hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

3 From Hell

Opäť trošku sadizmu

Rob Zombie je nepochybne svojský tvorca, a jeho štýl vám jednoducho musí sadnúť. Konkrétne vás musí baviť vyžívanie sa v pomerne priamočiarej brutalite a intenzívnej akcii. Podobne ako u Eliho Rotha tu cítiť ten cynicko sadistický podtón, môže nám akurát pripadať o niečo hravejší. Ide len o výrazne násilnú zábavku, ktorá od mučenia nie je ďaleko, celkom sa naň ale nesústreďuje. Hrdinami sa tak či onak stávajú postavy, ktoré by inak mali byť negatívne. Keď ale ide o zobrazenie čo najviac smrti, predsa by sme nemohli držať palce obetiam. Tak to bolo v predošlých dieloch série, ktorá dovršuje štatút trilógie filmom 3 From Hell.

17. 10. 2019

Krampus

Trochu drsnejšia vianočná rozprávka
V zime vždy poteší pozrieť si letný, dovolenkový film. Pláže, slnko, žúry, keď vonku zúri chlad vždy zahrejú. Na Vianoce sa tiež všetci tešíme, ale až tak nás v lete neťahá pozerať si niečo, čo nám ich bude evokovať. Nechceme si pripomínať, že leto sa o chvíľu skončí, rovnako ako ďalší rok nášho života. Vianoce sa na nás aj tak o chvíľu budú valiť odvšadiaľ, aj viac, ako by sme si priali. Keď ale predsa zacítite potrebu vidieť sneh, darčeky a dusné rodinné stretnutia, môžete tento zážitok spojiť s pozeraním napríklad hororu. Poslúžiť môže film Krampus.
9. 5. 2016

We Go On

Jeden duch horor nerobí

Existuje jedna pomerne zrozumiteľná až zjavná teória o tom, čo by sa po smrti mohlo diať. Potom je ale množstvo ďalších, ktoré sa ju snažia za každú cenu spochybniť. Znejú menej racionálne a presvedčivo, často si aj navzájom protirečia. Ľudia im ale aj tak často veria. Veď dôkazy nemá nikto, tak prečo by si nemohli vybrať, v čo uveriť. Práve tá neistota, nemožnosť s určitosťou vedieť, čo bude po smrti, by vraj mohla byť jedným z dôvodov, prečo sa smrti bojíme. Tak sa k strachu rozhodne postaviť hlavná postava filmu We Go On.

11. 7. 2017

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

Tokyo Gore Police

Penis ako zbraň a aligátor miesto nôh
Napadlo vám niekedy, čo by sa stalo, keby polícia prešla do súkromných rúk? Režisér Yoshihiro Nishimura sa nad tým zamyslel za vás a vytvoril budúcnosť Tokia, v ktorej sa tokijská polícia volá Tokyo Police Corporation. Ako názov filmu Tokyo Gore Police napovedá, nebude to budúcnosť práve ružová, ale skôr krvavočervená. 13. 1. 2011

recenzie.

And Soon the Darkness

Andrej Gomora | 28. 1. 2011
0
3/10          
žáner:
survival

Remake, ktorý originál rozbije a nevie poskladať


And Soon the Darkness z roku 1970 bolo dielo, ktoré silne odrážalo svoju dobu. Snažiť sa vytvoriť čo najvernejší remake by bolo asi ako pokúsiť sa o remake niektorej z Chaplinových grotesiek. Také filmy sa už dnes jednoducho nerobia a akákoľvek snaha o cestovanie v čase, vo filmárskych postupoch a technológiách, by bola zaručene odsúdená na neúspech. Všetko to si tvorcovia remaku And Soon the Darkness nepochybne uvedomovali a do nakrúcania sa pustili podobne, ako keď sa na film adaptuje kniha či divadelná hra. Poňali ho len ako inšpiráciu a pomerne voľný dejový základ, na ktorom stavali horor vhodný do dnešných čias.

„Presúvame sa do Argentíny, krajiny, kde sa vždy dovoláte tomu istému policajtovi..."

Prvá výrazná zmena je v mieste, kde sa hrozné udalosti odohrajú. Francúzsky vidiek je už asi príliš opozeraný a navyše v čase mobilov by tu už bolo ťažké vybudovať atmosféru izolovanosti. Presúvame sa preto do Argentíny. Krajiny, kde sa dovoláte vždy tomu istému policajtovi a niekoho ešte zaujímajú hlučné americké turistky, ktoré sa rady predvádzajú po baroch. Stephanie a Ellie sa síce vybrali na organizovaný bicyklový výlet, rozhodli sa však oddeliť od zvyšku skupiny. Deň pred plánovaným koncom zájazdu sa ocitnú v malom mestečku, odkiaľ im má na druhý deň ráno ísť autobus, ktorý ich opäť pridruží k zvyšku turistov. Posledný večer si ešte, samozrejme, musia užiť, a preto nie je prekvapivé, že jednu takmer znásilnia a spoj na druhý deň nestihnú. Nepríjemná situácia vyústi do hádok, až príliš osobných, a na konci jednej z nich sa už Ellie opaľuje pri vodopáde sama. Stephanie na ňu najskôr čaká, potom ju ide hľadať, ale namiesto svojej kamarátky nájde len jej mobil a piesok so stopami krvi.

Úvod je síce odvážny, ale zmeny v tejto časti sú skôr pozitívne. Hašterenie pekných, nie príliš opatrných Američaniek buduje podklad pre príchod skutočného deja. Ide však viac-menej iba o vatu, ktorá mohla pekne vystlať „to hlavné". Problém je, keď na to hlavné príde. Keď sa postavy dostanú do náročnejšej situácie a začnú sa prejavovať, vychádza na povrch ich plochosť a neuveriteľnosť. Hádka, ktorá ich rozdelí, je dokonale nezmyselná, dialógy zle napísané a správanie nelogické. V tomto štýle sa už potom pokračuje v podstate až do konca. Dej sa zamotáva, pribúdajú postavy, ktoré sú rovnako zlé ako naše hrdinky. Najskôr je tu snaha diváka zmiasť, tak ako to robil pôvodný film. Od tohto smeru však film rýchlo upustí, pravdepodobne pre neschopnosť udržať napätie bez akcie. Všetko sa začne vysvetľovať a svojej tajomnosti sa film dobrovoľne vzdáva. Nadobúda podobu konvenčného exotického survivalu o únose turistiek. Tu už však nedokáže ničím prekvapiť.

„Z pôvodného filmu si remake ponechal takmer úplnú absenciu smrtí a takisto značne málo násilia."

Vysvetlená zápletka nie je ničím zaujímavá a sama osebe je dosť primitívna. Rovnako zle je na tom jej spracovanie. Priebeh je predvídateľný, a keď sa aj snaží prekvapiť, je to vždy skôr k horšiemu, ako by divák čakal. Keďže kvalita klesne, len čo príde snaha o napätie, žiadneho príjemného hororového zážitku sa nedočkáme. Z pôvodného filmu si remake ponechal takmer úplnú absenciu smrtí a takisto značne málo násilia. To je však ťažko zlúčiteľné s hororom, ktorý nestavia na tajomnosti a skrytých hrozbách, a tento nedostatok sa tu stáva skutočným problémom. Výsledkom je len zmätená a nezaujímavá akcia bez akejkoľvek pozitívnej protiváhy, či už  na strane atmosféry, alebo postáv.

Remake And Soon the Darkness je teda jednoznačne iný, ako bol originál. Aj keď sama osebe by táto skutočnosť nemusela byť vôbec negatívna, v tomto prípade výsledok negatívny je. Namiesto prenesenia diela do súčasnosti a vytvorenia verzie pre dnešného diváka sa nám dostáva podpriemerný a nezaujímavý horor. Nevyužíva kvality pôvodného filmu a, bohužiaľ, nevytvára si ani svoje vlastné. Pozitívom by mohlo byť jedine privedenie hororových fanúšikov k pôvodnému filmu, ktorý je však natoľko osobitý, že ich môže pokojne sklamať ešte viac.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok