najčítanejšie recenzie.
Boarding School
Prvá Očista
Pôvodná Očista bola jednoduchá, obmedzená rozpočtom, stála len na prezentácii svojho nápadu. Druhá ho naplno rozvinula, a aj keď už možno začala dejovo trocha vymýšľať, v zásade si udržala jednoduchosť, ktorá jej prospievala. Hlavne z perspektívy, ktorú vytvoril diel tretí. Ten odmietal robiť to isté len inak, využiť deň očisty ako zasadenie a ponúknuť len nové postavy a dej. Nie, radšej sa spolitizoval, rovno sa presunul do vôbec posledného očistného dňa. Chceli fanúšikovia skutočne vidieť diskusie, intrigy, a boj za zrušenie Očisty? Autori si zjavne myslia, že chceli. Štvrtý diel je totiž tiež politický, ukazuje nám, ako vyzerala Prvá Očista.
12. 7. 2018Bear
Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.
20. 9. 2010Smrtiaci príliv
V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.
5. 9. 2016Nočná mora z Elm Street (2010)
„Videoklipár" Samuel Bayer sa rozhodol natočiť strašidelný horor. Chcel, aby nám naskočili zimomriavky v každom jednom zábere. Toto tlačenie na pílu však, čuduj sa svete, nevychádza (vyšlo vôbec niekedy?) a väčšinou sa mení na čistú a predvídateľnú nudu. 22. 6. 2010
recenzie.
At the Devil's Door
Postava dušu predala. Film ju nikdy nemal
„V dome stretne dievča, pokladá ho za nezvestnú dcéru majiteľov. No ako zistí, nie je to ona."
Tá podobne ako svojho času Bart Simpson predá svoju dušu. Priateľ ju nahovorí, nech si z jeho strýkom zahrá hru. Dostane desaťtisíc dolárov, predsa na tie veci aj tak neverí, tak nemá čo stratiť. Čudné veci sa potom nezačnú diať len jej. Film nám ďalší priebeh jej života ukazuje len stručne. Len aby sme videli, že diabol si po ňu predsa príde. Potom prejdeme o nejakých dvadsaťpäť rokov neskôr. Dom, kde dievča bývalo, chce predať realitná maklérka. Obzerá si ohorené steny a diery v podlahe, pýta sa na veci, o ktorých by mala vedieť. V dome stretne dievča, pokladá ho za nezvestnú dcéru majiteľov. No ako zistí, nie je to ona. Ich dcéra práve kvôli tejto postave z domu utiekla. Tá postava vlastne nie je len jedna. O niečo jej ide a nič pekné to nie je. Diablovi asi jedna duša nestačila.
Ponoriť diváka od začiatku do úplného chaosu nie je zrovna ohľaduplné. Ani rozumné. Kiežby film mal aspoň spád a trochu zaujal. Ak mu ešte odpustíme intro s len miernym nádychom mysterióznosti, no bez napätia, ani to málo čo tu vybuduje ďalej nevyužíva. Kvôli neustálemu skákaniu máme jednak ťažkosti vôbec pochopiť, kto by mal asi byť kto. Až po dlhšej chvíli sa nám podarí konečne sa trocha zorientovať a sledovať niekoho, kto by nám mohol pripadať ako postava. Čo príde potom? Postava sa stratí a do ústredia filmu sa znova prihlási niekto iný. Skutočne už druhoradým problémom sa stáva to, že ani jedna z osôb nie je zrovna živá alebo prepracovaná. My už by sme boli vďační za skrátka akúkoľvek postavu, ktorú si stihneme užiť.
„Rovnako ako o scénu vo filme by mohlo ísť o video bez kontextu, ktoré ste videli niekde na internete."
Ak už sa nebojím o niekoho, stačilo by sa nám skrátka len sa báť. Pokope ale film nedrží nie len čo sa týka ich vykresľovania a vývoja. Nefunguje ani snaha navodiť strašidelnú atmosféru. Okrem iných vecí sa samozrejme stráca v chaose. Povrchnosť tu ale skutočne nadobúda nový rozmer. Nejde len o nehrabaní sa v hĺbke duší postáv. Všetko, čo sa deje, deje sa akosi nezaujímavo, bez akéhokoľvek pôsobenia na city diváka. Niekto sa skrátka začne vznášať, začne ho hádzať o stenu. Rovnako ako o scénu vo filme by mohlo ísť o video bez kontextu, ktoré ste videli niekde na internete. Bez atmosféry, budovania napätia či čohokoľvek potrebného na naplašenie diváka.
„Celé zlo sa zhrnie do pár efektných fráz, tie nás potom majú strašiť."
Aj keď neskôr sa línie zhruba pospájajú a čo to sa vysvetlí, zmysel to veľmi nedáva. Nie sme až tak ďaleko od duchárskeho štandardu, no predsa pod ním. Ako nerozumieme postavám, nerozumieme ani zlu. Celé sa zhrnie do pár efektných fráz, tie nás potom majú strašiť. Na konci sa našťastie slušne rozbehne aspoň jedna sekvencia. Síce tiež prakticky bez kontextu, ale aspoň na chvíľu diváka naplaší. Až sa začneme pýtať, prečo vlastne dovtedy vo filme nefungovalo vôbec nič. Nie je totiž vôbec zle nakrútený ani zahratý, ani náznakom nejde o nejakú amatérčinu. Amatérsky je len scenár, či presnejšie detský, vhodný možno do školského časopisu.
Niekto si asi znova povedal, že v rámci žánra duchárin mu diváci zjedia všetko. At the Devil's Door ale nejde stráviť ani náhodou, ani pri tej najlepšej vôli. Od začiatku diváka uspáva, je nudný, nezaujímavý, bez nápadov či náznakov prepracovanosti. Je len stratou divákovho času, rovnako ako nemalej námahy, ktorú do jeho nakrútenia investovali. Skrátka film, pri ktorom sa rozhodne nebojte zaspať. Rozhodne tak čas strávite užitočnejšie.
