hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Raw Meat

Len trochu netradičná detektíva

Klasickým prvkom v ňom je postava inšpektora v podaní Donalda Pleasancea, hororovým fanúšikom nepochybne známeho zo série Halloween. Ten je sucho vtipný, nevrlý, priečny a často vyvoláva dojem, ako keby tu o vyšetrovanie ani až tak nešlo. Pravdou je, že s ním do filmu vniká aj dosť televíznej estetiky, takej tej hlúpej a nelogickej konverzačnej zábavy. Niekedy sa skrátka predvádza, inokedy sú scény napísané tak, aby ich vyvrcholením bolo jeho vtipne nepríjemné správanie. Z televíznej komédie je toho vo vyšetrovaní viac, napríklad chlapík s MI5 a jeho gestikulovanie paličkou a klobúkom. Tieto prvky zjavne nie sú myslené príliš vážne. Zďaleka nie sú vo filme jediné.

15. 4. 2019

Liek na život

Do Švajčiarska chodia bohatí odpočívať. Večne odpočívať.

Generálny riaditeľ veľkej finančnej firmy, pán Pembroke, odišiel na liečenie do švajčiarskych álp. Kolegom poslal zvláštny list. Celkom podľa neho zanevrel na honbu za peniazmi a svoj dovtedajší spôsob života. Asi sa zbláznil. Firma ho potrebuje, musí podpísať jej predaj. A možno by na neho rovno mohli hodiť aj nejaké nezrovnalosti. Pošlú po neho jedného z ich pôvodcov, mladučkého Lockharta. Tomu sa po troche snahy podarí k Pembrokeovi dostať a čiastočne ho aj na návrat presvedčiť. Veci sa ale skomplikujú, Lockhart si pri nehode zlomí nohu a musí v sanatóriu zostať. Na tom mieste je niečo zvláštne. Obyvatelia blízkej dediny ho nenávidia, o bývalom majiteľovi kolujú čudné historky. Vraj chcel mať dieťa s vlastnou sestrou a v ich svadobnú noc ju dedinčania prišli zlynčovať. Všetci pacienti sa správajú zvláštne, nikto nechce odísť. Prečo aj, vysvetľuje Hannah, jediná mladučká pacientka. Neprekážajú jej ani všadeprítomné úhory?

23. 2. 2017

Grave Encounters

Quo vadis, found footage?
Senzácia, ktorú vyvolal v roku 1999 film Záhada Blair Witch si svojou hrou na autentickosť od mnohých puristov vyslúžila nálepku lacnosti až podradnosti. Formát found footage nebol nový, využil ho už v roku 1980 Ruggero Deodato pri svojom otrasnom filme Cannibal Holocaust.
26. 4. 2012

Red Riding Hood

Človek človeku vlk(olak)om
Červená čiapočka nám vyrástla. Už to nie je to malé dievčatko, ktoré sa s košíkom plným dobrôt vydá cez les navštíviť svoju babičku. Do 21. storočia vchádza ako mladé príťažlivé dievča, ktoré okrem vlkolaka ohrozujúceho jej rodnú dedinu musí riešiť najmä citové problémy. Áno, pôjde o lásku, pretože po Valerii, ako sa dnes Čiapočka volá, túžia odrazu dvaja muži.
7. 6. 2011

recenzie.

And Soon the Darkness

Andrej Gomora | 28. 1. 2011
0
3/10          
žáner:
survival

Remake, ktorý originál rozbije a nevie poskladať


And Soon the Darkness z roku 1970 bolo dielo, ktoré silne odrážalo svoju dobu. Snažiť sa vytvoriť čo najvernejší remake by bolo asi ako pokúsiť sa o remake niektorej z Chaplinových grotesiek. Také filmy sa už dnes jednoducho nerobia a akákoľvek snaha o cestovanie v čase, vo filmárskych postupoch a technológiách, by bola zaručene odsúdená na neúspech. Všetko to si tvorcovia remaku And Soon the Darkness nepochybne uvedomovali a do nakrúcania sa pustili podobne, ako keď sa na film adaptuje kniha či divadelná hra. Poňali ho len ako inšpiráciu a pomerne voľný dejový základ, na ktorom stavali horor vhodný do dnešných čias.

„Presúvame sa do Argentíny, krajiny, kde sa vždy dovoláte tomu istému policajtovi..."

Prvá výrazná zmena je v mieste, kde sa hrozné udalosti odohrajú. Francúzsky vidiek je už asi príliš opozeraný a navyše v čase mobilov by tu už bolo ťažké vybudovať atmosféru izolovanosti. Presúvame sa preto do Argentíny. Krajiny, kde sa dovoláte vždy tomu istému policajtovi a niekoho ešte zaujímajú hlučné americké turistky, ktoré sa rady predvádzajú po baroch. Stephanie a Ellie sa síce vybrali na organizovaný bicyklový výlet, rozhodli sa však oddeliť od zvyšku skupiny. Deň pred plánovaným koncom zájazdu sa ocitnú v malom mestečku, odkiaľ im má na druhý deň ráno ísť autobus, ktorý ich opäť pridruží k zvyšku turistov. Posledný večer si ešte, samozrejme, musia užiť, a preto nie je prekvapivé, že jednu takmer znásilnia a spoj na druhý deň nestihnú. Nepríjemná situácia vyústi do hádok, až príliš osobných, a na konci jednej z nich sa už Ellie opaľuje pri vodopáde sama. Stephanie na ňu najskôr čaká, potom ju ide hľadať, ale namiesto svojej kamarátky nájde len jej mobil a piesok so stopami krvi.

Úvod je síce odvážny, ale zmeny v tejto časti sú skôr pozitívne. Hašterenie pekných, nie príliš opatrných Američaniek buduje podklad pre príchod skutočného deja. Ide však viac-menej iba o vatu, ktorá mohla pekne vystlať „to hlavné". Problém je, keď na to hlavné príde. Keď sa postavy dostanú do náročnejšej situácie a začnú sa prejavovať, vychádza na povrch ich plochosť a neuveriteľnosť. Hádka, ktorá ich rozdelí, je dokonale nezmyselná, dialógy zle napísané a správanie nelogické. V tomto štýle sa už potom pokračuje v podstate až do konca. Dej sa zamotáva, pribúdajú postavy, ktoré sú rovnako zlé ako naše hrdinky. Najskôr je tu snaha diváka zmiasť, tak ako to robil pôvodný film. Od tohto smeru však film rýchlo upustí, pravdepodobne pre neschopnosť udržať napätie bez akcie. Všetko sa začne vysvetľovať a svojej tajomnosti sa film dobrovoľne vzdáva. Nadobúda podobu konvenčného exotického survivalu o únose turistiek. Tu už však nedokáže ničím prekvapiť.

„Z pôvodného filmu si remake ponechal takmer úplnú absenciu smrtí a takisto značne málo násilia."

Vysvetlená zápletka nie je ničím zaujímavá a sama osebe je dosť primitívna. Rovnako zle je na tom jej spracovanie. Priebeh je predvídateľný, a keď sa aj snaží prekvapiť, je to vždy skôr k horšiemu, ako by divák čakal. Keďže kvalita klesne, len čo príde snaha o napätie, žiadneho príjemného hororového zážitku sa nedočkáme. Z pôvodného filmu si remake ponechal takmer úplnú absenciu smrtí a takisto značne málo násilia. To je však ťažko zlúčiteľné s hororom, ktorý nestavia na tajomnosti a skrytých hrozbách, a tento nedostatok sa tu stáva skutočným problémom. Výsledkom je len zmätená a nezaujímavá akcia bez akejkoľvek pozitívnej protiváhy, či už  na strane atmosféry, alebo postáv.

Remake And Soon the Darkness je teda jednoznačne iný, ako bol originál. Aj keď sama osebe by táto skutočnosť nemusela byť vôbec negatívna, v tomto prípade výsledok negatívny je. Namiesto prenesenia diela do súčasnosti a vytvorenia verzie pre dnešného diváka sa nám dostáva podpriemerný a nezaujímavý horor. Nevyužíva kvality pôvodného filmu a, bohužiaľ, nevytvára si ani svoje vlastné. Pozitívom by mohlo byť jedine privedenie hororových fanúšikov k pôvodnému filmu, ktorý je však natoľko osobitý, že ich môže pokojne sklamať ešte viac.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok