najčítanejšie recenzie.

Repulsion

Čo sa odohráva v ženskej hlave pri pohľade na muža

Romanovi Polanskému napred v auguste 1969 zavraždili kumpáni Charlesa Mansona tehotnú manželku. V roku 1977 ho pre zmenu obvinili zo zdrogovania a znásilnenia 13 ročného dievčaťa. On tvrdí, že drogy jej nedal a so stykom súhlasila. Nestačí, že mala 13 rokov? Polanského kariéru zločin ovplyvnil len v tom, že namiesto Ameriky nakrúca filmy v Európe a musí sa vyhýbať cestám do krajín, ktoré by ho mohli do USA vydať. Nečelí všeobecnému odsúdeniu a výzvam na bojkot, zbiera ocenenia za filmy. Ak ste aj vy ochotní napriek pomerne vážnemu prehrešku umelca nezatratiť, za pozornosť stojí napríklad aj jeho film z roku 1965 s názvom Repulsion.

9. 12. 2015

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov

Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.

12. 11. 2018

Cyntoryn zvieratiek

Viditeľne iný

Na rozdiel od diel ako Osvietenie, Mŕtva zóna či Carrie nerežíroval Cintorín domácich zvierat z roku 1989 známy režisér a tento film ani nepatrí medzi kriticky najuznávanejšie z diel podľa predlohy Stephena Kinga. Pomerne presne sa drží príbehu z knihy, veď scenár napísal samotný spisovateľ, a filmársky ide o skôr jednoduché a priamočiare dielo. Vďaka výbornej atmosfére a niekoľkým pamätným scénam a výrokom si aj tak vyslúžil svoj vlastný osobitný kult, takže nepochybne bolo nemálo fanúšikov zvedavých, ako bude vyzerať remake, či nová adaptácia knihy, uvádzaná do distribúcie pod menom Cyntoryn zvieratiek.

30. 4. 2019

Brightburn

Superman, len trochu iný

Nie sme vôbec ďaleko od nedávneho Potomka, hoci témy ako odcudzenie tentokrát skúmame oveľa povrchnejšie. Tu máme totiž skôr superhrdinský námet a tomu zodpovedá aj štýl jeho spracovania. Spraviť Supermana naopak znie zaujímavo predovšetkým ako hypotéza, či pokus. Tentokrát bez vysvetľovania a príbehu z planéty Kryptón. Prečo by ten tvor, ktorý padne na zem a má nadprirodzené schopnosti, nemohol byť zlý? V poslednom čase sa predsa zvykli superhrdinovia skúmať zo všetkých strán a robili sa filmy či rovno seriály o každom jednom období ich života. Úskalia tohto spracovania musia nepochybne napadať každému, poňať sa ale dá mnohými spôsobmi.

20. 5. 2019

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?

V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.

6. 10. 2015

recenzie.

Vittra/ Wither

Andrej Gomora | 6. 12. 2013

3/10

žáner:

survival, zombie/infection

Pomsta za všetky zlé remaky

Švédom chýbajú skúsenosti s horormi vo všeobecnosti, so zombíckymi obzvlášť. Doteraz údajne vznikol presne jeden. Druhý v poradí sa rozhodol nespoľahnúť sa na originalitu, a radšej si vypožičať know-how z cudziny. Balansuje tesne na hranici plagiátu Evil Dead a volá sa Vittra, po anglicky Wither.

Skupinka mladých ľudí, čo sa vyberie do osamotenej chaty uprostred lesa, je tu o niečo väčšia. Mladé blondíny a šviháci, niektorí v pároch, niektorí hľadajúci pár. Tešia sa na zábavu, no veľa sa im jej nedostane. Prvá náhodou nájde pivnicu, a samozrejme do nej bez váhania vlezie. Vráti sa iná. Najprv si len myslia, že toho veľa vypila. Kým sa nezačne vrhať na ostatných nie preto, že je nadržaná, a nezačne javiť záujem o úplne iné časti cudzích tiel, ako zvyčajne. Koho uloví, ten sa k nej pridá. Ostatným potom nezostane iné, ako sa schovávať a brániť.

„Ľudia ubúdajú a zombíci pribúdajú takpovediac rutinne, jeden po druhom, ako dokonale prirodzený a nezastaviteľný proces."

Celý dej nič na spôsob spádu ani nemá. Ľudia ubúdajú a zombíci pribúdajú takpovediac rutinne, jeden po druhom, ako dokonale prirodzený a nezastaviteľný proces. Postavy sa správajú až neuveriteľne hlúpo a bez logiky. Okrem toho že je ich správanie sa podriadené cieľu dostať ich do nejakej vhodnej hororovej situácie, tu ide o situácie popožičiavané, kde sa len dalo. Do chaty idú, pretože otcovi sa ju podarilo zohnať, a nikomu neprekáža, že o nej nič nevedia. Do domu musí vletieť skala, aby ňou niekoho mohli umlátiť nápadne podobne scéne z Hills Have Eyes. A chlap začne v daždi pochovávať svoju priateľku po prvom údere lopatou, scénu určite spoznáte. „Povedomých" sekvencií je viac než dosť, no nejde o priznané a vhodne použité odkazy, aké potešia oko hororového fanúšika. Ich silenosť príšerne kričí a skladbou sa k sebe vôbec nehodia.

„Diery v hlavách, odlietavajúce končatiny a hektolitre krvi sú skutočným svetlým bodom filmu a jediné sa starajú o divákovu zábavu."

Jedna vec, na ktorej si tvorcovia dali záležať, sú špeciálne efekty a gore. Brutality si užijeme neúrekom a jej zobrazenie je na veľmi slušnej úrovni. Diery v hlavách, odlietavajúce končatiny a hektolitre krvi sú skutočným svetlým bodom filmu a jediné sa starajú o divákovu zábavu. Škoda že aj dojem z nich musí poznačiť ako zle sú napísané scény, v ktorých sa odohrávajú.

„Hlúpe grimasy a drsné otočky síce ukážu akí sú zombíci super, len zároveň aj akí otrasní sú herci, scenár aj réžia."

Dobre zobrazení zombíci majú zase iný problém, konkrétne herecké výkony a zlú prácu s hercami. Keď už sú tí zombíci takí cool, snažia sa čo najviac predviesť, čomu zase podriaďujú za každú cenu svoje správanie. Hlúpe grimasy a drsné otočky síce ukážu akí sú zombíci super, len zároveň aj akí otrasní sú herci, scenár aj réžia.

Wither na jednej strane zdieľa s americkými remakemi silný kvalitatívny prepad oproti pôvodnému filmu, prameniaci z chýbajúcej originality. V podstate ho doťahuje do dokonalosti, a pridáva k nemu ešte aj nedotiahnutú realizáciu a nedostatočné zručnosti. Exotické príspevky do sveta hororu zvyknú byť príjemným osviežením a spravidla im odpustíme aj nejaké nedostatky. Tentokrát ale Švédi robia zle a bez pridanej hodnoty niečo, čo už neporovnateľne lepšie spravili Američania. Takže asi jedinými fanúšikmi zostanú milovníci švédskeho jazyka.