mohlo ísť o video bez kontextu, ktoré ste videli niekde na internete. Bez atmosféry, budovania napätia či čohokoľvek potrebného na naplašenie diváka.

„Celé zlo sa zhrnie do pár efektných fráz, tie nás potom majú strašiť."

Aj keď neskôr sa línie zhruba pospájajú a čo to sa vysvetlí, zmysel to veľmi nedáva. Nie sme až tak ďaleko od duchárskeho štandardu, no predsa pod ním. Ako nerozumieme postavám, nerozumieme ani zlu. Celé sa zhrnie do pár efektných fráz, tie nás potom majú strašiť. Na konci sa našťastie slušne rozbehne aspoň jedna sekvencia. Síce tiež prakticky bez kontextu, ale aspoň na chvíľu diváka naplaší. Až sa začneme pýtať, prečo vlastne dovtedy vo filme nefungovalo vôbec nič. Nie je totiž vôbec zle nakrútený ani zahratý, ani náznakom nejde o nejakú amatérčinu. Amatérsky je len scenár, či presnejšie detský, vhodný možno do školského časopisu.

Niekto si asi znova povedal, že v rámci žánra duchárin mu diváci zjedia všetko. At the Devil's Door ale nejde stráviť ani náhodou, ani pri tej najlepšej vôli. Od začiatku diváka uspáva, je nudný, nezaujímavý, bez nápadov či náznakov prepracovanosti. Je len stratou divákovho času, rovnako ako nemalej námahy, ktorú do jeho nakrútenia investovali. Skrátka film, pri ktorom sa rozhodne nebojte zaspať. Rozhodne tak čas strávite užitočnejšie.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy