najčítanejšie recenzie.

Victor Frankenstein

Znova to isté inak, nudnejšie

Frankenstein je krásny príklad postavy, ktorá svojou slávou ďaleko presiahla dielo, z ktorého pochádza. Totiž Frankenstein pôvodne nebola ani oživená príšera, ale jej stvoriteľ. To je už samozrejme všetkým jedno, rovnako ako presný obsah diela, v ktorom sa prvýkrát objavil. Aj to, že ho napísala Mary Shelley a malo ísť o prvý román žánra sci fi aj jeden z prvých hororov. Tá Mary Shelley, o ktorej sa nikdy nemôže nespomenúť, že bola manželkou Percy Bysshe Shelleyho. A znova sa hlavne v našich končinách všetci len tvária, že vedia, o koho ide. Čo už, z Frankensteina je kultúrne dedičstvo s kolektívnym vlastníctvom, takže každý si s ním už robí, čo chce. Teraz nám napríklad film opisuje neznámy príbeh jeho tvorcu a tak sa aj volá, Victor Frankenstein.

4. 12. 2015

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?

Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.

26. 4. 2012

Honeymoon

Niekto sa zo svadobnej cesty nechce vrátiť. Iný by aj rád...

Ľudia sa počas života nielen menia. Oni sú iní neustále. Ako to do asi najväčších detailov rozobral Luigi Pirandello, v každom človeku sa skrýva nespočetne identít, z ktorých ani jedna sa nedá označiť za skutočnú. Všetci sme len obrazom v očiach seba samého a v očiach každého človeka, ktorého v živote stretneme. Každý z týchto obrazov je iný a jednotlivec nemá nikdy šancu ich všetky spoznať. Teda nemôže spoznať seba samého, pretože nič také ako skutočný on vlastne neexistuje. Takže, kto vlastne môže povedať, že vie komu to prisahá vernosť až do konca života? Nezačínajú niektorí pochybovať už keď odcestujú na svoj Honeymoon?

10. 2. 2015

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?

V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.

6. 10. 2015

Knock Knock

Dvere neotvárať, film nepozerať

Predstavte si, že ste muž po štyridsiatke a rodina vám odišla na víkend k moru. Žijete na predmestí, naokolo nikde nikto a na dvere vám zaklopú dve sporo odeté dvadsaťročné dievčatá. Taxikár ich odviezol na zlú adresu, jedna si telefón zabudla, druhej premokol a nefunguje. Potrebovali by sa trocha zohriať, počkať na ďalší taxík. Je to síce trocha trápne, ale šaty majú premočené, v tých nemôžu prísť na party. Nemohli by si ich hodiť do sušičky? Zatiaľ hostiteľovi zo slušnosti pochvália dom, obdivujú jeho zbierku platní. Aj vypracované telo. Z bežných rozhovorov postupne prechádzajú aj na témy o sexe. Skutočne išlo o celkom náhodné Knock Knock?

30. 11. 2015

recenzie.

Vittra/ Wither

Andrej Gomora | 6. 12. 2013

3/10

žáner:

survival, zombie/infection

Pomsta za všetky zlé remaky

Švédom chýbajú skúsenosti s horormi vo všeobecnosti, so zombíckymi obzvlášť. Doteraz údajne vznikol presne jeden. Druhý v poradí sa rozhodol nespoľahnúť sa na originalitu, a radšej si vypožičať know-how z cudziny. Balansuje tesne na hranici plagiátu Evil Dead a volá sa Vittra, po anglicky Wither.

Skupinka mladých ľudí, čo sa vyberie do osamotenej chaty uprostred lesa, je tu o niečo väčšia. Mladé blondíny a šviháci, niektorí v pároch, niektorí hľadajúci pár. Tešia sa na zábavu, no veľa sa im jej nedostane. Prvá náhodou nájde pivnicu, a samozrejme do nej bez váhania vlezie. Vráti sa iná. Najprv si len myslia, že toho veľa vypila. Kým sa nezačne vrhať na ostatných nie preto, že je nadržaná, a nezačne javiť záujem o úplne iné časti cudzích tiel, ako zvyčajne. Koho uloví, ten sa k nej pridá. Ostatným potom nezostane iné, ako sa schovávať a brániť.

„Ľudia ubúdajú a zombíci pribúdajú takpovediac rutinne, jeden po druhom, ako dokonale prirodzený a nezastaviteľný proces."

Celý dej nič na spôsob spádu ani nemá. Ľudia ubúdajú a zombíci pribúdajú takpovediac rutinne, jeden po druhom, ako dokonale prirodzený a nezastaviteľný proces. Postavy sa správajú až neuveriteľne hlúpo a bez logiky. Okrem toho že je ich správanie sa podriadené cieľu dostať ich do nejakej vhodnej hororovej situácie, tu ide o situácie popožičiavané, kde sa len dalo. Do chaty idú, pretože otcovi sa ju podarilo zohnať, a nikomu neprekáža, že o nej nič nevedia. Do domu musí vletieť skala, aby ňou niekoho mohli umlátiť nápadne podobne scéne z Hills Have Eyes. A chlap začne v daždi pochovávať svoju priateľku po prvom údere lopatou, scénu určite spoznáte. „Povedomých" sekvencií je viac než dosť, no nejde o priznané a vhodne použité odkazy, aké potešia oko hororového fanúšika. Ich silenosť príšerne kričí a skladbou sa k sebe vôbec nehodia.

„Diery v hlavách, odlietavajúce končatiny a hektolitre krvi sú skutočným svetlým bodom filmu a jediné sa starajú o divákovu zábavu."

Jedna vec, na ktorej si tvorcovia dali záležať, sú špeciálne efekty a gore. Brutality si užijeme neúrekom a jej zobrazenie je na veľmi slušnej úrovni. Diery v hlavách, odlietavajúce končatiny a hektolitre krvi sú skutočným svetlým bodom filmu a jediné sa starajú o divákovu zábavu. Škoda že aj dojem z nich musí poznačiť ako zle sú napísané scény, v ktorých sa odohrávajú.

„Hlúpe grimasy a drsné otočky síce ukážu akí sú zombíci super, len zároveň aj akí otrasní sú herci, scenár aj réžia."

Dobre zobrazení zombíci majú zase iný problém, konkrétne herecké výkony a zlú prácu s hercami. Keď už sú tí zombíci takí cool, snažia sa čo najviac predviesť, čomu zase podriaďujú za každú cenu svoje správanie. Hlúpe grimasy a drsné otočky síce ukážu akí sú zombíci super, len zároveň aj akí otrasní sú herci, scenár aj réžia.

Wither na jednej strane zdieľa s americkými remakemi silný kvalitatívny prepad oproti pôvodnému filmu, prameniaci z chýbajúcej originality. V podstate ho doťahuje do dokonalosti, a pridáva k nemu ešte aj nedotiahnutú realizáciu a nedostatočné zručnosti. Exotické príspevky do sveta hororu zvyknú byť príjemným osviežením a spravidla im odpustíme aj nejaké nedostatky. Tentokrát ale Švédi robia zle a bez pridanej hodnoty niečo, čo už neporovnateľne lepšie spravili Američania. Takže asi jedinými fanúšikmi zostanú milovníci švédskeho jazyka.