hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Victor Frankenstein

Znova to isté inak, nudnejšie
Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.
4. 12. 2015

Nevesta na zabitie

Svadobná noc trochu inak

Začiatok je dosť klasický a spĺňa štandardy filmov či komédií o vstupe do rodiny. On je bohatý, ona vyrastala bez rodičov. Snobská rodina ako keby ju nenávidela, hoci sa nevesta tvári nervózne, skôr máme dojem, že jej to je jedno. Ide o obligátny folklór s nedôverujúcimi rodičmi a zazerajúcou tetou. Hlavná je láska, tej cíti od manžela viac než dosť. Zatiaľ. Film si možno na pár výnimiek drží úroveň a vyhýba sa skĺznutiu do uletenosti, aj keď sa tá miestami priam ponúka. Niektoré postavy sú komické, stále ale uveriteľné a zhruba rovnako by mohli vyzerať v nehororovej komédii. Samozrejme, uletená musí byť samotná zápletka.

12. 9. 2019

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

The Haunter

Veľká Miss Afekt
Každý duchársky horor si musí vytvoriť pravidlá sveta, v ktorom sa odohrá. Čo duchovia môžu, čo chcú a hlavne, ako sa ich dá zbaviť. Všeobecnou zásadou býva, čím jednoduchšie tým lepšie. S komplikovanými konštruktmi sa dá v lepšom prípade dostať k vtipnosti (Drag Me to Hell). Tých horších je neúrekom a zväčša sa končia ako mysteriózny nezmysel bez hlavy a päty (Shelter). Na dorazenie diváckeho zážitku je potom najlepšie nedopriať mu ani možnosť tváriť sa, že si všetky nelogickosti nevšimol. Zložitá myšlienka je aj za filmom The Haunter, ako asi svoju úlohu zvládol?
Lisa prežíva dokola ten istý deň. Budí ju brat s pirátskym pokladom, mama ju posiela prať a otec opravuje auto. A v dome sa ešte objaví aj pár duchov. Hlasov, nočných návštev, snažia sa s Lisou komunikovať. Napred sa bojí, postupne si na nich zvyká a začnú ju zaujímať. S ich pomocou nájde záznamy, koľko dievčat už v okolí zahynulo, a že práve tie k nej prichádzajú. Potom je jedného dňa všetko inak. Je to ten istý deň, lenže všetci sa správajú odlišne. Príde opravár telefónov, všetky predošlé dni nefunkčných. Má v očiach smrť, a povie to Lise jasne. S duchmi nech sa nesnaží komunikovať. Inak bude trpieť. Ukáže jej, že to on ovláda všetko, čo sa deje. Je to jeho dom, on tam vyrastal a vraždil, a mieni pokračovať. Až kým ho Lisa nezastaví.
9. 1. 2014

Bear

Medveď je živý, ale nezáživný

Jeden spoločný výlet dvoch znesvárených bratov a ich partneriek na rodinnú párty prekazí nehoda. Ich auto zíde z cesty a štvorica uviazne v lese, kde stretnú medvediu samicu, zrejme podobne vyplašenú ako oni sami. Jeden z bratov však stratí nervy a medvedicu chladnokrvne zastrelí. Pár nábojov si však mal nechať. Prichádza totiž samec, ktorý je lačný nie ani tak po ľudskom mäse, ako skôr po pomste.

20. 9. 2010

recenzie.

The Neighbor

Andrej Gomora | 24. 3. 2017
0
3/10          
žáner:
action, crazy family, exploitation

Nenarušujte súkromie svojich susedov


Každý má určitú predstavu o sebe, o svojom postavení v rámci svojho okolia. Napríklad taký John sám seba asi vníma ako ten rušivý živel, na ktorýsi všetci dávajú pozor. Pomáha s prevozom drog, je podriadený svojmu strýkovi, skutočne tvrdému chlapovi. Šerifka má Johna za špinu, pravidelne ho kontroluje, až šikanuje. John vníma svojich susedov ako vidlákov, z pasie strieľajú zajace. Časom ale môže zistiť, že on v okolí nie je zďaleka tým najdrsnejším grázlom. Čo ak je ním ten deduško od vedľa, dovtedy len obyčajný The Neighbor.

Predstavenie postáv je trochu zdĺhavé, príliš si verí so schopnosťou diváka zaujať nie príliš dramatickými udalosťami. Sú tu nejakí zločinci, majú nejaké aktivity, v tých je ale od začiatku ťažké sa vyznať. Film sa celkove snaží veci priveľmi zbytočne nevysvetľovať, čo by mohlo byť pozitívne. Vystavuje sa riziku, že divák bude mať dojem, že úloha Johna a jeho priateľky nie je celkom domyslená. Nejako sa do obchodu zapájajú, robia niečo s autami, nejakí ľudia im prechádzajú garážou. My ich skrátka máme prijať ako nie príliš dôležitých, figúrky vykonávajúce mechanické činnosti za provízie. V poriadku, načo ale tá snaha neúplným opisom postáv zaujať a zabaviť diváka?

„Ešte nevieme, čo sa tu deje, vidíme len tajomného starčeka a jeho potenciálne obete.“

Fáza, keď sa sused prezradí a odhalí funguje možno najlepšie. Po nezaujímavej časti má divák dôvod na veľké očakávania. Má ísť o psychopata, pôsobí až exploitovo nebezpečne. Podarí sa aj prvá naháňačka, dramatické ukrývanie sa po dome. Ešte nevieme, čo sa tu deje, vidíme len tajomného starčeka a jeho potenciálne obete. Nie je nám jasné, čo by s nimi asi mohol spraviť, film nás chvíľu úspešne presviedča, že niečo skutočne hororové. Potom sa ale veci začnú vyjasňovať, namiesto priamočiarej akcie či hrozby len zamotávať.

„Aj negatívni hrdinovia sú vykreslení ľudsky, čo v tomto prípade znamená do značnej miery nudne.“

Postavy sa snažia byť ľudské, a to vo všetkých úlohách. Mohlo by ísť o sympatickú snahu, po prísľube exploitationu ale nie celkom vítanú. Film si totiž až príliš pýta skutočne sa nejakým smerom rozbehnúť, hlavne po pokojnom úvode. Preto nás musí sklamať, keď sa nakoniec žiaden psychopat nekoná. Aj negatívni hrdinovia sú vykreslení ľudsky, čo v tomto prípade znamená do značnej miery nudne. O niečo logicky odôvodnené im ide, ich ciele nie sú v ničom psychopatické. Nech sa aj pri ich dosahovaní správajú nebezpečne, a miestami značne násilne. Krutosť sa predovšetkým spomína, máme dôvody jej veriť, nikdy už ale nevnímame jej bezprostrednosť tak, ako keď sme dostali prvý dôvod si ju predstavovať. Z negatívnych postáv je presvedčivo hororový len samotný starček, tiež ale skôr na úrovni potenciálu a čoho by bol schopný podľa svojich vyjadrení.

„Strach príde možno v pár krátkych okamihoch, tie ale viac ako vyvažuje mnoho nepodarených a značne škaredo nakrútených sekvencií.“

Najvýraznejšia pasáž z filmu je akčná, no nie príliš hororovo akčná. Krvi je málo, mŕtvoly pribúdajú nedramaticky a skôr stručne. Strach príde možno v pár krátkych okamihoch, tie ale viac ako vyvažuje mnoho nepodarených a značne škaredo nakrútených sekvencií. Je možné, že ide o akési ambície a pokusy o experimentovanie, mnoho snáh vo filme ale pôsobí priam amatérsky a rozhodne nie príjemne. Dojem, že žiadne z našich pôvodných očakávaní nebudú naplnené, sa zosilňuje neustále. A veľmi nemnohé pozitíva, ktoré do konca prídu, nám jeho oprávnenosť len potvrdia.

The Neighbor nejde cestou klasického exploitu, nejde vlastne žiadnou funkčnou cestou. Snaží sa byť miestami inteligentný, miestami krutý a inokedy akčný. Ničím nakoniec nezaujme, až na krátku pasáž v ňom celkom chýba pocit strachu či atmosféry. Pripomína skôr temný thriller, až na ten prísľub exploitu. Ktorý ale zostane celkom nenaplnený.

 

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok