najčítanejšie recenzie.
Hellions
Apostle
Určite sa dá vnímať pozitívne posun od schematického zobrazovania náboženských fanatikov ako šialencov a nič iné. Nadprirodzené javy sú predsa neoddeliteľná súčasť hororov. Tak prečo by niekedy nemohli to nie zrovna sympatické správanie aj podporovať, či priam ospravedlňovať? Postavy sa tak môžu stať ľudskejšími, vrátane náboženských magorov. Tiež nemusia byť zlí, len pretože ich to baví, a môžu divákovi skomplikovať možnosť ich odsúdenia aspoň do tej miery, že to skutočne nemali až také jednoduché. Keď k niekomu hovorí bohyňa, nemá nárok pokladať sa za Apostle?
Antiviral
Predstavte si svet, v ktorom sú ľudia natoľko posadnutí celebritami, že sa dávajú dobrovoľne infikovať ich chorobami. A dokonca sú ochotní za to aj celkom slušne platiť. 3. 5. 2013
The Domestics
Vysvetľovať, čo zničilo civilizáciu, respektíve odkiaľ sa zobrali zombíci, upíri alebo iný zrod jej rozvrátenia už dávno nie je nevyhnutnosť. Postapokalyptický film je dávno etablovaný ako žáner a pred nikým už nemusí svoje zápletky ospravedlňovať. V tomto prípade si zvolil ironickú eleganciu s narážkou na konšpirácie o chemtrails. Niekto sa proste rozhodol, že stačí, a lietadlá obostreli svet čiernym dymom. Znie to trochu hlúpo, ale dá sa to vnímať ako vtipná hlúposť. Ako takmer vždy hlavne film o pôvode postapokalyptického stavu sveta vôbec nie je. Tentokrát je o ľuďoch, priamo o manželoch v kríze vzťahu. The Domestics.
The Eyes of My Mother
Mama dievčatku veľa rozprávala o anatómii, o rezaní. Ako už mohla čakať, že to s ním dopadne. Sama bola v Portugalsku očná chirurgička, na kravskom oku dcére ukazuje, ako vyzerá jeho vnútro. Dievčatko je rado, rezanie sa jej páči, má rada svoju mamu. Na ich odľahlý statok jedného dňa príde cudzinec. Pýta sa na záchod, vyžaduje si nezvyčajnú zdvorilosť. Pôsobí na jednej strane krehko, zároveň dosť vyšinuto. Neskôr sa sám prizná, má rád zabíjanie, ten pocit ktorý človeku prináša. Na rozhovory s dievčatkom bude mať ešte veľa času. Bez mamičky si z neho spraví svojho jediného kamaráta. Hoci nahradiť ju samozrejme nikdy môcť nebude, Francisca bude vždy myslieť na The Eyes of My Mother.
27. 6. 2017recenzie.
The Neighbor
Nenarušujte súkromie svojich susedov
Každý má určitú predstavu o sebe, o svojom postavení v rámci svojho okolia. Napríklad taký John sám seba asi vníma ako ten rušivý živel, na ktorýsi všetci dávajú pozor. Pomáha s prevozom drog, je podriadený svojmu strýkovi, skutočne tvrdému chlapovi. Šerifka má Johna za špinu, pravidelne ho kontroluje, až šikanuje. John vníma svojich susedov ako vidlákov, z pasie strieľajú zajace. Časom ale môže zistiť, že on v okolí nie je zďaleka tým najdrsnejším grázlom. Čo ak je ním ten deduško od vedľa, dovtedy len obyčajný The Neighbor.
Predstavenie postáv je trochu zdĺhavé, príliš si verí so schopnosťou diváka zaujať nie príliš dramatickými udalosťami. Sú tu nejakí zločinci, majú nejaké aktivity, v tých je ale od začiatku ťažké sa vyznať. Film sa celkove snaží veci priveľmi zbytočne nevysvetľovať, čo by mohlo byť pozitívne. Vystavuje sa riziku, že divák bude mať dojem, že úloha Johna a jeho priateľky nie je celkom domyslená. Nejako sa do obchodu zapájajú, robia niečo s autami, nejakí ľudia im prechádzajú garážou. My ich skrátka máme prijať ako nie príliš dôležitých, figúrky vykonávajúce mechanické činnosti za provízie. V poriadku, načo ale tá snaha neúplným opisom postáv zaujať a zabaviť diváka?
„Ešte nevieme, čo sa tu deje, vidíme len tajomného starčeka a jeho potenciálne obete.“
Fáza, keď sa sused prezradí a odhalí funguje možno najlepšie. Po nezaujímavej časti má divák dôvod na veľké očakávania. Má ísť o psychopata, pôsobí až exploitovo nebezpečne. Podarí sa aj prvá naháňačka, dramatické ukrývanie sa po dome. Ešte nevieme, čo sa tu deje, vidíme len tajomného starčeka a jeho potenciálne obete. Nie je nám jasné, čo by s nimi asi mohol spraviť, film nás chvíľu úspešne presviedča, že niečo skutočne hororové. Potom sa ale veci začnú vyjasňovať, namiesto priamočiarej akcie či hrozby len zamotávať.
„Aj negatívni hrdinovia sú vykreslení ľudsky, čo v tomto prípade znamená do značnej miery nudne.“
Postavy sa snažia byť ľudské, a to vo všetkých úlohách. Mohlo by ísť o sympatickú snahu, po prísľube exploitationu ale nie celkom vítanú. Film si totiž až príliš pýta skutočne sa nejakým smerom rozbehnúť, hlavne po pokojnom úvode. Preto nás musí sklamať, keď sa nakoniec žiaden psychopat nekoná. Aj negatívni hrdinovia sú vykreslení ľudsky, čo v tomto prípade znamená do značnej miery nudne. O niečo logicky odôvodnené im ide, ich ciele nie sú v ničom psychopatické. Nech sa aj pri ich dosahovaní správajú nebezpečne, a miestami značne násilne. Krutosť sa predovšetkým spomína, máme dôvody jej veriť, nikdy už ale nevnímame jej bezprostrednosť tak, ako keď sme dostali prvý dôvod si ju predstavovať. Z negatívnych postáv je presvedčivo hororový len samotný starček, tiež ale skôr na úrovni potenciálu a čoho by bol schopný podľa svojich vyjadrení.
„Strach príde možno v pár krátkych okamihoch, tie ale viac ako vyvažuje mnoho nepodarených a značne škaredo nakrútených sekvencií.“
Najvýraznejšia pasáž z filmu je akčná, no nie príliš hororovo akčná. Krvi je málo, mŕtvoly pribúdajú nedramaticky a skôr stručne. Strach príde možno v pár krátkych okamihoch, tie ale viac ako vyvažuje mnoho nepodarených a značne škaredo nakrútených sekvencií. Je možné, že ide o akési ambície a pokusy o experimentovanie, mnoho snáh vo filme ale pôsobí priam amatérsky a rozhodne nie príjemne. Dojem, že žiadne z našich pôvodných očakávaní nebudú naplnené, sa zosilňuje neustále. A veľmi nemnohé pozitíva, ktoré do konca prídu, nám jeho oprávnenosť len potvrdia.
The Neighbor nejde cestou klasického exploitu, nejde vlastne žiadnou funkčnou cestou. Snaží sa byť miestami inteligentný, miestami krutý a inokedy akčný. Ničím nakoniec nezaujme, až na krátku pasáž v ňom celkom chýba pocit strachu či atmosféry. Pripomína skôr temný thriller, až na ten prísľub exploitu. Ktorý ale zostane celkom nenaplnený.
