najčítanejšie recenzie.
The Tortured
Zápletkou The Tortured pripomína začiatok Ctihodného občana, v ktorom vrah chladnokrvne odpravil ženu aj dcéru hlavného hrdinu (Gerard Butler) a ten sa pomstil tak, že uniesol vraha a utýral ho na smrť. Manželský pár Elise a Craig sú na tom podobne. 27. 10. 2010
Girl on the Third Floor
Nezačíname so žiadnou idylkou, nie takou skutočnou. Je tu jej zdanie, muž chce vlastnými rukami zrekonštruovať dom pre tehotnú manželku. Postava bude mať muchy, hneď sa ale snaží mať určitú hĺbku. Na pohľad je nesympatická, aspoň v nejakej miere úmyselne. Zistíme, že jeho svedomie nie je ani trochu čisté, ako vo vzťahu k svetu tak k vlastnej tehotnej manželke. Snaží sa presvedčiť ju, svet a hlavne samého seba, že nie je stratený prípad, dokáže sa pozbierať, byť platným členom spoločnosti a dobrým manželom. Kiežby za tým účelom neskončil zrovna v bývalom bordeli, ktorého minulosť nie je tiež celkom ako ľalia, a podobné miesta sa jej odkazu zbaviť nezvyknú. Už naveky v ňom zostala niekdajšia legenda- Girl on the Third Floor.
Color Out of Space
Rodinka balansuje niekde na hrane komickosti, každý má ale predsa vlastný spôsob života. Pubertálna dcéra inklinuje k čarodejníctvu, prečo nie. Matka má uprostred divočiny na povale starého domu kanceláriu, odkiaľ riadi finančné operácie. Otec má miláčikov lamy alpaka, tie pokladá za zvieratá budúcnosti, hýčka si ich, aby naplno rozvil ich potenciál. K tomu tu máme hipisácky ladeného suseda, ďalšieho utečenca z civilizácie. Už len vymyslieť, čo skutočne uletené, absurdné a nepochopiteľné a zároveň hororové by sa im mohlo začať diať. Na to je expert H. P. Lovecraft, film je podľa jeho poviedky Color Out of Space.
Game Over
Takzvané pamiatkové tetovanie skutočne existuje. Popol z kremácie vášho blízkeho zmiešajú s atramentom a ten sa naveky stane vašou súčasťou. Môžeme si o tejto novinke myslieť čokoľvek, objektívne hygienické nedostatky v nej nikto nenašiel. Popol vzniká pri vysokej teplote a pokiaľ sa nestihne znečistiť cestou do tetovacieho štúdia, podľa toho čo zatiaľ vieme by nemal mať ako ohroziť zdravie nositeľa tetovania. Samozrejme, veľa toho ešte nevieme. Mnohým silám nerozumieme, hlavne tým vyskytujúcim sa v hororoch. Napríklad prečo by tetovanie malo pravidelne intenzívne bolieť, a nedovoliť nikomu naň siahnuť. Až neskôr zistíme, že to by bolo Game Over.
Nenávisť (2020)
Američania už jeden remake nakrútili. Preto tentokrát oficiálne nejde o remake, pôvodne to mal byť reboot, nakoniec je z toho sidequel. Presný dej filmu z roku 2004 si už aj tak väčšina ľudí nepamätá, veď ani nebol zásadne dôležitý. Tu ide o myšlienku, princíp, či mytológiu, o koncept toho, ako sa nenávisť zostane niekde držať, šíri sa ďalej a už sa jej nedá zbaviť. Prečo z nápadu dokola nečerpať, nenakrútiť znova to isté, len trochu inak. A nazvať to rovnako, Nenávisť.
recenzie.
Vittra/ Wither
Pomsta za všetky zlé remaky
Skupinka mladých ľudí, čo sa vyberie do osamotenej chaty uprostred lesa, je tu o niečo väčšia. Mladé blondíny a šviháci, niektorí v pároch, niektorí hľadajúci pár. Tešia sa na zábavu, no veľa sa im jej nedostane. Prvá náhodou nájde pivnicu, a samozrejme do nej bez váhania vlezie. Vráti sa iná. Najprv si len myslia, že toho veľa vypila. Kým sa nezačne vrhať na ostatných nie preto, že je nadržaná, a nezačne javiť záujem o úplne iné časti cudzích tiel, ako zvyčajne. Koho uloví, ten sa k nej pridá. Ostatným potom nezostane iné, ako sa schovávať a brániť.
„Ľudia ubúdajú a zombíci pribúdajú takpovediac rutinne, jeden po druhom, ako dokonale prirodzený a nezastaviteľný proces."
Celý dej nič na spôsob spádu ani nemá. Ľudia ubúdajú a zombíci pribúdajú takpovediac rutinne, jeden po druhom, ako dokonale prirodzený a nezastaviteľný proces. Postavy sa správajú až neuveriteľne hlúpo a bez logiky. Okrem toho že je ich správanie sa podriadené cieľu dostať ich do nejakej vhodnej hororovej situácie, tu ide o situácie popožičiavané, kde sa len dalo. Do chaty idú, pretože otcovi sa ju podarilo zohnať, a nikomu neprekáža, že o nej nič nevedia. Do domu musí vletieť skala, aby ňou niekoho mohli umlátiť nápadne podobne scéne z Hills Have Eyes. A chlap začne v daždi pochovávať svoju priateľku po prvom údere lopatou, scénu určite spoznáte. „Povedomých" sekvencií je viac než dosť, no nejde o priznané a vhodne použité odkazy, aké potešia oko hororového fanúšika. Ich silenosť príšerne kričí a skladbou sa k sebe vôbec nehodia.
„Diery v hlavách, odlietavajúce končatiny a hektolitre krvi sú skutočným svetlým bodom filmu a jediné sa starajú o divákovu zábavu."
Jedna vec, na ktorej si tvorcovia dali záležať, sú špeciálne efekty a gore. Brutality si užijeme neúrekom a jej zobrazenie je na veľmi slušnej úrovni. Diery v hlavách, odlietavajúce končatiny a hektolitre krvi sú skutočným svetlým bodom filmu a jediné sa starajú o divákovu zábavu. Škoda že aj dojem z nich musí poznačiť ako zle sú napísané scény, v ktorých sa odohrávajú.
„Hlúpe grimasy a drsné otočky síce ukážu akí sú zombíci super, len zároveň aj akí otrasní sú herci, scenár aj réžia."
Dobre zobrazení zombíci majú zase iný problém, konkrétne herecké výkony a zlú prácu s hercami. Keď už sú tí zombíci takí cool, snažia sa čo najviac predviesť, čomu zase podriaďujú za každú cenu svoje správanie. Hlúpe grimasy a drsné otočky síce ukážu akí sú zombíci super, len zároveň aj akí otrasní sú herci, scenár aj réžia.
Wither na jednej strane zdieľa s americkými remakemi silný kvalitatívny prepad oproti pôvodnému filmu, prameniaci z chýbajúcej originality. V podstate ho doťahuje do dokonalosti, a pridáva k nemu ešte aj nedotiahnutú realizáciu a nedostatočné zručnosti. Exotické príspevky do sveta hororu zvyknú byť príjemným osviežením a spravidla im odpustíme aj nejaké nedostatky. Tentokrát ale Švédi robia zle a bez pridanej hodnoty niečo, čo už neporovnateľne lepšie spravili Američania. Takže asi jedinými fanúšikmi zostanú milovníci švédskeho jazyka.
