hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Mr. Jones

Do divočiny si nezabudnite pribaliť antidepresíva
Zmena prostredia niekedy pomáha. Niekedy ani nie. Aj keď vypadnúť z každodennej rutiny a života v meste môže byť fajn, nečakajme, že sa tak vyriešia všetky problémy. Napríklad keď má niekto vzťah s priateľkou už aj tak naštrbený, nemusí byť najlepší nápad odísť s ňou do divočiny na samotu. Kde budú len oni dvaja a široko ďaleko nič a nikto. Teda, až na Mr. Jonesa.
Ešte tak vedieť, čo je to zač. Celý svet pozná jeho diela, čudné postavičky, ktoré rozposlal náhodným ľuďom. Nikto nevie, ako si adresátov vybral. Všetkým sa začali diať čudné veci, vyhodili ich z práce, opustili manželky alebo oni opustili svoje rodiny. Z postavičiek sa stali známe umelecké diela s obrovskou hodnotou. Existujú rôzne teórie, kto vlastne Mr. Jones je. Nikto nevedel, či ide o jednotlivca alebo skupinu umelcov, ani aký je význam jeho diel. Kým niektorí im pripisujú čisto estetickú hodnotu, pre iných ide o strážcov tohto sveta, ktorí bránia príchodu temných síl. Penny a Scott sú prví, kto Mr. Jones videli na vlastné oči. Navštívili aj jeho ateliér, či skôr pivnicu s množstvom čúd. Radi by o ňom nakrútili dokument. Hoci, rozprávať ani inak s ním komunikovať zjavne nebude veľmi možné.
23. 12. 2014

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Demon

Nečakané nástrahy poľskej svadby

Svadba je vraj vždy tak trochu lotéria. Ak si aj myslíte, že človeka, s ktorým sa idete do konca života spojiť, poznáte, zriedka si beriete len jeho. Určite sa budete snažiť jeho rodinu prijať, byť tolerantný a pokúšať sa nájsť si k sebe navzájom cestu. Sú to síce poľskí burani a ožrani, ale nakoniec sú to predsa určite dobrí ľudia. V zásade by to nakoniec asi aj išlo, keby súčasťou ich rodinného dedičstva nebol aj Demon.

13. 9. 2016

The Taking of Deborah Logan

Kto ovládne telo, keď ho opustí myseľ?
Využiť starobu a Alzheimera ako námet hororu asi nenapadlo ešte nikomu. Strašidelné nepochybne sú, ale predsa, určité veci do oblasti zábavy nepatria. Preto im treba dať niečo navyše. Staré tajomstvo, ktoré vďaka slabnúcemu mozgu vylezie von. A prečo len tajomstvo, rovno druhá identita s nadprirodzenými schopnosťami. Postupne si vezme starnúcu dámu v The Taking of Deborah Logan.
18. 9. 2015

Hellions

Halloweenska báseň o tehotnej tínedžerke
Keď na Halloween doktor oznámi sedemnásťročnému dievčaťu, že je tehotná, veľmi jej do smiechu nebude. Nepomôžu ani škriatkovské ušká, ktoré má doktor nasadené. Nepoteší ju ani, keď dievčatko v čakárni opätuje pochvalu pre jej kostým. Pretože Dora na sebe kostým nemá. Náladu jej nezdvihne ani matka. Súhlasí, že nie každá môže byť najlepšou žiačkou ročníka. Bola by ale rada, keby ho aspoň ukončila. Celkom vhodné podmienky oznámiť jej, že je tehotná, nie? Keby ešte tak čakala normálne dieťa. Lenže je Halloween, všade sa rozliezajú akísi Hellions.
12. 10. 2015

recenzie.

And Soon the Darkness

Andrej Gomora | 28. 1. 2011
0
3/10          
žáner:
survival

Remake, ktorý originál rozbije a nevie poskladať


And Soon the Darkness z roku 1970 bolo dielo, ktoré silne odrážalo svoju dobu. Snažiť sa vytvoriť čo najvernejší remake by bolo asi ako pokúsiť sa o remake niektorej z Chaplinových grotesiek. Také filmy sa už dnes jednoducho nerobia a akákoľvek snaha o cestovanie v čase, vo filmárskych postupoch a technológiách, by bola zaručene odsúdená na neúspech. Všetko to si tvorcovia remaku And Soon the Darkness nepochybne uvedomovali a do nakrúcania sa pustili podobne, ako keď sa na film adaptuje kniha či divadelná hra. Poňali ho len ako inšpiráciu a pomerne voľný dejový základ, na ktorom stavali horor vhodný do dnešných čias.

„Presúvame sa do Argentíny, krajiny, kde sa vždy dovoláte tomu istému policajtovi..."

Prvá výrazná zmena je v mieste, kde sa hrozné udalosti odohrajú. Francúzsky vidiek je už asi príliš opozeraný a navyše v čase mobilov by tu už bolo ťažké vybudovať atmosféru izolovanosti. Presúvame sa preto do Argentíny. Krajiny, kde sa dovoláte vždy tomu istému policajtovi a niekoho ešte zaujímajú hlučné americké turistky, ktoré sa rady predvádzajú po baroch. Stephanie a Ellie sa síce vybrali na organizovaný bicyklový výlet, rozhodli sa však oddeliť od zvyšku skupiny. Deň pred plánovaným koncom zájazdu sa ocitnú v malom mestečku, odkiaľ im má na druhý deň ráno ísť autobus, ktorý ich opäť pridruží k zvyšku turistov. Posledný večer si ešte, samozrejme, musia užiť, a preto nie je prekvapivé, že jednu takmer znásilnia a spoj na druhý deň nestihnú. Nepríjemná situácia vyústi do hádok, až príliš osobných, a na konci jednej z nich sa už Ellie opaľuje pri vodopáde sama. Stephanie na ňu najskôr čaká, potom ju ide hľadať, ale namiesto svojej kamarátky nájde len jej mobil a piesok so stopami krvi.

Úvod je síce odvážny, ale zmeny v tejto časti sú skôr pozitívne. Hašterenie pekných, nie príliš opatrných Američaniek buduje podklad pre príchod skutočného deja. Ide však viac-menej iba o vatu, ktorá mohla pekne vystlať „to hlavné". Problém je, keď na to hlavné príde. Keď sa postavy dostanú do náročnejšej situácie a začnú sa prejavovať, vychádza na povrch ich plochosť a neuveriteľnosť. Hádka, ktorá ich rozdelí, je dokonale nezmyselná, dialógy zle napísané a správanie nelogické. V tomto štýle sa už potom pokračuje v podstate až do konca. Dej sa zamotáva, pribúdajú postavy, ktoré sú rovnako zlé ako naše hrdinky. Najskôr je tu snaha diváka zmiasť, tak ako to robil pôvodný film. Od tohto smeru však film rýchlo upustí, pravdepodobne pre neschopnosť udržať napätie bez akcie. Všetko sa začne vysvetľovať a svojej tajomnosti sa film dobrovoľne vzdáva. Nadobúda podobu konvenčného exotického survivalu o únose turistiek. Tu už však nedokáže ničím prekvapiť.

„Z pôvodného filmu si remake ponechal takmer úplnú absenciu smrtí a takisto značne málo násilia."

Vysvetlená zápletka nie je ničím zaujímavá a sama osebe je dosť primitívna. Rovnako zle je na tom jej spracovanie. Priebeh je predvídateľný, a keď sa aj snaží prekvapiť, je to vždy skôr k horšiemu, ako by divák čakal. Keďže kvalita klesne, len čo príde snaha o napätie, žiadneho príjemného hororového zážitku sa nedočkáme. Z pôvodného filmu si remake ponechal takmer úplnú absenciu smrtí a takisto značne málo násilia. To je však ťažko zlúčiteľné s hororom, ktorý nestavia na tajomnosti a skrytých hrozbách, a tento nedostatok sa tu stáva skutočným problémom. Výsledkom je len zmätená a nezaujímavá akcia bez akejkoľvek pozitívnej protiváhy, či už  na strane atmosféry, alebo postáv.

Remake And Soon the Darkness je teda jednoznačne iný, ako bol originál. Aj keď sama osebe by táto skutočnosť nemusela byť vôbec negatívna, v tomto prípade výsledok negatívny je. Namiesto prenesenia diela do súčasnosti a vytvorenia verzie pre dnešného diváka sa nám dostáva podpriemerný a nezaujímavý horor. Nevyužíva kvality pôvodného filmu a, bohužiaľ, nevytvára si ani svoje vlastné. Pozitívom by mohlo byť jedine privedenie hororových fanúšikov k pôvodnému filmu, ktorý je však natoľko osobitý, že ich môže pokojne sklamať ešte viac.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok