najčítanejšie recenzie.
Boarding School
Prvá Očista
Pôvodná Očista bola jednoduchá, obmedzená rozpočtom, stála len na prezentácii svojho nápadu. Druhá ho naplno rozvinula, a aj keď už možno začala dejovo trocha vymýšľať, v zásade si udržala jednoduchosť, ktorá jej prospievala. Hlavne z perspektívy, ktorú vytvoril diel tretí. Ten odmietal robiť to isté len inak, využiť deň očisty ako zasadenie a ponúknuť len nové postavy a dej. Nie, radšej sa spolitizoval, rovno sa presunul do vôbec posledného očistného dňa. Chceli fanúšikovia skutočne vidieť diskusie, intrigy, a boj za zrušenie Očisty? Autori si zjavne myslia, že chceli. Štvrtý diel je totiž tiež politický, ukazuje nám, ako vyzerala Prvá Očista.
12. 7. 2018Smrtiaci príliv
V roku 1891 vypísal multimilionár žijúci v New Yorku Hermann Oelrichs odmenu 500 dolárov za dôkaz, že žralok je schopný napadnúť človeka. Keď sa v roku 1916 odohrala v New Jersey séria žraločích útokov, ktorej padli za obeť štyria ľudia, prinajmenšom jedny noviny ich spočiatku pripisovali morským korytnačkám. Natoľko nevinný imidž vtedy ešte žraloky mali. Najzásadnejšiu ranu mu samozrejme zasadil film Čeľuste v roku 1975, odvtedy sa krvilační žraloci stali neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Znova raz tak o nich hovorí dielo s názvom Smrtiaci príliv.
5. 9. 2016Bear
Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.
20. 9. 2010Nočná mora z Elm Street (2010)
„Videoklipár" Samuel Bayer sa rozhodol natočiť strašidelný horor. Chcel, aby nám naskočili zimomriavky v každom jednom zábere. Toto tlačenie na pílu však, čuduj sa svete, nevychádza (vyšlo vôbec niekedy?) a väčšinou sa mení na čistú a predvídateľnú nudu. 22. 6. 2010
recenzie.
The Neighbor
Nenarušujte súkromie svojich susedov
Každý má určitú predstavu o sebe, o svojom postavení v rámci svojho okolia. Napríklad taký John sám seba asi vníma ako ten rušivý živel, na ktorýsi všetci dávajú pozor. Pomáha s prevozom drog, je podriadený svojmu strýkovi, skutočne tvrdému chlapovi. Šerifka má Johna za špinu, pravidelne ho kontroluje, až šikanuje. John vníma svojich susedov ako vidlákov, z pasie strieľajú zajace. Časom ale môže zistiť, že on v okolí nie je zďaleka tým najdrsnejším grázlom. Čo ak je ním ten deduško od vedľa, dovtedy len obyčajný The Neighbor.
Predstavenie postáv je trochu zdĺhavé, príliš si verí so schopnosťou diváka zaujať nie príliš dramatickými udalosťami. Sú tu nejakí zločinci, majú nejaké aktivity, v tých je ale od začiatku ťažké sa vyznať. Film sa celkove snaží veci priveľmi zbytočne nevysvetľovať, čo by mohlo byť pozitívne. Vystavuje sa riziku, že divák bude mať dojem, že úloha Johna a jeho priateľky nie je celkom domyslená. Nejako sa do obchodu zapájajú, robia niečo s autami, nejakí ľudia im prechádzajú garážou. My ich skrátka máme prijať ako nie príliš dôležitých, figúrky vykonávajúce mechanické činnosti za provízie. V poriadku, načo ale tá snaha neúplným opisom postáv zaujať a zabaviť diváka?
„Ešte nevieme, čo sa tu deje, vidíme len tajomného starčeka a jeho potenciálne obete.“
Fáza, keď sa sused prezradí a odhalí funguje možno najlepšie. Po nezaujímavej časti má divák dôvod na veľké očakávania. Má ísť o psychopata, pôsobí až exploitovo nebezpečne. Podarí sa aj prvá naháňačka, dramatické ukrývanie sa po dome. Ešte nevieme, čo sa tu deje, vidíme len tajomného starčeka a jeho potenciálne obete. Nie je nám jasné, čo by s nimi asi mohol spraviť, film nás chvíľu úspešne presviedča, že niečo skutočne hororové. Potom sa ale veci začnú vyjasňovať, namiesto priamočiarej akcie či hrozby len zamotávať.
„Aj negatívni hrdinovia sú vykreslení ľudsky, čo v tomto prípade znamená do značnej miery nudne.“
Postavy sa snažia byť ľudské, a to vo všetkých úlohách. Mohlo by ísť o sympatickú snahu, po prísľube exploitationu ale nie celkom vítanú. Film si totiž až príliš pýta skutočne sa nejakým smerom rozbehnúť, hlavne po pokojnom úvode. Preto nás musí sklamať, keď sa nakoniec žiaden psychopat nekoná. Aj negatívni hrdinovia sú vykreslení ľudsky, čo v tomto prípade znamená do značnej miery nudne. O niečo logicky odôvodnené im ide, ich ciele nie sú v ničom psychopatické. Nech sa aj pri ich dosahovaní správajú nebezpečne, a miestami značne násilne. Krutosť sa predovšetkým spomína, máme dôvody jej veriť, nikdy už ale nevnímame jej bezprostrednosť tak, ako keď sme dostali prvý dôvod si ju predstavovať. Z negatívnych postáv je presvedčivo hororový len samotný starček, tiež ale skôr na úrovni potenciálu a čoho by bol schopný podľa svojich vyjadrení.
„Strach príde možno v pár krátkych okamihoch, tie ale viac ako vyvažuje mnoho nepodarených a značne škaredo nakrútených sekvencií.“
Najvýraznejšia pasáž z filmu je akčná, no nie príliš hororovo akčná. Krvi je málo, mŕtvoly pribúdajú nedramaticky a skôr stručne. Strach príde možno v pár krátkych okamihoch, tie ale viac ako vyvažuje mnoho nepodarených a značne škaredo nakrútených sekvencií. Je možné, že ide o akési ambície a pokusy o experimentovanie, mnoho snáh vo filme ale pôsobí priam amatérsky a rozhodne nie príjemne. Dojem, že žiadne z našich pôvodných očakávaní nebudú naplnené, sa zosilňuje neustále. A veľmi nemnohé pozitíva, ktoré do konca prídu, nám jeho oprávnenosť len potvrdia.
The Neighbor nejde cestou klasického exploitu, nejde vlastne žiadnou funkčnou cestou. Snaží sa byť miestami inteligentný, miestami krutý a inokedy akčný. Ničím nakoniec nezaujme, až na krátku pasáž v ňom celkom chýba pocit strachu či atmosféry. Pripomína skôr temný thriller, až na ten prísľub exploitu. Ktorý ale zostane celkom nenaplnený.
