recenzie.

And Soon the Darkness

Andrej Gomora | 28. 1. 2011

0

3/10          

žáner:

survival

Remake, ktorý originál rozbije a nevie poskladať

And Soon the Darkness z roku 1970 bolo dielo, ktoré silne odrážalo svoju dobu. Snažiť sa vytvoriť čo najvernejší remake by bolo asi ako pokúsiť sa o remake niektorej z Chaplinových grotesiek. Také filmy sa už dnes jednoducho nerobia a akákoľvek snaha o cestovanie v čase, vo filmárskych postupoch a technológiách, by bola zaručene odsúdená na neúspech. Všetko to si tvorcovia remaku And Soon the Darkness nepochybne uvedomovali a do nakrúcania sa pustili podobne, ako keď sa na film adaptuje kniha či divadelná hra. Poňali ho len ako inšpiráciu a pomerne voľný dejový základ, na ktorom stavali horor vhodný do dnešných čias.

„Presúvame sa do Argentíny, krajiny, kde sa vždy dovoláte tomu istému policajtovi..."

Prvá výrazná zmena je v mieste, kde sa hrozné udalosti odohrajú. Francúzsky vidiek je už asi príliš opozeraný a navyše v čase mobilov by tu už bolo ťažké vybudovať atmosféru izolovanosti. Presúvame sa preto do Argentíny. Krajiny, kde sa dovoláte vždy tomu istému policajtovi a niekoho ešte zaujímajú hlučné americké turistky, ktoré sa rady predvádzajú po baroch. Stephanie a Ellie sa síce vybrali na organizovaný bicyklový výlet, rozhodli sa však oddeliť od zvyšku skupiny. Deň pred plánovaným koncom zájazdu sa ocitnú v malom mestečku, odkiaľ im má na druhý deň ráno ísť autobus, ktorý ich opäť pridruží k zvyšku turistov. Posledný večer si ešte, samozrejme, musia užiť, a preto nie je prekvapivé, že jednu takmer znásilnia a spoj na druhý deň nestihnú. Nepríjemná situácia vyústi do hádok, až príliš osobných, a na konci jednej z nich sa už Ellie opaľuje pri vodopáde sama. Stephanie na ňu najskôr čaká, potom ju ide hľadať, ale namiesto svojej kamarátky nájde len jej mobil a piesok so stopami krvi.

Úvod je síce odvážny, ale zmeny v tejto časti sú skôr pozitívne. Hašterenie pekných, nie príliš opatrných Američaniek buduje podklad pre príchod skutočného deja. Ide však viac-menej iba o vatu, ktorá mohla pekne vystlať „to hlavné". Problém je, keď na to hlavné príde. Keď sa postavy dostanú do náročnejšej situácie a začnú sa prejavovať, vychádza na povrch ich plochosť a neuveriteľnosť. Hádka, ktorá ich rozdelí, je dokonale nezmyselná, dialógy zle napísané a správanie nelogické. V tomto štýle sa už potom pokračuje v podstate až do konca. Dej sa zamotáva, pribúdajú postavy, ktoré sú rovnako zlé ako naše hrdinky. Najskôr je tu snaha diváka zmiasť, tak ako to robil pôvodný film. Od tohto smeru však film rýchlo upustí, pravdepodobne pre neschopnosť udržať napätie bez akcie. Všetko sa začne vysvetľovať a svojej tajomnosti sa film dobrovoľne vzdáva. Nadobúda podobu konvenčného exotického survivalu o únose turistiek. Tu už však nedokáže ničím prekvapiť.

„Z pôvodného filmu si remake ponechal takmer úplnú absenciu smrtí a takisto značne málo násilia."

Vysvetlená zápletka nie je ničím zaujímavá a sama osebe je dosť primitívna. Rovnako zle je na tom jej spracovanie. Priebeh je predvídateľný, a keď sa aj snaží prekvapiť, je to vždy skôr k horšiemu, ako by divák čakal. Keďže kvalita klesne, len čo príde snaha o napätie, žiadneho príjemného hororového zážitku sa nedočkáme. Z pôvodného filmu si remake ponechal takmer úplnú absenciu smrtí a takisto značne málo násilia. To je však ťažko zlúčiteľné s hororom, ktorý nestavia na tajomnosti a skrytých hrozbách, a tento nedostatok sa tu stáva skutočným problémom. Výsledkom je len zmätená a nezaujímavá akcia bez akejkoľvek pozitívnej protiváhy, či už  na strane atmosféry, alebo postáv.

Remake And Soon the Darkness je teda jednoznačne iný, ako bol originál. Aj keď sama osebe by táto skutočnosť nemusela byť vôbec negatívna, v tomto prípade výsledok negatívny je. Namiesto prenesenia diela do súčasnosti a vytvorenia verzie pre dnešného diváka sa nám dostáva podpriemerný a nezaujímavý horor. Nevyužíva kvality pôvodného filmu a, bohužiaľ, nevytvára si ani svoje vlastné. Pozitívom by mohlo byť jedine privedenie hororových fanúšikov k pôvodnému filmu, ktorý je však natoľko osobitý, že ich môže pokojne sklamať ešte viac.