hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

The Visit

Tiež vám tvrdili, že starí rodičia nehryzú?
Pri starých ľuďoch si už človek nemôže byť ničím istý. Nemusia ani mať Alzheimera, všetci ich aj tak berú, že sú skrátka iní. Patrí sa k nim byť tolerantní, oni určitú mieru tolerancie očakávajú, vyžadujú a niekedy si ju zjavne aj užívajú. Priam si z vás s jej pomocou robia žarty. Napríklad ak by pätnásťročné dievča požiadala matka, aby celé vliezlo do rúry, nech ju poriadne vyčistí, asi by mu ani neprišla na rozum možnosť vážnosti tejto požiadavky. To isté spraví babka a dievča ochotne do rúry vlezie. Dokonca sa tam nechá zatvoriť, aby babička zatiaľ zvonka umyla dvierka. U svojich starých rodičov je prvýkrát ako The Visit.
20. 10. 2015

Possessor

Trápenia lupiča tiel

Zaujímavá je už samotná technológia, my ale príliš nepôjdeme do detailov. Dôležití budú tentokrát ľudia, tí, ktorí s ňou pracujú. Film nám ich prezentuje ako to dôležitejšie, ako keby oni s ich schopnosťou správne s technickými možnosťami pracovať a narábať boli kľúčoví, nie to, čo pomocou výdobytku vedy dokážu. Svojím spôsobom ide o humanitný odkaz, pre všetkých, ktorí si myslia, že v pretechnologizovanej dobe sa človek stráca. Nie, stále je dôležitý, niektoré veci stále stoja len na ňom a bez neho nemajú šancu fungovať. On je nielen stredobodom zabijackej metódy, ale aj samotného film, Possessor.

14. 10. 2020

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

The Human Centipede 2: Full Sequence

Naozaj ešte odpornejšie
Prvý diel série The Human Centipede si vzhľadom na svoj rozpočet vyslúžil skutočne nebývalú pozornosť. Jeho trailer na youtube videlo viac ako 15 miliónov divákov a okrem kultúrnych narážok si vyslúžil paródie ako v porne, tak aj v kreslenom seriáli Mestečko Southpark. Už pri release prvého projektu režisér a scenárista Tom Six ohlásil, že to nie je posledný film, ktorý chce o tejto zvrhlosti nakrútiť. A v ďalšom dieli nemala rásť len stonožka, ale aj úroveň odpornosti, ktorý film dosiahne. Teraz máme možnosť sa presvedčiť, že svoj sľub myslel s plnou vážnosťou.
13. 4. 2012

recenzie.

At the Devil's Door

Andrej Gomora | 9. 6. 2015
0
2/10          
žáner:
psycho, possession

Postava dušu predala. Film ju nikdy nemal


Kde by boli horory, keby ľudia definitívne prestali veriť na všetko nadprirodzené. Samozrejme, že duchovia neexistujú vám povie asi každý. Ale keď už príde na vec, napríklad prespanie v strašidelnom dome. Ľudia sa začnú zdráhať. Práve tým pár, ktorých presvedčenie je neochvejné a nerobí im problém to ani dokázať sa teraz horory rozhodli vyhlásiť vojnu. Po Michaelovi Kingovi tu máme druhú odvážlivkyňu, v diele s názvom At the Devil's Door.
 

„V dome stretne dievča, pokladá ho za nezvestnú dcéru majiteľov. No ako zistí, nie je to ona."

Tá podobne ako svojho času Bart Simpson predá svoju dušu. Priateľ ju nahovorí, nech si z jeho strýkom zahrá hru. Dostane desaťtisíc dolárov, predsa na tie veci aj tak neverí, tak nemá čo stratiť. Čudné veci sa potom nezačnú diať len jej. Film nám ďalší priebeh jej života ukazuje len stručne. Len aby sme videli, že diabol si po ňu predsa príde. Potom prejdeme o nejakých dvadsaťpäť rokov neskôr. Dom, kde dievča bývalo, chce predať realitná maklérka. Obzerá si ohorené steny a diery v podlahe, pýta sa na veci, o ktorých by mala vedieť. V dome stretne dievča, pokladá ho za nezvestnú dcéru majiteľov. No ako zistí, nie je to ona. Ich dcéra práve kvôli tejto postave z domu utiekla. Tá postava vlastne nie je len jedna. O niečo jej ide a nič pekné to nie je. Diablovi asi jedna duša nestačila.

Ponoriť diváka od začiatku do úplného chaosu nie je zrovna ohľaduplné. Ani rozumné. Kiežby film mal aspoň spád a trochu zaujal. Ak mu ešte odpustíme intro s len miernym nádychom mysterióznosti, no bez napätia, ani to málo čo tu vybuduje ďalej nevyužíva. Kvôli neustálemu skákaniu máme jednak ťažkosti vôbec pochopiť, kto by mal asi byť kto. Až po dlhšej chvíli sa nám podarí konečne sa trocha zorientovať a sledovať niekoho, kto by nám mohol pripadať ako postava. Čo príde potom? Postava sa stratí a do ústredia filmu sa znova prihlási niekto iný. Skutočne už druhoradým problémom sa stáva to, že ani jedna z osôb nie je zrovna živá alebo prepracovaná. My už by sme boli vďační za skrátka akúkoľvek postavu, ktorú si stihneme užiť.

„Rovnako ako o scénu vo filme by mohlo ísť o video bez kontextu, ktoré ste videli niekde na internete."

Ak už sa nebojím o niekoho, stačilo by sa nám skrátka len sa báť. Pokope ale film nedrží nie len čo sa týka ich vykresľovania a vývoja. Nefunguje ani snaha navodiť strašidelnú atmosféru. Okrem iných vecí sa samozrejme stráca v chaose. Povrchnosť tu ale skutočne nadobúda nový rozmer. Nejde len o nehrabaní sa v hĺbke duší postáv. Všetko, čo sa deje, deje sa akosi nezaujímavo, bez akéhokoľvek pôsobenia na city diváka. Niekto sa skrátka začne vznášať, začne ho hádzať o stenu. Rovnako ako o scénu vo filme by mohlo ísť o video bez kontextu, ktoré ste videli niekde na internete. Bez atmosféry, budovania napätia či čohokoľvek potrebného na naplašenie diváka.

„Celé zlo sa zhrnie do pár efektných fráz, tie nás potom majú strašiť."

Aj keď neskôr sa línie zhruba pospájajú a čo to sa vysvetlí, zmysel to veľmi nedáva. Nie sme až tak ďaleko od duchárskeho štandardu, no predsa pod ním. Ako nerozumieme postavám, nerozumieme ani zlu. Celé sa zhrnie do pár efektných fráz, tie nás potom majú strašiť. Na konci sa našťastie slušne rozbehne aspoň jedna sekvencia. Síce tiež prakticky bez kontextu, ale aspoň na chvíľu diváka naplaší. Až sa začneme pýtať, prečo vlastne dovtedy vo filme nefungovalo vôbec nič. Nie je totiž vôbec zle nakrútený ani zahratý, ani náznakom nejde o nejakú amatérčinu. Amatérsky je len scenár, či presnejšie detský, vhodný možno do školského časopisu.

Niekto si asi znova povedal, že v rámci žánra duchárin mu diváci zjedia všetko. At the Devil's Door ale nejde stráviť ani náhodou, ani pri tej najlepšej vôli. Od začiatku diváka uspáva, je nudný, nezaujímavý, bez nápadov či náznakov prepracovanosti. Je len stratou divákovho času, rovnako ako nemalej námahy, ktorú do jeho nakrútenia investovali. Skrátka film, pri ktorom sa rozhodne nebojte zaspať. Rozhodne tak čas strávite užitočnejšie.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy