hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

La Horde

Búrka v pohári krvi alebo samotná krv ešte dobrý horor nerobí

Romero po francúzsky? Ak ste rovnako naivný ako ja, pravdepodobne vám to už napadlo, keď som spomenul Noc živých mŕtvol. Akákoľvek podobnosť s Romerom však končí pri námete. La Horde vyzerá amatérsky (vo všetkých možných smeroch) vedľa ktoréhokoľvek Romerovho filmu, je jedno, či si na porovnanie zoberieme staručkú Noc alebo najnovšie Survival of the Dead.

17. 6. 2010

Primal

Predkus lásku nezastaví
Zápletka teda nie je nijak zložitá a jej priebeh je predvídateľný. Spracovanie však až takmer prekvapivo dobre funguje. Nízkorozpočtový štýl pôsobí bezprostredne, pritom vôbec nie amatérsky alebo rušivo. Aj keď gore, ktoré tu vidíme, je explicitnosťou značne podpriemerné, jeho vnímanie a prežívanie pôsobí pomerne silne. Odľahlé lesy a auto, ktoré čoskoro stratí svoju funkciu, pôsobia stiesňujúco a beznádejne. Hrozba je z tých slabších, ide predsa len o jednu ženu, len o niečo silnejšiu. Navyše, bojí sa ohňa. Kvalitná je však práca s touto hrozbou a s postavami vo vzťahu k nej.
6. 10. 2011

47 Metrov

Ďalší nenáročný žralok

Do postáv sa napriek všetkému dá celkom vžiť, hlavne do tej s odporom k adrenalínovému zážitku. Svojím spôsobom ide o pomerne uveriteľný scenár, pôsobí akurát trochu príliš komplikovane. Dievčatá sú v klietke na dne mora, žraloky nad nimi pôsobia skôr ako konštanta znemožňujúca ich návrat, než ako bezprostredné a napínavé ohrozenie. Film s nimi do značnej miery aj tak pracuje, nesnaží sa nimi prekvapiť. Napína skôr tým, ako ich dlho neukazuje. Postavy dostáva do situácií, kedy by sme útok žraloka čakali každú chvíľu aj bez toho, aby nám túto hrozbu pripomínal. Vďaka tomu sa zaobíde aj bez lacných ľakačiek, stačí mu len žmýkať prostredie. To je celé ako jedna veľká ľakačka.

27. 7. 2017

Annabelle

S Chuckym bola aspoň sranda
Dramatik českého pôvodu Tom Stoppard vo svojej hre Rosencrantz a Guildenstern sú mŕtvi rozvinul príbeh dvoch vedľajších postáv Shakespearovho Hamleta. Nesú anglickému kráľovi tajný odkaz, že má Hamleta popraviť. Ten ich ale prekabáti, správu vymení a namiesto neho popravia ich dvoch. Účelom hry bolo ukázať, aký absurdný bol vývoj situácie z ich pohľadu, keď nemali potuchy čo sa okolo nich deje a ako sa k vlastnej poprave dopracovali. Dôvody spraviť pre vedľajšie postavy samostatné dielo teda môžu byť aj zaujímavé. Na rozdiel od popularity postavy v diváckych anketách a možnosti na úspechu hlavného diela ďalej ryžovať. Pamätáte si na bábiku krátko spomenutú vo V zajatí démonov, menom Annabelle?
9. 10. 2014

Vittra/ Wither

Pomsta za všetky zlé remaky
Švédom chýbajú skúsenosti s horormi vo všeobecnosti, so zombíckymi obzvlášť. Doteraz údajne vznikol presne jeden. Druhý v poradí sa rozhodol nespoľahnúť sa na originalitu, a radšej si vypožičať know-how z cudziny. Balansuje tesne na hranici plagiátu Evil Dead a volá sa Vittra, po anglicky Wither.
 

Skupinka mladých ľudí, čo sa vyberie do osamotenej chaty uprostred lesa, je tu o niečo väčšia. Mladé blondíny a šviháci, niektorí v pároch, niektorí hľadajúci pár. Tešia sa na zábavu, no veľa sa im jej nedostane. Prvá náhodou nájde pivnicu, a samozrejme do nej bez váhania vlezie. Vráti sa iná. Najprv si len myslia, že toho veľa vypila. Kým sa nezačne vrhať na ostatných nie preto, že je nadržaná, a nezačne javiť záujem o úplne iné časti cudzích tiel, ako zvyčajne. Koho uloví, ten sa k nej pridá. Ostatným potom nezostane iné, ako sa schovávať a brániť.

6. 12. 2013

recenzie.

The Neighbor

Andrej Gomora | 24. 3. 2017
0
3/10          
žáner:
action, crazy family, exploitation

Nenarušujte súkromie svojich susedov


Každý má určitú predstavu o sebe, o svojom postavení v rámci svojho okolia. Napríklad taký John sám seba asi vníma ako ten rušivý živel, na ktorýsi všetci dávajú pozor. Pomáha s prevozom drog, je podriadený svojmu strýkovi, skutočne tvrdému chlapovi. Šerifka má Johna za špinu, pravidelne ho kontroluje, až šikanuje. John vníma svojich susedov ako vidlákov, z pasie strieľajú zajace. Časom ale môže zistiť, že on v okolí nie je zďaleka tým najdrsnejším grázlom. Čo ak je ním ten deduško od vedľa, dovtedy len obyčajný The Neighbor.

Predstavenie postáv je trochu zdĺhavé, príliš si verí so schopnosťou diváka zaujať nie príliš dramatickými udalosťami. Sú tu nejakí zločinci, majú nejaké aktivity, v tých je ale od začiatku ťažké sa vyznať. Film sa celkove snaží veci priveľmi zbytočne nevysvetľovať, čo by mohlo byť pozitívne. Vystavuje sa riziku, že divák bude mať dojem, že úloha Johna a jeho priateľky nie je celkom domyslená. Nejako sa do obchodu zapájajú, robia niečo s autami, nejakí ľudia im prechádzajú garážou. My ich skrátka máme prijať ako nie príliš dôležitých, figúrky vykonávajúce mechanické činnosti za provízie. V poriadku, načo ale tá snaha neúplným opisom postáv zaujať a zabaviť diváka?

„Ešte nevieme, čo sa tu deje, vidíme len tajomného starčeka a jeho potenciálne obete.“

Fáza, keď sa sused prezradí a odhalí funguje možno najlepšie. Po nezaujímavej časti má divák dôvod na veľké očakávania. Má ísť o psychopata, pôsobí až exploitovo nebezpečne. Podarí sa aj prvá naháňačka, dramatické ukrývanie sa po dome. Ešte nevieme, čo sa tu deje, vidíme len tajomného starčeka a jeho potenciálne obete. Nie je nám jasné, čo by s nimi asi mohol spraviť, film nás chvíľu úspešne presviedča, že niečo skutočne hororové. Potom sa ale veci začnú vyjasňovať, namiesto priamočiarej akcie či hrozby len zamotávať.

„Aj negatívni hrdinovia sú vykreslení ľudsky, čo v tomto prípade znamená do značnej miery nudne.“

Postavy sa snažia byť ľudské, a to vo všetkých úlohách. Mohlo by ísť o sympatickú snahu, po prísľube exploitationu ale nie celkom vítanú. Film si totiž až príliš pýta skutočne sa nejakým smerom rozbehnúť, hlavne po pokojnom úvode. Preto nás musí sklamať, keď sa nakoniec žiaden psychopat nekoná. Aj negatívni hrdinovia sú vykreslení ľudsky, čo v tomto prípade znamená do značnej miery nudne. O niečo logicky odôvodnené im ide, ich ciele nie sú v ničom psychopatické. Nech sa aj pri ich dosahovaní správajú nebezpečne, a miestami značne násilne. Krutosť sa predovšetkým spomína, máme dôvody jej veriť, nikdy už ale nevnímame jej bezprostrednosť tak, ako keď sme dostali prvý dôvod si ju predstavovať. Z negatívnych postáv je presvedčivo hororový len samotný starček, tiež ale skôr na úrovni potenciálu a čoho by bol schopný podľa svojich vyjadrení.

„Strach príde možno v pár krátkych okamihoch, tie ale viac ako vyvažuje mnoho nepodarených a značne škaredo nakrútených sekvencií.“

Najvýraznejšia pasáž z filmu je akčná, no nie príliš hororovo akčná. Krvi je málo, mŕtvoly pribúdajú nedramaticky a skôr stručne. Strach príde možno v pár krátkych okamihoch, tie ale viac ako vyvažuje mnoho nepodarených a značne škaredo nakrútených sekvencií. Je možné, že ide o akési ambície a pokusy o experimentovanie, mnoho snáh vo filme ale pôsobí priam amatérsky a rozhodne nie príjemne. Dojem, že žiadne z našich pôvodných očakávaní nebudú naplnené, sa zosilňuje neustále. A veľmi nemnohé pozitíva, ktoré do konca prídu, nám jeho oprávnenosť len potvrdia.

The Neighbor nejde cestou klasického exploitu, nejde vlastne žiadnou funkčnou cestou. Snaží sa byť miestami inteligentný, miestami krutý a inokedy akčný. Ničím nakoniec nezaujme, až na krátku pasáž v ňom celkom chýba pocit strachu či atmosféry. Pripomína skôr temný thriller, až na ten prísľub exploitu. Ktorý ale zostane celkom nenaplnený.

 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok