najčítanejšie recenzie.
Posljednji Srbin u Hrvatskoj
Keďže ide o film v chorvátsko- srbskej koprodukcii, tým pozadím samozrejme musí byť miestny nacionalizmus a národnostné konflikty. Ako vieme z nie tak dávnej histórie, nejde o vôbec až tak nevinnú tému, ktorá ako poznáme miestne povahy ľahko vzplanie ďaleko za hranicu humoru. Podobné témy brané napriek svojej absurdnej podstate príliš vážne sú presne vhodným námetom pre satiru, a s tou sa film snaží pracovať. Okrem nacionalizmu uvidíme aj niečo v zmysle ignorancie veľkých voči malým, a bezohľadnosť zisku. Cieľom satiry teda nie je príliš čo vytknúť, horšie už je to s jej realizáciou ako aj samotnou filmovou podstatou.
Would You Rather
Iris musí odísť zo školy aby sa starala o smrteľne chorého brata. Neúspešne zháňa akúkoľvek prácu, keď dostane zaujímavú ponuku. Stačí, aby sa zúčastnila jednej večere po ktorej bude nasledovať hra. Ak zvíťazí, jej brat dostane transplantáciu a pokryjú mu všetky náklady na liečbu. Háčik? Žiaden o akom by vedeli, dokonca aj Irisyn doktor odporúča účasť. Prečo by Iris nešla? Napred jej ako vegetariánke dajú balík peňazí ak zje steak. Potom abstinujúcemu alkoholikovi zaplatia aby vypil fľašu whisky. Hostiteľ si zjavne užíva trápenie ľudí. A potom sa začne hra. Odísť sa už nedá, a možnosti pre každého hráča sú vždy len dve. Napríklad istá alebo možná smrť, či zranenie jedného alebo druhého spoluhráča.
The Burning
Darlin
Už s dierou v realite je to tu trochu problém, presnejšie hneď s tou úvodnou, bude ich totiž viac. Dve divoké bytosti žijú v meste či na jeho okraji a nikoho ich existencia doteraz nerozrušila či neznepokojila. Možno to máme brať, že kým v horách by vzbudili pozornosť a privolali dav výskumníkov, v meste sme na exotov zvyknutí. Nech je to akokoľvek, nejakým spôsobom bytosti pochopiť a zaradiť si do nášho obrazu sveta je ťažké. Tá mladšia je podľa náramku, jednoducho Darlin.
After Midnight
Ak ste náhodou videli The Battery, asi si na túto zombícku road movie aj po rokoch pamätáte. Nezávislý film nakrútený v minimalistickom štýle podobnom Jimovi Jarmuschovi sa v niečom odlišoval od prakticky čohokoľvek, čo sa za posledné roky vyskytlo na hororovej scéne. Režisér a scenárista Jeremy Gardner sa teraz vracia po ôsmych rokoch s autorským počinom. Opäť s celkom zanedbateľným rozpočtom, ktorý mu opäť nijako nechýba. Namiesto zombíkov príde iné monštrum, postapokalyptický svet nahradí svet ľúbostných trápení, vo filme s názvom After Midnight.
recenzie.
The Neighbor
Nenarušujte súkromie svojich susedov
Každý má určitú predstavu o sebe, o svojom postavení v rámci svojho okolia. Napríklad taký John sám seba asi vníma ako ten rušivý živel, na ktorýsi všetci dávajú pozor. Pomáha s prevozom drog, je podriadený svojmu strýkovi, skutočne tvrdému chlapovi. Šerifka má Johna za špinu, pravidelne ho kontroluje, až šikanuje. John vníma svojich susedov ako vidlákov, z pasie strieľajú zajace. Časom ale môže zistiť, že on v okolí nie je zďaleka tým najdrsnejším grázlom. Čo ak je ním ten deduško od vedľa, dovtedy len obyčajný The Neighbor.
Predstavenie postáv je trochu zdĺhavé, príliš si verí so schopnosťou diváka zaujať nie príliš dramatickými udalosťami. Sú tu nejakí zločinci, majú nejaké aktivity, v tých je ale od začiatku ťažké sa vyznať. Film sa celkove snaží veci priveľmi zbytočne nevysvetľovať, čo by mohlo byť pozitívne. Vystavuje sa riziku, že divák bude mať dojem, že úloha Johna a jeho priateľky nie je celkom domyslená. Nejako sa do obchodu zapájajú, robia niečo s autami, nejakí ľudia im prechádzajú garážou. My ich skrátka máme prijať ako nie príliš dôležitých, figúrky vykonávajúce mechanické činnosti za provízie. V poriadku, načo ale tá snaha neúplným opisom postáv zaujať a zabaviť diváka?
„Ešte nevieme, čo sa tu deje, vidíme len tajomného starčeka a jeho potenciálne obete.“
Fáza, keď sa sused prezradí a odhalí funguje možno najlepšie. Po nezaujímavej časti má divák dôvod na veľké očakávania. Má ísť o psychopata, pôsobí až exploitovo nebezpečne. Podarí sa aj prvá naháňačka, dramatické ukrývanie sa po dome. Ešte nevieme, čo sa tu deje, vidíme len tajomného starčeka a jeho potenciálne obete. Nie je nám jasné, čo by s nimi asi mohol spraviť, film nás chvíľu úspešne presviedča, že niečo skutočne hororové. Potom sa ale veci začnú vyjasňovať, namiesto priamočiarej akcie či hrozby len zamotávať.
„Aj negatívni hrdinovia sú vykreslení ľudsky, čo v tomto prípade znamená do značnej miery nudne.“
Postavy sa snažia byť ľudské, a to vo všetkých úlohách. Mohlo by ísť o sympatickú snahu, po prísľube exploitationu ale nie celkom vítanú. Film si totiž až príliš pýta skutočne sa nejakým smerom rozbehnúť, hlavne po pokojnom úvode. Preto nás musí sklamať, keď sa nakoniec žiaden psychopat nekoná. Aj negatívni hrdinovia sú vykreslení ľudsky, čo v tomto prípade znamená do značnej miery nudne. O niečo logicky odôvodnené im ide, ich ciele nie sú v ničom psychopatické. Nech sa aj pri ich dosahovaní správajú nebezpečne, a miestami značne násilne. Krutosť sa predovšetkým spomína, máme dôvody jej veriť, nikdy už ale nevnímame jej bezprostrednosť tak, ako keď sme dostali prvý dôvod si ju predstavovať. Z negatívnych postáv je presvedčivo hororový len samotný starček, tiež ale skôr na úrovni potenciálu a čoho by bol schopný podľa svojich vyjadrení.
„Strach príde možno v pár krátkych okamihoch, tie ale viac ako vyvažuje mnoho nepodarených a značne škaredo nakrútených sekvencií.“
Najvýraznejšia pasáž z filmu je akčná, no nie príliš hororovo akčná. Krvi je málo, mŕtvoly pribúdajú nedramaticky a skôr stručne. Strach príde možno v pár krátkych okamihoch, tie ale viac ako vyvažuje mnoho nepodarených a značne škaredo nakrútených sekvencií. Je možné, že ide o akési ambície a pokusy o experimentovanie, mnoho snáh vo filme ale pôsobí priam amatérsky a rozhodne nie príjemne. Dojem, že žiadne z našich pôvodných očakávaní nebudú naplnené, sa zosilňuje neustále. A veľmi nemnohé pozitíva, ktoré do konca prídu, nám jeho oprávnenosť len potvrdia.
The Neighbor nejde cestou klasického exploitu, nejde vlastne žiadnou funkčnou cestou. Snaží sa byť miestami inteligentný, miestami krutý a inokedy akčný. Ničím nakoniec nezaujme, až na krátku pasáž v ňom celkom chýba pocit strachu či atmosféry. Pripomína skôr temný thriller, až na ten prísľub exploitu. Ktorý ale zostane celkom nenaplnený.
