hororo.sk - filmový web z mäsa a kostí. Na sklade vždy čerstvé kúsky.

najčítanejšie recenzie.

 

Boarding School

Nadštandardné služby pre spokojnosť rodičov
Napred si hovoríte, že kde je ten horor. Objaví sa jeden celkom trápny duch, chlapček si zakrýva zrkadlo, zjavne má trocha bujnú fantáziu. Uvidíme aj dôvod, veď číta samé komiksy a pozerá samé horory. Má doma dusno lebo je mierne pošahaný, sú s ním samé problémy. Začne sa dostavovať nepríjemný pocit z pozerania filmu, no nie tak klasicky hororový, maximálne sa tak náznakom blížime exploitationu. Povaha filmu sa celkom nezmení, ani keď ho konečne pošlú na prevýchovu. To príde, až keď divák objaví, čo je to za Boarding School.
12. 11. 2018

Visions

Neviňte dom za jeho obyvateľov
Sú prípady, keď sa hovorí, že herec si film ukradol. Napríklad Orson Welles v Treťom mužovi alebo Marlon Brando v Apokalypse sa objavia len na pár minút, no aj tak ich všetci vnímajú ako hlavné hviezdy týchto diel a spájajú si filmy práve s ich menami. Inokedy sa herec môže stať niečím ako atrakciou. Objaviť sa tiež len na pár minút, no nezaujať svojou charizmou ani výkonom, ale napríklad tým, že ide o notoricky známu seriálovú postavičku. Takže keď sa v obyčajnom horore objaví ako vedľajšia postava Jim Parsons známy ako Sheldon Cooper z Teórie veľkého tresku, diváci si najviac zo všetkého určite zapamätajú jeho. Oplatí sa aj kvôli niečomu inému pozerať horor s názvom Visions?
5. 2. 2016

Masks

Zabudnite na Stanislavského, hrať vás naučí Gdula
Nemecký horor sa vzmáha, a hľadá svoju tvár. Po postapokalyptickom Hell skúša ako mu pristane žltá maska talianskeho Gialla (viac o tomto podžánri nájdete v našom článku). Požičiava si jeho kameru, brutalitu, ženskú obeť, farebnosť aj gýčovitosť. Ako pôjdu dokopy s nemeckom si môžeme pozrieť vo filme Masks.
Už samotný príbeh je odkazom na Suspiriu Daria Argenta. Kým tam prišla Američanka do Nemecka na tanečnú školu, tu ide hlavná postava na hereckú školu založenú poľským učiteľom. Tak ako v Suspirii, aj tu cestou do školy stretne na smrť vyplašenú bývalú žiačku na úteku. A rovnako vidíme, ako ju ten istý večer zabijú. Školu tentokrát neovládajú čarodejnice, aj keď až tak ďaleko od nich nie sme. Jej zakladateľ Matteusz Gdula tu svojho času vyučoval veľmi netradičnou metódou. Študenti zomierali, a on sám nakoniec spáchal samovraždu. Aj keď jeho teória nie je jasne vysvetlená, zdá sa že bral bolesť ako stimulant hereckých výkonov. Film je v tomto smere trochu deravý, keďže napriek všetkému škola stále funguje a hlási sa k svojmu odkazu. Vyučovanie vyzerá viac menej normálne, spolužiaci sú k novoprišelkyni nevrlí, ako sa patrí. Nájde len jednu spriaznenú dušu, ktorá sa ale občas stráca v časti budovy, kam študenti nemajú prístup. Práve tam sa Gdula obesil. Najprv tvrdí, že tam chodí na súkromné hodiny, neskôr prezradí, že tam sa učí Gdulovou metódou. Prejavenú závisť opätuje prosbou o pomoc. Nakoniec sa jediná kamarátka stratí, a naša hlavná hrdinka dostane ponuku byť tou vyvolenou, ktorá sa bude učiť špeciálnou metódou.
5. 3. 2013

Ich seh, ich seh/ Dobrú noc, mami

Čo už mohla vychovať taká matka?
V určitom veku je nenávidieť svojich rodičov normálne, priam súčasť zdravého vývoja. Ani v skorom detstve sa ale určite nedá povedať, že by deti k mame a otcovi pociťovali len lásku. Rodičia sú pre nich predstaviteľmi sveta, v ktorom sú ešte stratené. Dávajú im príkazy a zákazy, karhajú ich a dieťa často nie je ani schopné pochopiť, prečo. Z toho dôvodu nie je možné prežiť detstvo bez zažitia strachu z vlastných rodičov, a bez občasného pocitu chvíľkového odcudzenia. To zväčša prejde, uvedomíme si, že predsa sú to naši rodičia. Ale čo ak nie, čo ak máme dôvod pochybovať, či to naši rodičia skutočne sú? Napríklad kvôli plastickej operácii, ako vo filme Ich seh, ich seh.
6. 10. 2015

V zajatí démonov 2

To isté s britským akcentom
Keď sa James Wan pred pár rokmi pustil do duchárskych hororov, dosiahol hlavne jedno. Ukázal, že sa dajú robiť aj dobre. Nepriniesol do žánra nič nové, ničím neprekvapil ani neinovoval zaužívané postupy. V jeho podaní ale skrátka fungovali, výborne zvládal filmárske remeslo, čím sa jeho ducháriny pomerne viditeľne odlíšili od množstva odpadu, na ktorý sme v rámci žánra zvyknutí. On sa rozhodol vo svojom úspechu pokračovať, kým to ide. Na svoj zatiaľ asi najpodarenejší duchársky horor, V zajatí démonov, nadväzuje druhým dielom, V zajatí démonov 2.
13. 6. 2016

recenzie.

And Soon the Darkness

Andrej Gomora | 28. 1. 2011
0
3/10          
žáner:
survival

Remake, ktorý originál rozbije a nevie poskladať


And Soon the Darkness z roku 1970 bolo dielo, ktoré silne odrážalo svoju dobu. Snažiť sa vytvoriť čo najvernejší remake by bolo asi ako pokúsiť sa o remake niektorej z Chaplinových grotesiek. Také filmy sa už dnes jednoducho nerobia a akákoľvek snaha o cestovanie v čase, vo filmárskych postupoch a technológiách, by bola zaručene odsúdená na neúspech. Všetko to si tvorcovia remaku And Soon the Darkness nepochybne uvedomovali a do nakrúcania sa pustili podobne, ako keď sa na film adaptuje kniha či divadelná hra. Poňali ho len ako inšpiráciu a pomerne voľný dejový základ, na ktorom stavali horor vhodný do dnešných čias.

„Presúvame sa do Argentíny, krajiny, kde sa vždy dovoláte tomu istému policajtovi..."

Prvá výrazná zmena je v mieste, kde sa hrozné udalosti odohrajú. Francúzsky vidiek je už asi príliš opozeraný a navyše v čase mobilov by tu už bolo ťažké vybudovať atmosféru izolovanosti. Presúvame sa preto do Argentíny. Krajiny, kde sa dovoláte vždy tomu istému policajtovi a niekoho ešte zaujímajú hlučné americké turistky, ktoré sa rady predvádzajú po baroch. Stephanie a Ellie sa síce vybrali na organizovaný bicyklový výlet, rozhodli sa však oddeliť od zvyšku skupiny. Deň pred plánovaným koncom zájazdu sa ocitnú v malom mestečku, odkiaľ im má na druhý deň ráno ísť autobus, ktorý ich opäť pridruží k zvyšku turistov. Posledný večer si ešte, samozrejme, musia užiť, a preto nie je prekvapivé, že jednu takmer znásilnia a spoj na druhý deň nestihnú. Nepríjemná situácia vyústi do hádok, až príliš osobných, a na konci jednej z nich sa už Ellie opaľuje pri vodopáde sama. Stephanie na ňu najskôr čaká, potom ju ide hľadať, ale namiesto svojej kamarátky nájde len jej mobil a piesok so stopami krvi.

Úvod je síce odvážny, ale zmeny v tejto časti sú skôr pozitívne. Hašterenie pekných, nie príliš opatrných Američaniek buduje podklad pre príchod skutočného deja. Ide však viac-menej iba o vatu, ktorá mohla pekne vystlať „to hlavné". Problém je, keď na to hlavné príde. Keď sa postavy dostanú do náročnejšej situácie a začnú sa prejavovať, vychádza na povrch ich plochosť a neuveriteľnosť. Hádka, ktorá ich rozdelí, je dokonale nezmyselná, dialógy zle napísané a správanie nelogické. V tomto štýle sa už potom pokračuje v podstate až do konca. Dej sa zamotáva, pribúdajú postavy, ktoré sú rovnako zlé ako naše hrdinky. Najskôr je tu snaha diváka zmiasť, tak ako to robil pôvodný film. Od tohto smeru však film rýchlo upustí, pravdepodobne pre neschopnosť udržať napätie bez akcie. Všetko sa začne vysvetľovať a svojej tajomnosti sa film dobrovoľne vzdáva. Nadobúda podobu konvenčného exotického survivalu o únose turistiek. Tu už však nedokáže ničím prekvapiť.

„Z pôvodného filmu si remake ponechal takmer úplnú absenciu smrtí a takisto značne málo násilia."

Vysvetlená zápletka nie je ničím zaujímavá a sama osebe je dosť primitívna. Rovnako zle je na tom jej spracovanie. Priebeh je predvídateľný, a keď sa aj snaží prekvapiť, je to vždy skôr k horšiemu, ako by divák čakal. Keďže kvalita klesne, len čo príde snaha o napätie, žiadneho príjemného hororového zážitku sa nedočkáme. Z pôvodného filmu si remake ponechal takmer úplnú absenciu smrtí a takisto značne málo násilia. To je však ťažko zlúčiteľné s hororom, ktorý nestavia na tajomnosti a skrytých hrozbách, a tento nedostatok sa tu stáva skutočným problémom. Výsledkom je len zmätená a nezaujímavá akcia bez akejkoľvek pozitívnej protiváhy, či už  na strane atmosféry, alebo postáv.

Remake And Soon the Darkness je teda jednoznačne iný, ako bol originál. Aj keď sama osebe by táto skutočnosť nemusela byť vôbec negatívna, v tomto prípade výsledok negatívny je. Namiesto prenesenia diela do súčasnosti a vytvorenia verzie pre dnešného diváka sa nám dostáva podpriemerný a nezaujímavý horor. Nevyužíva kvality pôvodného filmu a, bohužiaľ, nevytvára si ani svoje vlastné. Pozitívom by mohlo byť jedine privedenie hororových fanúšikov k pôvodnému filmu, ktorý je však natoľko osobitý, že ich môže pokojne sklamať ešte viac.

Galéria k článku
Diskusia k článku (0 príspevkov) Pridať príspevok