najčítanejšie recenzie.
Cam
Ak sa v niektorých filmoch snažia všetko, čo má byť sexi, zobraziť nejakým spôsobom nablýskane a aspoň náznakom príťažlivo, tu to tak celkom nie je. Hlavná hrdinka pôsobí ako to, čím je- chudera, ktorá sa všemožne snaží získať si pozornosť internetových divákov kvôli peniazom a postaveniu v nezmyselnom rebríčku. Ten pre ňu zjavne niečo znamená a vníma ho ako prejav skutočnej spoločenskej prestíže, keďže dobré postavenie pre ňu spraví menej zahanbujúcim priznanie vlastnej mame. Nie, nie je to len taká instagramová hviezdička. Táto sa živí nahotou a tým najúbohejším predvádzaním sa pred Cam.
Liek na život
Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?
23. 2. 2017Tokyo Gore Police
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011
Burning Bright
Ľudia najviac platia za to, čoho sa najviac boja. Aspoň o tom je presvedčený John, ktorý sa rozhodne prerobiť svoj dom na safari ranč. Hlavnou atrakciou má byť tiger, ktorého pre jeho divú povahu nechceli ani v cirkuse. 18. 10. 2010
Hell Fest: Park hrôzy
Niečom svojím spôsobom podobné už tu bolo. The Houses October Built mal podobu fiktívneho dokumentu, ktorého geniálny nápad bol, že bude strašidelný, ak zobrazí strašenie iných ľudí. Tento nápad sa niekomu zdal natoľko úžasný, že ho nemohol nezrecyklovať. Z poučne a bádavo ladenej formy ale samozrejme treba zásadne smerovať k masovej zábave. Takže už nejde o skupinku zvedavcov, ktorí skúmajú oddaných a zapálených remeselníkov hororovej zábavy. Iritujúca partia tínedžerov sa vyberie na gýčovitý festival s názvom Hell Fest: Park hrôzy.
recenzie.
At the Devil's Door
Postava dušu predala. Film ju nikdy nemal
„V dome stretne dievča, pokladá ho za nezvestnú dcéru majiteľov. No ako zistí, nie je to ona."
Tá podobne ako svojho času Bart Simpson predá svoju dušu. Priateľ ju nahovorí, nech si z jeho strýkom zahrá hru. Dostane desaťtisíc dolárov, predsa na tie veci aj tak neverí, tak nemá čo stratiť. Čudné veci sa potom nezačnú diať len jej. Film nám ďalší priebeh jej života ukazuje len stručne. Len aby sme videli, že diabol si po ňu predsa príde. Potom prejdeme o nejakých dvadsaťpäť rokov neskôr. Dom, kde dievča bývalo, chce predať realitná maklérka. Obzerá si ohorené steny a diery v podlahe, pýta sa na veci, o ktorých by mala vedieť. V dome stretne dievča, pokladá ho za nezvestnú dcéru majiteľov. No ako zistí, nie je to ona. Ich dcéra práve kvôli tejto postave z domu utiekla. Tá postava vlastne nie je len jedna. O niečo jej ide a nič pekné to nie je. Diablovi asi jedna duša nestačila.
Ponoriť diváka od začiatku do úplného chaosu nie je zrovna ohľaduplné. Ani rozumné. Kiežby film mal aspoň spád a trochu zaujal. Ak mu ešte odpustíme intro s len miernym nádychom mysterióznosti, no bez napätia, ani to málo čo tu vybuduje ďalej nevyužíva. Kvôli neustálemu skákaniu máme jednak ťažkosti vôbec pochopiť, kto by mal asi byť kto. Až po dlhšej chvíli sa nám podarí konečne sa trocha zorientovať a sledovať niekoho, kto by nám mohol pripadať ako postava. Čo príde potom? Postava sa stratí a do ústredia filmu sa znova prihlási niekto iný. Skutočne už druhoradým problémom sa stáva to, že ani jedna z osôb nie je zrovna živá alebo prepracovaná. My už by sme boli vďační za skrátka akúkoľvek postavu, ktorú si stihneme užiť.
„Rovnako ako o scénu vo filme by mohlo ísť o video bez kontextu, ktoré ste videli niekde na internete."
Ak už sa nebojím o niekoho, stačilo by sa nám skrátka len sa báť. Pokope ale film nedrží nie len čo sa týka ich vykresľovania a vývoja. Nefunguje ani snaha navodiť strašidelnú atmosféru. Okrem iných vecí sa samozrejme stráca v chaose. Povrchnosť tu ale skutočne nadobúda nový rozmer. Nejde len o nehrabaní sa v hĺbke duší postáv. Všetko, čo sa deje, deje sa akosi nezaujímavo, bez akéhokoľvek pôsobenia na city diváka. Niekto sa skrátka začne vznášať, začne ho hádzať o stenu. Rovnako ako o scénu vo filme by mohlo ísť o video bez kontextu, ktoré ste videli niekde na internete. Bez atmosféry, budovania napätia či čohokoľvek potrebného na naplašenie diváka.
„Celé zlo sa zhrnie do pár efektných fráz, tie nás potom majú strašiť."
Aj keď neskôr sa línie zhruba pospájajú a čo to sa vysvetlí, zmysel to veľmi nedáva. Nie sme až tak ďaleko od duchárskeho štandardu, no predsa pod ním. Ako nerozumieme postavám, nerozumieme ani zlu. Celé sa zhrnie do pár efektných fráz, tie nás potom majú strašiť. Na konci sa našťastie slušne rozbehne aspoň jedna sekvencia. Síce tiež prakticky bez kontextu, ale aspoň na chvíľu diváka naplaší. Až sa začneme pýtať, prečo vlastne dovtedy vo filme nefungovalo vôbec nič. Nie je totiž vôbec zle nakrútený ani zahratý, ani náznakom nejde o nejakú amatérčinu. Amatérsky je len scenár, či presnejšie detský, vhodný možno do školského časopisu.
Niekto si asi znova povedal, že v rámci žánra duchárin mu diváci zjedia všetko. At the Devil's Door ale nejde stráviť ani náhodou, ani pri tej najlepšej vôli. Od začiatku diváka uspáva, je nudný, nezaujímavý, bez nápadov či náznakov prepracovanosti. Je len stratou divákovho času, rovnako ako nemalej námahy, ktorú do jeho nakrútenia investovali. Skrátka film, pri ktorom sa rozhodne nebojte zaspať. Rozhodne tak čas strávite užitočnejšie.
