najčítanejšie recenzie.
Furies
Krátky úvod nám predstaví jediné dve postavy diela, ktoré sa snaží nejako rozpracovať aj ako ľudí. Presnejšie len ich vzťah, aká je jedna neschopná, stratená a odkázaná, a ako tá druhá túži, aby sa konečne dala dokopy. Nebude pri nej vždy, čo sa následne aj potvrdí. Kayla sa ocitne celkom sama. Vylezie z drevenej debne niekde uprostred divočiny, a samozrejme jej nenapadne nič lepšie, ako začať kričať na Maddie. Kde trčí? Tá sa zatiaľ neobjaví. Miesto nej začnú okolo Kayly pobehovať akísi čudáci, nejakí Furies.
Demon
Svadba je vraj vždy tak trochu lotéria. Ak si aj myslíte, že človeka, s ktorým sa idete do konca života spojiť, poznáte, zriedka si beriete len jeho. Určite sa budete snažiť jeho rodinu prijať, byť tolerantný a pokúšať sa nájsť si k sebe navzájom cestu. Sú to síce poľskí burani a ožrani, ale nakoniec sú to predsa určite dobrí ľudia. V zásade by to nakoniec asi aj išlo, keby súčasťou ich rodinného dedičstva nebol aj Demon.
13. 9. 2016Gwen
Keďže ponurá a pomalá atmosféra sa viackrát úspešne kombinovala so skutočne hororovými prvkami, možno je lepšie hneď upozorniť. Zápletka sa príliš nerozvinie a nepríde ani žiadne veľké prekvapenie, radšej naň nečakajte. Tentokrát ideme veľmi jednoduchou a priamočiarou cestou, ktorá čerpá z toho, čo nám hneď predstaví. Matka a dve dcéry v osamelom sídle. Otec bojuje na Kryme, živí v nich nádej, že raz ešte povstanú z biedy. Ostatné domy už skôr nedobrovoľne ako z vlastnej vôle obyvatelia opustili, túžila po nich ťažiarska spoločnosť, tak ako túži aj po tom poslednom obývanom. Matka aj dcéry sú odhodlané nepredať, už len z úcty k otcovi. Ich život je pritom ešte ťažší, než akým by ho robili len objektívne podmienky jeho zložitosti.
Bliss
Umelci vraj tvoria pod vplyvom drog. Niektorí tento mýtus popierajú, a tvrdia, že bez jasnej hlavy to nejde. Iní ho aktívne podporujú. Vraj inak sa tvoriť ani nedá. V tomto prípade je to celkom zjavné, umelkyni to ide dokonca najlepšie v stave, keď si ani nepamätá, že niečo tvorila. Vlastne ani nevie, čo presne za ten čas užila. Čo okrem maľovania robila. Ani čo za maľbu to nakoniec má byť. Ako keby ani netvorila ona sama, len slúžila nejakým zvláštnym silám a procesom. A stavu, ktorý sa dá opísať ako Bliss.
Bitter Feast
recenzie.
Vittra/ Wither
Pomsta za všetky zlé remaky
Skupinka mladých ľudí, čo sa vyberie do osamotenej chaty uprostred lesa, je tu o niečo väčšia. Mladé blondíny a šviháci, niektorí v pároch, niektorí hľadajúci pár. Tešia sa na zábavu, no veľa sa im jej nedostane. Prvá náhodou nájde pivnicu, a samozrejme do nej bez váhania vlezie. Vráti sa iná. Najprv si len myslia, že toho veľa vypila. Kým sa nezačne vrhať na ostatných nie preto, že je nadržaná, a nezačne javiť záujem o úplne iné časti cudzích tiel, ako zvyčajne. Koho uloví, ten sa k nej pridá. Ostatným potom nezostane iné, ako sa schovávať a brániť.
„Ľudia ubúdajú a zombíci pribúdajú takpovediac rutinne, jeden po druhom, ako dokonale prirodzený a nezastaviteľný proces."
Celý dej nič na spôsob spádu ani nemá. Ľudia ubúdajú a zombíci pribúdajú takpovediac rutinne, jeden po druhom, ako dokonale prirodzený a nezastaviteľný proces. Postavy sa správajú až neuveriteľne hlúpo a bez logiky. Okrem toho že je ich správanie sa podriadené cieľu dostať ich do nejakej vhodnej hororovej situácie, tu ide o situácie popožičiavané, kde sa len dalo. Do chaty idú, pretože otcovi sa ju podarilo zohnať, a nikomu neprekáža, že o nej nič nevedia. Do domu musí vletieť skala, aby ňou niekoho mohli umlátiť nápadne podobne scéne z Hills Have Eyes. A chlap začne v daždi pochovávať svoju priateľku po prvom údere lopatou, scénu určite spoznáte. „Povedomých" sekvencií je viac než dosť, no nejde o priznané a vhodne použité odkazy, aké potešia oko hororového fanúšika. Ich silenosť príšerne kričí a skladbou sa k sebe vôbec nehodia.
„Diery v hlavách, odlietavajúce končatiny a hektolitre krvi sú skutočným svetlým bodom filmu a jediné sa starajú o divákovu zábavu."
Jedna vec, na ktorej si tvorcovia dali záležať, sú špeciálne efekty a gore. Brutality si užijeme neúrekom a jej zobrazenie je na veľmi slušnej úrovni. Diery v hlavách, odlietavajúce končatiny a hektolitre krvi sú skutočným svetlým bodom filmu a jediné sa starajú o divákovu zábavu. Škoda že aj dojem z nich musí poznačiť ako zle sú napísané scény, v ktorých sa odohrávajú.
„Hlúpe grimasy a drsné otočky síce ukážu akí sú zombíci super, len zároveň aj akí otrasní sú herci, scenár aj réžia."
Dobre zobrazení zombíci majú zase iný problém, konkrétne herecké výkony a zlú prácu s hercami. Keď už sú tí zombíci takí cool, snažia sa čo najviac predviesť, čomu zase podriaďujú za každú cenu svoje správanie. Hlúpe grimasy a drsné otočky síce ukážu akí sú zombíci super, len zároveň aj akí otrasní sú herci, scenár aj réžia.
Wither na jednej strane zdieľa s americkými remakemi silný kvalitatívny prepad oproti pôvodnému filmu, prameniaci z chýbajúcej originality. V podstate ho doťahuje do dokonalosti, a pridáva k nemu ešte aj nedotiahnutú realizáciu a nedostatočné zručnosti. Exotické príspevky do sveta hororu zvyknú byť príjemným osviežením a spravidla im odpustíme aj nejaké nedostatky. Tentokrát ale Švédi robia zle a bez pridanej hodnoty niečo, čo už neporovnateľne lepšie spravili Američania. Takže asi jedinými fanúšikmi zostanú milovníci švédskeho jazyka.
