najčítanejšie recenzie.
Hellions
Apostle
Určite sa dá vnímať pozitívne posun od schematického zobrazovania náboženských fanatikov ako šialencov a nič iné. Nadprirodzené javy sú predsa neoddeliteľná súčasť hororov. Tak prečo by niekedy nemohli to nie zrovna sympatické správanie aj podporovať, či priam ospravedlňovať? Postavy sa tak môžu stať ľudskejšími, vrátane náboženských magorov. Tiež nemusia byť zlí, len pretože ich to baví, a môžu divákovi skomplikovať možnosť ich odsúdenia aspoň do tej miery, že to skutočne nemali až také jednoduché. Keď k niekomu hovorí bohyňa, nemá nárok pokladať sa za Apostle?
Antiviral
Predstavte si svet, v ktorom sú ľudia natoľko posadnutí celebritami, že sa dávajú dobrovoľne infikovať ich chorobami. A dokonca sú ochotní za to aj celkom slušne platiť. 3. 5. 2013
The Eyes of My Mother
Mama dievčatku veľa rozprávala o anatómii, o rezaní. Ako už mohla čakať, že to s ním dopadne. Sama bola v Portugalsku očná chirurgička, na kravskom oku dcére ukazuje, ako vyzerá jeho vnútro. Dievčatko je rado, rezanie sa jej páči, má rada svoju mamu. Na ich odľahlý statok jedného dňa príde cudzinec. Pýta sa na záchod, vyžaduje si nezvyčajnú zdvorilosť. Pôsobí na jednej strane krehko, zároveň dosť vyšinuto. Neskôr sa sám prizná, má rád zabíjanie, ten pocit ktorý človeku prináša. Na rozhovory s dievčatkom bude mať ešte veľa času. Bez mamičky si z neho spraví svojho jediného kamaráta. Hoci nahradiť ju samozrejme nikdy môcť nebude, Francisca bude vždy myslieť na The Eyes of My Mother.
27. 6. 2017The Domestics
Vysvetľovať, čo zničilo civilizáciu, respektíve odkiaľ sa zobrali zombíci, upíri alebo iný zrod jej rozvrátenia už dávno nie je nevyhnutnosť. Postapokalyptický film je dávno etablovaný ako žáner a pred nikým už nemusí svoje zápletky ospravedlňovať. V tomto prípade si zvolil ironickú eleganciu s narážkou na konšpirácie o chemtrails. Niekto sa proste rozhodol, že stačí, a lietadlá obostreli svet čiernym dymom. Znie to trochu hlúpo, ale dá sa to vnímať ako vtipná hlúposť. Ako takmer vždy hlavne film o pôvode postapokalyptického stavu sveta vôbec nie je. Tentokrát je o ľuďoch, priamo o manželoch v kríze vzťahu. The Domestics.
recenzie.
Vittra/ Wither
Pomsta za všetky zlé remaky
Skupinka mladých ľudí, čo sa vyberie do osamotenej chaty uprostred lesa, je tu o niečo väčšia. Mladé blondíny a šviháci, niektorí v pároch, niektorí hľadajúci pár. Tešia sa na zábavu, no veľa sa im jej nedostane. Prvá náhodou nájde pivnicu, a samozrejme do nej bez váhania vlezie. Vráti sa iná. Najprv si len myslia, že toho veľa vypila. Kým sa nezačne vrhať na ostatných nie preto, že je nadržaná, a nezačne javiť záujem o úplne iné časti cudzích tiel, ako zvyčajne. Koho uloví, ten sa k nej pridá. Ostatným potom nezostane iné, ako sa schovávať a brániť.
„Ľudia ubúdajú a zombíci pribúdajú takpovediac rutinne, jeden po druhom, ako dokonale prirodzený a nezastaviteľný proces."
Celý dej nič na spôsob spádu ani nemá. Ľudia ubúdajú a zombíci pribúdajú takpovediac rutinne, jeden po druhom, ako dokonale prirodzený a nezastaviteľný proces. Postavy sa správajú až neuveriteľne hlúpo a bez logiky. Okrem toho že je ich správanie sa podriadené cieľu dostať ich do nejakej vhodnej hororovej situácie, tu ide o situácie popožičiavané, kde sa len dalo. Do chaty idú, pretože otcovi sa ju podarilo zohnať, a nikomu neprekáža, že o nej nič nevedia. Do domu musí vletieť skala, aby ňou niekoho mohli umlátiť nápadne podobne scéne z Hills Have Eyes. A chlap začne v daždi pochovávať svoju priateľku po prvom údere lopatou, scénu určite spoznáte. „Povedomých" sekvencií je viac než dosť, no nejde o priznané a vhodne použité odkazy, aké potešia oko hororového fanúšika. Ich silenosť príšerne kričí a skladbou sa k sebe vôbec nehodia.
„Diery v hlavách, odlietavajúce končatiny a hektolitre krvi sú skutočným svetlým bodom filmu a jediné sa starajú o divákovu zábavu."
Jedna vec, na ktorej si tvorcovia dali záležať, sú špeciálne efekty a gore. Brutality si užijeme neúrekom a jej zobrazenie je na veľmi slušnej úrovni. Diery v hlavách, odlietavajúce končatiny a hektolitre krvi sú skutočným svetlým bodom filmu a jediné sa starajú o divákovu zábavu. Škoda že aj dojem z nich musí poznačiť ako zle sú napísané scény, v ktorých sa odohrávajú.
„Hlúpe grimasy a drsné otočky síce ukážu akí sú zombíci super, len zároveň aj akí otrasní sú herci, scenár aj réžia."
Dobre zobrazení zombíci majú zase iný problém, konkrétne herecké výkony a zlú prácu s hercami. Keď už sú tí zombíci takí cool, snažia sa čo najviac predviesť, čomu zase podriaďujú za každú cenu svoje správanie. Hlúpe grimasy a drsné otočky síce ukážu akí sú zombíci super, len zároveň aj akí otrasní sú herci, scenár aj réžia.
Wither na jednej strane zdieľa s americkými remakemi silný kvalitatívny prepad oproti pôvodnému filmu, prameniaci z chýbajúcej originality. V podstate ho doťahuje do dokonalosti, a pridáva k nemu ešte aj nedotiahnutú realizáciu a nedostatočné zručnosti. Exotické príspevky do sveta hororu zvyknú byť príjemným osviežením a spravidla im odpustíme aj nejaké nedostatky. Tentokrát ale Švédi robia zle a bez pridanej hodnoty niečo, čo už neporovnateľne lepšie spravili Američania. Takže asi jedinými fanúšikmi zostanú milovníci švédskeho jazyka.
