hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Visions

Neviňte dom za jeho obyvateľov
Sú prípady, keď sa hovorí, že herec si film ukradol. Napríklad Orson Welles v Treťom mužovi alebo Marlon Brando v Apokalypse sa objavia len na pár minút, no aj tak ich všetci vnímajú ako hlavné hviezdy týchto diel a spájajú si filmy práve s ich menami. Inokedy sa herec môže stať niečím ako atrakciou. Objaviť sa tiež len na pár minút, no nezaujať svojou charizmou ani výkonom, ale napríklad tým, že ide o notoricky známu seriálovú postavičku. Takže keď sa v obyčajnom horore objaví ako vedľajšia postava Jim Parsons známy ako Sheldon Cooper z Teórie veľkého tresku, diváci si najviac zo všetkého určite zapamätajú jeho. Oplatí sa aj kvôli niečomu inému pozerať horor s názvom Visions?
5. 2. 2016

Masks

Zabudnite na Stanislavského, hrať vás naučí Gdula
Nemecký horor sa vzmáha, a hľadá svoju tvár. Po postapokalyptickom Hell skúša ako mu pristane žltá maska talianskeho Gialla (viac o tomto podžánri nájdete v našom článku). Požičiava si jeho kameru, brutalitu, ženskú obeť, farebnosť aj gýčovitosť. Ako pôjdu dokopy s nemeckom si môžeme pozrieť vo filme Masks.
Už samotný príbeh je odkazom na Suspiriu Daria Argenta. Kým tam prišla Američanka do Nemecka na tanečnú školu, tu ide hlavná postava na hereckú školu založenú poľským učiteľom. Tak ako v Suspirii, aj tu cestou do školy stretne na smrť vyplašenú bývalú žiačku na úteku. A rovnako vidíme, ako ju ten istý večer zabijú. Školu tentokrát neovládajú čarodejnice, aj keď až tak ďaleko od nich nie sme. Jej zakladateľ Matteusz Gdula tu svojho času vyučoval veľmi netradičnou metódou. Študenti zomierali, a on sám nakoniec spáchal samovraždu. Aj keď jeho teória nie je jasne vysvetlená, zdá sa že bral bolesť ako stimulant hereckých výkonov. Film je v tomto smere trochu deravý, keďže napriek všetkému škola stále funguje a hlási sa k svojmu odkazu. Vyučovanie vyzerá viac menej normálne, spolužiaci sú k novoprišelkyni nevrlí, ako sa patrí. Nájde len jednu spriaznenú dušu, ktorá sa ale občas stráca v časti budovy, kam študenti nemajú prístup. Práve tam sa Gdula obesil. Najprv tvrdí, že tam chodí na súkromné hodiny, neskôr prezradí, že tam sa učí Gdulovou metódou. Prejavenú závisť opätuje prosbou o pomoc. Nakoniec sa jediná kamarátka stratí, a naša hlavná hrdinka dostane ponuku byť tou vyvolenou, ktorá sa bude učiť špeciálnou metódou.
5. 3. 2013

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

V zajatí démonov 2

To isté s britským akcentom
Keď sa James Wan pred pár rokmi pustil do duchárskych hororov, dosiahol hlavne jedno. Ukázal, že sa dajú robiť aj dobre. Nepriniesol do žánra nič nové, ničím neprekvapil ani neinovoval zaužívané postupy. V jeho podaní ale skrátka fungovali, výborne zvládal filmárske remeslo, čím sa jeho ducháriny pomerne viditeľne odlíšili od množstva odpadu, na ktorý sme v rámci žánra zvyknutí. On sa rozhodol vo svojom úspechu pokračovať, kým to ide. Na svoj zatiaľ asi najpodarenejší duchársky horor, V zajatí démonov, nadväzuje druhým dielom, V zajatí démonov 2.
13. 6. 2016

recenzie.

At the Devil's Door

Andrej Gomora | 9. 6. 2015
0
2/10          
žáner:
psycho, possession

Postava dušu predala. Film ju nikdy nemal


Kde by boli horory, keby ľudia definitívne prestali veriť na všetko nadprirodzené. Samozrejme, že duchovia neexistujú vám povie asi každý. Ale keď už príde na vec, napríklad prespanie v strašidelnom dome. Ľudia sa začnú zdráhať. Práve tým pár, ktorých presvedčenie je neochvejné a nerobí im problém to ani dokázať sa teraz horory rozhodli vyhlásiť vojnu. Po Michaelovi Kingovi tu máme druhú odvážlivkyňu, v diele s názvom At the Devil's Door.
 

„V dome stretne dievča, pokladá ho za nezvestnú dcéru majiteľov. No ako zistí, nie je to ona."

Tá podobne ako svojho času Bart Simpson predá svoju dušu. Priateľ ju nahovorí, nech si z jeho strýkom zahrá hru. Dostane desaťtisíc dolárov, predsa na tie veci aj tak neverí, tak nemá čo stratiť. Čudné veci sa potom nezačnú diať len jej. Film nám ďalší priebeh jej života ukazuje len stručne. Len aby sme videli, že diabol si po ňu predsa príde. Potom prejdeme o nejakých dvadsaťpäť rokov neskôr. Dom, kde dievča bývalo, chce predať realitná maklérka. Obzerá si ohorené steny a diery v podlahe, pýta sa na veci, o ktorých by mala vedieť. V dome stretne dievča, pokladá ho za nezvestnú dcéru majiteľov. No ako zistí, nie je to ona. Ich dcéra práve kvôli tejto postave z domu utiekla. Tá postava vlastne nie je len jedna. O niečo jej ide a nič pekné to nie je. Diablovi asi jedna duša nestačila.

Ponoriť diváka od začiatku do úplného chaosu nie je zrovna ohľaduplné. Ani rozumné. Kiežby film mal aspoň spád a trochu zaujal. Ak mu ešte odpustíme intro s len miernym nádychom mysterióznosti, no bez napätia, ani to málo čo tu vybuduje ďalej nevyužíva. Kvôli neustálemu skákaniu máme jednak ťažkosti vôbec pochopiť, kto by mal asi byť kto. Až po dlhšej chvíli sa nám podarí konečne sa trocha zorientovať a sledovať niekoho, kto by nám mohol pripadať ako postava. Čo príde potom? Postava sa stratí a do ústredia filmu sa znova prihlási niekto iný. Skutočne už druhoradým problémom sa stáva to, že ani jedna z osôb nie je zrovna živá alebo prepracovaná. My už by sme boli vďační za skrátka akúkoľvek postavu, ktorú si stihneme užiť.

„Rovnako ako o scénu vo filme by mohlo ísť o video bez kontextu, ktoré ste videli niekde na internete."

Ak už sa nebojím o niekoho, stačilo by sa nám skrátka len sa báť. Pokope ale film nedrží nie len čo sa týka ich vykresľovania a vývoja. Nefunguje ani snaha navodiť strašidelnú atmosféru. Okrem iných vecí sa samozrejme stráca v chaose. Povrchnosť tu ale skutočne nadobúda nový rozmer. Nejde len o nehrabaní sa v hĺbke duší postáv. Všetko, čo sa deje, deje sa akosi nezaujímavo, bez akéhokoľvek pôsobenia na city diváka. Niekto sa skrátka začne vznášať, začne ho hádzať o stenu. Rovnako ako o scénu vo filme by mohlo ísť o video bez kontextu, ktoré ste videli niekde na internete. Bez atmosféry, budovania napätia či čohokoľvek potrebného na naplašenie diváka.

„Celé zlo sa zhrnie do pár efektných fráz, tie nás potom majú strašiť."

Aj keď neskôr sa línie zhruba pospájajú a čo to sa vysvetlí, zmysel to veľmi nedáva. Nie sme až tak ďaleko od duchárskeho štandardu, no predsa pod ním. Ako nerozumieme postavám, nerozumieme ani zlu. Celé sa zhrnie do pár efektných fráz, tie nás potom majú strašiť. Na konci sa našťastie slušne rozbehne aspoň jedna sekvencia. Síce tiež prakticky bez kontextu, ale aspoň na chvíľu diváka naplaší. Až sa začneme pýtať, prečo vlastne dovtedy vo filme nefungovalo vôbec nič. Nie je totiž vôbec zle nakrútený ani zahratý, ani náznakom nejde o nejakú amatérčinu. Amatérsky je len scenár, či presnejšie detský, vhodný možno do školského časopisu.

Niekto si asi znova povedal, že v rámci žánra duchárin mu diváci zjedia všetko. At the Devil's Door ale nejde stráviť ani náhodou, ani pri tej najlepšej vôli. Od začiatku diváka uspáva, je nudný, nezaujímavý, bez nápadov či náznakov prepracovanosti. Je len stratou divákovho času, rovnako ako nemalej námahy, ktorú do jeho nakrútenia investovali. Skrátka film, pri ktorom sa rozhodne nebojte zaspať. Rozhodne tak čas strávite užitočnejšie.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok
Odporúčané filmy